Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227069
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211227069.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. M., X.. XX.XX.XXXX, A.: XX XXX XXX, L. L.Ň.
XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava,
proti odporcovi: S Slovensko, spol. s r.o., IČO: 35 812 419, so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava,
právnezastúpený:JUDr.PavolErben,advokát,Nám.SNP22,81101Bratislava,oodkladvykonateľnosti
a o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

II zo dňa 08.01.2015, č.k. 22Cb/266/2011-84, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.01.2015, č.k.
22Cb/266/2011-84 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II ako súd prvého stupňa uznesením č.k. 22Cb/266/2011-84 zo dňa 08.01.2015
rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V 51/2011
zo dňa 08.09.2011, ktorým rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal D. M. na zaplatenie sumy
5 267,53 eur s príslušenstvom a trovami konania spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o., a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde Bratislava II sp zn. 22Cb/266/2011.

Návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby prvostupňový súd zrušil

rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislavesp.zn.RspV51/2011(ďalejako„rozhodcovskýrozsudok“)azároveňžiadalsúdorozhodnutie
o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
napádaného rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ konkrétne žiadal súd prvého stupňa, aby najprv
vydal uznesenie, ktorým sa odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do doby právoplatnosti
rozhodnutia v merite veci a následne aby súd vydal rozsudok, ktorým napadnutý rozhodcovský rozsudok

zruší. Zároveň si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil trovy konania a žiadal priznať sumu vo
výške 452,02 eur s DPH vyčíslené ku dňu návrhu ako dva úkony právnej služby, a to do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodcovskýrozsudok,ktorýnavrhovateľžiadalzrušiť,bolvydaný nazákladežalobyspoločnosti
S Slovensko, spol. s r.o. a navrhovateľ v tunajšom konaní je v zmysle tohto rozsudku zaviazaný k

zaplateniu sumy 5 267,53 eur s príslušenstvom a trovami konania v prospech spoločnosti S Slovensko,
spol. s r.o.. V rozhodcovskom konaní bol medzi účastníkmi sporný spôsob ohodnotenia predmetu
leasingu. Predmet leasingu bol žalobcom predaný za cenu, o ktorej žalovaný tvrdil, že je neadekvátna a
že predmet leasingu (traktor) bol podhodnotený. V prípade, že by bol býval predmet predaný za vyššiu
hodnotu, ktorá zodpovedá objektívnej cene, bola by žalovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému
nižšia. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ zdôvodnil s poukazom na zákonné

dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. f), g), h) zákona č. 244/2002 Z.z. platný a účinný v čase podania
návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ videl dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v tom,že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (dôvod podľa § 40 ods. 1 g) v
spojení s § 17 zák. č. 244/2002 Z.z.), konkrétne poukazoval na odňatie možnosti vyjadriť sa k stanovisku
osoby A.. J. H., ktorý je prokuristom žalobcu v rozhodcovskom konaní a ktorý sa vyjadroval k cene

predmetu, pričom o tomto vyjadrení sa ako žalovaný navrhovateľ dozvedel až následne z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ mal za to, že tým, že sa nemohol vyjadriť k stanovisku o cene
predmetu, mu bolo porušené právo na rovnaké postavenie účastníkov v konaní, ktoré je garantované
nielen zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ale aj § 123 O.s.p.. Ako ďalší dôvod
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f) zák. č. 244/2002 Z.z. uviedol, že

rozhodca, ktorý rozhodoval v predmetnej veci na rozhodcovskom súde, porušil svoju povinnosť podľa
§ 9 zák. 244/2002 Z.z., keď neinformoval žalovaného o skutočnosti, že právny zástupca žalobcu je
tiež rozhodcom na predmetnom rozhodcovskom súde, a teda že sú v pozícii kolegov. V porušení tejto
povinnosti videl navrhovateľ dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f),
podľa ktorého je možné rozhodnutie zrušiť v prípade sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil
rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník

rozhodcovskéhokonaniapredvydanímrozhodcovskéhorozsudkuniezosvojejvinynemoholdosiahnuť.
Navrhovateľ uviedol že keďže nemal informáciu o tom, že právny zástupca žalobcu a rozhodca sú
kolegovia, nemohol uplatniť námietku predpojatosti rozhodcu. Ako posledný dôvod pre zrušenie uviedol
navrhovateľ dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. h) v spojení s § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., a teda že ide o
dôvod pre obnovu konania podľa O.s.p., konkrétne, že bez svojej viny nemohol využiť dôkaz - znalecký

posudok o cene predmetu, ktorý dôkaz mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti, navrhovateľ odôvodnil svoj návrh vzhľadom na to, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom a keďže ním boli porušené práva navrhovateľa, hrozí mu bezprostredná
ujma, a teda je potrebné odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním dňa 31.08.2012, ktorým žiadal návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako v časti vydania uznesenia o odklad vykonateľnosti, tak v
časti vydania rozsudku o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý považuje za správny a zákonný.
Odporca súdu uviedol, že neuznáva žiaden z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa

odporcu navrhovateľ mohol v konaní pred rozhodcovským súdom viackrát namietať (v minimálne dvoch
písomných podaniach) predajnú cenu predmetu leasingu a neurobil tak, teda nebol ukrátený alebo
znevýhodnený na svojich právach oproti druhému účastníkovi. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie,
odporca sa vyjadril, že v rozhodcovskom konaní mohol účastník nechať vypracovať znalecký posudok a
predložiť ho rozhodcovskému súdu a neurobil tak. Pokiaľ ide o zaujatosť rozhodcu z dôvodu jeho vzťahu

kolegov s právnym zástupcom účastníka rozhodcovského konania, odporca tento dôvod neuznal s tým,
že samotná „kolegialita“ nepreukazuje zaujatosť rozhodcu v konkrétnej veci a taktiež že osobu rozhodcu
navrhovateľ počas celého konania nenamietal, hoci jeho totožnosť je verejná. Odporca si uplatnil trovy
voči navrhovateľovi vo výške 1 131,77 eur.

Okresný súd Bratislava II vydal dňa 10.04.2013 rozsudok vo veci samej, teda rozhodol o návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, že tento návrh navrhovateľa zamietol. V rámci odôvodnenia
rozsudku č.k. 22Cb/266/2011-52 súd prvého stupňa neuznal naplnenie zákonných dôvodov tvrdených
navrhovateľom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto jeho návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku nevyhovel. Súd prvého stupňa sa rozsudkom obmedzil len na posúdenie

meritórnej otázky konania, pričom opomenul rozhodnutie o odklade vykonateľnosti napádaného
rozsudku rozhodcovského súdu. Voči rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a konanie vo veci samej
nebolo doposiaľ právoplatne ukončené z dôvodu, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím neobsiahol
celý petit navrhovateľa a bolo potrebné rozhodnúť tiež o návrhu na odloženie vykonateľnosti v súlade
s návrhom navrhovateľa.

Následne súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
uznesením č.k. 22Cb/266/2011-84 zo dňa 08.01.2015. Uznesením súd prvého stupňa odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého
stupňa posudzoval návrh navrhovateľa s poukazom na odôvodnenie s tým, že išlo o rozsudok porušujúci

práva navrhovateľa a navrhovateľovi hrozí bezprostredná ujma na právach, keďže rozsudok môže byť
predmetom exekúcie. Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko prebieha exekučné konanie na Okresnom
súdeRožňavapodsp.zn.4er/219/2012nazákladenapadnutéhorozhodcovskéhorozsudku,vykonanímexekúcie by sa vytvoril stav, ktorý by v prípade úspechu navrhovateľa o zrušenie rozsudku nebol
zvrátiteľný.

Voči uzneseniu č.k. 22Cb/266/2011-84 o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podal dňa
27.01.2015 odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil odporca poukazom na odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. s tým, že vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdu (rozsudok,
ktorým súd nevyhovel žalobe navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského súdu), považuje napadnuté
uznesenie za zmätočné a neodôvodnené. Z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil

vykonané dôkazy a zistený skutkový stav a dospel k nesprávnym záverom, žiadal odporca napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nepovolí a zároveň si uplatnil
voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca v odvolaní uviedol, že ten istý súd, ktorý uznesením povolil odklad vykonateľnosti rozsudkom
vo veci samej, ktorý rozsudok bol vydaný skôr, neuznal zákonné dôvody pre zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Ten istý súd vyjadril názor, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je napadnutý
rozhodcovský rozsudok, nevykazuje vady odôvodňujúce jeho zrušenie a návrh v merite veci zamietol,
teda vyjadril názor v čase rozhodnutia vo veci, že rozhodcovský rozsudok ako správny by mal byť
vykonaný. Následné uznesenie sa teda javí ako nepochopiteľné, keďže bolo vydané po 20 mesiacoch
od meritórneho rozhodnutia, a tieto rozhodnutia totožného súdu sú vzájomne rozporné a nelogické.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov
odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 O.s.p.) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. platného a účinného v čase podania návrhu navrhovateľa,
ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 212 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje

zmena, a naopak.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu v odvolaní voči uzneseniu, ktorým bol povolený odklad
vykonateľnosti a síce, že takého rozhodnutie je zmätočné a nie je v logickom ani právnom súlade s
predošlou rozhodovacou činnosťou totožného súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom vo veci samej

vyslovil názor, že neboli dané predpoklady v § 40 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. pre zrušenie
právoplatného rozhodcovského rozsudku, teda vyslovil súhlas s výkonom tohto rozhodnutia, následné
uznesenie o odklade jeho vykonateľnosti v podstate predstavuje opačný názor a popiera rozhodnutie v
merite veci. Je potrebné, aby tieto dve rozhodnutia boli vo vzájomnej súvislosti a neodporovali si, najmä
vzhľadom na to, že uznesenie o odklade vykonateľnosti žiadal navrhovateľ vydať prv a až následne

žiadal rozhodnúť vo veci zrušenia. Keďže súd prvého stupňa najprv opomenul rozhodnúť o odklade
vykonateľnosti a rozhodnutie bolo vydané až následne, nastala nelogická situácia medzi rozhodnutiami
pre ich rozpornosť. Pokiaľ ide o opomenutie rozhodnutia o celom návrhu navrhovateľa, odvolací súd má
za to, že sa jedná o vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd má za to, že pokiaľ súd prvého stupňa považoval rozhodcovský rozsudok za správny, a

teda nezrušil ho, aj následné uznesenie o odklade jeho vykonateľnosti má byť v súlade s týmto názorom.

O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p., teda z dôvodu, že odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne súd prvého
stupňa o náhrade trov v novom rozhodnutí o veci.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.