Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208156
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113208156.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.

r. o., so sídlom Politických väzňov 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29
705, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, XXX
XX H., o zaplatenie sumy 253,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.03.2013 doručená žaloba na uplatnenie pohľadávky na tlačive A,

podľačlánku4odsek1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyESč.861/2007,ktorousaustanovuje
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu(ďalejlen„nariadenia“),ktoroužalobcanavrhoval,
aby súd na základe jeho pohľadávky vydal proti žalovanému rozsudok, ktorým by ho zaviazal na
zaplatenie zmenkovej sumy 253,80 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 428,39
eur od 19.03.2010 do 09.11.2010, zo sumy 342,95 eur od 10.11.2010 do 07.12.2010, zo sumy 338,42
eur od 08.12.2010 do 24.01.2011, zo sumy 333,57 eur od 25.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 328,58
eur od 11.02.2011 do 10.03.2011, zo sumy 323,35 od 11.03.2011 do 12.04.2011, zo sumy 317,90 eur

od 13.04.2011 do 10.05.2011, zo sumy 312,25 eur od 11.05.2011 do 13.06.2011, zo sumy 306,43 eur
od 14.06.2011 do 07.07.2011, zo sumy 300,44 eur od 08.07.2011 do 09.08.2011, zo sumy 294,38 eur
od 10.08.2011 do 11.09.2011, zo sumy 288,19 eur od 12.09.2011 do 11.10.2011, zo sumy 281,88 eur
od 12.10.2011 do 07.11.2011, zo sumy 275,46 eur od 08.11.2011 do 07.12.2011, zo sumy 268,94 eur
od 08.12.2012 do 10.01.2012, zo sumy 262,25 eur od 11.01.2012 do 08.02.2012, zo sumy 255,36 eur
od 09.02.2012 do 08.03.2012, zo sumy 248,31 eur od 09.03.2012 do 04.04.2012, zo sumy 241,12 eur
od 05.04.2012 do 08.05.2012, zo sumy 233,79 eur od 09.05.2012 do 06.06.2012, zo sumy 226,33 eur

od 07.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy 219,40 eur od 10.07.2012 do 07.08.2012, zo sumy 215,10 eur
od 08.08.2012 do 06.09.2012, zo sumy 210,80 eur od 07.09.2012 do 07.10.2012, zo sumy 206,50 eur
od 08.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy 200,98 eur od 09.11.2012 do 09.12.2012, zo sumy 180,19 eur
od 10.12.2012 do 09.01.2012, zo sumy 176,37 eur od 10.01.2013 do 10.02.2013, zo sumy 172,51 eur
od 11.02.2013 do zaplatenia a s 6,00 % úrokom zo sumy 428,39 eur od 19.10.2010 do 09.11.2010, zo
sumy 342,95 eur od 10.11.2010 do 07.12.2010, zo sumy 338,42 eur od 08.12.2010 do 24.01.2011, zo
sumy 333,57 eur od 25.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 328,58 eur od 11.02.2011 do 10.03.2011, zo

sumy 323,35 od 11.03.2011 do 12.04.2011, zo sumy 317,90 eur od 13.04.2011 do 10.05.2011, zo sumy
312,25 eur od 11.05.2011 do 13.06.2011, zo sumy 306,43 eur od 14.06.2011 do 07.07.2011, zo sumy
300,44 eur od 08.07.2011 do 09.08.2011, zo sumy 294,38 eur od 10.08.2011 do 11.09.2011, zo sumy
288,19 eur od 12.09.2011 do 11.10.2011, zo sumy 281,88 eur od 12.10.2011 do 07.11.2011, zo sumy275,46 eur od 08.11.2011 do 07.12.2011, zo sumy 268,94 eur od 08.12.2012 do 10.01.2012, zo sumy
262,25 eur od 11.01.2012 do 08.02.2012, zo sumy 255,36 eur od 09.02.2012 do 08.03.2012, zo sumy
248,31 eur od 09.03.2012 do 04.04.2012, zo sumy 241,12 eur od 05.04.2012 do 08.05.2012, zo sumy

233,79 eur od 09.05.2012 do 06.06.2012, zo sumy 226,33 eur od 07.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy
219,40 eur od 10.07.2012 do 07.08.2012, zo sumy 215,10 eur od 08.08.2012 do 06.09.2012, zo sumy
210,80 eur od 07.09.2012 do 07.10.2012, zo sumy 206,50 eur od 08.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy
200,98 eur od 09.11.2012 do 09.12.2012, zo sumy 180,19 eur od 10.12.2012 do 09.01.2012, zo sumy
176,37 eur od 10.01.2013 do 10.02.2013, zo sumy 172,51 eur od 11.02.2013 do zaplatenia a zmenkovej

odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalobcasvojnárokvočižalovanémuodôvodniltým,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13.01.2009 na zmenkovú sumu 428,39 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.03.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená

dňa 13.01.2009 na sumu 428,39 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 19.03.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 174,59 eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 174,59 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez

protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku voči žalovanému predložil súdu originál zmenky vystavenej žalovaným dňa
13.01.2009 na zmenkovú sumu 428,39 eur a výpis z obchodného registra na žalobcu.

Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená žalovaným dňa 13.01.2009 v

Trenčíne na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Z výpisu
z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako prvý zmenkový veriteľ, je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Zmenka bola vystavená žalovaným, fyzickou osobou.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech prvého veriteľa a to podnikateľa,
ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, bol tu
reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky, môže mať právny základ v
spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom
štádiu konania a to aj v každom druhu konania a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o

spotrebiteľský vzťah, s tým, ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne
normy spotrebiteľského práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z
14.03.2013, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený
na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa.
Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu potreby
komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, súd vyzval žalobcu aplikujúc článok 4 bod 4 nariadenia na doplnenie žaloby. Uvedený
článok nariadenia umožňuje súdu v prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,

nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky nie je správne
vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo žaloba neprípustná, dať
žalobcovimožnosťtlačivonauplatneniepohľadávkydoplniťaleboopraviťalebopredložiťtýmtoorgánom
určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej
orgánom, pričom na tento účel súd použije tlačivo B. Súd vyzval zaslaním vyplneného tlačiva B žalobcu

na predloženie listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára a
prehľadu platieb realizovaných žalovaným a to v lehote do 15.06.2013.
Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 18.06.2013 v ktorom uviedol, že je v zmenkovom
vzťahu indosatárom a na súdom požadované vysvetlenia nevie reagovať. Nerozumie, prečo súd
požaduje doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Žalobca predložil

spolu s vyjadrením prehľad platieb na zmenku, z ktorého vyplýva, že na zmenku bola dňa 10.11.2010
uskutočnená úhrada vo výške 4,15 eur, dňa 08.12.2010 vo výške 4,53 eur, dňa 25.01.2011 vo výške
4,85 eur, dňa 11.02.2011 vo výške 4,99 eur, dňa 11.03.2011 vo výške 5,23 eur, dňa 13.04.2011 vo výške
5,45 eur, dňa 11.05.2011 vo výške 5,65 eur, dňa 14.06.2011 vo výške 5,82 eur, dňa 08.07.2011 vo výške5,99 eur, dňa 10.08.2011 vo výške 6,06 eur, dňa 12.09.2011 vo výške 6,19 eur, dňa 08.11.2011 vo výške
6,42 eur, dňa 08.12.2011 vo výške 6,52 eur, dňa 11.01.2011 vo výške 6,69 eur, dňa 09.02.2011 vo výške
6,89 eur, dňa 09.03.2011 vo výške 7,05 eur, dňa 05.04.2011 vo výške 7,19 eur, dňa 07.06.2012 vo výške

7,46 eur, dňa 10.07.2012 vo výške 6,93 eur, dňa 08.08.2012 vo výške 4,30 eur, dňa 07.09.2012 vo výške
4,30 eur, dňa 08.10.2012 vo výške 4,30 eur, dňa 09.11.2012 vo výške 5,52 eur a dňa 10.12.2012 vo
výške 20,79 eur. Zdôraznil, že toto konanie, je sporovým konaním, žalovaný nespochybňuje tvrdenia
žalobcu o vykonaných úhradách. Žalobca nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku zo strany
vystaviteľa zmenky. Žalovaný na zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred indosovaním

zmenky. Žalobca nemá s pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť o predkladaní
potvrdení o vykonaných platbách na zmenku a žalobca zároveň nie je oprávnený splnenie takejto
požiadavky autoritatívne požadovať či vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie platieb žalovaného
na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy, navrhol, aby súd vyžiadal stanovisko žalovaného, či v žalobe
uvedenýrozpisplatiebkorešpondujesnímvykonanýmiúhradami,aleboichnamieta,tedačiideospornú
otázku medzi účastníkmi konania. Navrhol, aby súd v kooperácii so žalovaným a pôvodným majiteľom

zmenky ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady, alebo potvrdenia o
vykonaných úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenia je oprávnená vydať, napr. potvrdenie banky
o vykonanej úhrade.
Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu žiadny ním žiadaný listinný dôkaz nepredložil a súdu bolo známe
z jeho činnosti, že právny predchodca žalobca mal v súvislosti s úverovými zmluvami vedené konania

na tunajšom súde, súd si pripojil k spisu spisový materiál a vyhotovil rovnopis zmluvy o úvere. Každá
zmluva o úvere poskytovanom právnym predchodcom žalobcu obsahuje číslo zmluvy, ktoré sa premietlo
do každej zmenky, a ktoré súdu umožnilo stotožniť jednotlivé konania. V uvedenom prípade bol
súdom vyhotovený rovnopis úverovej zmluvy č. 3231695 zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
49Er/1013/2011.

Po doručení odpovede žalobcu, súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia, vyplnil časť I. vzorového
tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky. Žalovanému
bolo tlačivo spolu s prílohami doručené 07.08.2013. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, následne skúmal právomoc slovenských

súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj, vzhľadom k cezhraničnému
sporu, rozhodné právo.
Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie
podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky
nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000,- EUR a či žalobca podal žalobu

vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie spĺňa všetky nariadením požadované
kritériá. Podľa tohto nariadenia možno postupovať v zmysle článku 2 ods. 1 v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu.
Vzhľadom k tomu, že žalobca má ku dňu doručenia tlačiva žaloby sídlo v Českej republike t. zn. v inom
členskom štáte ako je bydlisko žalovaného, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil,

že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný spor.
Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, preto sa na konanie uplatní aj
nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov,
pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods.
2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii a to v

zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia, okresný súd. Miestne príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia
a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Trenčín.
Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením
rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo
preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa

článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak,
že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá
rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/190/2013-34 zo
dňa 27.09.2013, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, zároveň rozhodol o trovách konania tak, že

žalovanémusúdnáhradutrovkonanianepriznal.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca.Krajský
súdvTrenčíneuznesenímč.k.16CoZm/39/2014-58zodňa17.09.2014zrušilrozsudokOkresnéhosúdu
Trenčínč.k.39CbZm/190/2013-34zodňa27.09.2013avecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.
V rámci zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, súd prvého stupňa odňal účastníkomprocesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci išlo o
listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil do konania bez návrhu účastníkov, poukázal na nález Ústavného
súdu SR z 10.07.2013 č. k. II. ÚS 499/2012-47 a kontradiktórnosť konania, dokazovanie a prejednanie

veci v prítomnosti účastníka konania. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa dať účastníkom priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré súd vykonal a so skutkovými zisteniami a priestor na vyjadrenie prípadne na
navrhnutie iných dôkazov na vyvrátenie týchto skutkových tvrdení. Nariadenie nevyžaduje nariadenie
ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i žalovanej. Z obsahu spisu

súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti voči žalobcovi podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa,
odstráni súd v konaní o novom rozhodnutí veci.
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu súd vo veci nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
28.11.2014. S predvolaním na toto pojednávanie súd účastníkov riadne poučil o ich procesných právach
a povinnostiach, a zároveň ich upovedomil o tom, že na uvedený právny vzťah bude aplikovať normy

spotrebiteľského práva.
Dňa 14.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobcovi nie je zrejmé,
prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Požiadal súd, aby v záujme podpory
základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval

jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane a to v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva dôkazy len tie, ktoré účastníci navrhli. Poukázal na to, že predmetom konania je výlučne
zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah, žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok

žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vzhľadom k

tomu, že žalobca, ktorému bol termín pojednávania riadne oznámený, sa na pojednávanie nedostavil a
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.
Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 28.11.2014 a zároveň
uviedol, že hodnotí postup súdu, ktorým nariadil ústne pojednávanie vo veci ako nesprávny z dôvodu,
že žalobca inicioval konanie postupom podľa čl. 4 nariadenia a preto očakával, že súd v ňom

bude postupovať podľa procesných zásad definovaných v nariadení, poukázal na zásadu efektivity a
hospodárnostikonania,napísomnosťkonaniavoveciachsnízkouhodnotousporuanato,ženariadenie
ústneho pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Ak by sa javila
požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania ako nevyhnutná a racionálna, mal o nej súd rozhodnúť
formou uznesenia a toto riadne odôvodniť. Žalobca v tomto štádiu nemá námietky s tým, aby sa v

tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho
neprítomnosti. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Ak v
priebehusúdnehokonaniadôjdekpopretiuuplatnenejpohľadávky,žalobcažiada,abysúdpojednávanie
odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými námietkami. Zároveň
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a na

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa nevyhýba splneniu svojej pohľadávky, avšak v súčasnosti je
na invalidnom dôchodku, jeho celkový príjem je 175,90 eur. Nemá žiadne zamestnanie, trpí psychickou
diagnózou, lieči sa. Okrem už uvedeného príjmu nemá žiadny majetok. V záverečnom návrhu žalovaný
uviedol, že ak súd žalobe vyhovie, žiada, aby mu bola umožnené žalovanú sumu uhradiť splátkami.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných
dôkazov a to: výpis z Obchodného registra na žalobcu z 14.03.2013, potvrdenie o prevzatí zmenky zo
dňa 02.04.2013, zmenka zo dňa 13.01.2009, prehľad platieb na zmenku č. 3231695, lustrácia v Registri
obyvateľov na žalovaného, zmluva o úvere č. 3231759, všeobecné podmienky poskytnutia úveru,

zmluva o úvere č. 3231695, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, výpis z Obchodného registra na
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008, uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/79/2013-37, úplný výpis z Obchodného registra na žalobcu z27.11.2014, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 27.11.2014 a výpis z Registra obyvateľov na
žalovaného.

Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 13.01.2009 zmluvu o úvere. Uvedenou zmluvou
sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 350,- eur a žalovaný sa

zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 346,- eur t.
zn. žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo čiastku 696,- eur a to v dvanástich mesačných splátkach po
58,- eur počnúc dňom 12.02.2009. Z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva, prehlásenie dlžníka, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a že žalovaný dňa 13.01.2009 prevzal peňažnú
hotovosť, ktorej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Úverová zmluva má formu predtlačeného
formulára. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré

sú predtlačené na zadnej strane zmluvy. Súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok je pod bodom
17. Dohoda o vyplnení zmenky. Z predmetnej dohody vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku,
dlžník ako vystaviteľ zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy

sa v zmysle bodu 4 Všeobecných zmluvných podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zo zmenky vystavenej žalovaným súd zistil, že ide o
listinu, ktorá obsahuje označenie zmenka, ktoré je umiestnené v ľavej hornej časti zmenky v slovenskom
jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 428,39 eur, ktorá je uvedená slovom

aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v hornej časti zmenky, údaj o zročnosti zmenky, ktorý je
umiestnený v ľavej hornej časti zmenky a to tak, že zmenka je splatná pri predložení, údaj o mieste
platenia, ktorý je uvedený v ľavej strednej časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné miesto sídlo
spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na koho rad sa má platiť, kde je uvedené v ľavej hornej časti
zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, dátum a

miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti zmenky, kde je uvedené Trenčín, 13.
januára 2009 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je uvedený v spodnej pravej časti zmenky. Zmenka
ďalej obsahuje položku „bez protestu“, dohodu o výške zmenkového úroku 0,25 % denne od 19. marca
2010, doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a v pravej dolnej časti nad podpisom
vystaviteľa zmenky obsahuje zmenka identifikačné údaje v podobe meno a priezvisko, trvalé bydlisko

a rodné číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky sa nachádza indosament v zmení „namiesto nás na
rad CD Consulting, s. r. o. , s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný indosantom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky. vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iní predpisy a administratívne opatrenia členských
štátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,

ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcom sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo profesii.

Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii bez ohľadu na to, či má verejnú alebo
súkromnú formu vlastníctva.Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy,

v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa čl. 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách hodnotenie nekalej podmienky povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané
výmennýmspôsobomnadruhejstrane,pokiaľtietopodmienkysúvjednoduchomzrozumiteľnomjazyku.

Podľa čl. 5 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo

interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v

ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj
miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia
zmenky; podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov pokiaľ to

neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až
54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:
Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 13.01.2009 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených
v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba.

V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou nekonajúcou v rámci predmetu
svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti dňa 13.01.2009 Zmluvu o úvere č. 3231695. Vzhľadom
k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva

predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ,
osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii
spotrebiteľ,fyzickáosoba,ktoréprijejuzatváraníaplnenínekonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskej
činnosti. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka a v článku 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo

medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd
aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.Vzhľadom k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v
podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú.

V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu a žalovaný medzi sebou uzatvorili zmluvu o úvere
majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom je v rámci nášho právneho
poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny

vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch
rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ,
podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie
finančných prostriedkov nebankovým spôsobom, a ktorý ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka.

Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel,
ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade
bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca žalobcu, ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa,
za úroky, skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku vyplýva z článku

13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V uvedenej zmluve je žalovaným označený ako účel
poskytnutia úveru výkon zamestnania, avšak vzhľadom k obchodným praktikám právneho predchodcu
žalobcu, súd má vážne pochybnosti o skutočnom účele poskytnutého úveru. Z činnosti súdu je známe,
že právny predchodca žalobcu uzavieral tisícky zmlúv, na ktorých bolo zhodne v prípade fyzických osôb
vyznačené zamestnanie resp. povolanie ako účel poskytnutého úveru. Vzhľadom k tomu, že v prípade

pochybnosti o obsahu zmluvy, platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, súd má za to, že poskytnutý úver
bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účel poskytnutia
úveru zo strany žalobcu nebol preukázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave č. k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva,
že je namieste pri pochybnosti o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť

k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok
potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou
v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Keďže v uvedenom prípade nebol preukázaný účel,
na ktorý bol poskytnutý úver použitý, preto súd považoval poskytnutý úver za úver poskytnutý na iný

účel ako výkon povolania, zamestnania či podnikania.

Zhrnúc vyššie uvedené, právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia
spotrebiteľského práva a medzi nimi aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Súd z

úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu
účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval
platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným
predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný
záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu

k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môžemaťcelkomfatálnedôsledkyvpodobnevznikudlhovejšpirály(IV.ÚS457/10ÚstavnéhosúduCZ).

Niejemožnétotižprehliadaťmožnézneužitiezmenkovéhoinštitútuvneprospechjednejzmluvnejstrany.
Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, súd

ex offo preskúmal zmluvné podmienky a posudzoval ich možnú neprijateľnosť.

Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/72/2010-10,
ako aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013, z ktorých zhodnevyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ
- dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily (charakterizovanej
sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti znalostí (u profesionála väčšie skúsenosti s

predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktorá je sprevádzaná spravidla aj lepšou znalosťou
práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských úverov je to spotrebiteľ,
ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver). Systém ochrany zavedený smernicou
93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo
poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie

k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho
aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky
tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje
k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, rovnováhou skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K
tomu, aby mohla byť zaistená smernicou zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce

medzispotrebiteľomaposkytovateľomnarovnanéibapozitívnymzásahom,ktorýjevonkajšímvovzťahu
k samotným zmluvným stranám. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej
zmluvnej klauzuly i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z
úradnej povinnosti predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol
zneužívajúcou podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok

v zmluvách uzatváraných medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

Preskúmaním úverovej zmluvy č. 3231695 súd zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne
a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením zmluvy
súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku skúsenosti,

právnych vedomostí ako aj nedostatku a akútnej potreby finančných prostriedkov zo strany spotrebiteľa.
Spotrebiteľ v snahe prekryť nedostatok finančných prostriedkov pristúpil na podmienky predložené
právnym predchodcom žalobcu, ktorý ich nastavil za účelom maximalizácie svojho zisku, nerešpektujúc
základné spoločenské princípy či už dobrých mravov resp. z pohľadu výkonu podnikateľskej činnosti
ani princíp poctivého obchodného styku.

Vpriamomrozporesvyššieuvedenýmizásadamijeväčšinaustanovenípreskúmavanejzmluvy.Zmluva,
ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 350,- eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy
vo výške 346,- eur. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z

dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho
uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy
predstavuje v uvedenom prípade predstavuje celkovo sumu 230,67 eur. V súvislosti s takto stanoveným
poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa
21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce

predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať
za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a
ktoréslúživýlučnevprospechdodávateľa.NeprijateľnosťpoplatkovkonštatujeajRozhodnutieVrchného
krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že

poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Rovnako súd poukazuje
na to, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o platnosti uvedenej zmluvy, predmetná zmluva
neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere, a to údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov, v zmysle § 4 ods. 2 písm.
k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sa stáva spotrebiteľský úver bezpoplatkový a bezúročný. Aj

z uvedeného dôvodu, by preto právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie voči žalovanému
požadovať zaplatenie sumy 242,- eur, ani vyplniť na uvedenú sumu žalovaným vystavenú zmenku.

Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán opäť v neprospech spotrebiteľa je dojednanie
zmluvných pokút. Žalovaný bol povinný uhradiť za každé omeškanie so splátkou úveru, ktorá bola vo

výške 58,- eur, zároveň zmluvnú pokutu vo výške 10,-, eur, čo by predstavovalo v prípade omeškania
s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 120,- eur. Zároveň sa zaviazal uhradiť v prípade s
omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur a v zmysle ďalšieho článku zmluvy sa
zaviazal z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez bližšieho určenia akých, na úhradu zmluvnejpokuty vo výške 312,- eur. Zmluvnými pokutami dohodnutými vyššie uvedeným spôsobom existuje
možnosť a nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa neprimeraným rozsahom a opäť neprimerane
bez akýchkoľvek kompenzácií zhoršuje postavenie jednej zmluvnej strany a to spotrebiteľa. Vzhľadom

ku koncipovaniu zmluvných pokút, vymedzenie ich výšky bez adekvátneho zohľadnenie napríklad
čiastočného plnenia dlhu, súd považuje aj tieto dojednania za dojednania vykazujúce ako rozpor s
dobrými mravmi, tak aj zmluvné podmienky, vykazujúce znaky neprijateľných zmluvných podmienok v
zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a opäť
hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 13 v ktorom je

zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku 17, ktorého
súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky.

Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je práve konanie o žalobe na priznanie plnenia zo
zmenky,súdsaotodôraznejšiezameralnapreskúmaniedojednaniačlánku17Všeobecnýchzmluvných
podmienok, ktorým bolo medzi účastníkmi dohodnuté zabezpečenie predmetného záväzkového vzťahu

zmenkou. Opakovane súd aj pri tomto dojednaní zistil, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá nebola
medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred
pripravenýchprávnympredchodcomžalobcu.Žalovanýnemalmožnosťjužiadnymspôsobomovplyvniť.
Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný
posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody

o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na
jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre
neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohodou
o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá

bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre
spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody jej
neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k
mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v

akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a

príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona,
ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne
hrubým spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia
zabezpečovacích prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o

vyplnení zmenky, súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne
na prospech veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.

Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť
vzájomných práv a povinností a to na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne

sankcionuje spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu
spotrebiteľovi žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne,
pričom všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré
obsahujú vyššie uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými
stranami, sú vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej

formulárovej zmluvy, súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na
ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.Žalobca si podanou žalobou uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú zmluvu.
Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola aj

dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako
absolútne neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný právny
úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada, a to súd opakovane zdôrazňuje, z úradnej
povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny
predchodca žalobcu nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní vyplniť

bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať žalobcovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti
zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným.

Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 17 a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti

zmenky.Neplatnosťuvedenejdohodyvšakznamenáneexistenciukauzálnehovzťahumedzikonkrétnou
pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v uvedenom prípade nedošlo k platnému
vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v
rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom

zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy. (Rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,
súčasťou ktorej bola v bode 17. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku

vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému
právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo
indosovaním ani prejsť na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, na ktoré žalobca poukazoval, súd uvádza, že
súd je viazaný iba rozhodnutím nadriadeného súdu v prejednávanej veci, rozhodnutím iného súdu nie
je viazaný, iba sa s jeho rozhodnutím môže stotožniť, čo sa ale v prípade vyššie uvedených rozhodnutí
nestalo.

K nadobudnutiu zmenkovej pohľadávky zo strany žalobcu súd uvádza, že v uvedenom prípade, žalobca
konal pri nadobudnutí zmenkovej pohľadávky (pričom žalobca nadobudol takýmto spôsobom veľké
množstvo zmenkových pohľadávok) bez overenia si aký právny vzťah je zmenkou zabezpečený resp.
bez postúpenia pohľadávky súbežne spolu s primárnym právnym vzťahom, ktorý bol zmenkovým
zabezpečený, tak, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Zmenku nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., o ktorej už v rozhodnom období bolo všeobecne známe, že ide o spoločnosť poskytujúcu úvery
resp. pôžičky spotrebiteľom. Vzhľadom k uvedenej všeobecne známej informácii, bežne prístupnej
ako z masovokomunikačných zariadení, tak z informácií zverejnených v Obchodnom registri, žalobca
mohol a mal vedieť, že nadobúda práva, ktorých výkon môže byť následne posudzovaný v rozpore
zo zásadami poctivého obchodného styku, ako aj s dôrazom na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa.

Napriek týmto, podľa súdu všeobecne známym informáciám ako o právnom predchodcovi žalobcu, tak
aj o charaktere nadobúdaných pohľadávok a možných problémoch pri výkone z nich práv, na žalobcu
boli indosované zmenky. Aj v prípade, že by žalobcovi nebolo nič známe o spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., už z predloženej zmenky je zrejmé, že na zmenke je uvedená výška úroku 0,25 % denne, ktorá
predstavuje ročný úrok 91,25 %, ktorý mohol žalobcovi evokovať, že takýto úrok je nielen v rozpore so

spotrebiteľským právom, ale aj zo zásadami poctivého obchodného styku a opäť, takýto výkon práva,
minimálne v tejto časti, ktorú si tiež žalobou uplatnil, nebude požívať právnu ochranu.

K nariadeniu pojednávania súd uvádza, že samotné nariadenie súdu umožňuje aj vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nariadiť ústne pojednávanie a to v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia, ak to súd

považuje za potrebné. Žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení, že nariadeniu ústneho pojednávania
malo predchádzať uznesenie s odôvodnením tohto postupu v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia. Súd
má za to, že tento právny názor žalobcu, nie je správny. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu
rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením. Uznesením rozhodne iba v prípade, aknávrhnaústnepojednávanieodmieta.Uvedenýmspôsobomsúd chcelzabezpečiťúčastníkommožnosť
v rámci ústneho prejednania veci zúčastniť sa výkonu dokazovania, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vzhľadom k inému ako žalobcom

tvrdenému právnemu posúdeniu veci, ktoré bolo aj účastníkom zo strany súdu oznámené. Tento postup
bol v súlade ako s nariadením, tak aj s procesným právom SR, na ktoré samotné nariadenie v článku
19 odkazuje.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný, ktorý
mal v konaní plný úspech, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania mu súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.