Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117208907
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117208907.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová
a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: I. F.,
T.. XX.X.XXXX, H. Ž. XX, D., o zaplatenie 270,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

z dlžnej sumy od 13.9.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2017 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 270,32 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.9.2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým,
že uzatvoril so žalovaným zmluvy č. Z. a Z., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky.
V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré umožňuje žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa touto žalobou domáhal nároku vo
výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Orange Roya vo výške 161,96 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou
(ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým,
že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa
rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške
108,36 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.7.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených

faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na
ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou
úhradou pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 13.9.2015.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
5.Podľa§219ods.3CSP voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 21.12.2017.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvami č. Z. Z. Z. spolu s dodatkom, pokusom o pokonávku,
faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a celým spisovým

materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.2.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie
služby pevný internet DSL č. Z predmetom ktorej bolo pripojenie odbernej jednotky, ako i zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej záväzok žalobcu žalovanému zriadiť prístup k sieti a
sprístupniť požadované služby a záväzok žalovaného platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie

dohodnutých služieb. Zároveň uzatvorili dodatok k zmluve č. Z., predmetom ktorej bola aktivácia
programu Kengura 30 s osobitným roam. balíkom, predaj koncového telekomunikačného zariadenia
Orange Roya za kúpnu cenu 1,- euro a ďalšie služby. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá
na 24 mesiacov.
9. Cenu za poskytované služby žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v celkovej

výške 26,08 eur splatnou 9.4.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 34,05 eur so splatnosťou 9.4.2015,
č. XXXXXXXXX na sumu 15,98 eur so splatnosťou 9.5.2015, č. XXXXXXXXXXX na sumu 45,17 so
splatnosťou 9.5.2015 a faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 94,05 eur splatnou 8.6.2015. Žalobca
vyzval dňa 20.7.2015 žalovaného okrem iného na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické
komunikačné služby v celkovej výške 108,36 eur najneskôr do 12.9.2015.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu boli
uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických

komunikáciách. V zmluvách a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických
komunikačných služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmlúv, bol dostatočne určito
dojednaný predmet záväzkov na strane žalobcu i žalovaného. Na základe predmetnej zmluvy a v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenuza poskytnutú verejnú službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná žalobcom. Pretože žalovaný túto
vyúčtovanú cenu riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve žalobcu, súd zaviazal žalovaného zaplatiť
dlžnú vyúčtovanú sumu 108,36 eur ako cenu služieb.

18. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5.05 % ročne od 13.9.2015 do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy
najneskôr do 12.9.2015. Žalovaný však na uvedený pokus o pokonávku nereagoval úhradou dlžnej
sumy, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni

splatnosti, t.j. odo dňa 13.9.2015, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Výška
úrokov je určená podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky ku dňu 13.9.2015 bola 0,05 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok
z omeškania 5,05 % ročne. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu aj v časti úroku z
omeškania z priznanej sumy vyhovel.
19. Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 161,96 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody

zamietol. Žalobca výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo žalobcovi
právo pri porušení záväzku žalovaného riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie
viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že žalovaný si bol vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je mu predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou
a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku.

Akciová cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, za ktorú bol predaný žalovanému bola
1,- euro a predajná cena je 170,- eur a žalobca uplatnil škodu 161,96 eur.
20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo

opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie
priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa
nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti

za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk
a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná

udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,

alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať
všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,

ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že
na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
21. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému
záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť žalovaného za

škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovaného
spočíva v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Následkom tohto a
teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cenemobilného telefónu a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný žalovanému a predajnej skutočnej
cene.
22. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie

prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaný
v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia
zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)
všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.

23. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
24. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
25. Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
26. Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

27. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.
28.Vprejednávanejvecižalobcapísomnéukončeniepísomneuzavretejzmluvyoposkytovaníverejných
služieb nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané
nebolo a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný

predpoklad č. 1 vzniku škody.
29. Pokiaľ žalobca odvíjal svoju žalobu na náhradu škody aj od porušenia povinnosti žalovaného platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie žalovaného nie je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje žalobca. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového
stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanému podľa dodatku zľavnený

mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa 14.2.2015, keď bol uzavretý dodatok k zmluve
o poskytovaní verejných služieb. Tým, že žalobca predal zľavnený telefón/telekomunikačné zariadenie
žalovanému podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť a riadne
neplatil za služby poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej

sféry žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí
času došlo k porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby. Nebola teda splnená základná
podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym
konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto
časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného

predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny/telekomunikačné
zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť

zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalovaného tak nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už
súd uviedol vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v
dôsledkuprotiprávnehokonaniažalovanéhoatoneplateniazaslužbyposkytovanéžalobcomanásledne

ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb žalobca poskytol žalovanému zľavu na cenu mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti
žalovaným. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 161,96 eur s

príslušenstvom ako náhrady škody súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
30 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v konaní väčší úspech, preto
má nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Nakoľko však súd zo spisu nezistil, že by mu v
súvislosti s týmto konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu mu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).