Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/311/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813226277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3813226277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu C. proti žalovanému F., o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 3.000,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 24. novembra 2016, č. k. 12C/170/2013-106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 24. novembra 2016, č.k. 12C/170/2013-106 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy 3.000,- Eur.
Rozhodol, že žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení
súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na tunajší súd dňa 05.09.2011 sa žalovaný voči
žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 244,35 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatených

faktúr vystavených za dodávky vody verejným vodovodom a za vykonaný odvod vôd z povrchového
odtoku. Konanie sa vedie na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/8/2012. Vzájomnou žalobou
zo dňa 10.06.2013 sa žalobca vo vyššie uvedenom spore domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
477,07 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 3.000,- Eur z
titulu ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy. Uznesením zo dňa 30.10.2013, č.k.
8C/8/2012-213 vylúčil súd na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalobcu o ochranu osobnosti

spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy 3.000,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.12.2013. Žalobca uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch
zdôvodnil tým, že žalovaný poškodil jeho ústavné právo na spravodlivý proces bez prieťahov a
na ochranu osobných údajov: dobrého mena, povesti a cti. Citujúc ustanovenie § 11 Občianskeho
zákonníka navrhol, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi odškodné 3.000,- Eur za škodu
na právach žalobcu, svojvoľne zavinenú žalovaným, svojvoľným úmyselným porušovaním zmluvy a
preukázaným vedomým obchádzaním a porušovaním zákonov Slovenskej republiky, preukázanými

nekalými obchodnými praktikami žalovaného, nezákonnými útokmi a nezákonnými zásahmi žalovaného
do slobodného života žalobcu, útokmi nad ústavou chráneného osobného práva: dobré meno, česť a
povesť slobodnej bezúhonnej fyzickej osoby žalobcu. Súd vychádzal zo zistenia, že strany sporu mali
uzavrieť (žalobca v priebehu konania tvrdil, že zmluvu nepodpísal) dňa 01.05.2006 obchodnú zmluvu,
v ktorej žalovaný vystupuje ako dodávateľ a žalobca ako odberateľ. V zmysle uvedenej obchodnej
zmluvy žalovaný žalobcovi do odberného miesta dodával pitnú vodu a vykonával odvod odpadových

vôd. Za vykonaný odvod vôd z povrchového odtoku žalovaný žalobcovi vystavil faktúry, ktoré žalobca
neuhradil. V písomnom podaní žalobca uviedol, že žalovaný nedôvodným neplnením právnej povinnosti
zaviňuje prieťahy v konaní súdom v nedotknuteľnom slobodnom živote žalobcu,pokračuje v nekalých obchodných praktikách, doručovaním vyreklamovaných neoprávnených osobne
sfalšovaných pozmenených nehodnoverných faktúr žalovaného za zrážkovú vodu z nehnuteľnosti
strechy žalobcu s nedobromyseľným úmyslom protiprávneho nedôvodného obohatenia.

Nezmluvný žalovaný úmyselne vedome nedôvodne, protiprávne, nespravodlivo, nečestne, nedôstojne
útočí a zasahuje do nedotknuteľného slobodného, súkromného života žalobcu do nedotknuteľného
súkromia a rodiny žalobcu, obťažuje a uráža slobodné, nedotknuteľné, osobné práva žalobcu, a po
dni 31.07.2013 osobne svojvoľne verejne zväzuje bez písomného súhlasu a proti vôli žalobcu dobré a
slušné meno, česť žalobcu. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že

žalovaný nezasiahol do žiadnych osobnostných práv žalobcu a teda ani do jeho práva na súkromie,
meno, česť, ani ľudskú dôstojnosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie konaním žalovaného (zasielaním
žalobcovi rôznych písomností v súvislosti s existenciou zmluvného vzťahu medzi stranami -
či už platných alebo neplatných) nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu a ani k ohrozeniu žalobcom
tvrdených osobnostných práv. Písomnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje porušenie svojich osobnostných
práv zo strany žalovaného, neboli zverejňované, týkali sa len vzájomného vzťahu medzi stranami sporu

a riešili len oprávnenosť žalovaným uplatnených pohľadávok voči žalobcovi. Išlo len o
vzájomnú korešpondenciu medzi stranami. Spor vedený pod sp. zn. 8C/8/2012 ešte nie je právoplatne
skončený, a to i z dôvodu neuvážene podávaných odvolaní a dovolaní žalobcom. Súd prvej inštancie
sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že predložením predmetných faktúr a ďalších listinných dôkazov v
konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 8C/8/2012 žalovaný preukazoval správnosť svojich tvrdení

a dôvodnosť uplatnenej žaloby predovšetkým vo vzťahu k výške uplatneného nároku a tieto dôkazy boli
zaobstarané v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a nerozširovali nepravdivé alebo
urážlivé vyjadrenia na stranu žalobcu. Žalobca takisto nepredložil súdu žiaden dôkaz, že by žalovaný
akýmkoľvek spôsobom zneužíval osobné údaje žalobcu. Uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 3.000,- Eur žalobca nedôvodne spájal aj s platbami, ktoré uhradil za

služby poskytované mu žalovaným (tvrdil, že suma 3.000,- Eur je primerané finančné zadosťučinenie za
peniaze, ktoré navyše zaplatil žalovanému od roku 2006 do roku 2014 bezdôvodné obohatenie). Pokiaľ
sažalobcacítitakistodotknutýtým,žejenanehopodanážalobavinomkonaníozaplateniesumy244,35
Eur, prípadne, že v minulosti na žalobcu bol podaný nejaký exekučný návrh, súd uviedol, že i žalobca si
v konaní podal proti žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 1.500,- Eur a protižalobu o zaplatenie sumy

477,- Eur, o dôvodnosti ktorých sa rozhodne v príslušných súdnych konaniach, pričom uplatnenie týchto
žalobnýchnárokovnemožnospájaťspoškodenímaniohrozenímosobnostnýchpráv.Podľanázorusúdu
je tiež bezpredmetné v tomto konaní polemizovať o tom, či resp. za akých okolností bola medzi stranami
uzavretá písomná zmluva, keďže žalobca v konaní nepopieral, že mu žalobca poskytoval konkrétne
služby, pričom je medzi stranami sporná len výška uplatnených nárokov. Na základe vyššie zisteného

skutkového stavu veci bola preto nedôvodná nielen žaloba v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ale i v časti, v ktorej sa domáhal ospravedlnenia od žalovaného. S poukazom na v konaní
dostatočne zistený skutkový stav veci, považoval súd procesný návrh žalobcu na vykonanie dôkazu
výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného (U.) resp. C.. D. za nehospodárny, nadbytočný, a preto
ho zamietol. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že plná moc, ktorú do spisu predložil žalovaný, spĺňa

všetky zákonné podmienky pre plnú moc tak, ako je bežne akceptovaná aj v iných konaniach
tunajším súdom, a preto súd vo veci konal (aj napriek nesúhlasu žalobcu) so spoločnosťou M. ako
zástupcom žalovaného. Vec právne posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhoval, aby súd rozhodol tak, že rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu zruší, pretože ide o rozhodnutie cit. „neexistujúcej veci: ochrana
osobnosti bez žalobného návrhu žalobcu“. Ďalej žiadal, aby rozhodol, že „trovy konania a trovy právneho
zastúpenia účastníkom nepriznáva“. Uvádzal, že žiada „zákonnú autoremedúru vlastného procesne
pochybného, nesprávneho, zmätočného rozhodnutia rozsudkom pred písomným odvolaním poškodenej
strany žalovaného neexistujúcej právnej veci: ochrany osobnosti pred nadobudnutím právoplatnosti

pochybného, právne neplatného vlastného rozhodnutia skôr prejednávanej veci rovnakým súdom a
rovnakým sudcom právne zlúčenej, neodporujúcej nedôvodnému žalobnému návrhu v jednej osobe
žalobcu - neskôr žalovaného v rovnakom neskôr začatom duplicitnom civilnom konaní č. 12C/170/2013,
rovnakého núteného spoločenstva bez procesnej subjektivity v skôr začatom civilnom konaní o tej
istej prejednávanej veci v skôr začatom konaní č. 8C/8/2012, súdom odklonenej do nevýhody.“ Citoval

§ 376 C.s.p. Ďalej uvádzal, že „dňa 10.02.2017 doručila F. poškodenej strane právne neplatný
právny úkon v mene OS Prievidza s nedostatočnou objektívnou vecnou legitimáciou
strany žalovanej (neprijateľná podmienka civilného konania) - pochybné, nesprávne, nespravodlivé,
neprejednané, zmätočné vecné konečné rozhodnutie nesporného, vykonštruovaného, nezákonnéhoduplicitného civilného konania s rovnakými účastníkmi, skončené právne neplatným rozsudkom v mene
Slovenskejrepublikypísomnevyhotovenézneužitímnezávislostiúraduverejnejmoci,vmenesúduprvej
inštancie OS Prievidza - 1.“ Namietal, že ide o „právne neúčinný rozsudok v mene Slovenskej republiky

- bez žalobného návrhu na ochranu osobnosti - písomne vyhotoveného rovnakým sudcom, ktorý
pochybne nesprávne, obštrukčne mimo zákon a nad rámec zákona nesprávne, nezákonne rozhodol
vec nezlučiteľnú s prejednávaným vzájomným hmotnoprávnym žalobným návrhom poškodenej strany
žalovanej v skôr začatom civilnom konaní s rovnakými účastníkmi drobného sporu č. 8C/8/2012.“
Vytýkal, že „záhlavie je neúplne, pochybne zapísané“, pretože „F. (chýba nestranný údaj neoprávnená

tretia podnikajúca s nedostatkom subjektívnej vecnej legitimácie, chýba povinný legitímny údaj vlastník
vo I., chýba povinný údaj zastúpená: povereným advokátom L. - podnikajúca fyzická osoba, resp.
súkromnou obchodnou spoločnosťou (chýba povinný, nestranný údaj štvrtá neoprávnená podnikajúca
osoba s nedostatkom objektívnej vecnej legitimácie) - M. - chýba povinný zrozumiteľný, určitý
údaj - neoprávnene svojvoľne konajúcej neoprávnenej fyzickej osoby pred súdom zapísanej U. - s
nedostatkom vecnej legitimácie. Namietal nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia v bodoch 1-39,

„v ktorom sú krivo a lživo, svojvoľne, nepravdivo opísané skutočnosti a sporné skutky neexistujúcich
vecí, tak ako sa nestali.“ „Body: 21 - 29 odôvodnenia rozsudku - je výlučne osobný právny názor
sudcu sporný na veci odôvodňovaný s prejednávanými vecami a sfalšovanými a pozmenenými,
nepravými dôkazmi strany žalobcu núteného spoločenstva bez procesnej subjektivity. Sudca zjavne
osobne nesprávne, pochybne konečne rozhodol neexistujúcu vec: ochranu osobnosti bez žalobného

návrhu na nedostatočne zistenom skutkovom základe, povinne nevykonal navrhované dôkazy strán na
pojednávaní súdu dňa 24.11.2016, čo malo za následok nesprávne, rozhodnutie.“ Uvádzal, že nežiadal
súd o ochranu svojej osobnosti, ale „uplatnil a zákonne nárokuje vzájomný hmotnoprávny žalobný
návrh o ochranu osobnosti poškodeného spotrebiteľa súkromného vlastníka s dôvodnou oprávnenou
náhradou nemajetkovej ujmy v primeranej sume 3.000,- Eur v skôr začatom civilnom konaní

o tom istom spore s rovnakými účastníkmi sp.zn. 8C/8/2012.“ Dožadoval sa povinnej
prítomnosti registrovaného štatutára - F. bez advokáta, aby mu osobne položil dôvodné otázky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol,
že obsah celého podania žalobcu, ktoré je označené ako odvolanie, je absolútne chaotické, zmätočné

a pre neho nepochopiteľné. Z odvolania žalobcu nie je možné jasne, zreteľne a zrozumiteľne vyvodiť,
z akých dôvodov v zmysle § 365 C.s.p. považuje rozhodnutie za nesprávne a čoho sa v konečnom
dôsledku domáha. Z tohto dôvodu len stručne konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
právnymnázoromsúduprvejinštancieuvedenýmvnapadnutomrozhodnutí.Súdprvejinštanciesprávne
konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu, a

teda ani do jeho práva na súkromie, meno, časť, či ľudskú dôstojnosť. Konaním žalovaného nedošlo
a ani nemohlo dôjsť k porušeniu a ani k ohrozeniu žalobcom tvrdených osobnostných práv žalobcu.
Občiansky zákonník neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv, ale len
proti zásahu, ktorý je neoprávnený a ktoré je spôsobilý spôsobiť ujmu fyzickej osobe. Z vykonaného
dokazovania absolútne žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom svojím

konaním neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zopakoval svoje odvolacie námietky. Namietal, že
vyjadrenie doručil súdu „advokát a konateľ L.. L. M. - likvidátor spolčený so sudcom.“ Dôkazom podľa
neho je, že „vyjadrenie doručil súdu dňa 20.07.2015 skôr, ako ho osobne písomne vyhotovil dňa

25.07.2017.“ Namietal odtlačok pečiatky spoločnosti s „nepravým vykonštruovaným údajom IČO XX
XXX XXX., ktoré je rozporné so zapísaným zaregistrovaným IČOom: XX XXX XXX“. K vyjadreniu
uviedol, že v ňom žalovaný nepravdivo, zmätočne a chaoticky opisuje skutočnosti tak, ako sa nestali.
Uviedol, že nepodával ani nepodal žiadne odvolanie proti pochybnému, zmätočnému a chaotickému
nezákonnému rozhodnutiu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že podanie žalobcu považuje za absolútne
zmätočné a chaotické. Žalobca vo všetkých svojich podaniach opisuje skutočnosti takým spôsobom, že
je to pre neho absolútne nepochopiteľné. V predmetnom podaní žalobca nanajvýš používa argumenty
a osobné útoky priamo na zástupcu žalovaného.

6. Žalobca doručoval súdu vyjadrenia, v ktorých opakoval svoje predchádzajúce námietky.

7. Žalovaný ďalšie vyjadrenia nezaslal.8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opakovane uvádza, že „vo veci nepodal odvolanie, ale žiada
o autoremedúru“, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podanie zo dňa 27.02.2017 označené

ako autoremedúra žalobca podal po doručení rozsudku súdu prvej inštancie v odvolacej lehote, pričom
z obsahu tohto podania je zrejmé, že namieta nesprávnosť rozsudku prvoinštančného súdu a domáha
sa jeho zrušenia. Preto v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p. odvolací súd posúdil podanie podľa jeho obsahu
ako odvolanie proti rozsudku. To znamená, že v danej veci oprávnenie pokračovať v konaní o veci
(prejednať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a rozhodnúť o ňom) prechádza zo súdu prvej
inštancie na odvolací súd (§ 367 ods. 1 C.s.p.: tzv. devolutívny účinok odvolania).

10. Žalobcom požadovaná autoremedúra (rozhodnúť o odvolaní priamo súdom prvej inštancie) podľa
žalobcom citovaného § 376 C.s.p. neprichádza do úvahy, predovšetkým preto, že autoremedúra je
prípustná len v prípade odvolania proti uzneseniu, no v danej veci odvolanie smeruje proti rozsudku.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že odvolanie žalobcu (aj jeho následné
vyjadrenie) je chaotické, zmätočné a ťažko zrozumiteľné. Je však možné z jeho obsahu vyvodiť, z akých
dôvodov považuje žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Žalobca zrejme
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) , c) , d), e), f), h) C.s.p.

12. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody
žalobca prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie postupoval vo veci v súlade s účinným procesným poriadkom.

15. K námietke žalobcu o nedostatku procesnej podmienky - žaloby, odvolací súd poukazuje, že
žalobca vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 8C/8/2012 (vec žalovaného proti žalobcovi
o zaplatenie 244,35 Eur s príslušenstvom) dňa 10.06.2013 ústne do zápisnice uviedol, že podaním zo

dňa 10.06.2013 podal protinávrh (vzájomnú žalobu), ktorou sa proti žalovanému domáha o.i. zaplatenia
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- Eur v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Z prejavu
žalobcu vyplýva, že žalobcovi ide o to, aby súd prejednal a rozhodol vec ochrany osobnosti, a tým
poskytol ochranu jeho subjektívnemu právu, o ktorom tvrdí, že je porušené. Uvedené podanie žalobcu
je teda podľa svojho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) žalobou, kvalifikovaným podnetom, ktorým žalobca

vyvolal civilné súdne konanie o veci ochrany osobnosti. Súd prvej inštancie preto dôvodne začal vo veci
konať a o veci rozhodol. Preukázateľne súd konanie o veci nezačal z vlastného podmetu, bez návrhu.

16. Ustanovenie § 97 ods. 2 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku umožňovalo súdu
vylúčiť vzájomnú žalobu na samostatné konanie. Uznesením zo dňa 30.10.2013 č.k. 8C/8/2012-213 súd

prvej inštancie vec ochrany osobnosti vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd odmietol odvolanie
proti tomuto rozhodnutiu
z dôvodu neprípustnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom, keď vzájomnú
žalobu (vec ochrany osobnosti) vylúčil na samostatné konanie. Uvedený postup súdu nevykazuje žiadnu
vadu.

17. Podľa § 220 ods. 1 C.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenieo lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,
poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

18. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

19. Presným označením žalovaného v rozsudku podľa § 220 ods. 1 C.s.p. sa rozumie jeho označenie
v zmysle § 133 ods. 2 C.s.p. Označenie žalovaného v úvodnej časti písomne vyhotoveného rozsudku

obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom zodpovedá jeho označeniu v žalobe resp.
vzájomnej žalobe podanej žalobcom a zodpovedá obchodnému menu, sídlu a identifikačnému číslu
žalovaného tak, ako sú zapísané v obchodnom registri. Údaj o „vlastníkovi“ žalovaného nie je v zmysle
citovaného § 220 ods. 1 v spojení s § 133 ods. 2 C.s.p. náležitosťou písomného vyhotovenia
rozsudku.

20.Zodvolaniavyplýva,žežalobcanamietaprítomnosťzástupcužalovanéhovkonaní.Stoutonámietku
sa vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď uviedol, že z dôvodu splnomocnenia
žalovaným vo veci konal (aj napriek nesúhlasu žalobcu) so spoločnosťou M. ako zástupcom žalovaného.

21. K námietke žalovaného odvolací súd dopĺňa, že strana môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom

zástupcu, čo výslovne stanovuje čl. 13 C.s.p. (napr. prostredníctvom zástupcu na základe
plnomocenstva; § 22 a nasl. O.s.p. resp. § 92 ods. 2 C.s.p.). Aj tento zástupca má právo osobne sa
zúčastniť súdneho konania a je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

22. M. bola splnomocnená žalovaným na jeho zastupovanie v konaní. Advokátska kancelária teda nie je

stranou sporu, ako sa nesprávne domnieva žalobca a vyvodzuje nedostatok jej vecnej legitimácie ako
dôvod nesprávnosti rozsudku. Otázka vecnej legitimácia sa vzťahuje len k strane sporu. Advokátska
kancelária nie je stranou sporu, je zástupcom strany sporu.

23. Odvolateľ sa domáhal osobnej účasti žalovaného v konaní. Odvolací súd uvádza, že prítomnosť

žalovaného na pojednávaní je jeho právom, nie povinnosťou. Ak je strana zastúpená zástupcom na celé
konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu. Stranu súd predvolá len v prípade, ak
je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

24. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, prečo

nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného. Považoval ho za nehospodárny a
nadbytočný. Uvedené hodnotenie návrhu na vykonanie dôkazu považuje odvolací súd za správne. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Výsluch strany sporu
by preto bol nadbytočný a nemal by vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

25.Námietkyžalobcuvočisudcovi,ktorýovecirozhodol,vyhodnotilodvolacísúdakonedôvodné.Týkajú
sa len okolností, ktoré spočívajú procesnom postupe sudcu, preto nemôžu mať za následok vylúčenie
sudcu z prejednania a rozhodnutia veci.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné

považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

27. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

28. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).