Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200520
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200520.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosprávnysúd,vkonanípredsudkyňouMgr.IvanouDatlovou,vprávnej
veci žalobcu: O.. B. J., nar. XX. O. XXXX, bytom Y., F. ul. č. XXXX/X, proti žalovanému: Generálnemu
riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 20. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 20. júla 2017

a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

III. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave (prvostupňový orgán verejnej správy)
č. XXX XXX XXXX X z 12. apríla 2017 bol žalobcovi podľa § 65, § 82 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) priznaný od 31. júla 2015 starobný dôchodok vo výške 185,40
EUR mesačne, zvýšený na základe vo výroku rozhodnutia označených zákonných valorizácií od 1.
januára 2017 na sumu 195,50 EUR mesačne.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením fyzického veku
62 rokov, XX. O. XXXX, ku ktorému získal 8 110 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo pri 1 roku
dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní predstavuje
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 2 -

22 rokov a 80 dní dôchodkového poistenia, čím splnil zákonné podmienky pre priznanie starobného
dôchodku. Jeho suma bola určená podľa § 66 ods. 1 ZoSP ako súčin jeho priemerného osobného
mzdového bodu, zisteného z rozhodujúceho obdobia, ktoré bolo postupne rozšírené pred 1. január 1984
tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné zistiť priemerný osobný mzdový bod
a to vo výške 0,7585, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný

dôchodok v rozsahu 22,2192 rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej
a určenej zákonom ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 10,6865 a takto bol určený
sumou 180,20 EUR mesačne. K tejto sume boli pripočítané valorizačné zvýšenia (5,20 EUR v roku 2015,
1,90 EUR v roku 2016 a 8,20 EUR v roku 2017) na celkovú priznanú sumu starobného dôchodku od 1.
januára 2017 vo výške 195,50 EUR mesačne.

3.Preúčelyrozhodnutiaostarobnomdôchodkužalobcuaurčeniajehovýškynebolozapočítanéobdobie
jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 18 rokov a 182 dní, ktoré získal výkonom základnej vojenskejslužby od 2. októbra 1972 do 27. septembra 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania jeho služobného
pomeru v Policajnom zbore od 1. októbra 1980 do 31. marca 1997 v I. kategórii funkcií, pretože toto
obdobie jeho dôchodkového poistenia bolo zhodnotené pre účely priznania príspevku za službu, ktorý

mu bol priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave podľa §§ 119 a 120
zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru od 1. apríla 1997. Od 1.
júla 2002 sa podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
uvedená výsluhová dávka považuje za výsluhový dôchodok.

4. S poukazom na ust. § 255 ods. 5 ZoSP prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca
získal obdobie dôchodkového poistenia výkonom služby v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na
výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, preto nebolo možné už zohľadnené
obdobie jeho dôchodkového poistenia považovať za obdobie jeho dôchodkového poistenia pre účely
určenia sumy jeho starobného dôchodku.

5. Zároveň konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, pretože v I.
kategórii funkcií nezískal aspoň 20 rokov dôchodkového poistenia.

6. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal, považoval ho za
nezákonné a protiprávne, pretože do obdobia jeho dôchodkového poistenia pre účely priznania

starobného dôchodku mu nebolo započítané obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 18 rokov a
182 dní, ktoré získal v I. kategórii funkcií. Žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a aby mu bol
priznanýstarobnýdôchodokvovýške,zohľadňujúcejcelézískanéobdobiejehodôchodkovéhopoistenia
a to od dovŕšenia fyzického veku 57 rokov. Odvolanie podporil poukazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej
republiky a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 138/2011, 9So 138/2011 a 10So

15/2014.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (druhostupňový orgán verejnej správy)
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 3 -

svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 20. júla odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu
orgánu verejnej správy v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. V odôvodnení rozhodnutia zhrnul skutkové a právne dôvody odvolaním napadnutého rozhodnutia i

obsahodvolaniažalobcu,preskúmalnapadnutérozhodnutieajpriloženúspisovúdokumentáciuadospel
k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo správne.

9. Námietku žalobcu, že podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dovŕšením fyzického veku
57 rokov v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

považoval za neopodstatnenú s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So
9/2015 zo 16. novembra 2016, v ktorom bol vyslovený právny názor, že podmienky vzniku nároku na
starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku nie sú v zmysle § 174 ods. 2 cit. zákona splnené,
pokiaľ služobný pomer poistenca vo zvýhodnenej kategórii funkcií netrval k 31. decembru 1999.

10. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nutnosti započítania celého obdobia
jeho dôchodkového poistenia pre účely jeho nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia, tj. aj toho obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia a ktoré mu bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky napriek
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli obsahom jeho rozhodnutí č. 7So

138/2011 a 9So 138/2011 s tvrdením, že išlo o inú skutkovú a právnu situáciu a právny názor uvedený
v označených rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol zovšeobecnený, preto nejde o
prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach,
ktorá by sa ustálila po určitú dobu.

11. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 17. augusta 2017 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na nové konanie druhostupňovému orgánu verejnej správy.12. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, diskriminačné a odporujúce Ústave Slovenskej
republiky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 pod č. 83, v ktorom bolo

uvedené, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka, policajta a vojaka
prípravnej služby bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003
a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta
2012 č. 7So 158/2011 a rozhodnutie č. 9So 138/2011 z ktorého, k problematike súbehu dôchodkov z

osobitného a všeobecného systému poistenia vyplynul právny názor, že nová právna úprava obsiahnutá
v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť zvýhodnenia pracovných kategórií a vyžadovať,
aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 4 -

podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia bez ohľadu na to, v ktorom
systéme ju poistenec získal.

13. S ohľadom na uvedené tvrdil, že žalovaný bol povinný zohľadniť pri rozhodovaní o jeho nároku
na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia aj obdobie dôchodkového

poistenia, ktoré získal výkonom služby v I. kategórii funkcií a to s poukazom na článok 39 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
tj. také, ktoré zodpovedá celej dĺžke ich dôchodkového poistenia.

14. Poukázal aj na nesprávne skutkové tvrdenia, z ktorých žalovaný vychádzal, pretože mu bol priznaný

výsluhový príspevok, ktorý nie je výsluhovým dôchodkom, len sa zaň považuje.

15. Vo vzťahu k ním tvrdenému vzniku nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku
57 rokov uviedol, že právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pre aplikáciu
zákonného ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je potrebné, aby zamestnanie

v I. kategórii funkcií trvalo k 31. decembru 1999 je nesprávny, rozporný s článkom 12 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky. Vyjadril presvedčenie, že zákonná podmienka uvedená v ust. § 174 ods. 2 bola
naplnená tým, že vo zvýhodnenej kategórii funkcií bol zamestnaný v období pred 31. decembrom 1999.

16. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia s tým, aby žalovaný pre účely priznania jeho

starobného dôchodku a určenia jeho výšky zohľadnil aj obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré
získal v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 182 dní a aby mu bol starobný dôchodok priznaný vo
veku 57 rokov, tj. odo dňa 31. októbra 2010.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalobcu (replika) zopakoval skutkové a

právne argumenty ako aj priebeh konania, ktoré boli aj obsahom odôvodnenia žalobou napadnutého
rozhodnutia a k námietke žalobcu, že podmienky nároku na starobný dôchodok splnil už dovŕšením
fyzického veku 57 rokov doplnil, že uvedenou otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 1So 9/2015 zo 16. novembra 2016, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. 21Sd/65/2014-60 z 5. novembra 2014. V ňom vyslovil právny názor, že žalobca podmienky

nároku na skorší odchod do dôchodku v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nesplnil, pretože
jeho služobný pomer vo zvýhodnenej kategórii funkcií netrval k 31. decembru 1999.

18. Žalobu žalobcu žiadal ako nedôvodnú v súlade s ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len SSP) zamietnuť.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho žalobe (duplika) zdôraznil, že aj keď
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal, nie sú pre konajúci súd záväzné,
ide v nich o rovnakú skutkovú a právnu situáciu ako v jeho prípade.
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 5 -

20. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP
na 21. februára 2018.21. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii, vyplývajúcej z jeho
písomných podaní. Zdôraznil, že v predchádzajúcom konaní, keď sa domáhal priznania starobného

dôchodku vo zvýhodnenom dôchodkovom veku bola jeho podstatnou námietkou tá okolnosť, že do
obdobia jeho dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej kategórii funkcií nebolo započítané obdobie
jeho prípravy na budúce povolanie a to jeho učebný pomer v Rudných baniach I. I.. Jeho námietky
nesmerovali voči nutnosti výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií k 31. decembru 1999, preto
sa Najvyšší súd v predchádzajúcom konaní ani nemohol touto otázkou zaoberať.

22. Žalovaný sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval obsahu podanej repliky a zdôraznil, že
otázkou vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky zaoberal v predchádzajúcom konaní a dospel k záveru, že pokiaľ výkon jeho služby
vI.kategóriifunkciínetrvalk31.decembra1999,nároknastarobnýdôchodokvzníženomdôchodkovom
veku mu nevznikol. Pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky nebolo možné

žalobcovi zohľadniť ani tú dobu dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená pre účely priznania
výsluhovej dávky, pretože takým postupom by táto doba dôchodkového poistenia bola zohľadnená 2x,
čo nie je možné.

23. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v

III. časti správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach
vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade
neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi
neajsprávnažalobavsociálnychveciachpodľa§6ods.2písm.c)SSP,akježalobcomfyzickáosoba.Aj

podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

24. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného aj postup, ktorý mu
predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu
a dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP

zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a v súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP (a contrario) vrátil
vec druhostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

25. V administratívnom konaní bolo zistené, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie
starobného dôchodku žiadosťou z 20. februára 2017 a žiadal ho priznať od 31. júla 2017. Narodil sa XX.

O. XXXX tzn., že ku dňu 31. júla 2015 dovŕšil
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 6 -

fyzickývek62rokov.Prvostupňovýorgánverejnejsprávyrozhodnutímz12.apríla2017žalobcovipriznal

starobný dôchodok od dovŕšenia fyzického veku 62 rokov s tým, že prílohou rozhodnutia bol osobný list
dôchodkovéhopoistenia.Vňombolozhrnutézapočítanéobdobiedôchodkovéhopoisteniažalobcuod1.
septembra1968do31.decembra2014spoluvrozsahu8110dní,tj.22rokova80dní(22,2192roka).Do
obdobia dôchodkového poistenia žalobcu nebolo započítané obdobie výkonu jeho základnej vojenskej
služby od 2. októbra 1972 do 27. septembra 1974 ani doba trvania jeho služobného pomeru v Policajnom

zbore od 1. októbra 1981 do 31. marca 1991, spolu v rozsahu 18 rokov a 182 dní, ktorá bola zhodnotená
v I. kategórii funkcií pre nárok a výšku príspevku za službu, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánom sociálneho zabezpečenia č.p.:VS-31.809/ZS-2-97 z
24. júna 1997 podľa §§ 119 a 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru od 1. apríla 1997 vo výške 5 642,- Sk mesačne. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky,sekciepersonálnychasociálnychčinnostíaosobnéhoúraduodborusociálnehozabezpečenia
zo 7. augusta 2013 sa žalobcov príspevok za službu podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok a naďalej
sa mu vypláca.

26. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie starobného dôchodku už žiadosťou zo
14. augusta 2013, ktorou ho žiadal priznať od 31. júla 2010 dovŕšením fyzického veku 57 rokov. O
tejto žiadosti bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou -ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 4.
februára 2014 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 29. mája 2014 a jeho žiadosť bola zamietnutás odôvodnením, že služobný pomer žalobcu v I. kategórii funkcií bol ukončený dňom 31. marca 1997,
čím nebola splnená podmienka trvania služobného pomeru v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1999,
vyplývajúca z ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto mu nárok na

starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 57 rokov v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) cit. zákona
nevznikol.KrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkomč.21Sd/65/2014-60,20Sd/162/2014z5.novembra
2014 označené rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie potvrdil ako vecne správne a Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil rozsudkom 1So 9/2015 zo
16. novembra 2016. Konštatoval, že zo znenia ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že

pre nárok na starobný dôchodok podľa ods. 1 tohto ustanovenia je potrebné, aby služba v I., resp. II.
kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999. Služobný pomer žalobcu však bol ukončený k 31. marcu
1997, preto podmienky nároky na skorší odchod do dôchodku podľa tohto ustanovenia nesplnil.

27. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, ktoré bolo
zhodnotené pre účely priznania starobného dôchodku ako i zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom

období boli podopreté prvotnými evidenčnými
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 7 -

podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia s výnimkou rokov 1977 - 1980

vrátane a rokov 2011, 2013 a 2014.

28. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanoveným týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 60 ods. 1 prvej vety ZoSP obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného

dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak
tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 255 ods. 1 ZoSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje zamestnanie a náhradná

doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Podľa § 255 ods. 5 ZoSP (prechodné ustanovenia) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

33. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť
pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

34. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach bol prijatý na 51. zasadnutí
Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a Slovenskú federatívnu republiku

nadobudol platnosť 11. januára 1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto „Dohovoru“.
Je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 8 -republiky, pretože bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991. Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý
členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. - IV. „Dohovoru“ prijíma.

Časť I., VII. a príslušné ust. V. a VI. časti sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený
„Dohovor“ v platnosti. Zo IV. časti „Dohovoru“, vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom
vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a
pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok (IV. časť „Dohovoru“ - spoločné ustanovenia).

35. Podľa čl. 33 ods. 2 „Dohovoru“, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb.
a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej
republiky) ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou
rodinnýchprídavkov,môžusadávkypodľatohto„Dohovoru“krátiťalebozastaviťzaurčenýchpodmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú

dávku.

36. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné
zabezpečenia v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

37. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u
príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie
jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom

bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 (9 So 214/2008) v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v
prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný
za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o

sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej
dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po
takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu

príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“ .

38. Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania
výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe)

2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 9 -

a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu
výsluhovej dávky, (tj. príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok navrhovateľa). Právo

naprimeranéhmotnézabezpečenietotižneznamenálento,žepreúčelypriznaniastarobnéhodôchodku
musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj
to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj.
pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto
prístupovbybolvrozporesÚstavouSlovenskejrepubliky,článkom39ods.1ičlánkom12,podľaktorého

sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

39. Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku

1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s §191 ods. 6 SSP záväzné nielen pre adresáta v
konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre správny orgán a pre
konajúci preskúmavací súd a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ
by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosťjeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu
k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom rovnakej právnej
otázky.

40. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol
zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového
poistenia žalobcu pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne,
v rozpore s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 1 „Dohovoru“ č. 128 a nutnosťou

rešpektovania vyslovených právnych názorov v skutkovo totožných veciach tak, ako to bolo vyššie
uvedené. To bolo dôvodom nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie orgánu
verejnej správy za súladné so zákonom napriek tomu, že nebolo žalobcovi zohľadnené celé obdobie
jeho dôchodkového poistenia pre účely určenia výšky jeho starobného dôchodku, preto ho správny súd
v súlade s podanou žalobou zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

41. Z ust. § 195 ods. 1 ZoSP vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.
2 6Sa / 1 5 / 2 0 1 7 - 10 -

42.Podľa§209ods.1cit.zákonarozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovnemusíbyťvsúlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa § 218 ods. 1 a 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
Akjetonevyhnutné,doterajšiekonaniedoplní,prípadnezistenénedostatkyodstráni.Aksúnatodôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

44. Žalovaný nepostupoval v odvolacom konaní v súlade s ust. § 218 ods. 1 a 2 ZoSP, pretože
zistené nedostatky prvostupňového orgánu verejnej správy, spočívajúce v nezabezpečení potrebných
podkladovnarozhodnutieatoevidenčnýchlistovdôchodkovéhozabezpečenia,podstatnýchpreurčenie
obdobia dôchodkového poistenia žalobcu i určenie výšky jeho starobného dôchodku neodstránil, v
rozpore s ust. § 218 ods. 2 v spojení s ust. § 195 ods. 1 a § 209 ods. 1 považoval skutkový stav veci

za úplne a správne zistený, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie, čo bolo ďalším dôvodom na
jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

45. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s ust. § 218 ZoSP a vo veci
rozhodne tak, aby bol rešpektovaný vyššie uvedený právny názor správneho súdu, tzn., aby pre účely

rozhodnutiaožiadostižalobcuostarobnýdôchodokzovšeobecnéhosystémudôchodkovéhopoisteniaa
určenie jeho výšky bolo zohľadnené celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal vo všeobecnom
i osobitnom systéme dôchodkového poistenia, vypočítaná teoretická výšku starobného dôchodku,
následne podľa čl. 33 ods. 1 „Dohovoru č. 128“ krátená o sumu dôchodkovej dávky, zodpovedajúcej
obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a

aby bolo vydané rozhodnutie podložené potrebnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového
zabezpečenia/poistenia, ktorými bude obdobie trvania zamestnania žalobcu, získané náhradné doby i
dosiahnuté zárobky potvrdené prvotnými evidenčnými podkladmi, zhotovenými jeho zamestnávateľmi.

46. Žalobná námietka žalobcu, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol vo zvýhodnenom fyzickom

veku 57 rokov v súlade s ust. § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
nebola dôvodná. Uvedené zákonné ustanovenie by bolo možné aplikovať len v prípade, pokiaľ by jeho
služba vo zvýhodnenej kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999, čo u žalobcu splnené nebolo. K
tejto právnej otázke sa vo vzťahu k žalobcovi už záväzne vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
vyššie označenom rozhodnutí.

47. Úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu v súlade s ust.
§ 167 ods. 1 SSP.Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).