Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/263/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232889
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112232889.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom podaným dňa 01.10.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 3013,38 eura a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 602,68 eura, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom
súdrozhodol otejtožiadostidňa15.02.2011atorozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 251 dní!).

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4032945 s dlžníkom: D. Y., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 7573/2010.
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne,
predložil návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o
nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore
so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného včlánku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02,
III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Nesústredenou činnosťou exekučného súdu a jeho nesprávnym úradným
postupom vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma, ktorá je špecifikovaná v žalobnom

návrhu. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu jeho nároku
nedošlo.

Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.10.2014 navrhol žalobný návrh zamietnuť. Poukázal na to,
že návrh je zmätočný, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišné uvedené dátumy narodenia, žalobca nedokázal
uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Z návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe
akého titulu si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody. Jednak si žalobca uplatňuje nárok z titulu

nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobný návrh považuje za podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu
exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou

toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V
samotnejdôvodovejspráve,jeknovelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku

uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá

a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj
pred 1.6.2011. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich

režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody,
ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalovaný namietol i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po
uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má skôr

za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej
ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 01.07.2016 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle § 180 CSP, keďže doručenie mali riadne vykázané.Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť neospravedlnili. E-mailom zo dňa 24.06.2016
právny zástupca žalobcu zaslal súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia súdneho dvora EÚ
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca - SR, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti

SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ prebiehajúcom na OS Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010. Vzhľadom na to, že o tomto návrhu musí súd rozhodnúť písomným uznesením, voči ktorému
je prípustné odvolanie, je zrejmé, že nariadené pojednávanie musí byť odročené. Žiadajú, aby sa
nekonalo v ich neprítomnosti.

Súdvšaknávrhžalobcunazrušenietermínupojednávanianepovažovalzakvalifikovanéospravedlnenie
z titulu dôležitého dôvodu. Strany sporu boli na termín pojednávania riadne a včas predvolaní a zároveň
boli vyzvaní, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súd je toho názoru, že ak prejednal na pojednávaní vec a
vo veci samej rozhodol, pričom sa zaoberal i procesným návrhom o prerušenie konania, neodňal mu

možnosťkonaťpredsúdom,nakoľkosatejtomožnostizbavilsám,týmžesanapojednávanienedostavil.

Žalovanýneúčasťospravedlnile-mailomzodňa24.06.2016stým,ženežiadaoodročeniepojednávania,
trvá na doručenom písomnom vyjadrení.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu: žaloba č. l. 1-4, plnomocenstvo č. l. 5,
úradnýzáznamč.l.6,vyjadrenieč.l.9,10-12,uznesenieč.l.14-17,postúpeniespisuč.l.20,oznámenie
č. l. 22, vyjadrenie č. l. 29, 34-39 s prílohou č. l. 40-43, e-mailové ospravedlnenie žalovaného č. l. 49-50,
e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 51-52, e-mailové ospravedlnenie žalovaného

č. l. 57-58, e-mailový návrh na prerušenie konania právneho zástupcu žalobcu č. l. 59-62, e-mailové
ospravedlnenieprávnehozástupcužalobcuč.l.63-64,úradnýzáznamč.l.65,e-mailovéospravedlnenie
žalovaného č. l. 70-71, e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 72-73, e-mailový
návrh na prerušenie konania s prílohami právneho zástupcu žalobcu č. l. 74-80, úradný záznam č. l. 81,
e-mailové ospravedlnenie žalovaného č. l. 86-87, e-mailový návrh na prerušenie konania s prílohami

právneho zástupcu žalobcu č. l. 88-94, e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 95-96,
úradný záznam č. l. 97, rozsudok č. l. 101, odvolanie č. l. 109-115, potvrdenky č. l. 116-120, uznesenie č.
l. 123, odvolanie s prílohami č. l. 129-147, potvrdenky č. l. 148-152, uznesenie KS NR č. l. 156, pripojený
exekučný spis OS Nitra 12Er/582/2010, e-mailový návrh na prerušenie konania s prílohami právneho
zástupcu žalobcu č. l. 172-178, e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 179-180, e-

mailové ospravedlnenie žalovaného č. l. 181-182, úradný záznam č. l. 183, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:
Krajský súd Nitra uznesením č.k. 8NcC/180/2012-14 zo dňa 19.10.2012 prikázal vec Okresnému súdu
v Leviciach.
Žalobca doručil súdu elektronickým podaním zo dňa 05.12.2014 návrh na prerušenie konania v zmysle

§ 164 CSP (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Návrh odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov
prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého
sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti
odporcovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície

smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní
vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO:
35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, P.O.Box 13,
Bratislava, IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade

s ust. 162 ods. 1 písm. c/ CSP (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade -
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok
v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne
žalobca i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,

nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalobca návrh na prerušenie konania podal elektronicky,bez opatrenia zaručeným elektronickým podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci
samej, preto súd sa zaoberal týmto procesným návrhom.

Inštitút prerušenia konania je v Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach § 162. Toto
zákonné ustanovenie upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť a § 164 upravuje prípady
fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na také konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie
preruší alebo v ňom bude pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. Má za to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa

§ 164 CSP vzniká teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu. Takou otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je
objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade
tomu nenasvedčujú. Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/582/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 04.08.2010, a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave dňa 09.06.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.

Bratislava sp. zn. SR 01275/10 zo dňa 26.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.04.2010 a vykonateľnosť dňa 15.04.2010. Okresný súd Nitra dňa 21.01.2011 vydal uznesenie
č.k. 12Er/582/2010-9, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2011.

Žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia sumy 3013,38 Eur titulom majetkovej škody a sumy
602,68 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu predstavujúcu náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá podľa žalobcu viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie

istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakciezaporušeniezákladnýchpráv aprincípovprávnehoštátu.Žalobcasiuplatňujeakoprimeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom

čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie
vymoženou pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu) sumu 602,68 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalobca požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku. Žalovaný do podania žalobného návrhu na súd nereagoval pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej cit. zákona) v znení účinnom v čase doručenia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie exekútora, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnejmoci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia (04.08.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide oexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v celom
rozsahu nedôvodný, a preto ho zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12Er/582/2010 súd zistil, že exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 04.08.2010 (spis zn. EX 7573/10), povinný: D. Y., T.. XX.XX.XXXX pre vymoženie
677,01 Eur istiny s príslušenstvom priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
26.03.2010 spisová značka zn: SR 01275/10. Dňa 21.01.2011 vydal Okresný súd Nitra uznesenie
č.k. 12Er/582/2010-9, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2011.

Súd poukazuje na to, že v exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu

na nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po
uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu a teda k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Žalobca tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako s 8 mesačným omeškaním. Súd zistil, že rozhodnutie

bolo vydané cca 3 mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v takomto
trvaní je sama o sebe expresná, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, keď okresnému súdu je z
jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie hromadne, teda v rovnako čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom
načo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom.Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských

zmlúv.

Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
rozhodnutia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k
posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej

veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe.

Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Nitra v danej veci
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k
porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť návrhom uplatnený nárok navrhovateľa, ani nadväzne

nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu. Súd nevidel
dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná

existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovaného obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom podal návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žalobný

návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu už
bolo zrejmé, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil,
čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná
lehota uplynula, teda už nemožno návrh považovať za predčasne podaný.

K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd udáva, že nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje,
keďžeodpodaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie(04.08.2010)dopodaniažiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného neuplynula lehota 3 rokov (samotný
žalobný návrh zo strany žalobcu bol podaný na súd dňa 01.10.2012).

Súd má za to, že mu nič nebránilo v jednom rozhodnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo žalobcu na súdnu ochranu,
osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že žalobca má možnosť podať opravný
prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ako i proti
výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobný návrh vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Levice, písomne, v dvoch vyhotoveniach
(§ 362 a nasl. CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľdomáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).