Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229054
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115229054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská
7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 50 052 560, zastúpeného HAVEL & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto,
IČO: 36 856 584, proti žalovanej: M.. M. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX XX, M. G. XX, zastúpenej JUDr.
Vasilom Dubňanským, advokátom, so sídlom v Prešove 080 01, Kotrádova 5, o zaplatenie 5.040,49
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/475/2015-105 zo dňa
11.11.2016, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu strany sporu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO:
00 151 653 vstupuje do konania na strane žalobcu obchodná spoločnosť Silverside, a. s., so sídlom
Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 259,30 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.9.2015 do zaplatenia mesačnými
splátkami vo výške 60 Eur, vždy k 25.dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania, pod stratou
výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, počnúc právoplatnosťou rozsudku; v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol; a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou

dňa XX.X.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške
190.000 Sk s uvedením úrokovej sadzby 11,35 %, spracovateľského poplatku 1.849,- Sk, poplatku za
správu úveru 60 Sk mesačne, výšky splátky istiny 2.736,- Sk, dátumu splatnosti prvej splátky 20.5.2008,
počtu splátok 119, termínov splatnosti splátok vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, konečnej splatnosti
úveru 20.3.2008, RPMN 13,03 % a celkových nákladov spojených s úverom vo výške 138.360,50 Sk.
Žalobca súdu predložil plán anuitných splátok s uvedením výšky splátky istiny úveru 2.736,- Sk, ako
aj splátok úrokov a poplatkov za vedenie účtu. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že predmetná zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje náležitostí v zmysle ust. § 4 ods.2 písm. i) zák. č.
258/2001 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Dodatočné vyhotovenie
plánu anuitných splátok žalobcom zo dňa 15.4.2008 nepovažuje za súčasť zmluvy o splátkovom úvere.
Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, úver sa považuje za bezúročnýa bez poplatkov, a teda je žalovaná povinná zaplatiť iba rozdiel sumy poskytnutého úveru vo výške
6.306,84 Eur a doposiaľ poukázaných úhrad 6.047,54 Eur, čo predstavuje sumu 259,30 Eur. Žalobca
mal za to, že plán anuitných splátok bol vyhotovený dňa 5.4.2008 a bol žalovanej odovzdaný spolu so

zmluvou o splátkovom úvere. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že splátka uvedená v zmluve v
splátkovom úvere, musí byť rozdelená na jednotlivé položky istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky. S
ohľadom na gramatický a logický výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. sa domnieva,
že množné číslo „splátok“ je v tomto ustanovení použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon
predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach, a nie iba jednou splátkou. Množné číslo nemá

podľa žalobcu vzťah k druhej časti vety, teda zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom
úvere uvedená samostatná splátka istiny, úroku, ako aj iných poplatkov. Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená Zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 a nasl.
zák. č. 258/2001 Z. z., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo
výške 190.000 Sk s uvedením výšky úrokovej sadzby, RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa, počtu

mesačných splátok, termínov splatnosti splátok úveru, termínov splatnosti prvej splátky, ako aj termínu
konečnej splatnosti úveru, výšky splátky istiny, spracovateľského poplatku, ako aj poplatku za správu
úveru. Podľa vyjadrenia žalobcu, súčasťou úverovej zmluvy bol predložený plán anuitných splátok
odovzdaný žalovanej so zmluvou o úvere, obsahom ktorého bol rozpis anuitných splátok s uvedením
výšky splátky istiny úveru podľa zmluvy 2.736,- Sk, ako aj splátok úroku a poplatku za správu úverového

účtu. Žalovaná uviedla, že okrem zmluvy o splátkovom úvere jej nebol odovzdaný plán anuitných
splátok, a žalobca súdu jeho odovzdanie preukázať nevedel. Okrem iného plán anuitných splátok nie je
opatrený podpisom žalovanej, ktorý by preukazoval, že jej bol odovzdaný, prípadne, že s jeho obsahom
bola oboznámená najneskôr pred podpisom zmluvy o splátkovom úvere. Plán anuitných splátok nie
je uvedený ani ako súčasť úverovej zmluvy v zmysle predloženého rovnopisu zmluvy o splátkovom

úvere. Obsahom zmluvy v článku II. bodu 2. je iba vyhlásenie žalovanej ako dlžníka z úverovej
zmluvy, že sa oboznámila so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky,
úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v
zmysle úverovej zmluvy poskytuje. Uvedené zmluvné dojednania neobsahujú ani odkaz, že súčasťou
úverovej zmluvy je aj plán anuitných splátok. V zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. ,zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. i) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že pokiaľ spotrebiteľský úver tieto náležitosti
neobsahuje, v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého
rovnopisu zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej so žalovanou bolo preukázané, že táto obsahuje iba
údaj o výške splátky istiny úveru a poplatku za správu úveru, bez uvedenia výšky splátok úrokov z úveru,

ktorá, ako to vyplýva z predloženého plánu anuitných splátok, bola rozdielna pri každej z dohodnutých
splátok úveru. Keďže plán anuitných splátok nemožno považovať za súčasť úverovej zmluvy, pre
absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č.
258/2001 Z. z., neuvedením výšky splátok úrokov z úveru sa predmetný úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov a žalovanej tak vznikla iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru. Keďže žalobca v

prospech žalovanej poskytol úver vo výške 6.306,84 Eur a táto titulom splátok úveru poukázala úhrady
v celkovej výške 6.047,54 Eur, nedoplatok na istine úveru tak predstavuje sumu 259,30 Eur, preto súd
vyhovel žalobe o zaplatenie 259,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne určeným v
súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a v
prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku na zaplatenie nesplatenej istiny, zmluvných úrokov, ako

aj poplatkov za správu úveru, ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu
žalovanej, ktorá je nezamestnaná, tejto umožnil priznanú pohľadávku splácať mesačnými splátkami
vo výške 60 Eur, vždy k 25.dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody
splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky počnúc právoplatnosťou rozsudku. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalovanej, ktorá bola úspešná v 95 % z hodnoty sporu a neúspešná

v 5 % z hodnoty sporu, priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele
úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 90 %.

3. Proti rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj voči výroku o trovách
konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namieta nesprávne právne posúdenie

veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP ohľadom náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že Splátkový plán - Plán anuitných
splátok bol vyhotovený dňa XX.X.XXXX a bol žalovanému odovzdaný spolu so Zmluvou o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému boli zo strany žalobcu odovzdané aj ďalšieprílohy k Zmluve, t. j. Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. v znení dodatku č.
7, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných
úverov a povolených prečerpaní v znení ku dňu 1.7.2007 a Sadzobník poplatkov platný od 1.2.2008.

Žalobca na splátkový plán priamo v Zmluve aj poukazuje v čl. I bode 6. Ďalej žalobca poukazuje na
skutočnosť, že právny zástupca žalovaného nesprávnym výkladom ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy dospel k záveru, že
Zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle uvedeného zákona. Žalobca nesúhlasí s názorom
právneho zástupcu žalovaného, že splátka uvedená v zmluve o splátkovom úvere musí byť rozdelená na

jednotlivé položky (istina, úroky, prípadne iné poplatky), nesúhlasí a domnieva sa, že takáto povinnosť
žalobcu zo ZoSÚ nevyplýva. Žalobca sa domnieva, že množné číslo „splátok“ je v tomto ustanovení
použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach,
a nie iba jednou splátkou. Množné číslo „splátok“ nemá podľa žalobcu vzťah k druhej časti vety, teda
zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom úvere uvedená samostatná splátka istiny,
samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov. Takémuto záveru odporuje nielen

banková prax, odborná literatúra, ale aj iné ustanovenia zákona (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nahradil zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch s účinnosťou ku dňu 10.06.2010). Odborná literatúra v otázke pojmu anuitnej
splátky zhodne uvádza, že anuitná splátka sa skladá z dvoch zložiek, a to zo splátky istiny a úroku,
ktoré spolu tvoria jeden celok, a to splátku úveru. Odborná literatúra nedefinuje splátku istiny a splátku

úroku a splátku poplatku ako samostatné pojmy. Takisto možno skonštatovať, že zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník obsahuje len pojem splátka, a nie pojem splátka istiny a splátka úroku a splátka
poplatku. Žalobca má za to, že zákonodarca v zákone používal a používa pojem splátka ako celok,
ktorý sa skladá z istiny, úrokov a iných poplatkov. Predmetné vyplýva aj z použitia pojmu čiastka splátky
istiny zákonodarcom, t. j. za čiastku splátky zákonodarca okrem iného považuje istinu. Z ust. § 9 ods. 2

písm. m) ZSU a § 9 ods. 3, 5 ZSU jasne vyplýva, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza
k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať
presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na čiastku splátky istiny, a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná
tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú

veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť. Predmetné vyplýva z formulácie zákonodarcu, keď v ust. § 9
ods. 2 ZSU vymedzuje presný zoznam náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť poskytnúť
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky sa v predmetnom zozname náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nenachádza, ale je upravená samostatne v ust. § 9 ods. 3 ZSU. Poskytnutý úver
sa spláca rovnomerným anuitným splácaním s amortizáciou istiny. Každá splátka úveru má bez zmeny

okolnosti splácania (napríklad mimoriadna splátka) vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti.
Žalovaný nikdy neuhrádzal sumu istiny a úrokov samostatne, ale vždy len v podobe pravidelnej
mesačnej splátky. Ako problematické sa určovanie zloženia anuitnej splátky javí vtedy, ak počas trvania
úverového vzťahu dôjde napríklad k omeškaniu dlžníka alebo úhrade mimoriadnej splátky, zmenia sa
pôvodné predpoklady pre výpočet zloženia anuitnej splátky. Od tohto okamihu by teda pôvodná dohoda

zmluvných strán o úhrade budúcich zložiek anuitnej splátky neodzrkadľovala skutočný stav a mohla
by byť pre zmluvné strany zmätočná. Rovnako zasielanie de facto troch samostatných splátok (istiny,
úrokov a poplatkov), ktorých výška resp. pomer sa pri každej platbe mení, by bolo pre žalovaného ako aj
žalobcumimoriadnekomplikovanéakontraproduktívne.ŽalobcapoukazujenarozsudokSúdnehodvora
Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s., c/a Klára Bíróová vo veci C-42/2015.

Na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank Romänia, C-602/10,
EU:C:2012:443. Ďalej uvádza, že zo Smernice 87/102/EHS jasne vyplýva, že spotrebiteľská zmluva má
obsahovať, okrem iného údaje o splácaní, a nie rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. V zmysle
Smernice 2008/48/ES vyplýva, že Smernica neustanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto
výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Žalobca má preto za to, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov

je v rozpore s cieľmi Smernice 87/102/EHS, t. j. jednotnosť právnej úpravy v členských štátoch v oblasti
spotrebiteľského úveru, a taktiež v rozpore so Smernicou 2008/48/ES. Súdy Slovenskej republiky ani v
čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. nerozhodovali tak, že rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky
musí byť súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca má preto za to, že došlo k porušeniu
základnej zásady civilného konania, a to právnej istoty. K zmene rozhodovacej praxe došlo až v roku

2014. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.781,19 Eur, úrok vo výške 11,35 %
ročne zo sumy 4.130,46 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4.938,22 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, súdny poplatok v konaní pred súdom prvého stupňaa v odvolacom konaní a žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho
konania, eventuálne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu trvá na tom, že poskytnutý úver neobsahuje
náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, ktoré musia byť súčasťou úverovej zmluvy, preto
považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, ktorým sa domnieva, že gramatický a

logický výklad tohto ustanovenia, a to množného čísla „splátok“, je v ustanovení použité s ohľadom
na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach, a nie iba jednou
splátkou. Má za to, že povinnosť (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov)
musí byť súčasťou zmluvy o úvere, inak je úver bezúročný a bez poplatkov, bez ohľadu na gramatický
výklad termínu „splátok“. Tiež poukazuje na tú skutočnosť, že jej pri podpise zmluvy o úvere nebol
odovzdanýplánanuitnýchsplátok,čoajvkonanípredsúdomprvejinštanciežalobcanevedelpreukázať.

Okrem iného žalobcom predložený plán anuitných splátok nebol opatrený podpisom žalovanej, ktorý
by preukazoval, že jej bol odovzdaný, prípadne, že s jeho obsahom bola oboznámená najneskôr pred
podpisom zmluvy o úvere. Žalovaná sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to že
bolo nesporne preukázané, že predložená zmluva o úvere obsahuje iba údaj o výške splátky istiny
úveru a poplatku za správu úveru, bez uvedenia výšky splátok úrokov z úveru, ktorá ako to vyplýva z

predloženého plánu anuitných splátok, bola rozdielna pri každej z dohodnutých splátok úveru. Takýto
plán anuitných splátok nemožno považovať za súčasť úverovej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i)
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná si uplatňuje náhradu trov konania a
navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol.

5. Návrhom na zmenu strany sporu zo dňa 26.4.2017 doručeným súdu prvej inštancie po vydaní
napadnutého rozsudku dňa 4.5.2017, oznámil žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s., že došlo k postúpenie
predmetnej pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0246/2017/CE zo dňa 10.3.2017, uzavretou
medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Silverside, a.s. ako
postupníkom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

Postupník vyhlásil, že súhlasí so vstupom do konania.

6. Podľa § 80 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené

alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa § 80 ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten kto vstupuje do konania
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

7. Žalobca - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť Silverside,
a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0246/2017/CE zo dňa 10.3.2017, ktorá súhlasila s tým, aby
vstúpila do konania na miesto žalobcu.

8. Vzhľadom na to, že táto právna skutočnosť nastala po začatí konania a nakoľko bola preukázaná

existencia zákonných podmienok na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu, odvolací
súd predtým ako rozhodol o podanom odvolaní, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a
uvedených skutočností rozhodol v rámci odvolacieho konania podľa § 80 CSP a návrhu na pripustenie
zmeny strany sporu vyhovel.

9. Následne Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle zásad uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli súdu Krajského súdu v Prešove, a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako

aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené,
ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

14. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

15. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

16. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (XX.X.XXXX) (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

17. Ustanovenie § 4 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských

úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval
veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Jednou z povinných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa

dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na
ktoré nemá právo.

18. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 3 ZoSÚ ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že

prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Špecifikácia
má svoj význam z dôvodu transparentnosti plnenia. V prípade neplatnosti napríklad poplatku spotrebiteľ
nemá v zmluvách veriteľa presne uvedenú časť splátky po odpočítaní prípadnej neplatnosti poplatku.To isté platí aj v prípade neplatnosti časti o úrokoch. Spotrebiteľ by sa dostal do stavu právnej neistoty
vo vzťahu k otázke, akú časť splátky má platiť v prípade neplatnosti úrokov.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ako bezúročného a úveru bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere). V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu,
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 4 ods.
2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve

presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie
tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v
mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky, a v akej výške tieto úroky platí.
Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ je potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať presné
číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov,

pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať
zabezúročnýabezpoplatkov.Keďžepredmetnázmluvaneobsahujerozčleneniesplátokúverunaistinu,
úroky a iné poplatky, podľa názoru súdu nebola splnená povinnosť vyplývajúca z ust. § 4 ods. 2 písm. i/
cit. zákona a teda v zmysle § 4 ods. 4 veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke poukazujúcej na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého:
„Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť

vo svojej vnútroštátnej právnej úprave“, odvolací súd poukazuje na zákaz horizontálneho priameho
účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi
jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči

štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice (viď bod 13 vo veci Marshall
C-152/84, bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92, bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

21. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že z plánu anuitných splátok je zrejmé rozdelenie splátky na
istinu úroky a poplatky v každom jednom mesiaci splácania úveru. Anuitná splátka úveru sa skladá z

dvoch zložiek, a to zo splátky istiny a úroku. Plán anuitných splátok vyjadruje pomer podielu splátky
úroku k splátke istiny počas priebehu splácania úveru a v žiadnom prípade ho nie je možné považovať
za splnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ.

22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania.

23. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny, podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSP,vspojenís§255ods.1CSP
tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).