Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

7C/256/2012-148 zo dňa 27.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 23.10.2014
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho
ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci (prvý výrok); zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči

odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne
preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore
so zákonom (druhý výrok); odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Okresný
súd v priebehu konania spojil deväť vecí rovnakých účastníkov na spoločné konanie, ktoré ďalej
viedol pod sp. zn. 7C/256/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi

týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
7C/256/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 6Er/180/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolaexekučnémusúdudoručenádňa21.03.2011aexekučný
súd ju zamietol uznesením zo dňa 23.03.2011, ktoré v marci 2011 odoslal právnemu zástupcovi
oprávneného (navrhovateľa); (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/259/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 7Er/535/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.07.2011 a exekučný súd ju zamietol

uznesením zo dňa 25.07.2011, ktoré v auguste 2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného
(navrhovateľa); (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/267/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 1Er/137/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 26.01.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 03.02.2011,ktoré vo februári 2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (4) konanie pred
spojením vedené pod sp. zn. 7C/268/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 2Er/1776/2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu

doručená dňa 13.10.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.10.2010; (5) konanie
pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/269/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 5Er/540/2011,
kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 21.07.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 28.07.2011, ktoré v auguste
2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (6) konanie pred spojením vedené pod

sp.zn.7C/272/2012satýkaexekučnéhokonaniasp.zn.1Er/493/2011,kdežiadosťsúdnehoexekútorao
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolaexekučnémusúdudoručenádňa16.03.2011aexekučný
súd ju zamietol uznesením zo dňa 24.03.2011, ktoré v marci 2011 odoslal právnemu zástupcovi
oprávneného (navrhovateľa); (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/274/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 1Er/1881/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23.08.2011 a exekučný súd ju zamietol

uznesením zo dňa 31.08.2011; (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/275/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 1Er/1862/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 19.08.2011 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 30.08.2011; (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/293/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 1Er/1723/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 02.08.2011 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 08.08.2011, ktoré v auguste 2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného
(navrhovateľa); okresný súd zdôraznil, že exekučným titulom bol vo všetkých prípadoch rozhodcovský
rozsudok;vovšetkýchprípadochokresnýsúdkonštatoval,ženazamietnutiežiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia zákon nestanovuje žiadnu lehotu a exekučný súd v každej veci rozhodol v lehote

nie dlhšej ako pätnásť dní od doručenia žiadosti; na základe vykonaného dokazovania exekučnými
spismi dospel k záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní.
Konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zastavil, pretože o obsahovo totožnom návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania už predtým právoplatne rozhodol. Okresný súd uzavrel, že nemal
preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik

zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods.
1 písm. a), § 9 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 44 ods. 2
Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené

nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné rozhodnutie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj
k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných

lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v jeho neprítomnosti a okresný súd
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie
o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie
nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu.
Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako

exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a
súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
v rozpore so zákonom; navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi
okresného súdu. Uznesením č.k. 7C/256/2012-67 zo dňa 30.09.2013 spojil okresný súd konania
vedené pod sp. zn. 7C/256/2012, sp. zn. 7C/259/2012, sp. zn. 7C/267/2012, sp. zn. 7C/268/2012,

sp. zn. 7C/269/2012, sp. zn. 7C/272/2012, sp. zn. 7C/274/2012, sp. zn. 7C/275/2012 a sp. zn.
7C/293/2012 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 7C/256/2012; uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2013. Priamo v návrhoch na začatie konania vzniesol navrhovateľ
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu

nevylúčil ani v jednej zo spojených vecí). Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na
vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného
aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenia odporcu k návrhu doručil okresný súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa. V priebehu konania doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na prerušenie konania
do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti konkrétnemu rozhodnutiu nadriadeného súdu o

nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd návrh navrhovateľa na
prerušenie konania právoplatne zamietol osobitným uznesením č.k. 7C/256/2012-94 zo dňa 19.12.2013,
ktoré odvolací súd potvrdil uznesením č.k. 16Co/390/2014-116 zo dňa 04.09.2014. Na prejednanie
veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu žiadosť

o zrušenie nariadeného pojednávania a opätovne aj obsahovo totožný návrh na prerušenie konania
do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení
zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd uznesením vyhláseným do
zápisnice o pojednávaní žiadosti navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a
nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania; následne vykonal dokazovanie pripojenými

exekučnými spismi, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu
okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne
exekučných konaní, v ktorých mala byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného

súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva,
že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver
okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací

súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu v sporných exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ naargumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo

spojených vecí). Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania správne zastavil pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Obsahovo totožný návrh na prerušenie konania už predtým okresný súd
právoplatne zamietol uznesením č.k. 7C/256/2012-94 zo dňa 19.12.2013, ktoré odvolací súd potvrdil

uznesením č.k. 16Co/390/2014-116 zo dňa 04.09.2014; toto procesné rozhodnutie predstavovalo
prekážku skôr rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Navyše podľa zistenia odvolacieho súdu bola
uvedená ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II.ÚS/587/2013 zo dňa 05.11.2013 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal

o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas navrhovateľa
s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca

(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v

neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa
s exekučnými spismi, ktorý dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie
konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných
spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy, pretože z

exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné (vecné)
dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v
tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ
v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné uviesť, že
toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu, pretože vyjadrenie odporcu k návrhu bolo právnemu

zástupcovi navrhovateľa doručené spolu s predvolaním na pojednávanie; odvolaciemu súdu je navyše
z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že totožné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podal odporca aj v
nespočetnom množstve ostatných právnych vecí navrhovateľa a odporcu prejednávaných odvolacím
súdom, v týchto konaniach bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi
nepochybne známy (táto odvolacia námietka navrhovateľa je preto zjavne účelová). Okresný súd riadne

rozhodol aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej
pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zastavení konania o návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania. Týmto postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojhoprocesného oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením
(aj keď bol výrok obsahom rozsudku nestráca charakter uznesenia) o zastavení konania o navrhovateľa
na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však vo všeobecnosti ustálila na závere, že
lehotapätnásťdníoddoručeniažiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa
14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013
alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013). V posudzovaných konkrétnych exekučných veciach
rozhodol exekučný súd o zamietnutí jednotlivých žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia žiadosti. Preto v prípade, že okresný súd z
pripojených exekučných spisov zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/256/2012
sa týka exekučného konania sp. zn. 6Er/180/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.03.2011 a exekučný súd ju
zamietol uznesením zo dňa 23.03.2011, ktoré v marci 2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného

(navrhovateľa); (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/259/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 7Er/535/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 21.07.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
25.07.2011,ktorévauguste2011odoslalprávnemuzástupcovioprávneného(navrhovateľa);(3)konanie
pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/267/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/137/2011,

kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 26.01.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 03.02.2011, ktoré vo februári
2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (4) konanie pred spojením vedené pod
sp.zn.7C/268/2012satýkaexekučnéhokonaniasp.zn.2Er/1776/2010,kdežiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 13.10.2010 a

exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.10.2010; (5) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 7C/269/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 5Er/540/2011, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.07.2011 a
exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 28.07.2011, ktoré v auguste 2011 odoslal právnemu
zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (6) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/272/2012

sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/493/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 16.03.2011 a exekučný súd ju
zamietol uznesením zo dňa 24.03.2011, ktoré v marci 2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného
(navrhovateľa); (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/274/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 1Er/1881/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola exekučnému súdu doručená dňa 23.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
31.08.2011; (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/275/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 1Er/1862/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 19.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
30.08.2011; (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/293/2012 sa týka exekučného konania sp.

zn. 1Er/1723/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 02.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 08.08.2011,
ktoré v auguste 2011 odoslal právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); uvedený postup a
obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený
potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu v každom

z exekučných konaní; vo všeobecnosti odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných
konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia
lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa
25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,

je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy
riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou
zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza
k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale
len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.

2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru

nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko

navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.