Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Sedláková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223782
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117223782.1
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č. 542 097 902, proti žalovanej: W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., o
žalobe žalovanej na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/241/2013,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/241/2013 o d m
i e t a.
II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalovaná sa žalobou o obnovu konania zo dňa 19. 11. 2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.
11. 2017, domáhala, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
10C/241/2013.
2. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/214/2013 sa právny predchodca
žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., voči žalovanej a U. U., nar. XX. XX. XXXX,
ako žalovanému v 2./ rade domáhala zaplatenia sumy 5 113,35 eura s príslušenstvom a náhrady
trov konania. Rozsudkom č. k. 10C/241/2013-41 zo dňa 10. 01. 2014 Okresný súd Prešov zaviazal
žalovaných v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4 724,05 eura s úrokom vo výške
13,49 % ročne zo sumy 4 724,05 eura za obdobie od 08. 01. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4 724,05 eura za obdobie od 01. 04. 2013 do zaplatenia, ako aj
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 306 eur a na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho
zastúpenia vo výške 453 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 80 eur mesačne, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody
splátok (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.).
3. Voči zamietavej časti tohto rozsudku (t. j. proti jeho výroku II.) podal žalobca odvolanie dňa 20. 02.
2014. Následne Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 21Co/67/2014-61 zo dňa 19. 03. 2015 potvrdil
rozsudokprvoinštančnéhosúduvzamietavomvýrokuazrušilhovovýrokuotrováchkonaniaavrozsahu
tohto zrušenia vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. O trovách konania bolo následne
právoplatne rozhodnuté až uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 21Co/324/2015-96 zo dňa 31. 03.
2016, ktorý zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 10C/241/2013-86 zo dňa 19. 08. 2015 tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výrok I. rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/241/2013-41 zo
dňa 10. 01. 2014 s výnimkou časti týkajúcej sa náhrady trov konania, t. j. vo svojej časti o povinnostižalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalovaný nárok vo výške 4 724,05 € s príslušenstvom, nadobudol
právoplatnosť dňa 26. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 01. 04. 2014.
5. Svoju žalobu na obnovu konania z 19. 11. 2017 žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudok Okresného
súdu Prešov č. k. 10C/241/2013-41 zo dňa 10. 01. 2014 bol vyhlásený na základe neúplného skutkového
stavu, a teda bol vydaný v rozpore s právnymi predpismi. V zmysle tvrdení žalovanej totiž žalobca
nepredložil dôkazy preukazujúce, že právny predchodca žalobcu poskytol finančné prostriedky na účet
žalovaných a že skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, keďže takéto dôkazy neexistujú. Žalovaná
sa ďalej domnieva, že zmluvy uzavierala a podpisovala v jej mene jej vnučka, ktorú však za týmto
účelom ona nesplnomocnila, preto navrhuje dokazovanie verifikáciou spornej osvedčovacej doložky
a tiež vykonanie znaleckého dokazovania z odboru grafológie, ktoré overiť má autenticitu podpisu
žalovanej na zmluve o pôžičke. Žalovaná ďalej uvádza, že v najbližších dňoch podá trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Dôvod na povolenie obnovy konania teda podľa
žalobkyne spočíva v dôkazoch, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní.
6. Súd len pre úplnosť uvádza, že pôvodný žalobca - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, s.r.o.,
IČO: 35 787 783, sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, ku dňu 30. 06. 2016 zanikla výmazom z
obchodného registra, pričom spoločnosť súčasného žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu
a spoločností pod č. 542 097 902, sa stala na základe cezhraničného zlúčenia jej univerzálnym právnym
nástupcom.
7. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
8. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
9. Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.
10. Podľa § 404 C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať
žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e) .11. Podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.
12. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129
alebo
e) je zjavne nedôvodná.
13. Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.
14. Žalovaná je v zmysle citovaných zákonných ustanovení oprávneným subjektom na podanie žaloby
o obnovu konania, keďže túto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v jej neprospech.
15. Ustanovenie § 403 C.s.p. upravuje lehotu na podanie žaloby o obnovu konania, pričom ju rozlišuje
na subjektívnu (3 mesiace odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o
dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť) a objektívnu (najneskôr v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia). Zároveň § 405 C.s.p. stanovuje, že zmeškanie tejto lehoty nemožno
odpustiť. Dôvody, pre ktoré možno podať žalobu o obnovu konania aj po uplynutí troch rokov od
právoplatného skončenia konania, sú určené v § 404 C.s.p., pričom medzi tieto nespadá dôvod žaloby
o obnovu podanej žalovanou, teda pre podanie žaloby o obnovu konania zo žalovanou uvádzaného
dôvodu je potrebné dodržať túto trojročnú objektívnu lehotu. Súd preto skúmal dodržanie tejto lehoty
žalovanou.
16. Žalovaná svoju žalobu o obnovu konania smerovala proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 10C/241/2013-41 zo dňa 10. 01. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
21Co/67/2014-61 zo dňa 19. 03. 2015 a jeho uznesením č. k. 21Co/324/2015-96 zo dňa 31. 03.
2016. Prvoinštačný aj odvolací súd pritom rozsudkami rozhodli vo viacerých samostatných výrokoch
(o zaplatenie istiny s príslušenstvom, o zamietnutí časti žaloby, o nároku na náhradu trov konania).
Vzhľadom na to, že ide o samostatné nároky je potrebné jednotlivé výroky rozhodnutí vnímať
samostatne, každý z nich môže so zreteľom na svoj obsah, ako aj využitie opravných prostriedkov
stranami nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť v rozdielne dni. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na skutočnosť, že predmetom konania o oboch odvolaniach, a teda aj oboch rozhodnutí
odvolacieho súdu, bola už iba zamietavá časť rozsudku prvoinštančného súdu a nárok na náhradu
trov konania, ktoré boli oba v prospech žalovanej. Výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
10C/241/2013-41 zo dňa 10. 01. 2014, ktorým súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./ rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4 724,05 € s úrokom vo výške 13,49 % ročne zo sumy 4 724,05 € za
obdobie od 08. 01. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4
724,05 € za obdobie od 01. 04. 2013 do zaplatenia, nadobudol právoplatnosť dňa 26. 02. 2014. Práve
ohľadne tohto výroku sa pritom žalovaná domáhala povolenia obnovy konania. Žaloba o obnovu konania
bola žalovanou podaná na súde 21. 11. 2017, tri roky od právoplatnosti uvedeného výroku uplynuli dňa
26. 02. 2017, pričom v tomto prípade nebola žaloba o obnovu konania podaná z dôvodov uvedených
v § 404 C.s.p., ktoré umožňujú jej podanie aj po uplynutí objektívnej 3-ročnej lehoty. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaná zmeškala objektívnu 3-ročnú lehotu na podanie žaloby o obnovu konania, keďže
táto jej uplynula dňa 26. 02. 2017, t. j. tri roky od právoplatnosti výroku o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi
pôvodne žalovanú pohľadávku.
17. V zmysle § 397 písm. a) a b) C.s.p. dôvodom na obnovu konania sú skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci alebo možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vo svojej žalobe na obnovu konania
žalovaná uvádza, že zmluvu o pôžičke, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok v pôvodnom konaní,
podpísala v jej mene jej vnučka, preto navrhla vykonať dokazovanie verifikáciou spornej osvedčovacej
doložky a tiež vykonanie znaleckého dokazovania z odboru grafológie, ktoré má preukázať autenticitupodpisu žalovanej na zmluve o pôžičke. Uvedené žalovaná považuje za dôkazy, ktoré jej môžu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie. Avšak súd konštatuje, že nie je splnená ďalšia zákonná podmienka v zmysle
tohto ustanovenia, a to, že tieto dôkazy/skutočnosti (bez viny žalovanej) nemohli byť použité/vykonané
v pôvodnom konaní. Ani v jednom prípade zo žalovanou navrhovaných dôkazov, resp. uvádzaných
skutočností nejde o taký dôkaz či skutočnosť, ktoré by nemohli byť použité a vykonané v pôvodnom
konaní. Ak žalovaná, ako tvrdí, nepodpísala predmetnú zmluvu o pôžičke, vedomosť o tom musela mať
aj v pôvodnom konaní, a teda aj pravosť podpisu mohla napadnúť už v tomto štádiu. Tomu nebráni ani
situácia, ak by nevedela, kto túto zmluvu v jej mene podpísal, postačuje tvrdenie, že to nebola ona.
Nič žalovanej nebránilo tieto skutočnosti/dôkazy použiť na svoju obranu pred právoplatným skončením
pôvodného konania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba o obnovu konania je zjavne
nedôvodná, keďže žalovaná nepreukázala, že tu existuje dôvod na povolenie obnovy konania podľa §
397 C.s.p.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaná je oprávneným subjektom na podanie
žaloby o obnovu konania, avšak táto žaloba o obnovu konania je zjavne nedôvodná a podaná
oneskorene, preto ju súd v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) a e) C.s.p. odmietol.
19. O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 základných
princípov C.s.p. tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania, pretože podaním zjavne
nedôvodnej žaloby, ktorá naviac bola podaná aj oneskorene, procesne zavinila skončenie konania
odmietnutímžalobynaobnovukonania.Súdpritomaplikovalprávnuúpravudoobsahuaúčelunajbližšie
posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri odmietnutí žaloby na obnovu konania v C.s.p. nie je riešená,
ale ide o procesné skončenie veci, podobne ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne
zaviní tento spôsob rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.