Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201223
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu ProAct Group s.r.o., so sídlom
Kpt. Nálepku 1597, 924 01 Galanta, IČO: 36234371, právne zastúpeného InLaw, s.r.o., so sídlom
Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so
sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.09.2016 č.
OPS/BEZ/2016/4874/O-545/2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2016/4874/O-545/2016
zo dňa 07.09.2016 vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 08.06.2016

č. 164/16/OR z r u š u j e a mení rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 08.06.2016 č. 164/15/
ORvovýrokuouloženípokutyvovýške10.000,-eur a ukladá žalobcovipokutuvovýške4.000,-eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.09.2016 č. OPS/BEZ/2016/4874/O-545/2016 ako
odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 6 ods.1 písm. b/ a § 21 ods.3 zákona č. 125/2016 Z.z. o inšpekcii

práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o inšpekcii
práce“), vo veci odvolania, ktoré podal účastník konania ProAct Group s.r.o., so sídlom v Galante,
Kpt. Nálepku č. 1597 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Košice
(ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) č.k. 164/16/Or zo dňa
08.06.2016, ktorým správny orgán na základe ustanovenia § 19 ods.1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce
uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10.000,- eur za porušenie § 58a ods.2 v nadväznosti na § 3,

§ 58 ods.1 a § 58 ods.3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov rozhodol
podľa ustanovenia § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj: „Správny poriadok“) tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa potvrdil.

2.Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 16.06.,
16.07. a 06.08.2015 u žalobcu, t.j. účastníka správneho konania inšpekciu práce zameranú na

kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov (dočasné pridelenia zamestnancov) a
kontrolu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený
nedostatok v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktorý správny orgán zdokumentoval v Protokole o
výsledku inšpekcie práce č.: IKO-33-31-2.4/P-B24-15 zo dňa 06.08.2015 (ďalej aj: „protokol o inšpekciipráce“), ktorý bol žalobcovi riadne doručený. Na základe zistených skutočností správny orgán prvého
stupňa začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt, právne posúdený ako
porušenie ust. § 58a ods.2 v nadväznosti na ods. 3, § 58 ods.1 a § 58 ods.3 Zákonníka práce.

Žalobcovi bolo oznámenie o začatí správneho konania doručené dňa 10.05.2016. Žalobca v písomnom
vyjadrení k tomuto oznámeniu uviedol, že na základe objednávky spoločnosti agentúra brigádnici,
spol. s r.o. ich spoločnosť vykonala dohodnuté činnosti spôsobom, ktoré boli uvedené v objednávke.
Zo strany objednávateľa sa jednalo o nárazové a premenlivé objednávky na práce dočasného
charakteru, kedy ich spoločnosť nevedela garantovať kontinuitu prideľovania prác pre zamestnancov

vykonávajúcich túto prácu, preto označená spoločnosť poskytla svoje služby prostredníctvom osôb
pracujúcich na základe dohôd uzavretých mimo pracovného pomeru. Správny orgán prvého stupňa
rozhodnutím zo dňa 08.06.2016 č. 164/16/Or, doručeným žalobcovi dňa 17.06.2016 uložil žalobcovi
pokutu vo výške 10.000,- eur za správny delikt spočívajúci v porušení ustanovenia § 58a ods.2 v
nadväznosti na ods.3 Zákonníka práce a to tým, že žalobca v mesiaci február 2015 v priestoroch
OC Kaufland v Košiciach, Popradská 92, predajňa VAMEX prostredníctvom agentúry dočasného

zamestnávania - agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o., Galanta dočasne pridelil svojich zamestnancov
S. X., Q.. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 31.01.2015, spolu s dodatkom zo dňa
18.07.2015, nablokovanie tovaru) - odpracovala 24 hodín a D. Š., Q.. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní
práce zo dňa 31.01.2015, spolu s dodatkami zo dňa 31.01.2015, nablokovanie tovaru) - odpracovala
28 hodín, ktorí v kontrolovanej prevádzke vykonávali práce spojené s predajom pekárenských a

cukrárenských výrobkov. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že týmto zamestnancom v mene
agentúry dočasného zamestnávania ukladal pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu
a dával pokyny na tento účel vedúci zamestnanec kontrolovanej prevádzky spoločnosti VAMEX
TRADE, a.s. Košice. V danom prípade sa teda jednalo o dočasné pridelenie zamestnancov podľa
§ 58 Zákonníka práce, za situácie, že zamestnávateľ so spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s. Košice

(užívateľský zamestnanec v druhom rade) a podobne so spoločnosťou agentúra brigadnici.sk, spol.
s r.o., Galanta (užívateľský zamestnávateľ v prvom rade) neuzatvoril dohodu o dočasnom pridelení
zamestnancov. Správny delikt ďalej spočíval v porušení ust. § 58 ods.1 Zákonníka práce v tom, že
účastník konania v mesiaci február 2015 dočasne pridelil užívateľskému zamestnávateľovi agentúra
brigadnici.sk, spol. s r.o., Galanta a VAMEX TRADE, a.s. Košice zamestnancov S. X. G. D. Š., pričom

sa jednalo o zamestnancov, s ktorými mal zamestnávateľ uzavreté iba dohody o vykonaní práce,
nie pracovné pomery a ďalej v porušení ust. § 58 ods.3 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že
účastník konania neuzatvoril so zamestnancami D. Š. G. S. X., ktoré v mesiaci február 2015 vykonávali
prácu pre užívateľského zamestnávateľa agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o., Galanta VAMEX TRADE,
a.s. Košice písomnú dohodu o dočasnom pridelení. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový správny

orgán vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce a predmetné
porušenia zákonom stanovených povinností primerane odôvodnil. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal
na všetky relevantné skutočnosti podľa § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce a usúdil, že sankcia
v sume 10.000,- eur je primeraná, plniaca tak preventívnu ako aj represívnu funkciu. Žalobca
proti označenému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal včas odvolanie, v ktorom

žiadal označené rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu ako aj vec bola správnym orgánom nesprávne právne posúdená. Argumentoval identicky ako
vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, a to že na základe objednávky spoločnosti
agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. vykonal pre túto spoločnosť dohodnuté činnosti spôsobom, v čase
a na mieste uvedenom v objednávke spoločnosti. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k záveru, že účastník
konania v pozícii zamestnávateľa konal vo vzťahu k dotknutým zamestnancom v rozpore s označenými
ustanoveniami Zákonníka práce a v uvedenom prípade sa jedná o zakryté dočasné prideľovanie
zamestnancov, ktorí tak nepožívali ochranu aká im prislúcha v zmysle Zákonníka práce. Žalovaný v
preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že v danom prípade sa nejednalo o poskytnutie, resp. dodanie

služby, ale jednoznačne o dodanie pracovnej sily. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho
orgánu, že vuvedenomprípadesajednáofiktívneposkytovanieslužbycezprávnickúosobunazáklade
zmluvy o poskytovaní služieb, aj keď v skutočnosti bolo predmetom zmluvy poskytovanie zamestnancov
na dočasný výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Uvedené potvrdzuje najmä tá skutočnosť,
že žalobca pri výkone inšpekcie práce predložil potvrdenia o odpracovaných hodinách, kde je ako

dodávateľ uvedená agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. a v označenom dokumente je v časti názov
podniku uvedená spoločnosť VAMEX TRADE, kde pri každom dni, ktorý bol odpracovaný príslušným
zamestnancom sa nachádza pečiatka spoločnosti VAMEX TRADE spolu s podpisom príslušného
zamestnanca. Z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného je tvrdenie žalobcu, že poskytoval iba službuúčelové. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty
a závažnosti zistených porušení povinností, túto nepovažoval za relevantnú, pretože z odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že pokuta bola uložená v zmysle ustanovenia

§ 19 ods.1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a nie podľa ustanovenia § 19 ods.2 písm. b/ bod 1. V
závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval
na základe príslušných ustanovení zákona, vec dostatočne skutkovo objasnil a svoje rozhodnutie aj
vecne a zákonne odôvodnil vrátane odôvodnenia výšky pokuty, preto odvolací orgán nevidí dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu

prvého stupňa, ktorý na základe zistených skutočností dospel k záveru o potrebe uloženia sankcie, keď
zo strany účastníka konania skonštatoval porušenie povinností vyplývajúcich mu z ust. § 58 ods.2 v
nadväznosti na ods.3, § 58 ods.1 a § 58 ods.3 Zákonníka práce.

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 07.09.2016 č.: OPS/BEZ/2016/4874/O-545/2016. Preskúmavané rozhodnutie

žalovaného považoval za vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi a domnieval sa, že výška
uloženej pokuty za protiprávne konanie, označené v rozhodnutí sa javí ako značne neprimeraná, až
likvidačná. Tvrdil, že rozhodnutím správnych orgánov bol dotknutý na svojich právach, preto žiadal
preskúmavané rozhodnutie žalovaného v časti týkajúce sa výšky pokuty zmeniť tak, že správny súd
od uloženia pokuty, prípadne ak v rámci vykonaného dokazovania bude mať za preukázané porušenie

právnej povinnosti zo strany žalobcu, žiadal preskúmavané rozhodnutie o výške uloženej pokuty zmeniť
a namiesto pokuty vo výške 10.000,- eur uložiť pokutu v sume 100,- eur. Zároveň žiadal priznať
náhradutrovkonania.Vžalobnýchdôvodochnamietal,že žalovanýsanáležitenezaoberalaaniriadnym
spôsobom sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa týkali posúdenia samotnej skutkovej podstaty jeho konania,

ktoré mu je kladené za vinu, a tiež sa dostatočne nezaoberal ani námietkami vo vzťahu k výške
uloženej sankcie za vytýkané protiprávne konanie. Zhodne s odvolaním proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa tvrdil, že bol v zmluvnom vzťahu jedine a výlučne so spoločnosťou agentúra
brigadnici.sk, spol. s r.o., a ako subdodávateľ tejto spoločnosti podľa jej pokynov vykonával požadované
službyvpožadovanomrozsahu. Podľajehonázorusamotnýobjemvykonávanýchčinnostíjednoznačne

preukazuje, že išlo o nárazové práce, kedy neexistovala žiadna ich periodicita, ani vopred stanovený
požadovaný rozsah, resp. neexistovala garancia, že v danom období bude od žalobcu požadovaná
zo strany klienta (objednávateľa) akákoľvek služba. Činnosti boli vykonávané ad hoc, na základe
objednávky s tým, že žalobca služby musel poskytnúť zvyčajne v nasledujúci deň. Podľa názoru
žalobcu sa v uvedenom prípade jednalo výlučne o obchodnoprávny vzťah medzi ním a spoločnosťou

agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. Poprel, aby prácu jeho zamestnancov riadil akýkoľvek zástupca
obchodnej spoločnosti VAMEX TRADE, a.s. (tak ako to skutkovo uzavrel žalovaný), pretože žalobca
s touto spoločnosťou nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu a zamestnanci žalobcu dostávali pokyny na
výkon práce výlučne od jeho poverených zamestnancov, ktorí na základe telefonických alebo osobných
inštrukcií riadili prácu pri poskytovaní služieb podľa objednávok ich zmluvného partnera. Na kvalitu

poskytovanýchslužiebbolaoprávnenáupozorniťjedineagentúrabrigadnici.sk.Spôsobvýpočtuodmeny
za poskytnuté služby bol viazaný na počet hodín, ktoré boli efektívne vynaložené na poskytnutie
služby. Služby boli poskytované v období mesiaca, prostredníctvom dvoch osôb s tým, že jedna na
poskytnutie služby odpracovala 24 hodín (t.j. 3 štandardné 8-hodinové pracovné zmeny) a druhá 28
hodín (t.j. 3 a pol štandardnej 8-hodinovej pracovnej zmeny), služby neboli poskytované väčšinou v

dňoch po sebe nasledujúcich, ale v rôznych dňoch a v rámci týchto dní v rozličných časoch počas
celého mesiaca. Na tieto práce preto podľa názoru žalobcu nebolo potrebné uzatvárať pracovné zmluvy,
keďže každá z týchto osôb vykonávala prácu v rozsahu necelého jedného pracovného týždňa a ani u
jednej z nich nebol počas celého mesiaca naplnený štandardný týždenný pracovný fond v jednozmennej
prevádzke (40 hodín týždenne/ 168 hodín mesačne). Namietal, že v prípade pomeru založeného

pracovnou zmluvou (hoci i na čiastočný úväzok) by nevedel plniť základné povinnosti, ktoré mu vyplývajú
zo Zákonníka práce. Ďalej tvrdil, že spoločnosť agentúra brigadnici.sk mala uzatvorenú osobitnú
zmluvu s treťou osobou, a to spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s. Podmienkou poskytovania služieb
pre agentúru brigadnici.sk, spol. s r.o. bolo zachovanie štruktúry odmeňovania, akú mala dohodnutú so
svojim klientom, a to spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s. a práve z tohto dôvodu ako podklad pre výpočet

odmeny slúžil počet odpracovaných hodín na efektívnom plnení služieb. Keďže žalobca nebol a ani nie
je v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s., ale výlučne so spoločnosťou agentúra
brigadnici.sk, spol. s r.o., doklad o počte odpracovaných hodín slúžil výlučne ako podklad pre fakturáciu
služieb, ktorá bola poskytnutá v priestoroch spoločnosti VAMEX TRADE, a.s.4. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie žalobca namietal, že tak zo strany prvostupňového správneho
orgánu ako aj zo strany žalovaného táto nebola dostatočne odôvodnená, pretože podľa jeho názoru

nepostačuje len konštatovanie, že výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa a to
bez toho, aby sa správny orgán zaoberal všetkými hľadiskami stanovenými zákonom. Výšku uloženej
pokuty považoval za neadekvátnu a udelenú v rozpore so zásadami uvedenými v zákone o inšpekcii
práce, v Správnom poriadku ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Namietal, že
na danú oblasť postihovania za správny delikt je potrebné (aj v zmysle judikatúry súdov SR) aplikovať čl.

6 ods.1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže SR čl. 1 ods.2 Ústavy SR
sa zaviazala, že uznáva a dodržiava záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,
ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa podľa článku 154c

Ústavy SR stal súčasťou právneho poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť
pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle uvedeného je potom
potrebné vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií aplikovať aj zásadu, že každá osoba, ktorá čení
správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu
prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená,

osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaný o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť
vyjadriť sa predtým ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie a správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,
má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia
ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasný, určitý a zrozumiteľný tom zmysle, aby z
jeho znenia bolo zrejmé, či ide o úhrnný alebo spoločný trest, súhrnný trest alebo o ďalší trest. Zo

skutkového vymedzenia porušenia pracovnoprávnych predpisov by sa malo jednať o súbeh viacerých
správnych deliktov, a preto tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný podľa žalobcu pochybili,
keď neaplikovali absorpčnú zásadu, spočívajúcu v tom, že úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za
najzávažnejší z týchto deliktov. Aplikovanie tejto zásady z obsahu týchto rozhodnutí nevyplýva a touto
zásadnou skutočnosťou sa správne orgány v napadnutých rozhodnutiach vôbec nezaoberali. Vo

vzťahu k výške uloženej sankcie žalobca namietal aj tú skutočnosť, že porušenie zákonných povinností
označených vo výroku správnych rozhodnutí zákon o inšpekcii práce v ustanovení § 19 ods.3 písm. a/
až f/ nepovažuje za také porušenie, ktoré je možné považovať za závažné porušenie pracovnoprávnych
predpisov. Naviac zo strany žalobcu ide o prvé porušenie povinností, ktorých dodržiavanie je inšpektorát
práce oprávnený kontrolovať, ktorá skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu. Konaním žalobcu nevznikla ani žiadna škoda. Výška uloženej pokuty podľa názoru
žalobcu ďalej nenapĺňa význam prevencie a výchovy, ale skôr má znaky likvidačnej povahy vo vzťahu k
osobe,ktorásadopustilaporušeniasvojichzákonnýchpovinností,bezohľadunato,žezákonoinšpekcii
práce ukladá v uvedených prípadoch možnosť uloženia pokuty až do výšky 100.000,- eur. V ďalšej časti
správnej žaloby sa žalobca venoval úvahe vo vzťahu k možnému uloženiu pokuty vo výške priemernej

pokuty za porušenie predpisov v rámci pracovnoprávnych vzťahov uložených inšpektorátmi práce v
roku 2015 a dospel k záveru, že správnymi orgánmi uložená pokuta v tejto veci je zjavne neprimeraná
a porušuje princíp proporcionality a nenapĺňa ani požiadavku spravodlivého posúdenia veci. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žalobca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že v časti
rozhodnutia týkajúcej sa výšky pokuty od jej uloženia upustí, prípadne ak bude mať v rámci vykonaného

dokazovania za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu toto rozhodnutie zmení a
namiesto pokuty vo výške 10.000, - eur uloží žalobcovi pokutu vo výške 100,- eur.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2016 navrhol žalobu zamietnuť s odvolaním na
argumentáciu podrobne uvedenú tak v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v

preskúmavanom rozhodnutí. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal jednoznačne za to, že v danom prípade sa jedná o zakryté dočasné prideľovanie
zamestnancov, ktorí tak nepožívali ochranu, ktorú im priznáva Zákonník práce. Prvostupňový správny
orgán z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sa nejednalo
o poskytnutie, resp. dodanie služby, ale jednoznačne o dodanie pracovnej sily. V skutočnosti sa

teda jednalo o fiktívne poskytovanie služby cez právnickú osobu na základe zmluvy o poskytovaní
služieb, aj keď v skutočnosti bolo predmetom zmluvy poskytnutie zamestnancov na dočasný výkon
práce k užívateľskému zamestnávateľovi. K tvrdeniu žalobcu, že akákoľvek tretia osoba (odlišná
od zamestnancov spoločnosti agentúra brigadnici.sk, s.r.o.) nebola oprávnená riadiť činnosť ichzamestnancov pri poskytovaní služieb uviedol, že potom nie je zrejmé, z akého dôvodu bola táto
tretia osoba oprávnená kvalifikovane potvrdiť počet odpracovaných hodín daným zamestnancom a
príslušný dokument opatriť aj pečiatkou. Žalovaný netvrdí, že je v rozpore s právnymi predpismi, aby

spôsob výpočtu odmeny bol viazaný na počet hodín, efektívne vynaložených na poskytnutie služby,
zdôrazňuje však tú skutočnosť, že práve týmto konaním sa potvrdzuje zakrytie dočasného prideľovania
zamestnancov. Práve z týchto podstatných skutočností tvrdenie žalobcu, že poskytoval iba službu
považoval za účelové a nepravdivé. Ďalej vo vyjadrení konštatoval, že žalobca v podanej žalobe sa
opieral o identické argumenty, ktoré uviedol už vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania ako aj

v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa vysporiadal tak prvostupňový
správny orgán ako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. V súvislosti so zmluvným vzťahom
medzi žalobcom a spoločnosťou agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o., ktorá má uzatvorenú zmluvu s
treťou osobou - spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s. upozornil na osobné aj majetkové prepojenie
týchto spoločností, pretože jediným spoločníkom spoločnosti agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. je
spoločnosť ProAct Group, s.r.o. Mal za to, že prepojenie týchto spoločností je účelové, v snahe

zakryť dočasné prideľovanie zamestnancov a vyhnúť sa tým plnej zodpovednosti za svoje konanie v
zmysle právnej platnej úpravy. K námietke žalobcu, že práve na situácie predmetnej skutkovej podstaty
zákonodarca ponechal možnosť uzatvorenia dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
uviedol,žeprávenaopakzákonodarcanovelizáciouZákonníkapráceúčinnouod01.03.2015novelizoval
ustanovenie § 58 a nasl. Zákonníka práce práve z dôvodu aplikačnej praxe, kedy najmä agentúry

dočasného zamestnávania v snahe o zníženie svojich nákladov v súvislosti s uplatňovaním zásady
rovnakého zaobchádzania medzi dočasne pridelenými zamestnancami a kmeňovými zamestnancami
užívateľského zamestnávateľa fiktívne poskytovali služby cez právnickú osobu na základe zmluvy o
poskytovaní služieb. V súvislosti so sankciou za preukázaný správny delikt uviedol, že správny orgán
uložil žalobcovi pokutu za všetky správne delikty podľa jedného ustanovenia, a to konkrétne § 19

ods.1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Žalobcom namietaná absorpčná zásada spočíva v tom, že
úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov, resp. najprísnejšie postihnuteľný,
čo v danom prípade nebolo nevyhnutné, pretože všetky správne delikty, za ktoré bola uložená pokuta
boli postihnuté sadzbou s hornou hranicou 100.000,- eur. K tvrdeniu žalobcu, že predmetné porušenie
zákona nie je považované za závažné, uviedol, že pokuta sa ukladá podľa ustanovenia § 19 ods.1

písm. a/ zákona o inšpekcii práce a skutočnosť, že zákonodarca vymedzil v tomto zákone určitú
skupinu skutkových podstát, ktoré označil ako závažné, nemení nič na tom, že pri ukladaní pokuty aj
v zmysle tohto ustanovenia je správny orgán povinný prihliadať na závažnosť zisteného nedostatku.
K námietke žalobcu, že povinnosťou správnych orgánov v zmysle § 3 ods.4 Správneho poriadku sú
tieto povinné dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely uviedol, že vzhľadom na charakter zistených nedostatkov sa jedná o oblasť,
o ktorej správny orgán často nerozhoduje. Uvedené vyplýva aj z nedávnej novelizácie označených
ustanovení Zákonníka práce, ktoré túto problematiku upravujú. Za situácie ako nastala v tomto prípade,
nie je možné dospieť k výške uloženej sankcie na základe matematického výpočtu, tak ako to v správnej
žalobe žiadal žalobca. Žalobcom prezentovaný výpočet preto považoval za neopodstatnený, pretože

na jeho základe by správne orgány mali ukladať žalobcom vypočítanú priemernú pokutu aj za menej
závažnésprávnedeliktyalebozatie,priktorýchprevažujúpoľahčujúceokolnosti.Správnyorgánvšakpri
určovaní výšky pokuty vychádzal z ustanovení zákona o inšpekcii práce a prihliadal na všetky podstatné
okolnosti predmetného prípadu. V závere zdôraznil, že aj keď žalobca podanou žalobou rozporuje okrem
výšky pokuty aj zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie, v samotnom petite žaloby v podstate

žiada správny súd iba o moderáciu rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej sankcie.

6. Žalobca v replike zo dňa 17.02.2017 zotrval v celom rozsahu na právnej argumentácii uvedenej tak v
správnej žalobe ako aj v jednotlivých podaniach obsiahnutých v súdnom spise ako aj v administratívnom
spisežalovaného.Zdôraznil,žeajkeďpríslušnýzamestnanec spoločnostiVAMEXTRADEpotvrdildobu

poskytovania služby zo strany žalobcu, táto samotná skutočnosť bez ďalšieho dokazovania nepostačuje
na to, aby žalovaný mohol po skutkovej ako aj právnej stránke bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť,
že z jeho strany išlo o dočasné prideľovanie zamestnancov. Namietal aj skutkový záver správneho
orgánu, že prácu ich zamestnancov riadil poverený zamestnanec spoločnosti VAMEX TRADE, a.s.
Naviac z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, aby na túto skutočnosť boli vypočutí aj zamestnanci

spoločnosti VAMEX TRADE, a.s. Opakovane tvrdil, že zo strany tejto spoločnosti konanie vo vzťahu
k ich zamestnancom v smere, ako to uzavrel žalovaný, je potrebné považovať za exces, pretože
žalobca nikdy nemal žiaden vzťah so spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s. Namietal aj proti tvrdeniu
žalovaného o účelovosti prepojenia medzi ním a spoločnosťou agentúra brigadnici.sk., spol. s r.o.,pretože táto skutočnosť nebola predmetom konania pred správnymi orgánmi a tvrdenie vychádza
výlučne zo subjektívnych pocitov osoby, ktorá vypracovala vyjadrenie žalovaného. Zotrval na tvrdení,
že pre posúdenie veci je rozhodujúcim aplikácia absorpčnej zásady vo vzťahu k výške uloženej sankcie

ako aj skutočnosť, že v zákone o inšpekcii práce dané porušenie zákona nie je vymedzené ako závažné.
Žalovanýaaniprvostupňovýsprávnyorgánvnadväznostinapovinnosťaplikácieustanovenia§19ods.6
zákona o inšpekcii práce tak riadne nezohľadnil závažnosť zisteného porušenia povinností, spôsob, čas
(trvanie) i závažnosť ich následkov, na ktoré skutočnosti je povinný príslušný správny orgán pri určovaní
výšky pokuty prihliadať.

7. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
07.09.2016 č. OPS/BEZ/2016/4874/O-545/2016 postupujúc podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho
poriadku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu ako aj postupu správnych orgánov pri vydávaní označených rozhodnutí a po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného na nariadenom pojednávaní dospel

k záveru, že žaloba vo vzťahu k uplatneniu nároku žalobcu na moderáciu výšky uloženej sankcie za
správny delikt je dôvodná.

8. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 31.01.2018 právny zástupca
žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v podanej žalobe ako aj na dôvodoch

uvedených v jeho písomnej replike k vyjadreniu žalovaného. Poverený zástupca žalovaného na
pojednávaní taktiež zotrval na všetkých dôvodoch a argumentoch uvedených tak v prvostupňovom
správnom rozhodnutí, v rozhodnutí žalovaného, ako aj na všetkých dôvodoch uvedených v ich
písomnom vyjadrení k správnej žalobe a z týchto podstatných dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

9. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti
postupu ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorý ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Košice zo dňa 08.06.2016 č.k.
164/16/OP, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia za správne delikty vo výške 10.000,- eur, ktoré

spočívali v porušení povinnosti stanovených v § 2 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne:
a/ § 58a ods.2 v nadväznosti na ods.3 Zákonníka práce, pretože vzhľadom na zistený skutkový stav
žalobca ako zamestnávateľ so spoločnosťou VAMEX TRADE, a.s. Košice (užívateľský zamestnávateľ

v druhom rade) a rovnako so spoločnosťou agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. Galanta (užívateľský
zamestnávateľ v I. rade ) neuzatvoril dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov,
b/ § 58 ods.1 Zákonníka práce, pretože žalobca v mesiaci február 2015 dočasne pridelil užívateľskému
zamestnávateľovi v prvom rade dvoch zamestnancov, s ktorými mal uzavreté len dohody o vykonaní
práce, nie pracovné zmluvy,

c/ § 58 ods.3 Zákonníka práce, pretože žalobca s označenými zamestnancami, ktorí vykonávali prácu
pre užívateľského zamestnávateľa v prvom rade a užívateľského zamestnávateľa v druhom rade, nemal
uzavretú písomnú dohodu o dočasnom pridelení. Zároveň predmetom súdneho prieskumu bola aj výška
uloženej sankcie vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok na moderáciu tejto výšky.

10. Pri svojom rozhodovaní o uložení sankcie v rámci správneho trestania správne orgány vychádzali zo
skutkového záveru preukázaného v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, že v danom prípade
sa zo strany žalobcu v mesiaci február 2015 jednalo o zakryté dočasné prideľovanie jeho zamestnancov
(na základe dohôd o vykonaní práce), ktorí vykonávali práce pre iný podnikateľský subjekt a nejednalo
sa o dodanie služieb, ale jednoznačne o dodanie pracovnej sily. Išlo teda o fiktívne poskytovanie

služieb prostredníctvom právnickej osoby - agentúry dočasného zamestnávania s názvom : agentúra
brigadnici.sk, spol. s r.o. aj keď v skutočnosti bolo predmetom zmluvy poskytnutie zamestnancov
na dočasný výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Uvedené vyvodil zo zistenia, že vyššie
označených zamestnancov žalobcu organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával pokyny na tento
účel vedúci zamestnanec kontrolovanej prevádzky spoločnosti VAMEX TRADE, a.s., Košice, ako aj

z toho, že zamestnávateľ pri výkone inšpekcie práce predložil potvrdenia o odpracovaných hodinách,
kde je ako dodávateľ uvedená spoločnosť : agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o., a v časti Názov podniku
uvedená spoločnosť VAMEX TRADE, a toto je aj v každý deň, ktorý bol odpracovaný príslušnýmzamestnancom opatrený pečiatkou spoločnosti VAMEX TRADE, a.s. spolu s podpisom. Žalovaný
práve z týchto dôvodov považoval tvrdenie žalobcu, že poskytoval iba službu za účelové.

11. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce v znení do 28.12.2015 zamestnávateľ
alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v
pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe
alebo fyzickej osobe (ďalej len "užívateľský zamestnávateľ").

12. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce v znení do 28.12.2015 v pracovnej
zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra
dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského
zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.

13. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce v znení do 28.12.2015 písomná

dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať
najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu,
na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a
podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto
náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania

a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu.

14. Podľa § 58a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce v znení do 28.12.2015 dohoda o
dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a
užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať

a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného
zamestnanca,
b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na
zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa
osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú,

c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,
d) miesto výkonu práce,
e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,
f)pracovnépodmienkyvrátanemzdovýchpodmienokapodmienkyzamestnávaniadočasneprideleného
zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca

užívateľského zamestnávateľa,
g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné
pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia,
h)číslorozhodnutiaadátumvydaniarozhodnutia,ktorýmsaagentúredočasnéhozamestnávaniavydalo
povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

15. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce v znení do 28.12.2015 dohoda
medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom
o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.
16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych
predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové
podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých,
domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a

kolektívne vyjednávanie.

17. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje

inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených
v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol
pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) je
a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác
zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej
kategórie podľa osobitného predpisu, 3b)

b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného
času vedenej zamestnávateľom 25b) o viac ako 10% najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci
vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti,
c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca
po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím,
d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia,
e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu 18b) na vylúčenie ohrozenia života
a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie
možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto

priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie
podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich
neudržiavanie vo funkčnom stave.

19. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce

u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

20. Z Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-33-31-2.4/P-B24-15 zo dňa 06.08.2015

vypracovaného Inšpektorátom práce Košice vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný
na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a dodržiavanie zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní. Z uvedeného protokolu okrem iných skutočností vyplýva, že kontrolovaný
subjekt poskytol za kontrolované obdobie január 2015 až máj 2015 u zamestnanca D. Š., Q..
XX.XX.XXXX dohody o vykonaní práce zo dňa 31.01.2015 spolu s dodatkom zo dňa 31.01.2015 a

u zamestnankyne S. X., Q.. XX.XX.XXXX dohodu o vykonaní práce z 31.01.2015 spolu s dodatkom
z toho istého dňa. Vo vzťahu k predmetu výkonu inšpekcie práce konštatoval (časť B zistené
skutočnosti, bod 3 protokolu), že zamestnávateľ ProAct Group, s.r.o. Galanta v mesiaci február 2015
dočasne pridelil užívateľskému zamestnávateľovi agentúra brigadnici sk., spol. s r.o. Galanta, resp.
VAMEX TRADE, a.s Košice zamestnancov S. X., Q.. XX.XX.XXXX G. D. Š., Q.. XX.XX.XXXX, s

ktorými mal uzatvorené iba dohody o vykonaní prác, a nie pracovné zmluvy, čím došlo k rozporu s
ustanovením § 58 ods.1 Zákonníka práce. Ďalej v bode 4. konštatoval, že žalobca v mesiaci február
2015vpriestorochOCKaufland,Košice,predajňaVAMEXTRADEprostredníctvomagentúrydočasného
zamestnávania agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. Galanta dočasne pridelil svojich zamestnancov
S. X., Q.. XX.XX.XXXX G. D. Š., Q.. XX.XX.XXXX a títo zamestnanci vykonávali v kontrolovanej

prevádzke práce spojené s predajom pekárenských a cukrárenských výrokov. Práce vykonávali na
základe dohody o vykonaní práce zo dňa 31.01.2015, pričom Lenka Kovalčíková odpracovala 24 hodín
a Daniela Španielková odpracovala 28 hodín. Týmto osobám ukladal v mene agentúry dočasného
zamestnávania pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával pokyny na tento účelvedúci zamestnanec kontrolovanej prevádzky spoločnosti VAMEX TRADE, a.s. Košice. Z uvedeného
uzavrel, že sa jednalo o dočasné pridelenie zamestnancov podľa § 58 Zákonníka práce, pričom žalobca
s užívateľským zamestnávateľom v druhom rade a rovnako s užívateľským zamestnávateľom v prvom

rade, neuzatvoril dohodu o dočasnom pridelení zákonom predpísaným spôsobom, teda ide o rozpor
s ustanovením § 58a ods. 2 Zákonníka práce. V bode 5. konštatoval, že žalobca v mesiaci február
2015 z vyššie označenými zamestnancami, ktorí vykonávali prácu pre užívateľského zamestnávateľa
v druhom rade, resp. užívateľského zamestnávateľa v prvom rade neuzatvoril písomnú dohodu o
dočasnom pridelení, čím došlo k rozporu s ust. § 58 ods.3 Zákonníka práce. V časti opatrenia inšpektor

práce nariadil žalobcovi prijať opatrenia s cieľom odstrániť označené nedostatky v lehote do 5 dní odo
dňa prerokovania protokolu a písomne informovať správny orgán prvého stupňa o odstránení týchto
nedostatkov v lehote do troch dní odo dňa splnenia uložených opatrení. Z dodatku č. 1/2015 zo dňa
10.09.2015 (vypracovaného vzhľadom k chybe, ktorá bola zistená v texte bodu 2 protokolu) k protokolu
č.: IKO-33-31-2.4/P-b24-15 zo dňa 06.08.2015 vyplýva, že zamestnávateľovi bolo umožnené vyjadriť
sa k obsahu prerokovaného protokolu v lehote do 5 dní odo dňa jeho doručenia, pričom tento protokol

prevzal žalobca dňa 13.08.2015. Kontrolovaný subjekt, t.j. žalobca doručil prvostupňovému správnemu
orgánu podpísaný protokol bez písomného vyjadrenia.

21. Začatie správneho konania bolo oznámené žalobcovi písomným podaním prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 04.05.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 10.05.2016. Žalobca v

písomnom vyjadrení k začatému správnemu konaniu zo dňa 18.05.2016 namietal, že ich spoločnosť
nikdy nepridelila svojich zamestnancov spoločnosti agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. a ani žiadnemu
inému zamestnávateľovi, ale iba na základe objednávky spoločnosti agentúra brigadnici.sk vykonala
dohodnutéčinnosti.Vôľouzmluvnýchstránnikdynebolodočasneprideliťzamestnancov,aleposkytnutie
konkrétnych služieb pre objednávateľa v súlade s jeho objednávkou. Vzťah medzi týmito spoločnosťami

sa spravoval obchodným právom, preto podľa ich názoru žiadne ustanovenia Zákonníka práce, pre ktoré
začalo správne konanie voči ich spoločnosti, nebolo porušené.

22. Správny súd sa stotožňuje s ustálením skutkového stavu tak, ako ho v priebehu správneho
konania, na základe výsledkov inšpekcie práce, premietnutých v Protokole o výsledku inšpekcie práce

zo dňa 06.08.2015 č. IKO-33-31-2.4/P-B24-15 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 06.08.2015 ustálil
správny orgán prvého stupňa, ktorý zistil, že na pracovisku v Obchodnom centre Kaufland v Košiciach
žalobca dočasne pridelil v mesiaci február 2015 na výkon práce prostredníctvom spoločnosti „agentúra
brigadnici.sk“ dvoch svojich zamestnancov, s ktorými mal uzatvorené dohody o vykonaní práce a
títo vykonávali prácu v priestoroch spoločnosti VAMEX TRADE a.s.. Správny súd sa stotožňuje aj so

záverom, že títo pracovníci boli žalobcom dočasne pridelení na výkon práce pre inú spoločnosť a to
prostredníctvom už označenej spoločnosti „agentúra brigadnici sk“, teda v danom prípade sa jednalo
o dočasné pridelenie zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi, ktorý inštitút zákonník práce
upravuje v ustanoveniach § 58 a nasledujúcich Zákonníka práce. O tom, že títo pracovníci boli
dočasne pridelení svedčia aj samotné listinné dôkazy predložené žalobcom v rámci správneho konania

- ide o „potvrdenia o odpracovaných hodinách“ u týchto zamestnancov (ktoré doklady sú obsiahnuté
v administratívnom spise a tvrdenie správnych orgánov, že tieto boli predložené žalobcom žalobca vo
svojich podaniach a ani v správnej žalobe nerozporoval), kde v časti dodávateľ je uvedená spoločnosť :
„agentúra brigádnici.sk“, teda nie zamestnávateľ S. X. a D. Š., ale iná spoločnosť (podľa tvrdenia
žalobcu bol žalobca jej subdodávateľom - bod 19. správnej žaloby), a každý odpracovaný deň je

potvrdený pečiatkou spoločnosti VAMEX TRADE spol. s r.o. a podpisom jej zamestnanca. V tomto
doklade sa výslovne uvádza aj to, že ide o brigádnika, ktorého „dodal“ podniku s označeným názvom
„VAMEX TRADE“ dodávateľ agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o. Uvedené podľa názoru správneho
súdu potvrdzuje správnosť skutkového záveru správnych orgánov, že v tomto prípade išlo nesporne
o dočasné pridelenie zamestnanca a nie iba o dodanie služieb prostredníctvom spoločnosti agentúra

brigadnici.sk, spol s.r.o.

24. Správny súd zdôrazňuje, že pri dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce k inej právnickej
osobe musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, definované v ustanovení § 58 a nasledujúcich
Zákonníka práce, čo však v danom prípade žalobca nedodržal, a konkrétne porušenia zákona správny

orgán špecifikoval v Protokole o inšpekcii práce a následne aj v prvostupňovom rozhodnutí správneho
orgánu. Práve v porušeniach týchto ustanovení zákona správny orgán v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm.
a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce videl spáchanie správneho deliktu.25. O tom, že predmetom právneho vzťahu medzi žalobcom a označenými spoločnosťami nebolo
poskytnutie služieb, ale poskytnutie zamestnancov na dočasný výkon práce svedčí aj to, že žalobca ani
v priebehu správneho konania a ani pred súdom nepredložil žiadnu obchodnú zmluvu, preukazujúcu

ním tvrdený stav a predovšetkým obchodný vzťah so spoločnosťou agentúra brigadnici.sk, spol. s r.o..
Za takéhoto stavu sa preto aj podľa názoru správneho súdu obrana žalobcu proti záverom správnych
orgánov javí ako výlučne účelová, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie konkrétnych
ustanovení Zákonníka práce, ktoré má za následok deliktuálnu zodpovednosť žalobcu.

26. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností v označených
ustanoveniach Zákonníka práce správny súd zdôrazňuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny
delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ (v tomto prípade žalobca) je zodpovedný
za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to,
či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu
zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne, v dôsledku nedostatočnej vedomosti

zamestnávateľa (prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov, alebo aj iných okolností.
Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov, alebo za
akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto
povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.

27. V danom prípade v priebehu konania pred správnym súdom bolo preukázané, že zo strany žalobcu
došlokspáchaniusprávnychdeliktov,ktorésúuvedenévrozhodnutíprvostupňovéhosprávnehoorgánu,
ako aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, za čo žalobcovi ako zamestnávateľovi bola v
rámci administratívneho trestania podľa § 19 ods. 1 písm. a/ bod 1., podľa zásad uvedených v ods. 6
označeného ustanovenia zákona o inšpekcii práce uložená sankcia vo výške 10.000 eur.

28. Žalobca v žalobnom petite žiadal len moderovať výšku uloženej sankcie tak, aby správny súd zmenil
rozhodnutie správnych orgánov o výške uloženej sankcie a túto zo sumy 10.000 eur znížil na sumu
100 eur. Tak, ako to je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, žalobca považoval uloženú
pokutu za neadekvátnu a udelenú v rozpore so zásadami uvedenými v zákone o inšpekcii práce, v
správnom poriadku ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Konkrétne namietal, že

z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či ide o úhrnný, spoločný, súhrnný, alebo ďalší trest, pretože z
rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že by malo ísť o súbeh viacerých správnych deliktov, preto
správny orgán pochybil, ak pri ukladaní sankcie neaplikoval tzv. absorbčnú zásadu, ktorá spočíva
v tom, že úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Ďalej namietal, že
vytýkané porušenia zákona zákon o inšpekcii práce nepovažuje za závažné (tieto porušenia nie sú

uvedené v ust. § 19 ods. 3 písm. a/ až f/) a uložená sankcia má skôr likvidačný charakter. Uložená
pokuta narúša aj princíp proporcionality, spočívajúci v požadovanej primeranosti záporných vplyvov na
práva, slobody a záujmy jednotlivca a primeranosť sledovaného účelu, ako jeden z limitov správneho
uváženia. Označená zásada predpokladá vyváženú aplikáciu sankcií zodpovedajúcu záujmom štátu
reprezentovaného v tomto prípade žalovaným, oproti záujmom právnickej osoby, t.j. podnikateľa na

strane druhej. V tomto prípade uložená sankcia je podľa žalobcu zjavne neprimeraná k povahe
skutkov, ktoré sú kladené za vinu žalobcovi. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa pri ukladaní
sankcie neprihliadali na jej individualizáciu tak, aby uložená sankcia bola primeraná skutku a zároveň
zabezpečovala ochranu spoločnosti. Žalobca vo vzťahu k výške sankcie argumentoval aj tým, že táto je
takmer desať násobne vyššia ako priemerná výška pokuty za porušenie pracovnoprávnych predpisov

uložená inšpektorátmi práce zamestnávateľom v roku 2015.

29. Podľa § 198 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, správny súd môže na základe výsledkov
ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného

rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

30. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len
tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.31. Z uvedeného vyplýva, že zákon pre uplatnenie sankčnej moderácie ustanovuje tri dôvody, ktoré
sa viažu na spôsob rozhodovania správneho súdu a to a/ neprimeranosť sankcie povahe skutku,
b/ likvidačný charakter sankcie pre žalobcu a c/ dosiahnutie účelu správneho trestania samotným

prejednaním veci. Pod neprimeranosťou sankcie k povahe skutku je pritom nutné rozumieť takú
sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t.j. žalobcovi bol uložený
nespravodlivý druh sankcie, alebo jej výška. V zásade rozhodnutie moderačným spôsobom prichádza
do úvahy iba v prípade, keď orgán verejnej správy pri ukladaní sankcie nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, teda druh a výška sankcie navonok nie sú v rozpore so zákonom, teda vo

všeobecnosti za príslušný správny delikt v širšom zmysle bolo možné takúto sankciu v predmetnej
výške uložiť. Dôvody pochybenia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne, ale
primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k
spáchanému skutku. Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom,
ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý
od okolností konkrétneho prípadu. Likvidačný charakter sankcie predstavuje osobitnú kategóriu, keď

druh sankcie, alebo jej výška sú síce uložené v zákonom povolenej podobe a rozsahu, no vo vzťahu
k subjektívnym pomerom žalobcu majú likvidačný charakter. Dosiahnutie účelu správneho trestania
samotným prejednaním veci prichádza do úvahy iba pri menej závažných správnych deliktoch.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2011 k výške

uloženej pokuty uviedol : „..........v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však
neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je
myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo
vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen
požiadavkyrepresie, aleajpreventívnyúčel sprognózou budúcehopozitívnehosprávania sadotknutej

osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov
protiprávneho konania.“

33. Aj keď správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný v tejto veci pri svojom rozhodovaní pri ukladaní
sankcie nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, povinnosťou súdu bolo vzhľadom formuláciu

žalobného návrhu skúmať, či táto sankcia je primeraná povahe skutku, či by mohla mať pre žalobcu
likvidačný charakter. Správny súd sa nezaoberal dôvodom sankčnej moderácie stanoveným v ust. §
198 ods. 1 písm. b/ SSP, pretože žalobca takýto návrh nepodal, jeho žalobný petit smeroval k zníženiu
uloženej sankcie na konkrétnu sumu, a nie na upustenie od sankcie.

34. Správny súd po zhodnotení rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že výška sankcie
uloženej správnymi orgánmi v sume 10.000 eur nezodpovedá zákonným kritériám stanoveným v §
19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a práve z tohto dôvodu súd výšku uloženej sankcie moderoval
na sumu 4.000 eur. Realizujúc zásadu proporcionality v správnom trestaní vychádzal zo zistenia,
že u žalobcu išlo o prvý takýto prípad porušenia zákonných povinností upravených v ust. § 58 a

nasledujúcich Zákonníka práce pričom inšpekciou práce zistený protiprávny stav trval veľmi krátke
časové obdobie (v jednom prípade odpracovala pracovníčka 24 hod a v druhom prípade 28 hodín).
Zistené porušenia zákona naviac nie sú v ustanovení § 19 ods. 3 zákona o inšpekcii práce definované
ako závažné porušenie povinnosti zamestnávateľa. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že
zamestnanci žalobcu tým, že nemali uzavreté pracovné zmluvy požívali nižší stupeň ochrany, napr. v

prípade pracovného úrazu a pod.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietku žalobcu o nedodržaní princípu
proporcionality pri ukladaní sankcie považoval za dôvodnú, zohľadnil závažnosť porušenia zákonom
uložených povinností, jeho následky a dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen

požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou pozitívneho správania sa žalobcu v
budúcnosti a uloženú sankciu zrušil a uložil sankciu vo výške 4.000 eur v rámci sankčného rozpätia
stanoveného v ust. § 19 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o inšpekcii práce, za dôsledného použitia
kritérií uvedených v ods. 6 označeného ustanovenia zákona. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva,
že správny súd považoval uloženie sankcie správnym orgánom prvého stupňa ako aj žalovaným vo

výške 10.000 eur za neprimerané k povahe skutku.

36. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobu o likvidačnom charaktere uloženej pokuty,
pretože v tomto smere svoj žalobný návrh ničím neodôvodnil, preto súd z uvedeného hľadiska výškuuloženej pokuty ani nemal možnosť hodnotiť. Ako nedôvodné hodnotí správny súd aj ďalšie námietky
žalobcu uvedené v správnej žalobe, a to tak tvrdenie o nutnosti aplikovať absorbčnú zásadu (kritériá
pre jej aplikáciu nie sú splnené, pretože všetky správne delikty sú hodnotené podľa sadzby stanovenej v

tom istom ustanovení zákona) ako aj výšku sankcie uložiť na úrovni priemernej pokuty podľa výpočtu
žalobu v správnej žalobe (zákonné kritéria správnej úvahy o výške sankcie sú uvedené v ust. § 19
ods. 6 zákona o inšpekcii práce a zákon nepozná stanovenie výšky pokuty žalobcom navrhovaným
spôsobom).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd rozhodol o moderácii uloženej sankcie a v
prevyšujúcej časti žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 Správneho súdneho
poriadku tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu
30 %, nakoľko žalobca mal vo veci čiastočný úspech, keď rozhodnutím súdu došlo k zníženiu uloženej

pokuty o 6.000 eur (t.j. žalobca bol čiastočne úspešný v cca 2/3 nároku na moderáciu a neúspešný v cca
1/3 nároku). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 Správneho
súdneho poriadku).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho
poriadku).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/
Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa