Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/423/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210716
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215210716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Obec Zlaté Klasy, IČO: 00 305 839,
zastúpeného splnomocnencom AK JUDr. Milan Guťan, s.r.o., Vavilovova 2, Bratislava, proti žalovanej:
Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X. ul. XXX/XX, I. A., zastúpenej splnomocnencom JUDr. PhDr. F. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXXX/XXA, B., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9. februára 2016, č.k. 7C/301/2015-33, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť vypratať
nehnuteľnosť byt B v bytovom dome súpisné č. XXX/XX, postavenom na pozemkoch registra „C“ na
parcelách č. 176/2, 177/2, 178/3 vedených Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom
na LV č. XXX pre kat. územie J., obec I. A. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 319,92 eur splnomocnencovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal vypratania bytu žalovanou.
Žalovanásakžalobenevyjadrila,svojuúčasťnapojednávaníneospravedlnila.Súdvykonaldokazovanie

výsluchom žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil, že účastníci konania dňa 2.1.2014
uzavreli nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do užívania byt B v bytovom
dome č. súpisné XXX/XX, na parcelách č. 176/2, 177/2, 178/3, vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu Dunajská Streda na LV č. XXX, pre k.ú. J., obec I. A., ktorý pozostáva z bytových
priestorov a nebytových priestorov o rozlohe 43,035 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú
do 31.12.2014 a nebola predĺžená. Žalovaná od 1.1.2015 užíva byt bez právneho dôvodu. Nedoplatok
na nájomnom ku dňu podania žaloby bol vyčíslený žalobcom na sumu 3.663,31 eur. Právne súd prvej

inštancie vec posúdil podľa § 710 ods. 2 O.z., § 126 ods. 1 O.z.. Z nájomnej zmluvy vyplynulo, že
žalovaná oprávnene užívala byt na základe platnej nájomnej zmluvy do 31.12.2014. Od tejto doby užíva
byt bez právneho dôvodu, nakoľko nájom bytu zanikol. Preto súd považoval žalobu za dôvodnú a priznal
jej úspech. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal ich náhradu za zaplatený súdny poplatok 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 220,42 eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná.

Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, takže
odvolanie podáva z dôvodu v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), písm. d) a písm. f)
O.s.p.. Pokiaľ sa týka neúčasti žalovanej na pojednávaní, táto požiadala o ospravedlnenie neúčasti
a deklarovala vôľu osobne sa pojednávania zúčastniť. Žiadala, aby súd nepojednával bez jejneprítomnosti a to dňa 8.2.2016 telefonicky, prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu a to z dôvodu
práceneschopnosti, o čom svedčí aj úradný záznam, ktorý je obsahom spisu. Okrem tohto telefonátu
doplnila svoje oznámenie 9.2.2016 e-mailom. Jej práceneschopnosť je vážnym a dôležitým dôvodom,

ktorý jej bránil zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní a takýto dôvod bol dôvodom na odročenie
pojednávania s poukazom na ust. § 119 O.s.p.. Súd napriek tomu pojednával, predmetné potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti nebral do úvahy, takže žalovaná sa nemala možnosť pred súdom
prvej inštancie vyjadriť a bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na ustanovenie §
101 ods. 2 O.s.p., keď žalovaná požiadala z dôležitého dôvodu o odročenie. Platí, že doklad o

pracovnej neschopnosti je riadnym dôvodom pre odročenie pojednávania a súd tak nemôže pojednávať
v neprítomnosti takéhoto účastníka ale pojednávanie iba odročí. Žalobca predložil ako dôkaz v konaní
len nájomnú zmluvu. Nepredložil súdu tvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé, že v čase podania žaloby od
žalovanejnaďalejprijímalplatbyspojenésužívanímpredmetnejnehnuteľnostit.j.nájomné.Nepredložilk
svojej žalobe relevantný doklad preukazujúci výšku nedoplatku. Pokiaľ sa však zoberie do úvahy postup
žalovanej ako nájomcu a postup žalobcu ako prenajímateľa, úkon ústnej dohody o predĺžení písomnej

zmluvy je možné zohľadňujúc ustanovenie § 41 ods. 1 O.z., podľa ktorého, ak neplatný právny úkon
má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé,
že vyjadruje vôľu konajúcej osoby považovať ich ústnu dohodu za novú nájomnú zmluvu uzatvorenú
v nepísanej forme. Z hľadiska obsahu tejto novej nájomnej zmluvy pri zohľadnení vôle žalobcu ako
prenajímateľa, ktorý prijíma nájomné plnenie zo strany žalovanej naďalej, aj počas súdneho konania,

hoci pôvodná zmluva už zanikla, je možné objektívne usúdiť že práva a povinnosti novej nájomnej
zmluvy sú totožné s právami a povinnosťami novej nepísanej nájomnej zmluvy. Žalovaná sa nachádza
v zlej finančnej situácii. So žalovanou v predmetnom byte žijú aj dve maloleté deti, o ktoré sa sama
stará. Mala vôľu dlh na nájomnom splatiť a žiadala žalobcu o splátkový kalendár, ktorý tento odmietol.
Žalovaná má stále vôľu platiť, má prisľúbenú prácu, do ktorej má v apríli 2016 nastúpiť. Zo strany žalobcu

došlo k pochybeniam aj na strane nájomných zmlúv. V nájomných zmluvách, ktoré sú uzatvárané
na dobu 6 mesiacov, žiadal kauciu neprimerane vysokú až vo výške 12-násobku mesačného nájmu.
Nemožno žiadať kauciu tak vysokú, v tomto prípade vyššiu, ako je skutočná doba nájmu. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo navyše aj nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa súd nevysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie. Vzhľadom na to, že

v prejednávanej veci boli podmienky na odročenie pojednávania splnené, súd znemožnil žalovanej
zúčastniťsapojednávania.Navrhlarozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavecmuvrátiťnanovékonanie.
K odvolaniu žalovaná doložila potvrdenie o svojej dočasnej práceneschopnosti, z ktorého vyplýva, že
práceneschopná bola od 8.2.2016.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 CSP)
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 O.s.p.

účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania odvolania),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil

(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7C/301/2015 je určenie povinnosti
žalovanej vypratať nehnuteľnosť byt B v bytovom dome súpisné č. XXX/XX, postavenom na pozemkoch
registra „C“ na parcelách č. 176/2, 177/2, 178/3, vedených Okresným úradom Dunajská Streda,katastrálnym odborom na LV č. XXX pre kat. územie J., obec I. A. do 15 dní od dňa právoplatnosti
rozsudku.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené a žalovanej bola určená povinnosť
predmetnú nehnuteľnosť vypratať z dôvodu, že k dátumu 31.12.2014 uplynula doba určitá, na ktorú
bola nájomná zmluva k predmetnému bytu uzavretá a od 1.1.2015 užíva žalovaná predmetný byt bez
právneho dôvodu.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku,
jeho výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, pričom sa vysporiadal s
podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislostisdanouvecouisprávnevyložil,spoukazomnaust.§387ods.2CSPodvolacísúdodkazujena
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke.

8. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa týka namietanej neprítomnosti
žalovanej na pojednávaní a nevyhoveniu jej žiadosti o odročenie pojednávania odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne.

9. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. účinného v čase konania pojednávania, pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Podľa odseku 2, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu
oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie, deň, keď sa účastník

o dôvode dozvedel, ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktorej súd
bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa odseku 3, ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo

jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
sa zúčastniť pojednávania. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že k návrhu na odročenie
termínu pojednávania musí byť obligatórne pripojené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníkaalebojehozástupcuneumožňujeúčasťnapojednávaníbezohrozeniaživotaalebozávažného
zhoršenia zdravotného stavu. Uvedené bude platiť nielen v prípade náhleho zhoršenia zdravotného

stavu účastníka alebo jeho zástupcu ale aj v prípade, že bol uznaný za práceneschopného. V takom
prípade pôjde o akési pomyselné preskúmanie zdravotného stavu vo vzťahu k nariadenému termínu
pojednávania. V prípade nedodržania tejto povinnosti hrozí nebezpečenstvo, že súd návrh na odročenie
termínu pojednávania nebude akceptovať. Žalovanej dňa 26. júna 2016 spolu s návrhom bolo súdom
prvej inštancie doručené aj poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach účastníka, obsahujúce

poučenie aj v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 119 ods. 1 až 6 O.s.p., kde bola žalovaná
poučená o tom, že návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Dňa 9.2.2016,
teda v deň konania pojednávania F. O. zaslal súdu mail (v tej dobe nebol žalovanou splnomocnený na
zastupovanie v konaní, so znením že tak, ako sa včera telefonicky dohodli, posiela lekárske potvrdenie

pani Z. R., týmto sa ospravedlňuje za neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a žiada, aby sa
nepojednávalo bez jej neprítomnosti. K mailu doložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo
dňa 8.2.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila riadnym spôsobom
v súlade s ustanovením § 119 O.s.p., keď doloženie samotného dokladu o práceneschopnosti nie je
postačujúce. K odvolaniu doložila opätovne len doklad o pracovnej neschopnosti, totožný s dokladom,

ktorý bol zaslaný mailom v deň pojednávania. Odvolací súd tak mal za to, že súd prvej inštancie
správne vo veci konal, keď pojednávanie neodročil, nakoľko žalovaná svoju neúčasť riadnym spôsobom
neospravedlnila.10. K ďalšiemu dôvodu uvedenému v odvolaní a to ku skutočnosti, že nájomná zmluva po skončení
určenej doby nájmu sa predĺžila, nakoľko bola opätovne uzavretá ústne, odvolací súd dodáva, že s touto
argumentáciou odvolateľky sa nestotožňuje.

11. Podľa § 710 ods. 2 O.z., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. V ustanovení § 676 ods. 2 je upravené
obnovenie nájomnej zmluvy v prípade, ak prenajímateľ po skončení nájmu proti nájomcovi nepodá
návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súd do 30 dní. Nájomná zmluva tak v súlade s § 710 ods. 2

O.z. zanikla a nájomný vzťah skončil ku dňu 31.12.2015, nakoľko nájomná zmluva medzi stranami
sporu bola uzavretá na dobu určitú. Skutočnosť, že po uplynutí tejto doby žalovaná si nesplnila svoju
povinnosť a nevysťahovala sa z predmetného bytu a skutočnosť, že žalobca prijíma od nej platby za
užívanie predmetného bytu neznamená, že došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy konkludentne.
Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Prejavy vôle smerujúce k
uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli

účastníci konania prejaviť. Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nevyhnutne
predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na
strane prenajímateľa tak aj na strane nájomcu. Iba samotné tvrdenie žalovanej o priebehu uzatvorenia
novej zmluvy o nájme bytu v danom prípade prijímanie platieb za užívanie bytu neumožňuje záver o
zhode prejavenej vôle prenajímateľa a žalovanej. Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie NS SR,

sp.zn. 5Cdo 44/2007. Konkludentným prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy nie je iba mlčanie,
prípadneskutočnosť,žežalovanávbytebýva,žalobcaponejpožaduje„nájomné“zaužívaniebytu,ktoré
žalovaná hradí a žalobca prijíma. Uvedený termín nájomné je totiž často používaný v osobnom styku
prenajímateľov a osôb, ktoré byty užívajú ekvivalent pre bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním
bytuosobou,ktoránatonemáprávnydôvod(rozhodnutieNS ČRsp.zn.26Cdo212/2005).Odvolacísúd

mal za to, že v danom prípade po skončení nájomnej zmluvy žalobca žiadnym spôsobom neprejavil vôľu
smerujúcu k uzavretiu nájomnej zmluvy, pričom samotnú skutočnosť, že žalobca od žalovanej prijal a
prijíma platby za užívanie bytu nemožno považovať za jeho prejav smerujúci k uzavretiu novej nájomnej
zmluvy. Žalobca naopak, po skončení nájmu (31.12.2014uplynutím doby) následne dňa 5.6.2015 podal
žalobu na súd o vypratanie žalovanej z predmetného bytu a žalovaná pokiaľ v predmetnom byte býva

bez právneho dôvodu, je povinná platiť za užívanie predmetného bytu platby spojené s užívaním. V
prípade, ak by tieto platby neuhrádzala, tak by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila lebo fakticky
v byte býva a užíva ho a to bez právneho dôvodu.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej

inštancie správne rozhodol, keď žalobe žalobcu vyhovel, preto uvedený rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).