Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 5, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217215216
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217215216.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaduďovou v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom ŠMÍDA
advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava,
proti žalovanému: B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. F., č. d. XXX, občan SR, o zaplatenie 1.077,48 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.6.2017 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 1077,48 Eur spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
473,35 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) uzatvoril so žalovaným dňa
26.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568868924, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 800 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 60 týždennými splátkami. Prvá splátka
bola splatná dňa 3.5.2013. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom

vo výške 192,13 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Zmluvné strany zároveň
uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby výberu splátok
každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu veriteľa a to na
mieste určenom dlžníkom. Za uvedenú službu sa žalovaný zaviazal uhradiť poplatok vo výške 412 Eur
a to v 60 týždenných splátkach spoločne so splátkou úveru. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný titulom
úveru a zmluvy o zabezpečení splátok úveru uhradiť predstavovala 1404,13 Eur. Žalovaný titulom úveru
uhradil sumu 326,65 Eur. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Postúpená bola pohľadávka vo výške 1077 Eur, ktorá suma
pozostáva z istiny 473,35 Eur, náklady spojené s úverom 604,13 Eur. Zaplatenia tejto sumy sa domáha
podanou žalobou, keď si zároveň uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania z dlžnej istiny počnúc od
17.12.2016 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bola riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

3. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
zmluvou o zabezpečení splátok úveru, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere,
výpisom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, oznámením o postúpenípohľadávky, podacím hárkom, predžalobnou výzvou, podacím hárkom, výpisom z obchodného registra
žalobcu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o. dňa 16.12.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovanému titulom zmluvy č. 568868924 zo dňa 26.4.2013, ktorá je predmetom tohto konania.

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568868924 zo dňa 26.4. 2013,

predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 800 Eur. V zmluve bolo
určené splácanie poskytnutého úveru v 60 týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 16,54 Eur a
posledná 60ta splátka vo výške 16,27 Eur). Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutú istinu spolu
s úrokom vo výške 79,59 Eur a poplatkom za garantovanú službu vo výške 112,54 Eur. Ročná úroková
sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 15,87 %, RPMN vo výške 46,46 % pri priemernej RPMN
vo výške 47,29 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 192,13 Eur a teda žalovaný

mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 992,13 Eur. Zároveň v tento deň uzavrel žalovaný s
právnym predchodcom žalobcu aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 568868924, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby veriteľom spočívajúcej v prevzatí
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru za celkovú odmenu vo výške 412 Eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splatiť spolu so splátkami úveru v 60tich týždenných splátkach (z toho 59 splátok po

6,87 Eur a posledná 60ta splátka vo výške 6,67 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad, žalovaný
uhradil celkom sumu 326,65 Eur. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, žalobca
nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku vo výške 1077 Eur. Postúpenie pohľadávky
oznámil žalovanej právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.12.2016. Po postúpení

pohľadávky žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaná však na výzvu žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 11.5.2017 nereagoval.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú nafinančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a

finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do

celkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouospotrebiteľskomúvere,
a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému

agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádza nie
ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov
alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnil
vyhnúť sa uplatneniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky,ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania , ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) a
ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,

ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do
30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. Žalobca savtomtokonaní domáha zaplateniadlžnejistinysumyúveru473,35Eurakoajzaplatenia
nákladov spojených s úverom 604,13 Eur s príslušenstvom.8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 568868924 zo dňa 26.4.2013 a zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.4.2013 a teda
súd sa musel zaoberať otázkou, či tieto spotrebiteľské zmluvy (podľa obsahu) boli uzavreté v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami.

9. Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveruo nedôvodnostipodanejžaloby,
keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vznikol dňa 26.4.2013 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a titulom

zmluvy o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 800 Eur. Tieto finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach
(z toho 59 splátok po 16,54 Eur a posledná 60ta splátka vo výške 16,27 Eur) a teda žalovaný mal
celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 992,13 Eur. V zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 56886924 bola žalovanému poskytnutá služba spočívajúca v
prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru za celkovú odmenu vo výške 412 Eur, ktorú

sa žalovaný zaviazal splatiť spolu so splátkami úveru v 60tich týždenných splátkach (z toho 59 splátok
po 6,87 Eur a posledná 60ta splátka vo výške 6,67 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorili z
hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň
však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení

neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou
zmlúv vymedzených v zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí
spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade
je potrebné zmluvu považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka

platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a
spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá
možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V
danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred

pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu
zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o
úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny
vzťah,idezároveňozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvabolauzavretámedzidodávateľomkonajúcim
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový
obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského

charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval
mal súd preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove sumu 326,65 Eur. Prvá
splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy (26.4.2013) t.j. 3.5.2013 a konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru nastala dňa 20.6.2014.

10. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje
všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve absentuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, údaj týkajúci sa rozlíšenia splátok istiny úveru, úroku a poplatku, teda údaje v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., preto je poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm.

b) zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, súd má za to, že odmena za preberanie peňažnej hotovosti v podobe splátok
spotrebiteľského úveru predstavuje náklady spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľským úverom a táto
suma mala byť započítaná pri výpočte RPMN, čo v danom prípade nebolo. Súd mal za to, že zmluva
o zabezpečení splátok úveru je zmluvou odvodenou od hlavnej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že je nesporné, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa
26.4.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
pritom obe zmluvy boli uzatvorené na rovnakom mieste s rovnakým sprostredkovateľom. Závislosť
oboch zmlúv je zjavná a nikým nespochybnená. Svedčí o tom aj konštrukcia oboch zmlúv, ktoré nielenžeboli uzavreté náväzne jedna na druhú, ale súvisia aj spôsobom a výškou platby. V zmysle zmluvy o
spotrebiteľskom úvere klient začína splácať úver v 60 týždenných splátkach rovnako ako aj zmluvu
o zabezpečení splátok úveru. Je zrejmé, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavrel žalovaný

z dôvodu, že bez uzavretia tejto zmluvy by nedošlo k poskytnutiu úveru. Je nepochybné, že vôľou
žalovaného nebolo dobrovoľné poskytnutie odmeny 412 Eur len z dôvodu, že obchodný zástupca
veriteľa bude osobne preberať splátky úveru, čím došlo k podstatnému navýšeniu odmeny za úver, ktorý
bol poskytnutý v sume 800 Eur, pretože len samotný poplatok za zmluvu o zabezpečení splátok úveru
činil viac ako polovicu výšky samotného úveru. Súd preto dospel k záveru, že účelom uzatvorenia tzv.

zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo obchádzanie zákona spôsobom, aby sa odplata za zmluvu o
zabezpečení splátok úveru nezapočítala do výpočtu RPMN v úverovej zmluve, čím došlo k spôsobeniu
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore
so zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

11. Keďže spotrebiteľský úver je v danom prípade pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a pre nesprávny výpočet hodnoty RPMN potrebné považovať za bezúčročný
a bez poplatkov, veriteľovi vznikol nárok len za zaplatenie sumy predstavujúcej sumu rozdielu medzi
poskytnutou istinou úveru a sumou uhradenou dlžníkom, teda veriteľ nemá nárok na žiadne úroky,
poplatky a teda ani na odmenu za službu preberania peňažnej hotovosti.

12. V danej veci súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa zaoberal skúmaním,
či nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný a to posudzujúc otázku premlčania vo vzťahu k
jednotlivým dlžných splátkam, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých

zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku
prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č.
250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).

Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona
(v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté
práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že
tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z

ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci

pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí

od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

13. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k splátkam úveru treba pristupovať v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka tak, že premlčaciu dobu treba posudzovať vo vzťahu ku každej jednej splátke,
ktorej splatnosť nastala pred momentom predčasného zosplatnenia úveru osobitne. Vychádzajúc z
tohto právneho názoru potom súd dospel k záveru, že splátky úveru, ktoré boli splatné v období do20.6.2014 sú premlčané, keď od momentu ich splatnosti do momentu podania žaloby na súd (dňa
22.6.2017) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto vo vzťahu k týmto splátkam súd podanú žalobu z
dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný mal vo veci plný úspech v rozsahu 100%. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto

konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej právo na náhradu trov konania
nepriznal, i keď jej nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.