Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222350
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116222350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: R. N., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXX XX,
A.Á. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/148/2016-28 zo dňa 18.1.2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 150,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti

prisúdenej istiny, žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu

Prešov č. k. 17C/212/2014-59 zo dňa 15.12.2014 v právnej veci žalobkyne R. N., D.. XX.X.XXXX,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 14.8.2013, č. zmluvy XXXXXXXXX, v časti administratívny poplatok, ktorá
zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, č. k. 15Co 118/2015-86 zo dňa 22.7.2015 bol rozsudok potvrdený. Vo
vzťahu k citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. súd uviedol, že ide o ustanovenie s tzv.

relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie, a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň súd uviedol, že novšie
znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo
povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo osobitným predpisom,
bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V prejednávanom prípade zo strany žalovaného došlo k
takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi

spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky, a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti), alebo ide o nekalú obchodnú praktiku,
príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. V konečnom dôsledku v danom prípade predstavuje judikovanázmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez
toho, aby nebankový subjekt spotrebiteľovi poskytoval skutočné protiplnenie. Tento záver si osvojil aj
Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - administratívny
poplatok bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou snažil od žalobkyni získať financie bez protihodnoty. Pokiaľ žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že žalobkyňa je v omeškaní so splnením svojho záväzku vo vzťahu k istine, súd
uviedol, že to bol žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobkyni na

podpis formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky (administratívny poplatok), pričom táto
neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
žalovaný na jej základe požadoval zaplatenie úroku vo výške odporujúcej dobrým mravom. Pokiaľ ide o
výšku finančného zadosťučinenia, tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na základe
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyfinančnéplnenie,vyvolalunejstavprávnejneistoty,ktorýmuselariešiť
podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 300,- eur

a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd mal za to, že
aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie dôvodiac, že ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľasíceúspešnémuúčastníkovikonaniapriznávaprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenie,
no žalovaný má za to, že takto zákonom priznané právo je potrebné vykladať skôr reštriktívne. Teda súd
podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nielen
úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Nie je teda

vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolností, aj napriek úspechu v konaní, odmietol požadované
finančné zadosťučinenie priznať. Primerané finančné zabezpečenie je nutné chápať ako náhradu
za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobcom požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Z toho logicky vyplýva, že už neprichádza do úvahy uvedenie veci do pôvodného stavu,

resp. zrušenia rozhodnutia. Žalovaný má za to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia. Nemožno teda hovoriť
ani o opätovnom sankcionovaní žalobcu tým že mu finančné zadosťučinenie nebolo priznané. Takisto
je nanajvýš otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám právo porušuje.

Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na
finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko
neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie
finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených voči
žalobcovi, bez ohľadu na fakt, že ich žalovaný neuznáva ani čo do dôvodu ani čo do výšky, považuje za

šikanózny.Naviac,vsúvislostisospôsobomvyčísleniafinančnéhozadosťučineniažalovanýzdôrazňuje,
že vyčísľovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkovú ujmu/nárok nie je možné. Žalovaný priznaný
nárok považuje za neprimeranú ochranu spotrebiteľa, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v dôsledku čoho je hrubo
porušované právo na spravodlivý súdny proces ako i nevyváženosť práv a povinnosti, ku ktorým sa

dlžník v dôsledku zmluvy o úvere zaviazal. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadeniapojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je len čiastočne dôvodné.

6. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny

náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po oboznámení sa s
odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku, ako aj odvolaciu
námietkuonedostatočnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku,akonedôvodnú.Odôvodnenierozsudku
súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní a odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutiavyrovnalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupvodôvodnení
jedostatočnevysvetlený.Zrozsudkujemožnévyvodiťzáverotom,zakéhoskutkovéhostavuprisvojom
rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane
spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,

ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007
Z. z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma
tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť

vzniku ujmy.

8. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany.

9. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Z hypotézy právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom

č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného
uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo
osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa
týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na

primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi na súde, tak ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie.

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/212/2014-59 zo dňa 15.12.2014, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 15Co 118/2015-86 zo dňa 22.7.2015, bolo určené,

že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX, č. zmluvy
XXXXXXXXX, v časti administratívny poplatok, ktorá zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

11. Žalobkyňa si teda v inom súdnom konaní úspešne uplatnila porušenie svojho práva v dôsledku
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto právo v dôsledku
porušenia jej práv ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zostrany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku na primerané finančné
zadosťučinenie je tak nepochybne daný.

12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ

sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

13. Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú ustálil súd prvej inštancie vo
výške 300,- eur, odvolací súd je toho názoru, že pri určení výšky priznaného zadosťučinenia je primeraná
rozsahu a povahe porušenia práv žalobkyne suma 150,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda

poskytnežalobkyniakospotrebiteľovisatisfakciuaodradídodávateľaodporušovaniaprávspotrebiteľov.

14. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného napadnutý rozsudok v časti priznanej istiny čo do
sumy 300,- eur zmenil tak, že priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu
k žalovanému vo výške 150,- eur (§ 388 CSP) a vo zvyšnej vyhovujúcej časti prisúdenej istiny žalobu

zamietol.

15. Odvolací súd má za to, že priznaná suma 150,- eur s poukazom na konkrétnosti súdenej veci,
nielen plne zodpovedá ochrane spotrebiteľa, ale má dostatočnú sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa
žalovaný nedopúšťal recidívy.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd rozhodne, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania, ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký.

Žalobkyňasadomáhalaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške300,-eur,žalovanýnavrhoval
žalobu zamietnuť. Odvolací súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur
a vo zvyšku žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu obidvoch strán je rovnaký, preto
odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, tak prvoinštančného,
ako aj odvolacieho.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).