Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515208698
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515208698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu C. proti žalovanému 1/ R., 2/ K.,
o zaplatenie 269,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 3C/152/2015-67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 3C/152/2015-67 súd prvej inštancie uložil žalovanému
1/ zaplatiť žalobcovi 143,21 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 78,53 eur
od 04.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 64,68 eur od 23.04.2014 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Konanie o
zaplatenie 120,14 eur s úrokmi z omeškania voči žalovanému 2/ zastavil. Žalobcovi voči žalovanému

1/ priznal náhradu trov konania vo výške 91,96%. Žalovanému 2/ voči žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa proti žalovanému
1/ domáhal zaplatenia istiny 149,21 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,-
eur od 25.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,- eur od 28.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 78,53 eur od
04.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 64,68 eur od 23.04.2014 do zaplatenia, a to z titulu bezdôvodného
obohatenia. Žalovaného 2/ žiadal zaviazať k zaplateniu istiny 120,14 eur s úrokmi z omeškania vo

výške 8,25% ročne od 01.12.2013 do zaplatenia, a to z titulu zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa.
Žalovaný 1/ má v odbernom mieste trvalý pobyt, žalovaný 2/ je dedičom po A. I., ostatní dedičia svoje
podiely z prvej z uvedených faktúr uhradili. Uviedol, že právny predchodca žalovaných N.
I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, prihlásil u žalobcu dňa 09.11.1994 odber zemného plynu v odbernom
mieste I. XXX. V dodávke a predaji plynu na toto odberné miesto pokračoval žalobca aj po jeho smrti,
pretože nedošlo k odhláseniu odberu plynu, ani k zmene odberateľa. Za poskytnuté dodávky plynu
vyúčtoval cenu plynu na základe faktúr. Žalovaný 1/ má v odbernom mieste trvalý

pobyt, žalovaný 2/ je dedičom po A. I., ostatní dedičia svoje podiely z prvej z faktúr uhradili. Uviedol,
že žalobca si dôvodne uplatnil voči žalovanému 1/ nárok na zaplatenie dvoch faktúr za odber plynu za
obdobie nasledujúce po období, za ktoré zodpovedajú dedičia A. I., teda za obdobie od 19.10.2013, prvá
faktúra v sume 78,53 eur splatná dňa 03.03.2014 a druhá na sumu 64,68 eur splatná dňa 22.04.2014.
Nejedná sa o dlh poručiteľky A. I., za ktorý by zodpovedali jej dedičia, ako tvrdil žalovaný 1/, pretože
poručiteľka XX.XX.XXXX zomrela, a teda v období od 19.10.2013 plyn nemohla odoberať. Ide o dlh

toho, kto v uvedenom odbernom mieste plyn odoberal po jej smrti bez právneho dôvodu, a tak získal
majetkový prospech. Ako vyplývaz vyjadrenia W. I., v dome trvale býval žalovaný 1/, a tak na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie,
teda majetkový prospech vo výške fakturovaných súm za spotrebovaný plyn. Žalovaný 1/ na vyjadrenie
žalobcu viac nereagoval, nevzniesol žiadne námietky voči tvrdeniu žalobcu, na pojednávanie sa bez

ospravedlnenia nedostavil, a preto súd argumentáciu žalobcu o bezdôvodnom obohatení na jeho strane
uznal. Z týchto dôvodov žalovanému 1/ uložil zaplatiť istinu v celkovej výške 143,21 eur. Nakoľko
žalovaný 1/ nesplnil svoj záväzok a dostal sa s plnením svojich finančných záväzkov voči žalobcovi do
omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku
dňu vzniku omeškania. Žalobca si uplatnil
zo žalovaných faktúr zákonné úroky z omeškania platné k počiatku omeškania so zaplatením každej zo
žalovaných faktúr. Rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/, a
to podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Vec právne posúdil podľa § 451 ods.
1, 2, § 489 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o uložení povinnosti na zaplatenie a náhrady trov konania
podal žalovaný 1/ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne
zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne. Bránil sa, že dedičstvo po nebohej

matkeA.I.(zomrelaXX.XX.XXXX)darovaldcéreA.I..Uvádzanúčiastku480,55eurA.I.,N.I.,K.I.,G.L.,
rod.I.uhradili.Upozorniladvokátažalobcu,ževrod.domevI.č.d.XXXmaltrvalýpobytodXX.XX.XXXX,
ale v rod. dome I. č.d. XXX nebýval z rod. dôvodov. Dedičia nechceli, aby tam býval, lebo dom je na
predaj. On je bezdomovec, nechceli, aby si tam vodil kamarátov, lebo im zničí dom. Tak ho zobrala
k sebe bývať dcéra A. I. (spoludedička rod. domu I. XXX). Doposiaľ mu neodpísal. Predložil čestné

prehlásenie, že mal trvalý pobyt v I. č. d. XXX od 03.05.2014 do 20.04.2015, ale tam nebýval, býval u
dcéry A. I., X. č. XXX. Žalobcovi zaslal svoje vyjadrenie, o čom predkladá podací lístok zo 14.07.2016.
Na súd sa nedostavil, lebo nevedel, myslel si, že žalobca voči nemu „zastavil trestné stíhanie“.

3. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380

Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

4.Podľa§365ods.1písm.g/O.s.p.možnoodvolanieodôvodniťtým,že zistenýskutkovýstavneobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. V § 366 sa v nadväznosti na to vymedzuje, za akých podmienok také "ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku", teda - povedané inak - "nové
skutočnosti" a "nové dôkazy", sú oprávnenými odvolacím dôvodom.

5. V našom civilnoprocesnom systéme sa uplatňuje systém neúplnej apelácie. Východiskom pre použitie
neúplnej apelácie v platnej právnej úprave je zásada, že súd prvej inštancie je inštanciou skutkovou,
t.j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne na jednom pojednávaní vykonané všetky stranami navrhnuté
dôkazy potrebné na preukázanie sporných právne významných skutkových tvrdení. Za účelom splnenia
tejto zásady zákon ukladá stranám povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky v tom čase

existujúce pre vec právne významné skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné dôkazy spôsobilé
ich preukázať. Strany nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené povinnosti nesplnia (bremeno tvrdenia
a bremeno dôkazné).

6. Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že sa jedná o uvedený prípad. Žalovaný 1/ ako dôvod

odvolania uplatňuje skutočnosť, že na odbernom mieste v I. č. XXX nebýval. Porovnaním obsahu
spisu súdu prvej inštancie a odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný 1/ v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie uvedenú skutočnosť netvrdil. Jeho jedinou procesnou aktivitou bol odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že sa „vzdal dedičstva v prospech detí“. Žalobca sa k odporu
žalovaného 1/ vyjadril a uviedol, že žalovaný 1/ mal na odbernom mieste od 30.03.2013 trvalý pobyt,

čo preukazoval oznámením W. I., podľa ktorého na odbernom mieste žalovaný 1/ v spornom období
býval a od 30.05.2013 mal aj trvalý pobyt. Žalovaný 1/ na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo doručené
dňa 06.07.2016, nereagoval. Na pojednávanie dňa 27.09.2016, na ktoré bol riadne a včas (06.07.2016)
predvolaný, sa bez ospravedlnenia nedostavil. Túto skutočnosť (že na odbernom mieste nebýval)uvádza, uplatňuje po prvýkrát až v odvolaní. Ide teda o „novú skutočnosť“, pre ktorej oprávnené
uplatnenie v odvolacom konaní platia zákazy resp. obmedzenia definované v § 366 C.s.p.

7. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Z odvolania vyplýva, že žalovaný 1/ nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo
vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v
odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c).

9. Žalovaný 1/ uvádzal, že na pojednávanie sa nedostavil, lebo si myslel, že žalobca „zastavil trestné
stíhanie“. Uvedené tvrdenie žalovaného 1/ je bez právneho významu. Vyjadrenie žalobcu, v zmysle

ktorého žalovaný 1/ na odbernom mieste býval, bolo žalovanému doručené súdom pred pojednávaním,
žalovaný 1/ naň pred súdom nereagoval. Predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené,
neustanovil sa a ani netvrdil, že sa z objektívnych dôvodov nemohol dostaviť na súd. Vzhľadom na
uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových
skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p.

10. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt,
a teda žalovaným 1/ až v odvolaní tvrdená nová skutočnosť o tom, že na odbernom mieste nebýval,
nie je akceptovateľným odvolacím dôvodom.

11. Žalovaným 1/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za dôvodné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

12. Napriek tomu však odvolací súd dodáva, že obrana žalovaného 1/, že na odbernom mieste nebýval,
je pochybná, pretože je v rozpore s dôkazmi, a to s oznámením W. I. zo dňa 09.02.2015, podľa ktorého

sa žalovaný 1/ na adresu I. XXX prisťahoval a má od 30.05.2013 stále vedený trvalý pobyt. Okrem toho
rozsudkom uložená suma na zaplatenie (143,21 eur ) predstavuje cenu účtovanú za odber zemného
plynu v období od 19.10.2013 do 23.03.2014, teda v období, v ktorom podľa oznámenia obce žalovaný
1/ na adrese I. XXX býval („prisťahoval sa“). Žalovaný 1/ na svoju obranu priložil k odvolaniu čestné
prehlásenie, v ktorom prehlasuje, že na adrese nebýval v období od 03.05.2014 do 20.04.2015, žalobca

mu však účtuje cenu za obdobie od 19.10.2013 do 23.03.2014.

13. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 C.s.p., preto
odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania voči odvolateľovi nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).