Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/377/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207103
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213207103.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting,

s.r.o., IČO:26429705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3 v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 (zn.: 2985-
CD-408500145) proti žalovanému: Z. D., bytom D., K. okružná XXXX/XX, o zaplatenie 516 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z a s t a v u j e.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28.3.2013 podanou na vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu
516,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 516,- eur od 17.11.2010 do zaplatenia,
úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 516,- eur od 31.1.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
1,72 eur a náhradu trov konania. V predloženom tlačive žalobca titulom skutkových tvrdení uviedol, že

ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 21.7.2010 na zmenkovú
sumu 516,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 17.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Dňa
23.12.2015 zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a teda si uplatňuje len zmenkový úrok vo
výške 0,06% denne. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal

vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Súd napriek skutočnosti, že konanie v danej veci sa riadi zásadou písomnosti, postupujúc v zmysle
článku 5 ods. 1 nariadenia nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Žalobca sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil dňom 12.10.2016. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,
doručenie predvolania má vykázané dňom 5.10.2016, svoju účasť neospravedlnil

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise, a to kópie zmenky,
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/952/2011, čiastočného späťvzatia žaloby a ostatných
ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci: Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku vČeskej republike. Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavil žalovaný dňa 21.7.2010
na zmenkovú sumu 516,- eur, pričom sa v zmenke zaviazal i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25%denneod17.11.2010.Ideoindosovanúzmenkuopatrenúdoložkou„naplateniepredložiťvlehote

4rokovodvystavenia“.VzmenkebolooznačenéakomiestosplateniasídlospoločnostiPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

4. Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy) toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre
pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie
ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských
štátoch.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone

štátnej moci („acta jure imperii“).
Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory) na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami
59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je

dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania) navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na
príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako
je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k
nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne
vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva
C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade

potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s
článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne
všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným

vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania) do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany

na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď
do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na
vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.
Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov) súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť

dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného
vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má
k dispozícii potrebné technické vybavenie.Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)
vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj

zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí

úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).
Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ

nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného do 31.12.2010
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej i „CSP“) súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods.1a 3 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú , ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

5. Žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,-
eur (v spore je uplatnená základná suma 516,- eur), preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení
nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti
strán zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavil žalovaný dňa 21.7.2010
v Komárne, pričom v prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti

v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom
predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v
slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 516,- eur
slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie
(Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť -
na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka
obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 21.7.2010 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a
je podpísaná žalovaným vpravo dole na zmenke (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené

skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide
o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti
- splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je
uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 17.11.2010. Na zadnej strane zmenky sa nachádza
nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo

zmenky na žalobcu.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Dňa 23.12.2015 doručil žalobca súdu podanie, ktorým zobral žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, súd preto v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne konanie zastavil.8. V zmysle ustanovenia § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd sa preto oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn.
13Er/952/2011 a zistil, že dňa 21.7.2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným na

predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. 408500145, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 250,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o
poplatok vo výške 242,- eur, spolu 492,- eur v 12 mesačných splátkach po 41,- eur. V zmluve o úvere
nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, či priemerná PRMN. V bode 13 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného

záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh
splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky

vystavenej žalovaným dňa 21.7.2010 súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 516 eur a zmenkový
úrok 0,25% denne od 17.11.2010. V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo
zmluvy 408500145. Vzhľadom na ustanovenie bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy
o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky, s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi

v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd
dospel k záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia
zmenka k zmluve o úvere č. 408500145. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu vyplývajúci z
vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné

posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná, a teda či
vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú
formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - je teda spotrebiteľom. Podľa názoru
súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru „na výkon povolania“. Z
úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v

každej takejto zmluve je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania alebo
zamestnania. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania,
zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon povolania“) súdu

preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda
na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí
úveru) na výkon podnikania, zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké

je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým
spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen)
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty,

blankozmenka), a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť
podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu

nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani
právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho
vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne
domáhať akýchkoľvek práv.9. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky
ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo

so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že
v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití
zmenkyvyhlásiťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vdanomprípadepovažujesúddojednaniedohody

o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť
niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v čase vystavenia zmenky smel veriteľ prijať
od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Použitie zmenky na zabezpečenie
záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia

vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou,
ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať.
Súd z pripojeného spisu a zmluvy o úvere zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 250
eur, z čoho 30 % je suma 75 eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru,

t.j. maximálne vo výške 75 eur. Teda spolu nanajvýš v sume 325,- eur, a to istiny úveru 250 eur +
príslušenstva 75 eur. Zmenka však bola vyplnená na sumu 516 eur, a aj z tohto dôvodu je v rozpore so
zákonom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom.

10. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe

nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania

nepriznal, keďže žalobca bol v spore neúspešnou stranou a žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil
a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.