Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/420/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610210126
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1610210126.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcu: C. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXXX, zast. advokátom L.. U. X., advokátska kancelária AS G. s.r.o., so
sídlom B. X/XX, V., proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. hrdinov XXX/XX, zast. L..
G. P., AK P. s.r.o., so sídlom M. 9, V. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobcu C. L. a žalovaného L. L. k polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX,
umiestnenej na parcele č. XXXX vo výmere XXX mX v katastrálnom území U., obec U., okres U.,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom D. úradom v U., katastrálnym odborom sa zrušuje.

Nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške XXX.XXX,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania XXXXX,XX Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu L.. U. X., AS G. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom B. X/XX, V., vedený I. a.s., č. účtu: F

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume XXX,XX Eur na účet Okresného súdu
v Malackách, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojím pôvodným návrhom žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnosti, polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX umiestnenej na parc. č. XXXX vo výmere XXX mX
v kat. úz. U., obec U., okres U., zapísanej na LV č. XXXX vedeným M. úradom v V., F. katastra U. a
nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Podľa pôvodného návrhu žalobca chcel vyplatiť

žalovanému náhradu vo výške XX XXX,- Eur. K. svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom
tejto nehnuteľnosti v podiele X/X a žalovaný v podiele X/X. Ďalej žalobca uviedol, že spoločné užívanie
nehnuteľnosti vedie k značným nezhodám a že účastníci sa o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
mimosúdne nevedia dohodnúť a reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné. Žalobca uviedol, že
nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudok znalkyne C.. W. G. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
na sumu XXX XXX,- W.. K. svojim písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX svoj návrh rozšíril a

žalobný petit upravil a žiadal, aby súd rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti: stavba
- polyfunkčná budova, súp. č. XXXX stojaca na pozemku parc. č. XXXX, reg. C KN, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a pozemok parc. č. XXXX, reg. C KN, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX v katastri nehnuteľnostívedenom M. úradom v V., F. katastra U., okres U., obec U., katastrálne územie U. sa zrušuje
a táto nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Za spoluvlastnícky podiel
žalobca žalovanému navrhoval vyplatiť sumu XX XXX,- W. alebo primeranú náhradu za vyporiadanie

spoluvlastníctva určenú znaleckým posudkom.

Žalovaný ako účastník konania sa k žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bola
sporná nehnuteľnosť prikázaná žalobcovi za náhradu XX XXX,- Eur. Takýto návrh žalovaný žiadal
zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na

LV č. XXXX v kat. úz. U. a tiež, že sa účastníci pokúšali mimosúdne dohodnúť o zrušení podielového
spoluvlastníctva, avšak pre navrhované podmienky z jednej alebo z druhej strany k dohode nedošlo.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že on je schopný nehnuteľnosť účelne lepšie využiť. Žalovaný
tiež poukázal na tú skutočnosť, že je to on kto reálne toho času užíva časť nehnuteľnosti a to nebytový
priestor „V. N.“, ktorý prevádzkuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a má záujem naďalej vo svojej
podnikateľskej činnosti pokračovať. Ďalej žalovaný uviedol, že ostatné časti nehnuteľnosti a to nebytový

priestor obchodu a jednotlivé byty nachádzajúce sa v nehnuteľnosti nie sú v súčasnosti prenajaté a
navrhovateľ nehnuteľnosť nevyužíva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný navrhoval, aby
súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že nehnuteľnosť rozdelí na jednotlivé byty,
prípadne nebytové priestory, čo umožňuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. Žalovaný argumentoval tým, že
znalec nariadený súdom sa vôbec nezaoberal otázkou možnosti rozdelenia nehnuteľnosti - bytového

domu na samostatné nehnuteľnosti, byty a nebytové priestory. Preto žalovaný žiadal, aby súd vykonal
dokazovanie aj v tomto smere a posúdil možnosť rozdelenia nehnuteľnosti na byty a nebytové priestory.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov k sporu,
oboznámil sa s LV č. XXXX D. úradu U., katastrálneho odboru pre kat. úz. U., so znaleckými posudkami

znalcov z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností a to znalkyne
C.. W. G., ZP č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, znalca C.. L. U., ZP č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a znalkyne C.. B. U., ZP č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, s obsahom spisu Okresného úradu U.,
katastrálneho odboru (predtým F. katastra U.) č. V-XXXX/XX, listom právneho zástupcu odporcu zo dňa
XX.XX.XXXX - ponukou na kúpu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zaslanú navrhovateľovi

a s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:

Účastníci sú spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky,
katastrálneho odboru pre kat. úz. Malacky, parc. č. XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a
nádvoria, súp. č. XXXX, druh stavby polyfunkčná budova a to tak, že žalobca je spoluvlastníkom podielu

X/XnehnuteľnostikcelkuažalovanýjespoluvlastníkX/Xnehnuteľnostikcelku.Nehnuteľnosťpozostáva
z uvedených priestorov: 1. nebytového priestoru v suteréne, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX m2,
2. bytu na prízemí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX mX a balkón X,XX m2, 3. nebytového priestoru
na prízemí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2, 4. bytu na 1. poschodí, ktorý má podlahovú plochu
XXX,XX mX a balkón plochu X,XX m2, 5. ďalšieho bytu na 1. poschodí, ktorý má podlahovú plochu

XXX,XX mX a balkón plochu X,XX m2, 6. bytu na 2. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX mX
a balkón plochu X,XX m2, 7. ďalšieho bytu na 2. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX mX a
balkón plochu X,XX m2, 8. bytu na 3. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2, 9. ďalšieho bytu
na 3. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2. K. C.. W. G. vypracovala znalecký posudok
č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti a

stanovila všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti na sumu XXX XXX,- W..

Na základe uznesenia súdu vypracovala znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty spornej
nehnuteľnosti znalkyňa C.. B. U. č. XX/XXXX, podľa ktorého nehnuteľnosť bola ohodnotená k
XX.XX.XXXX. Na základe pokynov súdu sa znalkyňa zaoberala aj možnosťou reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku konštatovala, že nehnuteľnosť je napojená na
inžinierske siete tak, že existuje jedna elektrická zemná prípojka pre celý objekt, elektrické merače a
rozvodné skrine s poistkami osobitne pre obchod, V. N. a pre bytovú časť sa nachádzajú vo vstupných
schodiskových priestoroch, v jednotlivých bytoch sú samostatné poistky, existuje jedna plynová prípojka
pre celý objekt cez priestor V. N. s následným rozvetvením do jednotlivých priestorov a s podružnými

meračmi v každom byte, existuje spoločná kanalizačná prípojka z jednotlivých bytov cez priestory
V. N. napojená do verejnej kanalizácie v miestnej komunikácii, nehnuteľnosť je napojená jednou
prípojkou vody z oceľového potrubia cez priestory V. N. do jednotlivých bytov s podružnými meračmi
v kúpeľniach. Prípojky inžinierskych sietí sa nachádzajú v chodníku pred domom, resp. v miestnejkomunikácii. Na základe požiadavky súdu sa znalkyňa zaoberala aj otázkou prípadnej reálnej deľby
nehnuteľnosti. Konštatovala, že reálnym rozdelením vzniknuté časti musia byť samostatnými vecami.
To potom znamená, že reálne rozdelenie stavby je možné len vo vertikálnom smere, v žiadnom

prípade nie v horizontálnom smere. Pritom pre definitívne rozhodnutie o rozdelení stavby je potrebné
rozhodnutie príslušného stavebného úradu. Novovzniknuté stavby pri reálnej deľbe musia spĺňať všetky
základné požiadavky na stavby definované v § 43d zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Znalkyňa
konštatovala, že posudzovaná stavba je bytový dom z konštrukčného hľadiska symetrického pôdorysu s
centrálnym schodiskom v nadzemných podlažiach s hlavným a zadným vstupom. Nosný systém stavby

je stenový, pozdĺžny. Reálnym rozdelením stavby by mali vzniknúť dve samostatné stavby, každá so
samostatným schodiskom, prístupom z verejnej komunikácie, samostatnými prípojkami inžinierskych
sietí. Každá z novovzniknutých stavieb musí spĺňať statické, požiarne, hygienické, bezpečnostné,
akustické, energetické, architektonické, prevádzkové, funkčné a ekonomické požiadavky. Pri rozdelení
stavby musia vzniknúť dve samostatné stavby schopné samostatnej existencie zo statického hľadiska.
V prípade odstránenia jednej zo stavieb nesmie byť ohrozená ani existencia ani statická stabilita druhej

stavby. Na zabezpečenie vstupu do novovzniknutých stavieb sú nutné zásahy do architektonického
výrazu stavby - nové vstupné priestory a dverné otvory na fasáde stavby. Na zabezpečenie vnútorného
vertikálneho prepojenia je potrebný samostatný schodiskový priestor pre každú novovzniknutú stavbu.
V prípade zachovania jestvujúceho schodiska a jeho pričlenenia k jednému z novovzniknutých objektov
treba vybudovať druhé samostatné schodisko vo vnútri budovy pre novú novovzniknutú stavbu s

následnou celkovou zmenou vnútornej dispozície. V prípade vybudovania nového schodiska ako
externého by sa zmenilo architektonické stvárnenie stavby, celkový objem stavby a tiež vnútorná
dispozícia a prevádzkové a funkčné riešenie stavby. Na zabezpečenie plnohodnotného fungovania
musia byť novovzniknuté stavby nezávisle napojené na inžinierske siete cez samostatné prípojky,
musia mať vybudované samostatné vnútorné rozvody sietí a samostatné meranie a hlavné uzávery. Na

zabezpečenie samostatného prístupu z verejnej komunikácie a prístupu do zadnej časti za objektom
je potrebné rozdelenie pozemkov tak, aby bol umožnený prístup z oboch novovzniknutých stavieb
bez vzájomného obmedzenia. Pre reálnu deľbu by potom bolo potrebné vykonať nasledovné stavebné
úpravy: 1. vybudovanie novej deliacej steny spĺňajúce všetky základné požiadavky na stavby medzi
novovzniknutými stavbami, vrátane protipožiarnej deliacej steny v podkroví, 2. rozdelenie konštrukcie

krovu, 3. vybudovanie samostatných vstupov pre obe novovzniknuté stavby z ulice a z dvora, 4.
vybudovanie nového schodiska (interného alebo externého) pre jednu z novovzniknutých stavieb s
následnou celkovou zmenou vnútornej dispozície po konzultácii s odborníkom z odboru statika stavieb,
5. vybudovanie samostatných prípojok, rozvodov, merania a uzáverov inžinierskych sietí pre obe
novovzniknuté stavby, 6. zrušenie prevádzky V. N. v 1. PP, následne rozdelenie priestoru na dva

celky so samostatnými vstupmi a schodiskami. Znalkyňa konštatovala, že prípadné stavebné úpravy
a prestavba súčasnej stavby bytového domu na dve samostatné stavby by si vyžadovali stavebné
zásahy, zmenu funkčnosti jestvujúcich priestorov, zvýšenie pomeru plochy komunikačných a obslužných
priestorov na úkor bytov a nebytových priestorov a finančné náklady podstatného rozsahu, ktoré
považuje z ekonomického hľadiska aj vzhľadom na súčasný vek stavby za neefektívne a preto znalkyňa

konštatovala, že predmetnú stavbu nie je možné reálne rozdeliť. Znalkyňa sa nezaoberala otázkou
rozdelenia spornej nehnuteľnosti na jednotlivé byty.

Žalobca zásadne nesúhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva spornej
nehnuteľnosti na byty a nebytové priestory. Žalobca argumentoval tým, že nehnuteľnosť nespĺňa

základné, zákonné požiadavky v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a stavebného zákona, čoho si je vedomý aj žalovaný. Ďalej žalobca argumentoval tým, že
nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť na byty a nebytové priestory najmä pre existenciu nezhôd
medzi účastníkmi, pričom vzťahy medzi nimi sú dlhú dobu konfliktné. V prípade rozdelenia nehnuteľnosti
formou reálneho rozdelenia na bytové a nebytové priestory by v konečnom dôsledku existencia takéhoto

spoluvlastníckeho vzťahu znamenala spoluvlastníctvo účastníkov minimálne k spoločným častiam a
zariadeniam domu tak ako to predpokladá zákon č. XXX/XXXX Z.z.. Takéto súžitie účastníkov by však
veľmi pravdepodobne znamenalo ďalšie konflikty a súdne spory v súvislosti so správou budovy. To,
že miera nezhôd medzi účastníkmi je v súvislosti s delením domu na jednotky neúnosná podporuje
existencia viacerých súdnych sporov medzi účastníkmi, pričom ide o spory vedené na OS U. pod sp.

zn. XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nemá o
zachovanie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu predmetnej nehnuteľnosti reálny a vážny
záujem čo dokazuje žalovaným zaslaná ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa XX.XX.XXXX
zaslaná žalobcovi, v ktorej žalovaný ponúka svoj menšinový spoluvlastnícky podiel žalobcovi v zmysleust. § 140 Obč. zák., nakoľko má žalovaný záujem tento podiel odpredať tretej osobe. To potom
znamená, že žalovaný iba deklaruje záujem o užívanie nehnuteľnosti, tento nie je skutočný a jeho
úmysel je svoj spoluvlastnícky podiel scudziť. To teda demonštruje jeho očividný nezáujem o užívanie

nehnuteľnosti a jeho odhodlanie nehnuteľnosť predať. Žalobca žiadal do úvahy zobrať tú skutočnosť,
že on je 2/3 spoluvlastníkom nehnuteľnosti a veľkosť spoluvlastníkom je jedným zo zákonných kritérií
pre prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva. Nehnuteľnosť pritom nie je možné reálne rozdeliť na
samostatné veci.

Podiel účastníkov na uvedenej nehnuteľnosti je taký, že žalobca vlastní 2/3 a žalovaný vlastní 1/3
spoluvlastníckehopodielunehnuteľnosti.Podľaznalkynesporná nehnuteľnosťjebytovýmdomom,ktorá
pozostáva z nebytových priestorov a jednotlivých bytov. Byty ani nebytové priestory v súčasnosti nie sú
prenajaté, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Znalkyňa sa podrobne vyjadrila k možnosti reálnej
deľby nehnuteľnosti a konštatovala, že nehnuteľnosť reálne deliteľná nie je, čo podrobne vo svojom
znaleckom posudku zdôvodnila a tieto dôvody vyššie uvádza aj súd. Nie je teda možná reálna deľba

nehnuteľnosti.

Keďže nedošlo k dohode medzi účastníkmi o výške všeobecnej hodnoty nehnuteľností, súd nariadil
jej zistenie znalcom. Súd stanovil znalca, ktorého úlohou bolo určiť cenu nehnuteľností, ktoré boli
predmetom sporu. K. C.. B. U. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX určila všeobecnú hodnotu

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, sumou XXX XXX,- Eur.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 140 Obč. zák., ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
ibaže o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielu.

Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 43 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými
prácami zo stavených výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu.

Podľa § 43d zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby

spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, tento zákon upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov
týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné

vzťahy a práva a k pozemku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, vlastníctvo bytu alebo nebytového
priestoru sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome
s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu s vlastníkom bytu

alebo nebytového priestoru.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže
vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je
dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli
zotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré
nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdí a nepreukazuje žalovanýexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva, je na mieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Žalovaný žiadal v prípade zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Bol

si vedomý toho, že jeho povinnosťou bude zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel.

Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci, ktoré je aj v zákone uvedené na prvom
mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní
veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. K

otázke reálneho rozdelenia veci sa súd už vyššie vyjadril. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že reálne rozdelenie veci nie je možné vzhľadom na charakter nehnuteľností. Žalovaný navrhoval
reálnu deľbu nehnuteľností vzhľadom k tomu, že táto pozostáva z nebytových a bytových priestorov.
Takéto reálne rozdelenie by prichádzalo do úvahy, ak by však vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní
domu boli dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadovali rozhodnutie súdu podľa § 139 Obč.
zák. (Ro NSČR z 22.04.2004 sp. zn. 22Cdo/559/2004). Podľa názoru súdu rozdelenie bytového domu

medzi spoluvlastníkov na jednotlivé byty a nebytové priestory v prejednávanom prípade nie je možné
ani z toho dôvodu, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a nehnuteľnosť už
vôbec nie je možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov vzhľadom na jej charakter.
Žalovaný naviac iba deklaroval prípadnú možnosť rozdeliť spornú nehnuteľnosť na byty a nebytové
priestory. Žalovaný žiadny konkrétny návrh v tomto smere nepredložil. Ani zo znaleckého posudku

znalca C.. U. nevyplynul žiadny konkrétny návrh na rozdelenie nehnuteľnosti na byty a nebytové
priestory. Tento znalecký posudok sa zaoberal iba tým aký spoluvlastnícky podiel by na účastníkov
pripadol v prípade rozdelenia nehnuteľnosti na nebytové priestory a byty. Znalecký posudok uvažoval
s tým, že jednotlivé byty a nebytové priestory by naďalej boli v spoluvlastníctve účastníkov (v pomere
1/3 : 2/3 alebo naopak) v prospech jedného alebo druhého účastníka. Tento znalecký posudok ani

nemohol byť podkladom pre zápis jednotlivých bytových a nebytových priestorov ako samostatných
nehnuteľností do evidencie nehnuteľností. Žalobca oprávnene poukázal na tú skutočnosť, že prípadným
rozdelením bytovej nehnuteľnosti na jednotlivé byty a nebytové priestory by muselo nutne dôjsť k
existencii spoluvlastníckeho vzťahu medzi účastníkmi minimálnej k spoločným častiam a zariadeniam
domu, tak ako to predpokladá zákon č. 182/1993 Z.z.. Súd má pri zrušení spoluvlastníctva a pri prikázaní

vecí prihliadnuť na účelné využitie nehnuteľnosti a aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom. Žalovaný listom zo dňa 16.02.2015 ponúkol žalobcovi odkúpenie svojho
spoluvlastníckeho podielu, pričom stanovil výšku kúpnej ceny, ktorú považoval za primeranú.

Ďalším v zákone stanoveným spôsobom vysporiadania je prikázanie veci jednému so spoluvlastníkov za

primeranú náhradu. Podiely spoluvlastníkov súd už vyššie opakovane uviedol. Výšku spoluvlastníckych
podielov účastníkov už súd vyššie uviedol. Vzhľadom na vyššie cit. ust. § 142 ods. 1 Obč. zák.,
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov na základe návrhu žalobcu a vykonal vyporiadanie.
Súd prikázal nehnuteľnosť, ktorá sú predmetom sporu, do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý mal
záujem nehnuteľnosť prevziať a tiež prehlásil, že má k dispozícii potrebné finančné prostriedky na

vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, ktorý má prevziať. Z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa
XX.XX.XXXX adresovaného žalobcovi je zrejmé, že žalovaný mieni svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti predať a prednostne ho v súlade s ust. § 140 Obč. zák. ponúka na odkúpenie žalobcovi.
Podľa názoru súdu takúto ponuku žalovaného nie je možné vykladať inak než tak, že žalovaný nemá
skutočný záujem na užívaní spoločnej nehnuteľnosti a je na mieste podielové spoluvlastníctvo zrušiť

a vec - nehnuteľnosť prikázať jednému zo spoluvlastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody,
najmä vychádzajúc z toho, že podiel žalobcu na vlastníctve nehnuteľnosti je väčšinový, že žalobca má
záujem nehnuteľnosť prevziať do svojho vlastníctva, že je pripravený vyplatiť žalovanému príslušnú
finančnú protihodnotu a na nemožnosť nehnuteľnosť rozdeliť na dve samostatné veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a nevhodnosť nehnuteľnosť rozdeliť spôsobom na jednotlivé byty a nebytové

priestory najmä vzhľadom na mimoriadne napäté vzťahy medzi účastníkmi rozhodol tak, že celú
nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zároveň zaviazal žalovanému zaplatiť
finančnú náhradu.

Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená na základe dokazovania o trhovej hodnote

nehnuteľnosti znalkyňa C.. B. U. stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou XXX XXX,- W..
Príslušný spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti zodpovedá potom primeranej náhrade
vo výške XXX XXX Eur. Túto sumu titulom vyporiadania výšky spoluvlastníckych podielov súd zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1,vetaprváO.s.p.Úspechvkonanímalžalobca,keďže
súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa jeho návrhu. Vznikli mu trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to spolu za 12 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie
veciaprípravazastúpenia,2.písomnépodanienávrhunazačatiekonaniazodňaXX.XX.XXXX,3.návrh
na úpravu žalobného petitu zo dňa XX.XX.XXXX, 4. návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa
XX.XX.XXXX,5.účasťnapojednávanídňaXX.XX.XXXX,6.vyjadreniekodvolaniuzodňaXX.XX.XXXX,
7. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 8. písomné podanie - otázky na znalca zo dňa XX.XX.XXXX,

9.odvolaniežalobcuprotiuzneseniuonariadeníPOzodňaXX.XX.XXXX,XX.účasťnapojednávanídňa
XX.XX.XXXX, XX. vyjadrenie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, 12. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.
Hodnota podielu pripadajúceho na žalovaného, ktorý žiadal žalobca priznať do svojho vlastníctva (§ 7
ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení), predstavuje čiastku XXX XXX Eur. Za jeden úkon právnej
pomoci patrí potom právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške á XXX,XX Eur za všetky úkony
právnej pomoci okrem úkonov právnej pomoci pod por. č. 4 a 9, za ktoré patrí odmena vo výške polovice

základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13a ods. 2 písm. a), b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena náhrady
podľa tejto vyhlášky o DPH, ktorú je advokát platiť podľa osobitného predpisu. Potom je tarifná odmena
za úkony právnej pomoci spolu vo výške X.XXX,XX W..

Režijný paušál v roku XXXX bol vo výške X,XX W. (X úkony + Y. = XX,XX W.), v roku XXXX bol vo výške
X,XX W. (X úkony + Y. = XX,XX W.), v roku XXXX bol vo výške X,XX W. (X úkony + Y. = XX,XX W.), v
roku XXXX je vo výške X,XX W. (X úkony + Y. = XX,XX Eur). Za jednotlivé úkony právnej pomoci potom
predstavujenáhradavýdavkovzamiestnetelekomunikačnévýdavkyamiestneprepravnécelkovovýšku

XX,XX Eur spolu s DPH.

Žalobcovi patrí aj náhrada zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a poplatkov za predbežného
opatrenia vo výške X.XXX,- W. + XX,- W. + XX,- W., spolu X.XXX,- Eur. Žalobcovi patrí aj náhrada
preddavku na trovy znaleckého dokazovania ním zaplatená vo výške XXX,- Eur. Právnemu zástupcovi

žalobcu patrí aj náhrada za stratu času a to za účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX, kedy bol
výpočtový základ XX,XX W., dňa XX.XX.XXXX, kedy bol výpočtový základ XX,XX W., dňa XX.XX.
a XX.XX.XXXX, kedy bol výpočtový základ XX,XX Eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a to za cestu
medzi V. a Malackami a späť. Pri každej z uvedených ciest 4 začaté polhodiny (§ 17 ods. 1 vyhlášky),
pričom právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu za stratu času v celkovej sume XXX,XX W. s Y. (2x

XX,XX W. + 2x XX,XX W. + X x XX,XX W.). Podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, advokát má popri
nároku na odmenu aj nárok na cestovné, na ktorého výšku sa vzťahujú osobitné predpisy. Náhradu
cestovnýchvýdavkovsiprávnyzástupcažalobcuuplatnilzaúčasťnapojednávaniachdňaXX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX za cestu z V. do Malaciek a späť v celkovej výške XX,XX
Eur, ktorá bola vyčíslená správne a primerane. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku

14.696,76 Eur.

Podľa § 148 ods. 1, prvej vety O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil.

Podľa tohto ustanovenia súd zaviazal žalovaného na trovy konania, ktoré platil v súvislosti s vykonaným
dokazovaním. Zo štátnych prostriedkov bola zaplatená suma XXX,- W. ako odmena znalkyni (preddavok
na znalečné), ďalej ďalšia odmena znalkyni - znalečné v sume XXX,XX W. a znalečné za účasť na
pojednávaní v sume XX,XX Eur. F. XXX,XX Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.