Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Pc/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226366
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116226366.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: M. M., O..

XX.X.XXXX, V. K. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o.,
IČO: 47 253 177, so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti odporkyni: F. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXX, o
zníženie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. I. uára do septembra uváženia, nie po dohode s navrhovateľkou. pojednávania, prípadne doplniť
__________________________________ Návrh na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zmenil

rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/19/2013-49 z 21.5.2013 vo výroku o výživnom tak, že zníži
výživné na odporkyňu zo sumy 170,- Eur na 120,- Eur, ktoré výživné bude platiť k rukám odporkyne do
25. dňa v mesiaci vopred od podania návrhu do budúcna. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania neprizná.

2.Vodôvodnenínávrhuuviedol,žejehomanželstvobolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduPrešov
č.k. 24P/19/1013-49 zo dňa 21.5.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.6.2013. Súd schválil

rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne sumou
170,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. Od rozhodnutia o určení výživného došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane otca (navrhovateľa) a táto situácia vyústila v podanie návrhu na
zníženie výživného, o ktorom bolo rozhodované v konaní vedenom pod sp.zn. 27P/184/2014, ktorým bol
návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Od predmetného konania uplynula doba viac ako 1 roka,
situácia sa u otca nezmenila, je nezamestnaný, vedený na úrade práce od 10.3.2015. Aktuálne nemá
žiaden príjem, ako živnostník zrušil živnosť, nemá nárok na dávky. Výživné pri rozvode manželstva bolo

určené z príjmu 4.844,14 Eur za rok 2012, v súčasnosti navrhovateľ žiaden príjem nemá, musí splácať
hypotéku a peniaze si požičiava od matky.

3. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Z jej pohľadu sa jedná o účelové konanie voči jej matke vzhľadom
na prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM. Prvý návrh o zníženie výživného podal navrhovateľ v
novembri roku 2014 potom, keď matka odporkyne C. M. odmietla mimosúdne vyporiadanie zaniknutého
BSM. Návrh na zníženie výživného bol zamietnutý rozsudkom 27P/184/2014. Následne navrhovateľ

podal žiadosť o zrušenie živnosti a odvolal sa. Krajský súd však potvrdil prvoinštančné rozhodnutie.
Navrhovateľ ďalej podával sťažnosti, napr. že matka deti zamedzuje styk detí s otcom, čo súd vyhodnotil
ako nezmysel, keďže rozvedení manželia a deti bývali v spoločnej domácnosti. Po opustení spoločnej
domácnosti matky s deťmi sa psychicky tlak zo strany otca eliminoval. Odporkyňa ďalej uviedla, žezrušenie živnostenského oprávnenia považuje za účelové, keďže navrhovateľ pracoval vo firme svojho
otca ako výhradného zástupcu talianskej spoločnosti IMMERGAS na východom Slovensku v odbore
plynových zariadení. Vo firme GASKOMPLET pracoval ako servisný technik plynových zariadení a je

veľmipravdepodobné,žeotecbysvojhosynanenechalbezpráce,nakoľkonavrhovateľbolkvalifikovaný
odborník, pravidelne školený. Odporkyňa sa domnieva, že navrhovateľ naďalej pracuje vo firme svojho
otca, avšak „na čierno“. Odporkyňa predovšetkým poukazuje na náklady , ktoré má, kam patrí stravné
22,- Eur mesačne, lístok na autobus 10,- Eur mesačne, vreckové 20,- Eur mesačne, náklady na bývanie
pre odporkyňu, jej sestru a matku spolu 300,- Eur mesačne, školné 60,- Eur ročne, kozmetické potreby

30,- Eur mesačne, stravné 100,- Eur mesačne, ošatenie, obuv, výdavky na stužkovú v októbri 2017
220,-Eur, vodičský preukaz máj 2016 490,- Eur, stomatológ, telefón, životné poistenie, krúžky, výmenný
študijný pobyt a pod.. Príjem matky je cca 800,- Eur netto a je nemysliteľné, aby z neho zabezpečovala
všetky potreby výlučne sama. Odporkyňa ďalej dala súdu do pozornosti, že dňa 10.3.2017 odchádza
na výmenný pobyt do Nemecka na 3 mesiace za účelom certifikátu z nemeckého jazyka, kde náklady
na cestu budú cca 40,- Eur, poistenie 60,- Eur, vreckové 70,- Eur. Navrhovateľ okrem výživného nič

neuhrádza s výnimkou sumy 40,- Eur na 18. narodeniny. Z uvedeného dôvodu odporkyňa nesúhlasí so
znížením výživného aj s poukázaním na jej výdavky a ďalšie štúdium.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o ukončení podnikania z
26.2.2015, potvrdením o evidencii navrhovateľa v zozname uchádzačov o zamestnanie, spisovým

materiálom Okresného súdu Prešov 27P/507/2016, 30P/520/2016, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil:

5. Odporkyňa F. M.Á. a jej sestra M. M. pochádzajú z manželstva rodičov M. M. a C. M., ktoré bolo
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/19/2013-49 zo dňa 21.5.2013 rozvedené. Na čas po

rozvode boli v tom čase maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
povinnosťou prispievať na výživu maloletej F. sumou 170,- Eur mesačne a maloletej M. 130,- Eur
mesačne,zároveňbolupravenýstykotcasdeťmi.Vtomčaseotec(navrhovateľ)pracovalakoživnostník
a podľa daňového priznania za rok 2012 boli jeho príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 9.538,32
Eur, výdavky 4.694,18 Eur a čiastkový základ dane 4.844,14 Eur. Maloletá F. navštevovala 8. ročník

Evanjelického gymnázia v Prešove a maloletá M. 3. ročník ZŠ. Na maloletú F. boli zvýšené výdavky
titulom jej alergie, náklady na dentálnu starostlivosť, keďže nosila zubný strojček a ďalšie bežné výdavky.

6. V konaní 27P/184/2014 súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa M. M. voči odporkyni C.. C. M. o
zníženie výživného na maloleté deti, ktorým navrhovateľ žiadal znížiť výživné na maloletú M. zo sumy

130,- Eur na sumu 50,- Eur a na maloletú Sáru zo sumy 170,- Eur na sumu 50,- Eur. Návrh bol
podaný dňa 9.7.2014 a bol odôvodnený zmenou majetkových pomerov navrhovateľa ako živnostníka.
Okresný súd Prešov rozhodol dňa 28.1.2015 rozsudkom č.k. 27P/184/2014 - 132 tak, že návrh na
zníženie výživného zamietol. Súd poukázal na to, že od poslednej úpravy uplynula doba jedného roka
a nenastala žiadna podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí alebo rodičov. Súd zistil, že

príjmy otca vychádzajúc z čiastkového základu dane za rok 2013 sú nižšie ako v roku 2012, avšak
otec pravidelný príjem má. Tento sa pohybuje v rozpätí 500-1.000,- Eur mesačne. Za rok 2014 otec
predložil faktúry za obdobie roku 2014 v celkovej sume 5.208,80 Eur, a teda aj keď sa podľa tvrdení
navrhovateľa jeho príjem znížil je zrejmé, že príjem má. U detí nebola zistená podstatná zmena pomerov
svýnimkouvtomčasemaloletejF.,ktorázačalanavštevovaťgymnázium,čímdošlokzvýšeniuvýdavkov

súvisiacich s návštevou školy vyššieho stupňa. Po podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove
rozsudkom č.k. 8CoP/9/2015-157 zo dňa 21.5.2015 tak, že prvoinštančný rozsudok potvrdil. Stotožnil
sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

7. V konaní 30P/520/2016 sa navrhovateľ M. M. domáhal zníženia výživného pre maloleté dieťa M. M.

zo sumy 130,- Eur na sumu 80,- Eur z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene okolností na strane otca
spočívajúcej v úplnej strate príjmu, keďže je nezamestnaný, vedený na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny od 10.3.2015. Ako živnostník, ktorý zrušil živnosť nemá nárok na žiadne dávky, musí splácať
hypotéku a výživné si plní prostredníctvom pôžičiek od vlastnej matky. Návrh navrhovateľ zdôvodnil
rovnako ako zdôvodnil návrh na zníženie výživného voči odporkyni v tomto konaní.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 30P/520/2016-18 zo dňa 14.6.2017 návrh navrhovateľa zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhrad trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
28.7.2017. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že došlo k podstatnej zmene pomerovna strane otca, matky a maloletej M. M., pretože kým v čase rozhodovania súdu o výživnom žili rodičia
a deti v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľali na úhrade výdavkov, ako aj splátky hypotéky,
otec mal živnosť, ktorú ukončil k 1.3.2015 z dôvodu, že nemal zákazky a od uvedeného dátumu je

vedený v evidencii úradu práce ako nezamestnaný, avšak naďalej býva v rodinnom dome, uhrádza
inkaso aj splátky hypotéky. Matka s deťmi žije v podnájme, za ktorý uhrádza 300,- Eur, je nezamestnaná
a bola jej priznaná dávka v nezamestnanosti 580,- Eur. Stará sa o obe deti, staršia dcéra je dospelá,
študuje na gymnáziu, mladšia je študentkou 8-ročného gymnázia v 1. ročníku. Odprezentoval snahu
zamestnať sa, prácu si však nehľadá, keďže chce si nájsť prácu s minimálnym príjmom 600,- Eur. Súd

posúdil predovšetkým nárast výdavkov na strane detí už len z dôvodu ich fyzického veku, ale aj zvýšenie
výdavkov na strane matky a zníženie jej príjmu, tiež laxný prístup otca k získaniu zamestnania napriek
vedomosti, že je povinný výživou k dvom deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Voči predmetnému
rozhodnutiu navrhovateľ odvolanie nepodal.

9.Navrhovateľvovýpovediuviedol,žeozníženievýživnéhopožiadalzdôvodu,žejeevidovanýnaúrade

práce už 2 roky a snaží sa získať príspevok na podnikanie. Navrhovateľ nepoberá dávky v hmotnej núdzi
a nepoberá ani podporu v nezamestnanosti, keďže mu nevznikol nárok z dôvodu vlastníctva rodinného
domu patriaceho do BSM. Z príjmu má výdavky na hypotéku 240,- Eur, energie v dome 130,- Eur,
výdavky na stravu, ošatenie. S výdavkami mu pomáhajú rodičia, ktorí platia hypotéku, energie platí
priateľka. Navrhovateľ sa snaží zamestnať. S podnikateľskou činnosťou skončil z dôvodu, že nemal

zákazky.

10. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že tvrdenia navrhovateľ o tom, že je nezamestnaný sa jej nezdajú
byť pravdivé. Odporkyňa má vedomosť, že navrhovateľ pracoval vo firme svojho otca. Okrem toho sa
odporkyninejavíbyťpravdepodobné,žebyrodičianavrhovateľavedelifinančnedotovaťdvedomácnosti.

So znížením výživného odporkyňa súhlasiť nemôže, pretože jej výdavky od poslednej úpravy výživného
nepochybnevzrástli.Odporkyňaštudujenastrednejškole,zdôvoduškolskýchpovinnostíchodievaajdo
zahraničia, s čím sú spojené výdavky. Do zahraničia chodieva titulom súťaží a tiež za účelom jazykového
zdokonaľovania sa. Výdavky má také, ako ich uvádzala v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa.
Ďalej poukázala na to, že končí strednú školu a plánuje študovať v zahraničí na vysokej škole predbežne

buďvNemecku,alebovoVeľkejBritánii.Zmimoškolskýchaktivítodporkyňapoukázalapredovšetkýmna
účasť v súťaži v Nemeckej debate, kde regionálne kolo sa uskutočnilo v Košiciach a celoslovenské kolov
Bratislave. Predtým však absolvovala tréning v Drážďanoch a celkové výdavky vyčíslila na sumu cca
70,- Eur. Taktiež sa zúčastnila v auguste roku 2016 projektu v Drážďanoch a v roku 2017 v Stuttgarte, za
každý zaplatila cca 80,- Eur. V uplynulom roku sa zdržiavala 3 mesiace v Nemecku v hosťovskej rodine

titulom študijného pobytu, kde síce mala zabezpečenú stravu, ale bola nútená hradiť si aj iné výdavky,
na ktoré musela matka prispievať sumou cca 150,- Eur mesačne. Odporkyňa ďalej uviedla, že jej matka
pracuje v špedičnej spoločnosti CROSSTRANS. Zmenili sa im bytové pomery, keďže z podnájmu sa
presťahovali do rodinného domu. Krátko pred vyhlásením súdneho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že
bola podmienečne prijatá na štúdium vysokej školy v zahraničí, konkrétne na dve vysoké školy vo Veľkej

Británii. Podmienečné prijatie znamená, že predpokladom je úspešné ukončenie stredoškolského štúdia
a certifikát v angličtine, za ktorý už uhradila sumu 200,- Eur.

11. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.,
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.,

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

13. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.,
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nie je teda rozhodujúci vek dieťaťa ani to, či študuje alebo
nie. Dôležité je, či je schopné samé sa živiť. Návrhom sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného z
dôvodu zmeny pomerov na jeho strane, keď ukončil podnikateľskú činnosť, stal sa nezamestnaným a

je bez akéhokoľvek príjmu, pričom s platením výživného a pokrytím nutných nákladov mu pomáhajú
rodičia a priateľka. Tu je potrebné mať predovšetkým na zreteli tú skutočnosť, že od poslednej úpravy
výživného uplynula nepochybne veľmi dlhá doba takmer 5 rokov, pretože k rozvodu manželstva
navrhovateľa s matkou odporkyne došlo rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní 24P/19/2013-49
zo dňa 21.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.6.2013. V uvedenom období odporkyňa a jej

mladšia sestra boli maloleté, odporkyňa navštevovala 1. ročník gymnázia, pričom v súčasnosti končí
stredoškolskú dochádzku a je predbežne prijatá na štúdium vysokej školy v zahraničí. Je preto
nepochybné, že výdavky na strane odporkyne sa prirodzene zvýšili dosiahnutým vekom, rozvojom záľub
a osobnostným rastom. Na strane navrhovateľa taktiež došlo k negatívnej zmene pomerov, nakoľko
tento sa stal nezamestnaným potom, ako sa rozhodol ukončiť podnikateľskú činnosť a zaevidovať sa

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov od 10.3.2015 až doposiaľ, a to bez poberania dávky
v hmotnej núdzi, či iných sociálnych príspevkov. Súd rozhodnutie navrhovateľa podradil pod ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko navrhovateľ sa podľa názoru súdu bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu,
že v súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu. V konaní nebolo navrhovateľom presvedčivo preukázané,

že bolo dôvodné ukončiť podnikanie pre údajný nedostatok zákazok, pričom súd je presvedčený o
tom, že aj prípadné zníženie príjmu navrhovateľa by bolo akceptovateľnejšie ako úplné vzdanie sa
akéhokoľvek príjmu. Takýto stav u navrhovateľa pretrváva viac ako 2 roky, pričom bolo by na mieste
hľadať si zamestnanie, nakoľko nepochybne sám má vedomosť o tom, že má nezaopatrené deti a
jeho povinnosťou je prispievať na ich výživu do času, kým samé sa nebudú schopné živiť. Základnou

podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, ako
aj záujmových činností dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je zistiteľná nielen z výšky príjmu, výšky mesačných
nákladov, ale aj z jednotlivých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, poistky, náklady
na mobily a pod.. Častokrát ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani
jeho mesačné náklady na platenie úverov či poistiek. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať
plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne,

keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o nevyhnutné životné potreby
rodiča, alebo potreby iné. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na
zníženie výživného nie je dôvodný. Navrhovateľ sa sám dobrovoľne rozhodol ukončiť podnikateľskú

činnosť, prestať pracovať, doposiaľ preukázateľným spôsobom nebolo zistené, žeby si navrhovateľ
vedomý si svojich povinností voči nezaopatreným deťom aktívne hľadal zamestnanie naopak, uspokojil
sa so stavom, kedy podľa jeho tvrdení mu životné náklady pomáhajú refundovať rodičia a priateľka,
pričom súd jeho toho názoru, že takýto postoj nie je správny. Keďže preukázateľne na strane odporkyne
došlo k zvýšeniu životných nákladov tak v súvislosti s dosiahnutým fyzickým vekom, ako aj náklady

súvisiace so školskou dochádzkou a následným štúdiom na vysokej škole nie je možné vyhovieť návrhu
navrhovateľa a znížiť výživné pre odporkyňu. Súd návrh ako nedôvodný zamietol.15. Podľa § 52 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.