Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Rudinský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/71/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200732
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1609200732.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobkyne: M. zast.

advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Záhradnícka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému:
O., zast. Jurek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava o vyporiadanie BSM a o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á do
vlastníctva žalovaného:

Rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele číslo XXXX/XXX, dvojgaráž postavená na

parcele číslo XXXX/XXX pri rodinnom dome súp. č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území F.,
obec F., okres O., zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor.

II. Do výlučného majetku žalobkyne p r i p a d á motorové vozidlo zn. Toyota Yaris NG 1,3HB 5D Terra
Cool, Eč: O.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 65.000,- EUR do 60 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, pozemku
par. č.: XXXX/XX - orná pôda, o výmere 577 m2, pozemku par. č.: XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 156 m2, pozemku par. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 42 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec F., okres O., zapísané na LV č.
XXXX vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor a uvedené nehnuteľnosti prikazuje do
výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 19.000,- EUR do 60 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VI. Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu na účet Okresného súdu v Malackách
súdny poplatok vo výške 3.900,- EUR, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného z účastníkov zaniká povinnosť druhého.

VII. Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Malackách náhradu trov konania
každý po 33,03 EUR, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Malackách súdny poplatok vo
výške 1.140,- Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.02.2009 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov z dôvodu, že po rozvode účastníkov nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Žalobkyňa navrhla BSM vyporiadať tak, že do jej výlučného
vlastníctva pripadnú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálny
odbor pre kat. úz. F. a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria, ďalej dvojgaráž pri rod. dome súp. č. XXX., postavená na parcele č. XXXX/XXX, a
ďalšie hnuteľné veci uvedené v písomnom návrhu ako položky 1-30, ktoré tvorili zariadenie a výbavu
rodinnéhodomu,alternatívnežiadala,abybolorozhodnutétak,žeuvedenévecisaprikážudovýlučného

vlastníctva žalovaného, s tým, že jej bude vyplatená finančná protihodnota. Žalobkyňa uviedla, že
hodnota nehnuteľností patriacich do BSM a hodnota hnuteľných vecí predstavuje spolu sumu približne
200.000,- EUR. Žalobkyňa v priebehu konania upustila od svojho návrhu na vyporiadanie hnuteľných
vecí.

2. Žalobkyňa svoj návrh na vyporiadanie BSM rozšírila ešte aj o návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže účastníci počas trvania manželstva do podielového
spoluvlastníctva nadobudli aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pozemky parc. č. XXXX/XX - orná
pôda vo výmere 577 m2 , pozemok parc. č.: XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 156
m2 a pozemok parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Nesúhlasil s návrhom žalobkyne v časti vyčíslenia hodnoty
hnuteľných a nehnuteľných vecí, keďže túto neopovažoval za reálnu. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
zaradila do predmetu BSM aj hnuteľné veci, ktoré sú preukázateľne v jeho výlučnom vlastníctve.
Za takéto veci žalovaný považoval drevené parkety, ktoré on nadobudol dňa 24.08.2005, pračku zn.

ELEKTROLUX nadobudnutú dňa 30.08.2005, bordovú sedaciu súpravu, nadobudnutú dňa 20.092003,
elektrickú vstavanú rúru nadobudnutú dňa 16.08.2005, umývačku riadu nadobudnutú dňa 17.08.2005,
digestor nadobudnutý dňa 17.08.2005, plynový varný panel nadobudnutý dňa 30.08.2005, kameru
SONY nadobudnutú dňa 30.08.2005, garážovú bránu nadobudnutú dňa 08.09.2005, manželskú posteľ
nadobudnutú v roku 2002, alarm JABLOTRON nadobudnutý dňa 20.09.2004, nábytok pozostávajúci zo

šatníkových skríň, obývačkovej steny, kuchynskej linky, skrine na topánky, policového úložného systému
v komore nadobudnuté 19.05.2005 a 08.06.2005 a osobný automobil zn. VW Golf nadobudnutý v roku
2004.
4. Ďalej žalovaný uviedol, že na výstavbu rodinného domu a dvojgaráže sa použili prostriedky z predaja
nehnuteľnosti,bytuvjehovýlučnomvlastníctvevroku2005.Rodinnýdomzačalstavaťpreduzatvorením

manželstva. Faktúry za stavebné práce boli uhrádzané z jeho prostriedkov, v čase keď sa zdržiaval
v USA, pričom peňažné prostriedky z pracovnej činnosti poukazoval na účet vedený vo S. a.s. na
Slovensku. Výberom týchto prostriedkov poveril svoju sestru Ing. L., ktorá zabezpečovala a dohliadala
na stavbu rodinného domu.

5. Žalovaný ďalej uvádzal, že preukázateľne vynaložil peňažné prostriedky vo výške 155.000,- Sk na
kúpu pozemku, 5.296,- Sk zaplatil za vyňatie pozemku z pôdneho fondu, 4.700,- Sk za projektové
napojenie, 5.500,- Sk za geodetické práce, 2.261,- Sk za napojenie na prívod vody, 455.000,- Sk za
práce za strechu, 8.764,- Sk za elektroinštalačný materiál, 84.000,- Sk za vnútorné omietky, 246.240,-
Sk za potery a krb. K tomu žalovaný priložil doklady o úhrade rôzneho stavebného materiálu a o úhrade

za práce vykonávané na stavbe rodinného domu.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa dňa 04.12.2007 bez jeho
súhlasu zobrala zo spoločného domu veci , ktoré účastníci spoločne za trvania manželstva nadobudli,
avšak neposkytla mu za tieto veci žiadnu finančnú náhradu.

7. Žalovaný žiadal rozhodnúť tak, aby sa nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX prikázali do jeho
výlučného vlastníctva, keďže žalobkyňa nebýva v rodinnom dome v F., o nehnuteľnosti nemá záujem,
neznáša náklady súvisiace s jeho prevádzkou a žalovaný poukazoval na svoju významnú mieru, ktorou
sa pričinil na zabezpečení nehnuteľnosti. Žalovaný žiadal pri vyporiadaní zobrať do úvahy, aby sa mu

uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, tak ako to predpokladá § 150 Obč. zák. Podľastanoviska žalovaného hodnota hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do BSM bola v čase ich
kúpy približne 90.000,- EUR a nie 220.000,- EUR ako uvádza žalobkyňa. Žalovaný bol ochotný vyplatiť
žalobkyni finančné vyrovnanie vo výške 30.000,- EUR a súhlasil s tým, aby si ponechala vo výlučnom

vlastníctve hnuteľné veci, ktoré si dňa 04.12.2007 bez jeho súhlasu so spoločného domu odniesla.
Žalovaný už v priebehu konania nijako bližšie takéto hnuteľné veci nešpecifikoval a ani neuvádzal ich
hodnotu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov M. Ing. L., F., O., oboznámil

sa s LV č. XXXX a XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre KÚ F., oboznámil sa
so znaleckým posudkom znalca Ing. P. č. 1/2012, s rozsudkom OS Malacky, sp. zn. 4C/298/2008, s
dokladmi o úhrade stavebného materiálu a prác, s pokladničným dokladmi o nákupe elektroinštalačného
materiálu, s ďalšími dokladmi o úhradách materiálov a dodávkach zariadenia rodinného domu a aj s
ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:

9. Účastníci boli manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté dňa 10.09.2005 a rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4C/298/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2008. Počas
trvania manželstva nadobudli vlastníctvo k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele č.
XXXX/XXX a dvojgaráži pri rodinnom dome súp. č. XXX, postavenej na parc. č.: XXXX/XXX. Tieto
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX OÚ O., katastrálneho odboru pre k. ú.: F.. Pred uzavretím

manželstvaúčastnícisastalispoluvlastníkmivyššieuvedenýchnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXX
OÚ O., katastrálneho odboru pre k. ú.: F..
10. Nebolo sporné, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX tvorí predmet
BSM. Medzi účastníkmi však nebola dohoda o hodnote spoločných nehnuteľností. Žalobkyňa mala inú
predstavu o hodnote nehnuteľnosti ako žalovaný. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec Ing. P. znaleckým posudkom č. 1/2012 zo dňa 02.03.2012
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pre účely vyporiadania BSM účastníkov sumou 130.000,-
Eur. Žalobkyňa žiadala v priebehu konania spoločné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva
žalovaného, s čím žalovaný súhlasil. Po rozvode manželstva účastníkov nehnuteľnosť užíva žalovaný.
Pri rozhodovaní o tom komu prikázať do vlastníctva spoločné nehnuteľnosti bolo potrebné vychádzať z

obdobnej zásady, ktorá je uvedená v § 142 Obč. zák. a to prihliadnuť na zásadu účelného využitia veci.
Je nesporné, že nehnuteľnosť užíva žalovaný a má záujem o jej prevzatie do výlučného vlastníctva.
Súd preto vyššie uvedené nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovaného.

11. Okrem nehnuteľností patriacich do BSM účastníci sú spoluvlastníci aj ďalších nehnuteľností, ktoré sú

v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom každý z nich je spoluvlastníkom 1 predmetných nehnuteľností.
Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré už vyššie súd uviedol a sú zapísané na LV č. XXXX OÚ O., katastrálneho
odboru pre k. ú.: F.. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú zastavané stavbou rodinného domu a dvojgaráže,
resp. tvoria ďalšiu plochu užívanú spolu so stavbou rodinného domu a dvojgaráže. Aj tieto nehnuteľnosti
výlučne užíva žalovaný. Žalobkyňa preto žiadala zrušiť a vyporiadať tiež aj podielové spoluvlastníctvo k

týmto nehnuteľnostiam. Žalobkyňa žiadala vyplatiť za finančnú náhradu za odstupujúci spoluvlastnícky
podiel v sume 19.000,- EUR. Po podaní návrhu žalobkyňa uviedla, že všeobecná hodnota pozemkov
vhodných na výstavbu je 50,- Eur/m2.

12. V časti návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa žalovaný k žalobe

nevyjadril.

13. Žalobkyňa žiadala hnuteľné veci uvedené v žalobe vyporiadať tak, že všetky budú prikázané
do výlučného vlastníctva žalovaného. Nežiadala aby súd zisťoval hodnotu týchto hnuteľných vecí a
nežiadala za hnuteľné veci od žalovaného ani náhradu. Uviedla, že ona užíva iba motorové vozidlo

nadobudnuté počas trvania manželstva a to osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČV: O..

14. Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

15. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému aleboviacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 150 Obč. zák., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej

sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. Podľa § 149 ods. 1,3 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie

podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd vyporiadaval iba všeobecnú hodnotu nehnuteľností
patriacich do BSM, zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu O., katastrálneho odboru. Znalec,

ktorý vypracoval znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností, ich hodnotu
stanovil na sumu 130.000,- Eur z takto stanovenou všeobecnou hodnotou veci súhlasili obaja účastníci.
Pri rozhodovaní o tom, komu prikázať rodinný dom s príslušenstvom do vlastníctva súd vychádzal z
účelnosti jeho využitia. V rodinnom dome trvale žije žalovaný, platí všetky náklady spojené s užívaním
rodinného domu. Žalovaná nemá záujem o vlastníctvo rodinného domu. Žalovaný mal naopak záujem

o prikázanie rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva. Z vykonaného dokazovania je nesporné
aj to, že žalovaný nepretržite v rodinnom dome býva, od začiatku jeho výstavby túto zabezpečoval, súd
preto do jeho vlastníctva prikázal rodinný dom a dvojgaráž, ktorá je pri ňom postavená.

20.Vprejednávanejvecisúdboltohonázoru,ženevyšlinajavotakéskutočnosti,ktorébyopodstatňovali,

aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd
bol toho názoru, že treba pri vyporiadaní BSM vychádzať zo zásady rovnosti podielu účastníkov na
spoločnom majetku.

21. Z vyššie vykonaného dokazovania súd zistil, že VŠH nehnuteľného majetku, patriaceho do BSM, je

130.000,- EUR. Ku dňu zániku BSM spoločné peňažné aktíva a ani záväzky už neexistovali.

22. Z návrhov žalovaného vyplynulo, že navrhoval, aby pri vyporiadaní BSM sa nevychádzalo zo zásady
rovnosti účastníkov na spoločnom majetku, resp. žiadal aby sa mu nahradilo to, čo zo svojho uhradil na
spoločný majetok. Žalovaný všeobecne uviedol, že jeho podiel na vybudovaní nehnuteľností patriacich

do BSM bol v rozsahu cca 70% a podiel žalobkyne 30%. Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval viacerými
dokladmi a vyjadreniami. Napríklad tiež uvádzal, že on preukázateľne kúpil pozemok, za sumu 155.000,-
Sk a zaplatil za jeho vyňatie z Poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z už uvádzaného LV č. XXXX
pre k. ú. F. však jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti tam zapísané boli nadobudnuté na základe
kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná pod č. VXXX/XX - XXX, teda pred uzavretím manželstva a tieto

nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve oboch spoluvlastníkov, pričom každý vlastní podiel 1/2.
Argumentácia žalovaného, že on zaplatil za tento pozemok zo svojich vlastných finančných prostriedkov
a pritom nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, nemôže mať na otázku vyporiadania BSM
žiaden vplyv.

23. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, to, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok. Ide o pohľadávku každého z manželov na základe majetkových presunov z
ich oddeleného majetku do spoločného majetku manželov. Na túto pohľadávku prihliadne súd pri
vyporiadaní BSM iba na návrh. Žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom svoju takúto pohľadávkunešpecifikoval. Keď aj napríklad jeden z manželov použil peňažné prostriedky, ktoré nadobudol za
slobodna na výstavbu domu, vo výške tejto investície vznikne tomuto manželovi v prípade zániku BSM
pohľadávka voči spoločnému majetku. Výšku tejto investície by musel však žalovaný preukázať.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že účastníci začali so stavbou rodinného domu ešte pred
uzavretím manželstva a po dohode medzi nimi bolo realizované aj financovanie rodinného domu.
Stavebné povolenie bolo vydané Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia dňa
20.01.2003 pod č.j. ŽP-B/2003/01497-VI. Rodinný dom bol skolaudovaný už v čase trvania manželstva

účastníkov a to vydaním kolaudačného rozhodnutia Obce F. č.j. SOÚ-R/05/01/78/173-VI. zo dňa
16.11.2005 a bol zapísaný do evidencie nehnuteľností ako vlastníctvo patriace do BSM záznamom č.
Z-3444/05-147/06.

25. Už v čase, keď účastníci začali stavať spolu rodinný dom, žili spolu. Žalovaný v návrhu na rozvod
manželstva (konanie OS Malacky sp.zn. 4C/298/2008) uviedol, že manželstvo účastníci uzatvorili po

piatich rokoch známosti. Podľa názoru súdu bolo treba vychádzať zo skutočnosti, že podiely účastníkov
sú rovnaké. Podľa konštantnej judikatúry do úvahy prichádza priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní
BSM iba výnimočne a to aj v takých prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a
využívaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti
svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch v ktorých manželia

žili oddelene a nadobúdali veci do BSM (Sborník stanovisek, zpráv a rozhodování soudú a soudních
rozhodnutíNSČSSR,ČSRaSR1970-1983,zv.IV,RoNSČRzo17.04.2007,sp.zn.22Cdo1274/2006).

26. Svedkyňa M., matka žalobkyne uviedla, že účastníci krátko po tom, ako sa zoznámili odišli do
zahraničia, do USA. Peniaze, ktoré si zarobili, ukladali na devízovú - dolárovú vkladnú knižku vedenú vo

S. na jej meno. Z týchto prostriedkov sa platila výstavba rodinného domu. Ďalej táto svedkyňa uviedla,
že peniaze, ktoré účastníci zarobili, vkladali na jednu vkladnú knižku, ktorej vlastníkom bol žalovaný.
Žalobkyňa mala k tomuto účtu iba dispozičné právo.

27. Svedkyňa Ing. L., sestra žalovaného, uviedla, že ona sa starala o financovanie výstavby rodinného

domu, keď účastníci boli v zahraničí. Slúžili jej na to peňažné prostriedky posielané na účet žalovaným.
Svedkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný mal aj vlastné finančné prostriedky z predaja
svojho bytu.

28. Svedok F., brat žalovaného, uviedol, že v čase realizácie výstavby rodinného domu, boli žalobkyňa

aj žalovaný v zahraničí. Svedok uviedol, že obaja účastníci posielali peniaze na svoje účty, pričom s
takýmito peniazmi, ktoré poslal žalovaný disponovala pani S.. S peniazmi, ktoré posielala žalobkyňa,
disponovala jej matka. Svedok uviedol, že neboli problémy s financovaním stavby rodinného domu až
na úhradu strechy, keď mali prechodne nedostatok potrebných financií. Svedok uviedol, že na rodinnom
dome robili kúrenárske a vodoinštalačné práce ľudia z firmy zo Z., s ktorými sa poznal otec žalobkyne.

29. Svedok O., brat žalobkyne, uviedol, že na stavbe rodinného domu pomáhal hneď od začiatku a
to nie len on, ale aj jeho kamaráti. Okrem toho mal dispozičné právo k peňažnému účtu v banke, na
ktorý posielala žalobkyňa peniaze. Z peňazí účastníkov sa priebežne platili úhrady súvisiace s výstavbou
rodinného domu.

30. Žalovaný doložil súdu výpis z účtu vedeného v Z. a.s., z ktorého súd zistil, že žalobcovi bola
vyplatená suma 940.000,- Sk dňa 02.8.2005. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené doklady o výstavbe
rodinného domu, keď kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 16.11.2005 a doklad o poukázaní peňazí
v prospech žalovaného je zo dňa 02.08.2005, je toho názoru, že uvedené peňažné prostriedky už

nesúviselisnadobudnutímrodinnéhodomu,keďžetentobolužvpodstatnejmieredokončený.Žalovaný,
pokiaľ aj preukazoval úhradu rôzneho materiálu a vecí, tak tieto doklady pochádzali z obdobia pred
augustom 2005.

31.Vprejednávanejvecisúdboltohonázoru,ženevyšlinajavotakéskutočnosti,ktorébyopodstatňovali,

aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd
bol toho názoru, že treba pri vyporiadaní BSM vychádzať zo zásady rovnosti podielu účastníkov na
spoločnom majetku.32.Účastnícizhodneuviedli,žepočastrvaniamanželstvažalobkyňaužívalamotorovévozidlozn.Toyota
Yaris, EČ: O.. Vzhľadom na citované ustanovenie § 216 ods. 2 CSP súd rozhodol o prikázaní vlastníctva
tohto motorového vozidla žalobkyni bez povinnosti vyplatiť protihodnotu žalovanému. Hodnota BSM

predstavuje spolu sumu 130.000,- Eur. Potom podiel žalobkyne, 1 z uvedenej hodnoty, je suma 65.000,-
Eur. Neboli dôvody, aby súd priznal žalovanému aj ďalšie nároky tak, ako si ich uplatňoval. Súd už vyššie
vysvetlil, že medzi účastníkmi k dohode o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti neprišlo, VŠH bola preto
určená odborným spôsobom, s ktorým účastníci súhlasili a súd z tohto dôkazu aj pri svojom rozhodovaní
vychádzal.

33. Súd rozhodol na návrh žalobkyne o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov, podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. Vychádzal zo všeobecnej hodnoty spoločných
nehnuteľností, pričom sa jedná o výmeru 775 m2 (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX). Všeobecná
cena nehnuteľností v súčasnosti v obci F. je cca 50,- EUR/m2. Žalobkyňa žiadala za svoj polovičný
spoluvlastníci podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV - XXXX zaplatiť sumu 19.000,- EUR, čo

zodpovedná všeobecnej hodnote týchto nehnuteľností. Túto sumu súd žalobkyni aj priznal.

34. Každý z účastníkov dostal polovicu spoločného majetku a preto nemožno hovoriť o prevažnom
úspechu niektorého z nich. Preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 2 CSP.

35. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, položky 6 písm. b) v čase podania návrhu, podľa ktorej
za vyporiadanie BSM súdny poplatok z predmetu konania je 3%. Základom súdneho poplatku bola
suma 130.000,- EUR. Súdny poplatok je potom vo výške 3.900,- EUR a podiel pripadajúci na každého

z účastníkov suma 1.950,- EUR.
36.Súdpriznalžalobkynioslobodenieodzaplateniesúdnehopoplatkuznávrhunazrušeniepodielového
spoluvlastníctva (Uznesenie z čl. 93). Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie súdneho poplatku z tej časti žaloby v ktorej súd rozhodoval o zrušení podielového
spoluvlastníctva (položka 1 a) Sadzobníka súdnych poplatkov)

37. Súd priznal znalcovi Ing. P. znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2012 v sume 266,05
EUR. Znalečné bolo znalcovi uhradené z preddavku zloženého žalovaným a suma 66,05 EUR bola
zaplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Na náhradu týchto trov má štátu právo na náhradu. Súd
preto zaviazal účastníkov na zaplatenie sumy 33,03 EUR každého z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.