Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407203486
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5407203486.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, v právnej veci žalobkyne: H.. U.

G., nar. XX. X. XXXX, bytom I., Z. XX/XX, zastúpená: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka so sídlom
Bratislava, Búdkova 12, proti žalovanej: Obec Brezovica, so sídlom Osloboditeľov 346, Brezovica, IČO:
00 314 421, právne zastúpená: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, v
konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 5 382,40 Eur vo výške
5,15 % počnúc od dňa 17.6.2014 do 27.3.2015, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

II. Súd návrh žalovanej na určenie, že nemožno od nej ako do zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby žalobkyňu ďalej zamestnával z a m i e t a .

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa na právo na náhradu trov konania do výšky 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd rozsudkom č.k. 1C/72/2008-363 zo dňa 02.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
16.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/40/2014-391 zo dňa 27.3.2014

rozhodol, že výpoveď daná dňa 27.2.2007 je neplatná. O povinnosti zaplatiť náhradu mzdy titulom
neplatne skončeného pracovného pomeru bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 1C/72/2014 - 406 zo
dňa 04.09.2014. Na odvolanie účastníkov konania, Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom č.k.
9Co/992/2014-466 zo dňa 29.10.2015 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil v časti priznanej
náhradymzdy,povinnosti žalovanejzaplatiťsúdnypoplatokavčastipriznanéhoúrokuzomeškania,ako
aj v časti skončenia pracovného pomeru dňom právoplatnosti rozsudku zrušil. V časti, v ktorej okresný
súdžalobuzamietol,t.j.včastiuplatnenejnáhradymzdyvovyššomrozsahuakobola priznaná,vyššieho

úroku ako bol priznaný a návrhu žalobkyne o skončenie pracovného pomeru so žalovanou ku
dňu 31.1.2011, výrok ostal nedotknutý z dôvodu, že nebol napadnutý odvolaním. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 25.1.2016. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 13.1.2017 (čl. 553 spisu)
zobrala návrh na skončenie pracovného pomeru dňom 31.1.2011 späť. Žalovaná žiadala nepripustiť
späťvzatie návrh z dôvodu, že má naliehavý právny záujem na rozhodnutí o jej návrhu, pretože
toto rozhodnutie môže mať pre ňu význam aj pre eventuálne ďalšie konania. Súd nerozhodoval o
späťvzatí návrhu z dôvodu, že o návrhu žalobkyne na skončenie pracovného pomeru k 31.01.2011 bolo

rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č.k. 1C/72/2008 - 406 zo dňa 4.9.2014, ktorý výrok nebol
napadnutý odvolaním a zmysle rozsudku odvolacieho súdu, tento výrok ponecháva nedotknutý. Z tohto
dôvodu späťvzatie návrhu o skončenie pracovného pomeru k 31.01.2011 ako i nesúhlas žalovanej so
späťvzatím návrhu je bez právneho významu, preto sa súd s týmito návrhmi nezaoberal.2. Žalobkyňa trvala na úroku z omeškania vo výške vyčíslenej v súlade s § 517 OZ a nadväznosti na
platné úrokové sadzby. Dňa 13.1.2017 súdu doručila vyjadrenie + záverečný návrh, ktorého obsahom

boli vyčíslené úroky z omeškania v znení, v akom súd pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 18.05.2012 (č.l. 292 spisu). Vo svojom vyjadrení poukazovala na rozhodnutia iných
súdov, ktoré úrok z omeškania priznávajú (rozsudok KS Bratislava č.k. 3Co/15/2014, 8Co/375/2014,
3Co/15/2014, OS Bratislava I 18C/98/2006 rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 403/2014). Právne nárok
na úroky z omeškanie odôvodňovala ustanoveniami § 1, ods. 1, 4, § 129, ods. 1, § 132, Zákonníka

práce, § 517, ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. K omeškaniu žalovanej s plnením náhrady pri neplatne
skončenom pracovnom pomere došlo u jednotlivých náhrad mzdy za ten ktorý mesiac, podľa toho,
kedy u nich nastala splatnosť, nie právoplatnosťou rozsudku. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutím
o neplatnosti výpovede, nevzniká právo na náhradu mzdy, pretože týmto deklaratórnym rozhodnutím
sa rieši otázka platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pre rozhodnutie o priznaní
nároku na náhradu mzdy podľa § 79, ods. 1 Zákonníka práce je potrebné, aby bola vyriešená otázka

platnosti, resp. neplatnosti výpovede z pracovného pomeru na základe žaloby podanej podľa § 77,
Zákonníka práce a omeškanie zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím
termínu splatnosti náhrady mzdy. Potvrdila, že žalovaná uhradila priznanú náhradu za mzdu dňa
27.3.2015, o čom ako dôkaz predložila súdu výpis z účtu potvrdzujúci pripísanie sumy na účel žalobkyne
v uvedený deň.

3. Poukázala na zmenu zdravotného stavu žalobkyne, ktorá je schopná a spôsobilá vykonávať prácu
u žalovanej. E-mailom zo dňa 28.3.2015 a listom zo dňa 7.4.2015, opätovne v roku 2016 vyzvala
žalovanú na osobné rokovanie za účelom dohody o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, na
ktoré žalovaná nereagovala. Výzvou v roku 2016 žiadala žalovanú vec riešiť mimosúdne a navrhovala

ukončiť pracovný pomer dohodou podľa § 63, ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce. Rokovania skončili
pre nesúhlas žalovanej s vyplatením odstupného. Návrh na skončenie pracovného pomeru ku dňu
právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede žiadala zamietnuť, pretože ide o spätne skončenie
pracovného pomeru.

4. Žalovaná žiadala úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne zamietnuť. Poukázala na stanovisko
Doc. U. R., rozsudok KS Bratislava sp. zn. 5Co 133/2013, KS Prešov sp. zn. 18Copr /9/2014, z ktorých
vyplýva dôvod nepriznania úroku z omeškania. Uviedla, že platná právna úprava nedovoľuje priznať
úrok z omeškania, pretože ide o nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného
pomeru, ktorý nie je mzdovým nárokom, ale satisfakciou za porušenie príslušných ustanovení

Zákonníka práce. Ide o jednorazový nárok splatný až po právoplatnosti rozsudku, ktorý o tomto nároku
rozhodol. Súčasná právna úprava - Zákonníka práce po novele z roku 2011 neumožňuje priznanie
úroku z omeškania ani uplatňovanie subsidiárnej pôsobnosti OZ. Zákonník práce nemá ustanovenia
týkajúce sa úroku z omeškania a podporné použitie ustanovení OZ je možné aplikovať len na prvú časť
Zákonníka práce. Nárok na náhradu mzdy riešia iné časti Zákonníka práce.

5. Žiadala ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobkyňu naďalej zamestnávala. Žalovaná je zriaďovateľom ZŠ a MŠ v Brezovici. Žalobkyňa nikdy
nebola zamestnankyňou žalovanej, ani ZS s MŠ. Po úspešnom výberovom konaní bolo povinnosťou
žalovanej podľa zákona o štátnej správe v školstve č. 596/2003 Z.z., súčasne s vymenovaním do

funkcie riaditeľa školy, uzavrieť s uchádzačom aj pracovnú zmluvu na 5 ročné funkčné obdobie riaditeľa
škody. Len nešťastným spôsobom bolo v zmluve uvedené, že žalobkyňa bude vykonávať okrem funkcie
riaditeľa školy aj prácu pedagogického pracovníka. Funkčné obdobie žalobkyni skončilo 01.07.2007.
Po ukončení funkčného obdobia by jej bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaná nemá
žiadnu funkciu pedagogického pracovníka a ani nemá právomoc uložiť povinnosť inému subjektu

zamestnať žalobkyňu, pretože ako zriaďovateľ nemá kompetencie zasahovať do pracovnoprávnych
vzťahovriaditeľaškoly,ktorámáprávnusubjektivity.Užalovanejneexistujevoľnépracovnémiesto,preto
by ju ani nemohla zamestnávať, ani nemôže zriadiť v miesto pedagogického pracovníka. Nemožno
preto od nej spravodlivo očakávať, že ju zamestná. Žiadala, aby súd rozhodol o skončení pracovného
pomeru podľa § 79, Zákonníka práce ku dňu právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede, t.j. ku

dňu 16.4.2014, čo bolo naznačené odvolacím súdom v zrušujúcom rozsudku .6. Súd na žiadosť účastníkov konania odročil pojednávanie vytýčené na deň 04.10.2016 a 28.11.2016,
za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej účastníci konania nedospeli, aj napriek tomu, že žalobkyňa
návrh dohody o skončení pracovného pomeru vypracovala a predložila žalovanej.

7. Odvolací súdu zrušil výrok o úroku z omeškania priznaný rozsudkom č.k. 1C/72/2008-406 z dôvodu
jeho pochybenia, keď vychádzal z ust. § 129 Zákonníka práce v spojení s ust. § 517 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že podľa § 79 Zákonníka práce bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru a jedným z nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru je i nárok

zamestnanca na náhradu mzdy, pričom sa nejedná o mzdu a preto nemožno vychádzať z jednotlivých
výplatných termínov. Nárok vzniká až po rozhodnutí o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, a preto žalovaná nemohla byť v omeškaní s plnením podľa jednotlivých výplatných termínov.
Uviedol,žeotázkuúhradyúrokuzomeškaniajepotrebnéposudzovaťindividuálne najmävsituácii,kedy
má súd možnosť rozhodnúť o nárokoch nad zákonom stanovenú dobu, a preto sa súd musí zaoberať
otázkou, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a či sa mohla dostať do omeškania.

8. Podľa § 79, ods. 1, Zákonníka práce platného a účinného k 31.07.2007, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od

zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

9. Podľa § 79, ods. 2 Zákonníka práce platného a účinného k 31.07.2007, ak celkový čas, za ktorý
by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúce deväť mesiacov primerané znížiť,
prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať: súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä

na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával
a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

10. Podľa § 1 , ods. 4 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu neplatnej výpovede), ak tento zákon
v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

12. Podľa § 3, ods.1, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení platnom k 31.8.2014 § 3 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd v intenciách odvolacieho súdu sa zaoberal otázkou či žalovaná je v omeškaní so zaplatením
priznanej náhrady mzdy a či jej prináleží úrok z omeškania. V rozhodovacej praxi súdov je zrejmá
nejednotnosť v priznávaní, resp. nepriznávaní úrokov z omeškania, čo súdu prezentovali účastníci
tohto konania predkladaním rozsudkov žalujúcou stranou, ktorými boli priznané úroky z omeškania

a žalovanou stranou predkladaním rozsudkov, ktorými neboli priznané úroky z omeškania. Zákonník
práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania a podľa § 1, ods. 4 Zákonníka práce sa na prvú
časť tohto zákonného predpisu subsidiárne vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
To znamená, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úroku z omeškania upravené v
ôsmej časti sa na pracovnoprávne vzťahy nevzťahujú. Súd z toho dôvodu nepriznal žalobkyni úrok z

omeškania v celej uplatňovanej výške podľa splatnosti mzdy v jednotlivých mesiacoch. Rozsudkom č.k.
1C/72/2008-406 zo dňa 04.09.2014, ktorý bol v časti priznanej náhrady mzdy potvrdený rozsudkom
odvolacieho súdu, súd žalobkyni priznal náhradu mzdy za podstatne dlhšie obdobie, ako ustanovuje
zákon. Súd čiastočne žalobe vyhovel, keď priznal úrok z omeškania zo sumy predstavujúcejnáhradu mzdy za 9 mesiacov, t.j. za mesiace máj/2007 a január/2008 od dňa právoplatnosť rozsudku,
ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede až do jej zaplatenia. Žalobkyňa si riadne uplatnila
náhradu mzdy, v zmysle § 79, ods. 2, Zákonníka práce. Súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia

má možnosť priznať, resp. nepriznať náhradu mzdy vo väčšom rozsahu ako 9 mesiacov. Náhradu
mzdy za 9 mesiacov súd nemá možnosť znížiť, resp. nepriznať jej náhradu. Súd vychádzajúc z takto
koncipovaného zákonného ustanovenia, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, priznal úrok z
omeškania zo sumy predstavujúcej náhradu mzdy za deväť mesiacov, t.j. za obdobie od 5/2007 do
1/2008 vo výške 5,15 % čo je úroková sadzba vyššia o 5 % ako základná úroková sadzba stanovená

Európskou centrálnou bankou k prvému dňu omeškania, ktorým je deň nasledujúci po právoplatnosti
rozsudku o určení neplatnosti výpovede. Podľa názoru súdu žalovaná už právoplatnosťou rozsudku o
neplatnosti výpovede si bola vedomá, že jej vznikla zákonná povinnosť vyplatiť náhradu mzdy za deväť
mesiacov. Nič jej preto nebránilo v povinnosti splniť pred rozhodnutím súdu o uložení tejto povinnosti a
tým zmariť možnosť omeškania. Súd nepriznal úrok z omeškania z náhrady mzdy priznanej žalobkyni
nad deväť mesiacov, z dôvodu, že žalovaná sa s úhradou tejto sumy nedostala do omeškania, v tejto

časti žalobu zamietol. Žalovaná až rozhodnutím súdu o priznaní náhrady mzdy za dlhšie obdobie
ako deväť mesiacov mala vedomosť, akú výšku náhrady mzdy bude povinná vyplatiť a celú priznanú
náhradu mzdy zaplatila pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť
zaplatiť náhradu žalobkyni.

14. Súd zamietol návrh žalovanej na určenie, že nie je od neho spravodlivé žiadať, aby žalobkyňu
zamestnával. Rozsudkom č.k. 1C/72/2008-364 zo dňa 2.12.2013, súd rozhodol, že výpoveď daná
žalobkyni podľa § 63, ods. 1, písm. d), ods. 2 Zákonníka práce, listom zo dňa 26.2.2007 je neplatná
pre nesplnenie požiadaviek podľa § 42, ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaná listom zo dňa 30.1.2007 ako
zriaďovateľ ZŠ a MŠ v Brezovici žalobkyňu odvolala s funkcie riaditeľky tejto školy ku dňu 31.1.2007

z dôvodu závažného porušenia všeobecné záväzných právnych predpisov § 5, ods. 2 písm. f),
zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, § 8, ods. 1, písm. g) zák.
č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verenom záujme. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
3C/183/2008-149 zo dňa 4.6.2010, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline č.k. 10Co/313/2010-18,
právoplatným dňom 17.1.2011 bolo určené, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky ZŠ a MŠ v

Brezovici jeneplatné.Súdtakrozhodolpozistení,žalovanáneuniesladôkaznebremenonapreukázanie
ním tvrdených hmotnoprávnych predpokladov na odvolanie z funkcie a to závažné porušenie všeobecne
záväzných predpisov, ktorých porušenie žalovaná v odvolaní vytýkala, ani porušovanie povinnosti
žalobkyňou ako zamestnankyňou. Odvolací súd potvrdil rozsudok o neplatnosti odvolania z funkcie i
keď čiastočne aj z iných dôvodov, ktorými je nedostatočne vymedzenie konania odvolaného riaditeľa,

ktoré zriaďovateľ považuje za závažne porušenie všeobecných záväzných predpisov.

15. Žalovaná súdu okrem tvrdenia, že nie je spravodlivé od nej žiadať, aby naďalej zamestnávala
žalobkyňu, podporené potvrdením Obce Brezovica a ZŠ a MŠ. Brezovica, o tom, že nemá voľné
pracovné miesto, žiadne dôkazy súdu nepredložil. Nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by hodnoverne

a presvedčivo preukázala, že od nej nemožno spravodlivo požadovať zamestnať žalobkyňu. Žalovaná
od rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou nevyzvala žalobkyňu na
nastúpeniedopráce.Najej žiadosťdoručenúmailomdňa26.3.2015 (č.l.-494spisu)oosobnéstretnutia
za účelom prerokovania dohody o ďalšom postupne, na žiadosť doručenú mailom zo dňa 7.4.2015
(č.l. 490 spisu), ktorou vyzvala žalovanú na umožnenie pokračovať v práci, list zo dňa 27.10.2016 (č.l.

500 spisu), mail zo dňa 28.10.2016 a č.l. 525 spisu) nereagovala. Žalovaná súdu predložila oznámenie
zo dňa 11.1.2017, ktorým preukazuje, že od 26.2.2007 nemala žiadne voľné miesto. Svoju žiadosť
odôvodňovala tým, že v roku 2002 žalobkyňa nebola jej zamestnancom, ale zamestnancom školy, že
nemá voľné miesto, že jej skončila funkcia riaditeľky školy a len nešťastnou spôsobom bola pracovná
zmluva so žalobkyňou uzavretá aj na prácu pedagogického pracovníka, že nemôže zasahovať do

pracovno-právnych vzťahov Základnej školy s materskou školou, ktorá má svoju právnu subjektivitu.
Súd poukazuje na to, že žalobkyni nebolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny, ktorý bol ako
základ pre odvolanie z funkcie riaditeľa školy a následne výpoveď zo zamestnania. Nedostatok voľných
miest, resp. dĺžka sporu nemôže byť dôvodov na rozhodnutie v súlade s návrhom žalobkyne. Žalovaná
žiadal skončiť pracovný pomer ku dňu právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede. Súd k tomu

uvádza, že nie je možné skončiť pracovný pomer spätne, čo už bolo konštatované aj v rozsudku č.k.
1C/72/2008 - 406.16. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, ods. 1 CSP a žalobkyni priznal právo
na ich náhradu do výšky 70 %. Žalobkyňa bola úspešná vo výroku o neplatnosti výpovede, náhrady
mzdy. Neúspešná bola v časti o priznanie príslušenstva ako i určení, že jej pracovný pomer končí k

31.1.2011. Žalovaná bola úspešná s časti o príslušenstve úroku z omeškania a neúspešná v určení, že
nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer trval, resp. určení skončenia pracovného
pomeru ku dňu právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti výpovede. Súd po zhodnotení úspešnosti
a neúspešnosti žalujúcej strany a žalovanej strany dospel k záveru, že žalujúca strana bola úspešná
na 70 % a vzájomný úspech a neúspech oboch účastníkov vo výške 30 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v §

127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.