Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200618
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117200618.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého D. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov : matka C. Š., L.. X.X.XXXX, bytom T., T. XX, zast. JUDr.
Ľudmila Raffáčová, advokátka so sídlom Nerudova 6, Košice a otec B. T., L.. XX.X.XXXX, bytom C.
X, T., zast. Advokátska kancelária Mgr. Peter Kavulič so sídlom ul. 26. novembra 1510/3, Humenné, v
konaní o úpravu styku takto

r o z h o d o l :

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. D. T., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
Každý prvý týždeň v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý tretí týždeň v mesiaci v nedeľu

od 9:00 hod. do 18:00 hod., každú stredu v pracovnom týždni od 15:00 hod. do 19:00 hod., každý
Veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý druhý sviatok vianočný 26.12. od 9:00 hod. do
18:00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl prvý týždeň od pondelka od 9:00 hod. do nedele do
18:00 hod. každý deň bez prespania.

II. Otec maloleté dieťa p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa
odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

IV. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 16.1.2017 žiadal, aby upravil styk s maloletým dieťaťom, nakoľko
úprava v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P/74/2012 je nevykonateľná.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.3.2017.

Vzhľadom na diametrálne odlišné postoje rodičov a najmä nesúhlas matky s návrhom otca navrhuje,
aby bol vypracovaný znalecký posudok k rozsahu a intenzite stretávania sa otca s maloletým na najlepší
záujem maloletého.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 27.3.2017 uviedol, že otec v čase podania návrhu pracoval v Anglicku. Nedokázal cestovať na
Slovensko za svojim synom v častých intervaloch. Matka stretnutiam otca so synom nebráni. Má za to,

aby začal budovať medzi nimi vzťah a súhlasila s tým, aby sa realizoval styk so synom za prítomnosti
tretej osoby. Kolízny opatrovník uviedol, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom ale je
potrebné zvážiť v akých intervaloch sa budú stretnutia uskutočňovať a to aj so zreteľom na otcove
bývanieaprácuvAnglickuajehoreálnychmožnostícestovanianaSlovensko.Vprípade,žerodičiabudúnaďalej prezentovať rozdielne stanoviská k úprave styku, kolízny opatrovník odporúčil zvážiť možnosť
prizvať do konania súdneho znalca za účelom stanovenia optimálneho styku vzhľadom na vek a potreby
maloletého.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
41P/74/2012 zo dňa 24.10.2014 v zmysle ktorého bol mal. D. T. zverený do osobnej starostlivosti matky
a otec oprávnený stretávať sa so synom za prítomnosti matky a prítomnosti pracovníka akreditovaného
subjektu Miesto pod Slnkom v priestoroch tohto subjektu v Košiciach každý párny týždeň v sobotu od

13:00 hod. do 15:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 11:00 hod..

5. Napriek vynaloženej snahe zo strany otca a jeho rodičov o realizovanie styku s maloletým nastali
pri realizácii styku komplikácie, ktoré vyústili až do rozhodnutia riaditeľky akreditovaného zariadenia
Miesto pod Slnkom o ukončení súčinnosti tohto zariadenia pri realizácii styku s otcom a maloletým
synom. Ako dôvod uviedla, že maloletý s otcom komunikujú bez konfliktov. Jeho kontakt s otcom je

prirodzený a nevyžaduje asistenciu sociálneho pracovníka. Otec sa snažil o úpravu styku s maloletým
prostredníctvom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem iného sa snažil
dohodnúť aj stretnutie s maloletým synom čo sa však nepodarilo zabezpečiť. Je nepochybné, že
realizácia styku otca s maloletým tak ako bola upravená rozsudkom je ohrozená a preto je potrebné
v záujme ochrany práva otca na styk s jeho synom i na ochranu práva dieťaťa na styk s jeho otcom

bezodkladne upraviť tak, aby bol realizovateľný a aby umožňoval priaznivý vývoj vzájomného vzťahu
medzi otcom a maloletým dieťaťom. V čase podania návrhu sa otec dlhodobo pracovne zdržiaval v
zahraničí a jeho cesty na Slovensko so synom sú spojené s komplikáciami v súvislosti s čerpaním
dovolenky a taktiež nemalými finančnými nákladmi na cestu.

6. Otec uviedol, že maloleté dieťa videl v októbri 2016. Boli spolu tri hodiny na Alpinke. Na ďalší deň sa
nestretli z dôvodu, že sa styk nemohol realizovať. V čase výpovede otca v auguste 2017 otec nevedel
uviesť, či maloletý má vedomosť o tom, že je jeho biologickým otcom. Maloletý ho niekedy oslovil oci,
niekedy ho oslovil B.. Keď sú spolu, tak tému kto je jeho otcom nerozoberali, nakoľko bývalá manželka
si to neželala.

7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že jeho vzťah k maloletému a realita je úplne iná. Otec si málokedy
našiel priestor na stretávanie sa so synom o čom svedčí faktografia frekvencie styku otca s maloletým.
Otec sa domáha rozšíreného styku z dôvodu, že akreditovaný subjekt Miesto pod Slnkom ukončilo
spoluprácu, kontakt s otcom je prirodzený, maloletý s otcom komunikuje bez konfliktov a nevyžaduje

asistenciu sociálneho pracovníka. Je pravdou, že akreditovaný subjekt spolupráce ukončil bez toho, aby
rodičom dal vopred vedieť, že spoluprácu ukončuje a tým dal rodičom priestor pre dohodu. Neprítomnosť
akreditovaného subjektu pri styku aj podľa názoru matky nie je prekážkou, aby sa otec mohol s
maloletým stretávať v doposiaľ určenom rozsahu, pretože v minulosti sa stretnutie otca s maloletým bez
prítomnosti akreditovaného subjektu uskutočnilo - aj otec toto stretnutie popisuje v návrhu ako stretnutie

v rekreačnom stredisku Alpinka 11.9.2016. Otec vykresľuje priebeh a problémy pri realizácii styku,
pričom vynechal okolnosť, že otec za ostatné dva roky priestor pre stretávanie sa so synom nevyužíval.
Vzhľadom na osobu otca jeho správanie tendencie manipulovať s okolím, vykresľovať sa v lepšom
svetle, neschopnosť vychovávať dieťa a neschopnosť priaznivo vplývať na maloletého, matka nesúhlasí
s tým, aby bol otcovi umožnený kontakt s maloletým bez jej prítomnosti. Matka nesúhlasila ani so

skypovou komunikáciou medzi otcom a synom, pretože pred maloletým hrešil a nadával. Na poslednom
stretnutí 5.11.2016 sa choval vyslovene nevhodne, keď do pozornosti dieťaťa neustále podsúval tému
alkohol a žiadal od neho, aby sa vyjadril kto doma pije pálenku. Matka tiež poukazovala na to, že otec
má sklony k hazardným hrám a gamblérstvu a nechce, aby svojimi negatívnymi vlastnosťami vplýval
na maloletého.

8. Matka potvrdila, že v mesiaci august 2017 maloletý nevedel, že jeho biologickým otcom je B. T.. Bolo
im odporúčané riaditeľkou akreditovaného subjektu, keďže syn otca nepozná a nevidel ho od svojho
jedného roka, aby mu to nehovorili, aby mu vymysleli prezývku, tak že ho volal syn ujo B. alebo B..
Skutočnosti, že syn sa musí s ním stretávať ako so svojim otcom, o ktorom nevedel, že je jeho otec mu

vysvetlili tak, že je to človek, ktorý je jeho kamarát a chcel by sa s ním kamarátiť.

9. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí.10. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 10/2017.

11. Znalec v súhrne ohľadne maloletého dieťaťa uviedol, že osobnosť mal. D. je vo vývoji, je prirodzené
detská, spoločenská, hravá, správanie je aktívne vzhľadom na vek sociálne zrelé. Primerane svojmu
veku vyhľadáva oporu u autority, je ovplyvniteľný, citlivo reaguje na očakávanie autorít a situačný
kontext. Má kapacitu nadviazať pri bližšom spoznaní dôvernejší interpersonálny vzťah. Prejavujú
sa známky impulzivity. Prežívanie maloletého v sociálnych situáciách je zvyčajne pozitívne. Prežíva

najmä spokojnosť, občas však aj strach. Ten je spojený najmä s hrozbou trestu. Istý pocit neistoty
pravdepodobne prežíva aj v najbližších vzťahoch. Riešenia sociálne náročných situácií produkované
maloletým sú zvyčajne detské, povrchné a sú závislé od správania dospelých. Sociálna percepcia a
porozumeniesúeštenezrelé.Prejavilasavysokáažvekuneprimeranáobľubabojovýchhierarozprávok
a záľuba v športovaní. Dominantné miesto v rodine má matkin manžel. D. ho vníma ako toho kto mu
pomáha, najmä v rovine inštrumentálnej. Čiastočne sa identifikuje s matkiným manželom a čiastočne

aj so svojim biologickým otcom. Emočne má D. najbližšie k matke. Tento vzťah je silný, pozitívny.
Ako významný komponent vzťahu voči matke prežíva D. vyžadovane o dodržiavanie poslušnosti. Na
prejavenie svojho vzťahu s biologickým otcom je viazaná úzkosť. Aj v tejto oblasti sa snaží napĺňať
očakávania autorít. Uvedená tendencia je prejavom tlaku, ktorý je na maloletého priamo, či nepriamo
vyvíjaný aktuálne zo strany matky a jej manžela. Brat S. je vyšetrovanému blízky. Vzťah k otcovi má

mal. D. ambivalentný. Voči otcovi prežíva hnev a pocity sklamania. Negatívne emócie k otcovi preberá
zo svojho sociálneho okolia, snaží sa naplniť priamo, či nepriamo prezentované očakávania matky a
jej manžela. Matka aj matkin manžel sa o otcovi maloletého vyjadril v negatívnom zmysle priamo pred
maloletým D.. Strach voči otcovi neprežíva. Vzťah k otcovi nesie tiež pozitívny komponent: túžba, aby
sa mu otec venoval a nesklamal ho. Maloletý dokáže s otcom tráviť čas, byť v kontakte s ním spontánny

a hravý. Preberané negatívne emócie i vlastné klamanie z prisľúbeného a nerealizovaného kontaktu sa
v prežívaní maloletého stretávajú s túžbou po stabilnom kontakte s biologickým otcom. Uvedený proces
ohrozuje zdravý psychický vývin maloletého, je zdrojom neurotizácie dieťaťa. Je v záujme maloletého,
aby žiadny z rodičov nebol druhým očierňovaný. Aktuálna zmena je žiadúca najmä zo strany matky
a matkinho manžela a nimi prezentovaného negatívneho postoja voči biologickému otcovi. Zo strany

biologického otca je žiadúce zabezpečiť hoci sporadický ale stabilný pravidelný kontakt bez situácií
rušenia prisľúbených stretnutí.

12. Po odbornom vyšetrení znalec uviedol, že osobnosť matky je skôr extrovertná, stenická,
so zvýraznenými črtami perfekcionizmu a vzťahovačnosti. Má primerané sebavedomie a

výraznú sebakontrolu, aktuálne netrpí a podľa dostupných informácií ani netrpela závažnými
psychopatologickými problémami. Osobnosť je bez patologickej štrukturácie a spĺňa kritéria duševnej
zrelosti dospelého človeka. Osobnosť otca je výrazne extrovertovaná, rozhodná, dynamická.
Zvýraznená je črta ľahkovážnosti a vzťahovačnosti. Sebahodnotenie je kolísavé, niekedy narcisticky
zvýšené. Netrpí a podľa dostupných informácií ani netrpel závažnými psychopatologickými problémami.

Osobnosť je bez patologickej štrukturácie a spĺňa kritériá duševnej zrelosti dospelého človeka.

13. Vzťah rodičov navzájom je odcudzený, sýtený negatívnymi emóciami. Rodičia maloletého spolu
dlhodobo priamo prakticky nekomunikujú. Sporadická komunikácia prebieha zvyčajne prostredníctvom
rodičov otca B. T..

14. Psychický vývin mal. D. zodpovedá zrelosti dieťaťa v rannom školskom veku. Zvýraznená je u neho
črta hyperaktivity a impulzivity. Mal. D. je pod veľkým tlakom priamych vyjadrení aj neverbalizovaných
očakávaní matky a matkinho manžela a preberá negatívne postoje oboch menovaných voči svojmu
biologickému otcovi. Tieto sa v kombinácii s prežitými sklamaniami s prisľúbených a nezrealizovaných

stretnutí s otcom v jeho prežívaní stretávajú s túžbou po stabilnom kontakte s biologickým otcom.
Uvedený proces ohrozuje zdravý psychický vývin maloletého a je zdrojom neurotizácie dieťaťa.

15. Vzťah maloletého k matke je blízky, pozitívny, emočne najbližší. Matka je pre neho základným
zdrojom bezpečia. Vzťah maloletého k otcovi je ambivalentný, prežíva voči nemu hnev a pocity

sklamania. Negatívne emócie k otcovi preberá najmä zo svojho sociálneho okolia. Vzťah k otcovi nesie
tiež pozitívny komponent, túžbu, aby sa mu otec venoval a nesklamal ho.16. Maloletý vyslovene negatívny vzťah neprechováva k žiadnemu z rodičov. Vzťah k otcovi má
ambivalentný charakter, teda má aj negatívnu zložku. Dôvodom je najmä priame navádzanie maloletého
k negatívnemu vzťahu k otcovi ako aj nepriame prirodzené napĺňanie očakávaní kľúčových osôb, ktorými

pre Sebastiána sú matka a jej manžel.

17. Mal. D. je ovplyvňovaní v negatívnom zmysle voči otcovi zo strany matky a jej manžela. Maloletý
vzhľadom na svoj vek a situáciu, v ktorej sa nachádza nie je schopný kedykoľvek slobodne a otvorene
vyjadriť svoj názor a formulovať svoje požiadavky ohľadne styku s otcom, nakoľko má potrebu napĺňať

očakávanie matky a jej manžela. Pokiaľ sa maloletému neponúkne a nevytvorí bezpečné miesto a vzťah
sú jeho názory na biologického otca, najmä interpretáciou matkiných názorov a interpretáciou názorov
matkinho manžela. Styk maloletého s otcom neohrozuje jeho zdravie, zdravý vývoj a výchovu, najmä
pokiaľ sú uvedenému styku stanovené primerané hranice. Pre zdravý vývoj maloletého je dôležité,
aby nebol zaťažovaný očakávaniami dospelých, aby prežíval a prejavoval k otcovi negatívny vzťah.
Psychická stabilita mal. D. je aktuálne ohrozená. Je závislá od najbližšieho rodinného prostredia. Je

ohrozovaná priamo aj nepriamo prezentovaným negatívnym postojom matky a matkinho manžela voči
otcovi. Zároveň absentuje spoľahlivým kontaktom s otcom.

18. Znalec odporučil úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom.

19. Otec voči vypracovanému znaleckému posudku nemal námietky. Okrem dní, ktoré uviedol znalec
navrhol, aby bol oprávnený sa s maloletým stretávať aj počas letných prázdnin. Otec uviedol, že natrvalo
sa vrátil z Anglicka na územie SR. Na území sa v súčasnosti zdržiava a je zamestnaný.

20. Matka námietky voči vypracovanému znaleckému posudku nemala, avšak poukazovala na

charakteristiku otca vypracovanú znalcom. Naďalej nesúhlasí s prespatím maloletého dieťaťa u otca
vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli uvedené. Matka poukazovala na skutočnosť, že u otca sa prejavila
istá pretrvávajúca závislosť na vlastných rodičoch.

21. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v zmysle záverov znaleckého

posudku.

22. Matka potvrdila, že v žiadnom prípade nebude brániť otcovi v kontakte s maloletým dieťaťom.

23. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z. z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

24. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 citovaného zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,

aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale

aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože

aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými
deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nichpozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá

má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.

26. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a

empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

27. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa ako i otca. Maloleté dieťa má vedomosť kto je jeho biologickým otcom a za týmto

účelom otec podal návrh, aby bol oprávnený stretávať sa s dieťaťom častejšie než bolo uvedené v
rozsudku Okresného súdu Košice II. Okrem iného uviedol, že sa vrátil z Anglicka na územie SR a je tu
zamestnaný. Vzhľadom na uvedené, keďže rodičia maloletého dieťaťa neboli schopný sa dohodnúť, súd
rozhodol autoritatívne s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia dieťaťa oprávneným
rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z

Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov,
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd je toho názoru, že je v záujme tak otca
ako i maloletého dieťaťa, aby boli naďalej zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj
na vek maloletého dieťaťa. Ohľadne úpravy styku súd rozhodol s prihliadnutím na závery znaleckého
posudku ako aj skutočnosti, že maloletý o tom, že B. T. je jeho biologickým otcom sa dozvedel až v roku

2017. Vzhľadom na to upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom bez prespania. Keďže uplynul
krátky časový úsek od jeho vedomosti, že otec je jeho biologickým otcom, ako i na skutočnosť, že otec
už nežije v Anglicku, vrátil sa na územie Slovenskej republiky, umožnil mu stretávať sa s maloletým
dieťaťom aj v mesiaci júl od pondelka do nedele každý deň bez prespania. V budúcnosti je dôležité,
aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu maloletého dieťaťa, či už zo strany matky, matkinho manžela alebo

samotného otca, aby sa rodičia ku sebe správali s rešpektom a úctivo napriek skutočnostiam, ktoré sa
medzi nimi udiali a ktoré viedli k rozvodu ich manželstva. Apeluje na otca, aby sa s maloletým dieťaťom
stretával pravidelne, aby kontakt s otcom bol spoľahlivý bez rušenie termínov. Záverom súd apeluje
na všetkých zúčastnených, aby rešpektovali vyvíjajúcu sa psychiku maloletého dieťaťa, nevťahovali
maloleté dieťa do svojich vzájomných disharmonických výrazne narušených vzťahov, čo môže mať v

konečnom dôsledku výrazne negatívny dopad na psychický a fyzický vývoj predovšetkým maloletého
dieťaťa.VtejtosúvislostidávazúčastnenýmdopozornostiDohovoroprávachdieťaťakdevčlánku8ods.
1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu zo svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie
svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Dohovor
o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie

dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami podľa článku 5.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

29. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy
konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

30. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie,

kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby
zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu
účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol
súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.