Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Cpr/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220527
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212220527.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: V. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, so sídlom Advokátskej
kancelárie Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti odporcovi: RD Slowakei, s.r.o., so sídlom ul. Roľníckej
školy 1, Komárno, IČO: 36826 804, právne zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy
45, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia odporcu

v sume 1.227,45 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 139,44 € na účet Okresného
súdu Komárno č.ú.:SK78 8180 0000 0070 0015 9750, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 28.9.2012 podal na Okresnom súde Komárno návrh na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru vykonaného listom odporcu zo dňa 31.7.2012. V návrhu uviedol, že
navrhovateľ bol s odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 v pracovnom pomeru

v spoločnosti odporcu. Navrhovateľ pracoval vo funkcii skladník v sklade expedície obuvi s miestom
výkonu práce v Komárne. Odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer okamžitým skončením
pracovného pomeru listom zo dňa 31.7.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z
listu odporcu zo dňa 31.7.2012 vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je
skutočnosť, že navrhovateľ dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. neuposlúchol príkaz vedúceho skladu expedície
Jozefa Molnára tým, že nedopravil vyrobenú vzorkovú obuv do skladu vzoriek obuvi, čím vznikla
zamestnávateľovi škoda. Navrhovateľ tým závažne porušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ vo svojom

návrhu uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012, a ani s
dôvodmi uvedenými v označenom liste a toto považuje za neplatné. Navrhovateľ uviedol, že dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutočnosť, ktorá spočíva v najvyššom stupni
intenzity porušenia pracovnej disciplíny. To znamená, že k porušenie pracovnej disciplíny musí dôjsť
zvlášť hrubým spôsobom. Nepostačuje právna kvalifikácia spočívajúca v závažnom porušení pracovnej
disciplíny. V prípade navrhovateľa je vylúčené, že by sa dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. mal dopustiť čo
i len závažného porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko navrhovateľ neodmietol pokyn, resp. príkaz

nadriadeného zamestnanca. Dňa 28.7.2012 v čase o 14.30 hod. zostali na pracovisku navrhovateľ
a vedúci skladu expedície P. F. pretože ostatných dvoch zamestnancov P. F. pustil domov ešte pred
skončením riadnej pracovnej zmluvy, ktorá mala trvať do 15.00 hod. Navrhovateľ neodmietol príkaz
vedúceho skladu, ale naopak vedúcemu skladu pomáhal v hľadaní chýbajúceho regála s 80 pármivzorkovej obuvi. Pri spoločnom hľadaní chýbajúceho regála navrhovateľ povedal iba toľko, že chýbajúci
regál mohol premiestniť niektorý z tých zamestnancov, ktorí už boli skôr pustení z pracoviska domov.
V pondelok 30.7.2012 chýbajúci regál našiel jeden zo zamestnancov, ktorý bol pustený z pracoviska

domov v sobotu pred navrhovateľom. Z tohto vyplýva, že vedúci skladu expedície P. F. mal vedomosť
o chýbajúcom regáli už skôr ako upozornil navrhovateľa na tento problém. Vedúci skladu expedície
pochybil pretože nemal pustiť ostatných dvoch zamestnancov z pracoviska domov, ešte pred skončením
zmeny a aj títo dvaja zamestnanci sa mali podielať na hľadaní chýbajúceho regálu s 80 pármi vzorkovej
obuvi. Vedúci skladu expedície P. F. mal v tom čase možnosť využiť aj pomoc a súčinnosť ostatných

piatich zamestnancov, ktorí boli v tom čase v sklade prítomní a mali za úlohu nakladať vzorkovú obuv
na kamión. Navrhovateľ má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012 trpí
hmotnoprávnymi nedostatkami, pretože v prípade navrhovateľa nešlo o porušenie pracovnej disciplíny
a odporca nedokázal, že by bolo došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ďalej navrhovateľ
poukázal i na formálno-právne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to tým, že v
listine zo dňa 31.7.2012 je síce vytlačený podpis štatutárneho zástupcu odporcu, avšak na tejto listine

v skutočnosti chýba jeho podpis, čo spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
s navrhovateľom. Navrhovateľ sa nedopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ
listami zo dňa 6.8.2012 a zo dňa 6.9.2012 požiadal odporcu o prehodnotenie prípadu. Odporca na
tieto žiadosti navrhovateľa nereagoval žiadnym spôsobom a navrhovateľ sa odpovede do dnešného
dňa nedočkal. Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný 5 rokov, pričom do dňa prevzatia listu zo

dňa 31.7.2012 obsahujúceho okamžité skončenie pracovného pomeru, navrhovateľ nebol v minulosti
písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.

K uvedenému návrhu sa písomne vyjadril odporca a uviedol, že odporca zotrváva na skutočnosti, že
navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu, a to nesplnením pokynu nadriadeného zamestnanca,

čím odporcovi vznikla škoda. Z tohto dôvodu odporca v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom ku dňu 31.7.2012. Podľa pracovnej
zmluvy navrhovateľ vykonával u odporcu funkciu skladníka v sklade expedície obuvi. Jeho priamy
nadriadený zamestnanec bol P. F., vedúci skladu expedície obuvi. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sa
nezakladajú na pravde. Odporca uviedol, že predovšetkým tvrdenie, že navrhovateľ neodmietol pokyn,

prípadne príkaz nadriadeného zamestnanca, a že pomáhal dňa 28.7.2012 vedúcemu skladu v hľadaní
chýbajúceho regála. V skutočnosti Jozef Molnár ako priamo nadriadený zamestnanec navrhovateľa dňa
28.7.2012 dal pokyn navrhovateľovi, aby doniesol všetky vzorkové topánky z výroby to je zo skladu
expedície tovaru do skladu vzoriek obuvi. Jednalo sa o regál s 80 pármi vzorkovej obuvi odporcu, ktorý
mal byť ten víkend prevezený nákladnou dopravou na výstavu topánok do Nemecka. Po určitej dobe pán

Molnár preveril, či navrhovateľ jeho pokyn splnil. Navrhovateľ mu potvrdil, že pokyn vykonal, že všetky
vzorkové topánky previezol zo skladu expedície tovaru do skladu vzoriek obuvi. V pondelok 30.7.2012
ráno sa pán F. dozvedel, že regál s týmito vzorkami obuvi sa nachádza na pôvodnom mieste a to v
sklade expedície tovaru. Pán F. informoval o tejto skutočnosti vedúcu skladu vzoriek A. U. a konateľa
odporcu J. A.. Dotknutých 80 párov vzorkovej obuvi muselo byť následne čo najrýchlejšie doručených

na výstavu do Nemecka, čím vznikla odporcovi škoda. Navrhovateľ tak vedome a bezdôvodne nesplnil
pokyn nadriadeného zamestnanca. Vedome mu tvrdil, že pokyn splnil a presviedčal ho o opaku, čo
znemožnilo odporcovi predísť vzniku škody. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že z pohľadu odporcu
išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko mu vznikla škoda, a to skutočná škoda v
podobe nákladov vynaložených na následné expresné letecké doručenie 80 párov vzorkovej obuvi na

výstavu do Nemecka. Navrhovateľ je vzhľadom na jeho pracovnú pozíciu a druh práce v zmysle jeho
pracovnej zmluvy zodpovedný za sklad expedície obuvi. Preto mal predmetných 80 párov vzorkovej
obuvipreniesťdoskladuvzoriekobuvi.Akbybolsplnilpokynnadriadeného,obuvbybolatransportovaná
do Nemecka obvyklým spôsobom a odporca by nemusel vynakladať prostriedky na leteckú dopravu.
Zároveň bol pre odporcu dôležitý ďalší faktor a to úmysel navrhovateľ. Navrhovateľ veľmi dobre vedel,

že nesplnením pokynu nadriadeného môže spôsobiť odporcovi škodu a v prípade, že by ju spôsobil,
bol s tým uzrozumený. V momente, keď sa na pochybenie navrhovateľa prišlo, nejavil žiadnu ľútosť
a ani sa neospravedlnil. Odporca nemohol preto takéhoto zamestnanca ďalej zamestnávať. Ďalej
uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce, musí byť urobené v
písomnej forme, musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod a musí byť v ustanovenej lehote doručené

druhému účastníkovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 31.7.2012 spĺňa všetky
formálne náležitosti a nemôže byť postihnuté neplatnosťou. Tvrdenie navrhovateľa, že chýbajúci podpis
štatutárneho zástupcu odporcu spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sa
nezakladá na pravde. V mene zamestnávateľa sú v zmysle § 9 Zákonníka práce k právnym úkonomv pracovnoprávnych vzťahoch oprávnený jednak štatutárne orgány alebo iní zamestnanci, oprávnení
k týmto úkonom v rozsahu ich funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, ako aj
ďalší iní zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne

úkony. Pre platnosť je teda podstatné, aby právny úkon urobila osoba, ktorá je na to oprávnená.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012 bolo zo strany odporcu ako zamestnávateľa
podpísané pani J. ktorá bola odporcom k takýmto úkonom splnomocnená. Písomná forma je dodržaná
ak je obsah právneho úkonu zachytený v texte listiny a listina je podpísaná osobou oprávnenou konať.
Obe tieto podmienky písomnej formy boli v prípade predmetného okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo dňa 31.7.2012 splnené. Preto odporca i z formálneho hľadiska považuje okamžité skončenie
pracovného pomeru za platné. Odporca navrhol z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania odporcu.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti zástupcu odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka P. F., výsluchom svedkyne
K. J., pracovnou zmluvou zo dňa 28.9.2007, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
31.7.2012, listom zo dňa 6.8.2012 ohľadne zrušenia pracovného pomeru, žiadosťou o prehodnotenie
prípadu zo strany navrhovateľa zo dňa 6.9.2012, splnomocnením zo dňa 1.10.2007, plnou mocou
zo dňa 17.12.2012, prehlásením zo dňa 27.12.2012, potvrdením o evidencii uchádzačov o

zamestnanie, potvrdením sociálnej poisťovne - pobočka Komárno zo dňa 9.1.2013, odsúhlasením
skončenia pracovného pomeru odborovým vzorom zo dňa 30.7.2012, mzdovými listami zamestnancov
odporcu ohľadom vyplácania odmien, plnomocenstvom zo dňa 1.4.2008, čestným vyhlásením
konateľov odporcu, výpismi z obchodného registra odporcu, listinnými dôkazmi ohľadne podpisovania
pracovnoprávnych úkonov K. J. za odporcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že v sobotu dňa 28.7.2012 okolo 15.00 hod. zostal v sklade
jeho nadriadený P. F. a navrhovateľ. Zostali v práci len dvaja, nakoľko jeho nadriadený ostatných
zamestnancov v ten deň pustil skôr domov. Jeho nadriadený bol v prvej časti skladu a navrhovateľ
v druhej časti skladu. Navrhovateľ uviedol, že topánky presunul na určené miesto a viac nenašiel.

Jeho šéf povedal, že môže ísť domov. Navrhovateľ vedel, že nejaké topánky majú ísť na výstavu do
Nemecka, ale nevedel koľko. Keď v pondelok ráno prišli do práce, tak jeho kolega našiel topánky, ktoré
premiestnili do druhého skladu. Tie topánky mali odísť v sobotu do Nemecka. Navrhovateľ vedel, že
dva krát do roka sa topánky posielali na výstavu. Išlo o sezónnu výstavu. Rozdiel v týchto topánkach
bol oproti iným topánkam v tom, že sa do týchto topánok na výstavu dával veľký štítok. Tam kde sa

v pondelok našli uvedené topánky, tak tam ich hľadal, ale nenašiel ich tam. Uviedol, že išlo o ľahko
prístupné miesto. Vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že navrhovateľ nevedel, že tie topánky má hľadať,
pričom jeho nadriadený P. F. mu nepovedal, že uvedené topánky má hľadať. On oznámil vedúcemu,
že nenašiel žiadne topánky a nedostal od neho pokyn, aby hľadal nejaké ďalšie topánky. Tie topánky
nehľadal, keby ich hľadal, tak by ich aj našli. Navrhovateľ čo našiel tak, to aj premiestnil. Nevedel, že

nejaké topánky chýbajú. Povedal F., že viac topánok nenašiel v sklade. Pán F. mu povedal, že môže
ísť domov. Navrhovateľ namietal u zamestnávateľa, že dostal príkaz, aby hľadal topánky. Takýto príkaz
nedostal. Keby nadriadený F. bol kontroloval sklad obuvi, tak by zistil, že nie sú pripravené topánky na
expedovanie do Nemecka.

Z výsluchu svedka P. F. mal súd preukázané, že P. F. dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. dal pokyn
navrhovateľovi, aby sa všetky topánky zobrali do skladu a následne, aby sa sklad uzavrel. Až v pondelok
ráno sa svedok dozvedel, že toto sa nespravilo. Pokyn na dodanie vzorkových topánok do skladu dával
on osobne navrhovateľovi. Od 14.30 hod. zostali na pracovisku len oni dvaja. Celý deň boli v sklade
piati, pričom jeden kolega, ktorý bol invalid odišiel o 11.00 hod., druhý o 13.30 hod., nakoľko mal ísť pre

svoju dcéru, tretí zamestnanec odišiel o 14.20 hod. a s navrhovateľom sa dohodli, že on úlohy dokončí.
Z pokynu svedka ako priamo nadriadeného navrhovateľovi bolo úplne jasné, čo má navrhovateľ spraviť.
Na vyexpedovanie v sklade vzorkovej obuvi chýbalo presne 80 párov topánok. Tieto topánky mali byť
pripravenénavýstavu.Svedokuviedol,žepreniesťregálsobuvoudoskladuvzorkovejobuvitrváčasovo
približne 3 až 4 minúty. On domov odchádzal vtedy z práce o 15.20 hod. Predtým sa spýtal navrhovateľa,

či splnil jeho pokyn a previezol všetky topánky do skladu, pričom mu navrhovateľ povedal, že všetky
topánky boli prevezené do skladu vzorkovej obuvi. On v tomto prípade vykonanie pokynu nekontroloval.
V pondelok kolega R. zistil, že regál s 80 pármi topánok stojí pri dverách skladu. Táto vec bola riešená
celý pondelok. Keď sa navrhovateľ spýtal, prečo tieto topánky nezobral, tak nič nepovedal a len sausmieval. Svedok bol prítomný pri rokovaní, ktoré sa udialo s pani J.. Uviedol, že navrhovateľ si viac krát
prečítal okamžité skončenie pracovného pomeru a následne ho podpísal. Z pracoviska dňa 28.7.2012
ako posledný odchádzal navrhovateľ a svedok o 15.20 hod. Svedok uviedol, že navrhovateľ pri rokovaní

u pani Rekeňovej na svoju obranu nič neuviedol, absolútne nič nehovoril, iba sa usmieval. Dva až tri
krát mu bolo vysvetlené o čo ide. Svedok ešte vo svojej výpovedi uviedol, že v sobotu 28.7.2012 aj
vyrábali obuv, pričom stroje išli do 13.00 hod. Z toho dôvodu, keď prestala výroba o 13.00 hod. ostatných
pracovníkov pustil domov, lebo ich nepotreboval. Aj osobne sa pýtali, či môžu ísť domov. Po 13.00
hod. sa pripravovala vzorková obuv. Svedok uviedol, že prémie za mesiac júl 2012 neboli vyplatené

zamestnancom, nakoľko toto navrhol riaditeľ A. z dôvodu, že topánky neboli vyexpedované do Nemecka
a vznikli tým firme zvýšené náklady. Nevyplatenie prémií za mesiac júl 2012 súvisí práve s tým, čo sa
stalo 28.7.2012.

Výsluchom svedkyni K. J. mal súd preukázané, že svedkyni dňa 30.7.2012 ráno o 7.20 hod. volal
P. F. ohľadne porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa V. H.. Uviedol, že navrhovateľ závažne

porušil pracovnú disciplínu. Dňa 31.7.2012 pripravila listinu ohľadne okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pričom predtým osobne požiadala závodný výbor o prerokovanie tohto skončenia. Dňa
30.7.2012 o 10.30 hod. závodný výbor zasadol a bolo ním odsúhlasené okamžité skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa. Dňa 31.7.2012 pripravila okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom
následne prišiel do kancelárii navrhovateľ, pán Molnár a navrhovateľovi bola táto listina prečítaná,

veta po vete a aj pretlmočená. Toto uskutočnili dva krát. Viac krát sa navrhovateľa pýtali, či súhlasí s
danou skutočnosťou a povedal, že súhlasí a následne okamžité skončenie pracovného pomeru i osobne
podpísal. Bolo mu vystavené potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie na dávku v nezamestnanosti. Dňa
1.8.2012 ju navštívila celá rodina navrhovateľa a domáhala sa prejednania tejto veci. Pri tomto stretnutí
navrhovateľ neprejavil žiadny záujem o prácu. Bol niekoľkokrát vyzvaný, aby sa vyjadril, prečo nesplnil

pokyn nadriadeného F. a on uviedol len toľko, lebo som ho nedopravil. Svedkyňa uviedla, že okamžité
skončenie pracovného pomeru vystavila a podpísala za odporcu ona osobne. Je vedúcou personálneho
oddelenia a je oprávnená podpisovať za odporcu všetky dokumenty ohľadom skončenia pracovného
pomeru. Toto oprávnenie jej vyplýva z § 59 Zákonníka práce. S rôznymi zamestnancami za navrhovateľa
podpisovala dohody o skončení pracovného pomeru, výpovede v skúšobnej dobe, prípadne mimo

skúšobnej doby. Ešte vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosť, že chýbajúca vzorková obuv v
sklade bola následne naložená a prepravená na výstavu do Nemecka letecky. Splnomocnenie, ktoré
bolo súdu predložené zo dňa 1.10.2007 bolo predložené omylom. Svedkyňa uviedla, že podstatné je
splnomocnenie udelené jej odporcom zo dňa 1.4.2008.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 28.9.2007 súd zistil, že dňa
28.9.2007 vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom s nástupom práce navrhovateľa
od 1.10.2007, pričom navrhovateľ mal vykonávať funkciu skladníka v sklade expedície obuvi - obsluha
manipulačných regálov, vykladanie a nakladanie kontajnerov a gitter boxov, viazanie obuvi na viazacom
stroji s miestom výkonu práce v Komárne.

Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012 súd zistil, že odporca v zmysle § 68 ods. 1
písm.b)Zákonníkapráceskončilsnavrhovateľompracovnýpomeruzatvorenýdňa28.9.2007.Dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že navrhovateľ dňa 28.7.2012 o 14.30 hod.
neuposlúchol príkaz vedúceho skladu expedície Jozefa Molnára (nedopravil vyrobenú vzorkovú obuv

do skladu vzoriek obuvi), čím vznikla zamestnávateľovi škoda. Z uvedeného vyplýva, že závažne porušil
pracovnú disciplínu. Odporca uviedol, že pracovný pomer skončil dňom prevzatia okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Navrhovateľ Štefan Ollé prevzal osobne okamžité skončenie pracovného pomeru
dňa 31.7.2012 a túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom. Prevzatie a podpísanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľom je v konaní preukázané i výpoveďou navrhovateľa,

svedka P. F. a svedkyne K. J.. Za odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru podpísala K. J.

ZodsúhlaseniaskončeniapracovnéhopomeruintegrovanéhoodborovéhozväzuZOEuroobuvs.r.o.súd
zistil, že zástupcovia zamestnancov skončenie pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom,

a to okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 30.7.2012
o 9.00 hod. prerokovali a súhlasili s ním. Z uvedenej listiny vyplýva, že túto podpísali štyria členovia
závodného odboru a predsedníčka I. B. H. sa so závažným porušením pracovnej disciplíny navrhovateľatým, že dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. neuposlúchol príkaz vedúceho skladu expedície P. F. a vznikla tým
zamestnávateľovi škoda.

Plnomocenstvom zo dňa 1.4.2008, čestným vyhlásením konateľov odporcu súd zistil, že dňa 1.4.2008
konatelia odporcu J. A. a E. A. splnomocnili K. J., nar.7.10.1969 k podpisovaniu skončení pracovných
pomerov podľa § 59 Zákonníka práce za odporcu v mene konateľov spoločnosti. Konatelia odporcu
vyhlásili, že K. J. ako vedúca personálneho oddelenia odporcu bola a je oprávnená konať v mene
odporcu v pracovnoprávnych veciach. Konatelia odporcu mali plnú vedomosť o úkone v súvislosti s

okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľa, pričom s uvedeným úkonom v plnom rozsahu
súhlasili.

Výpisomzobchodnéhoregistraodporcuzodňa15.10.2013súdzistil,žekonateľoviodporcuJ.A.vznikla
funkcia konateľa u odporcu dňa 28.3.2008.

Zo mzdových listov za mesiac júl 2012 zamestnancov odporcu P. F., E. R., V. A., T. F., X. F. súd zistil,
že v súvislosti s premiestňovaním vzorkovej obuvi v sklade expedície obuvi v kritický deň 28.7.2012
boli krátené odmeny z fondu vedúceho za mesiac júl 2012 aj ostatným zamestnancom odporcu, ktorí
dňa 28.7.2012 boli prítomní v zamestnaní. Išlo o priamych spolupracovníkov, kolegov navrhovateľa -
skladníkov v sklade expedície obuvi, a to Jozefa Molnára pôsobiaceho ako vedúceho skladu expedície

obuvi, E. R. pôsobiaceho na pozícii skladníka, V. A. pôsobiaceho u odporcu na pozícii skladníka, T. F.
a X. F. obaja na pozícii skladníka.

Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne zo dňa 9.1.2013, potvrdením Sociálnej
poisťovne pobočka Komárno zo dňa 9.1.2013 súd zistil, že navrhovateľ je od 1.8.2012 vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, pričom evidencia stále trvá. Za obdobie od 1.8.2012 do 31.1.2013 boli
navrhovateľovi za jednotlivé mesiace vyplatené dávky v nezamestnanosti a za mesiac január 2013 v
sume 280,14 € bola dávka v nezamestnanosti navrhovateľovi vyplatená vo februári 2013.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď a okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je
zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.

Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány
zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov,
aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí

byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný
dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ s odporcom dňa 28.9.2007 uzatvorili pracovnú
zmluvu, na základe ktorej vznikol navrhovateľovi u odporcu pracovný pomer s nástupom práce od

1.10.2007 so zaradením na funkciu skladníka v sklade expedície obuvi- obsluha manipulačných regálov,
vykladanie a nakladanie kontajnerov a gitter boxov, viazanie obuvi na viazacom stroji s miestom výkonu
práce v Komárne. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že odporca dňa 31.7.2012 okamžite skončil
pracovný pomer s navrhovateľom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce uzatvorený dňa
28.9.2007. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že navrhovateľ dňa

28.7.2012 o 14.30 hod. neuposlúchol príkaz vedúceho skladu expedície Jozefa Molnára (nedopravil
vyrobenú vzorkovú obuv do skladu vzoriek obuvi), čím vznikla zamestnávateľovi škoda, a tým závažne
porušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ Štefan Ollé prevzal osobne okamžité skončenie pracovného
pomeru dňa 31.7.2012, a túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom. Prevzatie a podpísanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľom potvrdil vo svojej výpovedi navrhovateľ, a

taktiež svedkovia P. F. a K. J.. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo prerokované a odsúhlasené zástupcami zamestnancov odporcu dňa 30.7.2012 o 9.00 hod.
Navrhovateľsavzmysle§77Zákonníkapráceobrátilnatunajšísúdvčas (vlehotedvochmesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť) návrhom na určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného

pomeru vykonaným listom zo dňa 31.7.2012, nesúhlasí ani s dôvodmi a považuje okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom
odporcu zo dňa 31.7.2012 trpí hmotnoprávnymi nedostatkami, pretože v prípade navrhovateľa nešlo
o porušenie pracovnej disciplíny a odporca nepreukázal, že by bolo došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Poukázal na to, že dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru spočíva

v najvyššom stupni intenzity porušenia pracovnej disciplíny. To znamená, že k porušeniu pracovnej
disciplíny musí dôjsť zvlášť hrubým spôsobom. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 28.7.2012 o 14.30 hod.
neodmietol pokyn nadriadeného zamestnanca. Poukázal aj na skutočnosť, že predmetné okamžité
skončenie pracovného pomeru má aj formálno-právne nedostatky, nakoľko na listine zo dňa 31.7.2012
je síce vytlačený podpis štatutárneho zástupcu odporcu, avšak na tejto listine v skutočnosti chýba

jeho podpis, čo spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom.
Navrhovateľ mal za to, že sa nedopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny. Listami zo dňa
6.8.2012 a zo dňa 6.9.2012 požiadal odporcu o prehodnotenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Navrhovateľ je u odporcu zamestnaný 5 rokov a do dňa prevzatia okamžitého skončenia
pracovného pomeru nebol v minulosti písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň

v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s premiestňovaním vzorkovej obuvi v sklade
expedícieobuviodporcubolnavrhovateľsankcionovanýtým,žemunebolavyplatenáodmenazamesiac
júl 2012. Rovnako tak boli v tejto súvislosti odporcom sankcionovaní aj ostatní zamestnanci odporcu,
ktorí boli dňa 28.7.2012 prítomní v zamestnaní. Súd mal v konaní preukázané výpoveďou svedka P.
F., že P. F. dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. dal pokyn navrhovateľovi, aby sa všetky topánky zobrali do

skladu a následne, aby sa sklad uzavrel. Až v pondelok ráno sa svedok dozvedel, že toto sa nespravilo.
Pokyn na dodanie vzorkových topánok do skladu dával on osobne navrhovateľovi. Od 14.30 hod. zostali
na pracovisku len on a navrhovateľ. Z pokynu svedka ako priamo nadriadeného navrhovateľovi bolo
úplne jasné, čo má navrhovateľ spraviť. Na vyexpedovanie v sklade vzorkovej obuvi chýbalo presne 80párov topánok. Tieto topánky mali byť pripravené na výstavu. Svedok Jozef Molnár domov odchádzal z
práce o 15.20 hod. Predtým sa spýtal navrhovateľa, či splnil jeho pokyn a previezol všetky topánky do
skladu, pričom mu navrhovateľ povedal, že všetky topánky boli prevezené do skladu vzorkovej obuvi.

On v tomto prípade vykonanie pokynu nekontroloval. V pondelok kolega R. zistil, že regál s 80 pármi
topánok stojí pri dverách skladu. Keď sa svedok navrhovateľa spýtal, prečo tieto topánky nezobral, tak
nič nepovedal a len sa usmieval. Ďalej mal súd výsluchmi svedkov preukázané, že následne odporca
muselzabezpečovaťleteckúdopravunaprevozregálus80pármivzorkovejobuvizKomárnanavýstavu
do Nemecka, čím odporcovi vznikli náklady na leteckú dopravu. Súd ďalej v konaní mal preukázané,

že svedkyňa K. J. bola oprávnená za odporcu podpisovať s rôznymi zamestnancami dokumenty
ohľadom skončenia pracovného pomeru. Svedkyňa K. J. vo svojej výpovedi uviedla, že okamžité
skončenie pracovného pomeru vystavila a podpísala za odporcu ona osobne. Uviedla, že za odporcu
je oprávnená podpisovať všetky dokumenty ohľadom skončenia pracovného pomeru. Toto oprávnenie
jej vyplýva z § 59 Zákonníka práce. S rôznymi zamestnancami za navrhovateľa podpisovala
dohody o skončení pracovného pomeru, výpovede v skúšobnej dobe, prípadne mimo skúšobnej doby.

Uvedené oprávnenie jej vyplýva zo splnomocnenia udelené jej konateľmi odporcu zo dňa 1.4.2008.
Zo splnomocnenia zo dňa 1.4.2008, z čestného vyhlásenia konateľov odporcu mal súd preukázané,
že dňa 1.4.2008 konatelia odporcu J. A. a E. A. splnomocnili K. J., nar.7.10.1969 k podpisovaniu
skončení pracovných pomerov podľa § 59 Zákonníka práce za odporcu v mene konateľov spoločnosti.
Konatelia odporcu vyhlásili, že K. J. ako vedúca personálneho oddelenia odporcu bola a je oprávnená

konať v mene odporcu v pracovnoprávnych veciach. Konatelia odporcu mali plnú vedomosť o úkone
v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľa, pričom s uvedeným úkonom
v plnom rozsahu súhlasili. Súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
31.7.2012 je potrebné považovať za platné, a preto návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný. Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012

bolo vypracované písomne, bol v ňom skutkovo vymedzený dostatočne dôvod, z ktorého vyplýva, že
ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny u navrhovateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce a bolo doručené navrhovateľovi dňa 31.7.2012 osobne do vlastných rúk, pričom odporca prevzatie
okamžitého skončenia pracovného pomeru potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Zároveň okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012 bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa

30.7.2012, ktorí sa s ním oboznámili a vyjadrili s ním súhlas. Súd dospel k záveru, že u navrhovateľa
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Navrhovateľ dňa 28.7.2012 o 14.30 hod.
nesplnil pokyn svojho nadriadeného P. F., aby sa všetky topánky zobrali do skladu a následne, aby sa
sklad uzavrel. Až v pondelok ráno dňa 30.7.2012 sa nadriadený P. F. dozvedel, že toto sa nespravilo.
Pokyn na dodanie vzorkových topánok do skladu dával on osobne navrhovateľovi. Navrhovateľovi aj

P. F. bola zrejmá dôležitosť prípravy obuvi na zahraničnú výstavu, pričom takto sa expedovali vzorkové
topánky na výstavu dvakrát do roka. Navrhovateľ bol v čase udelenie pokynu dňa 28.7.2012 o 14.30
hod. jediným zamestnancom v predmetnom sklade a bolo zrejmé, že uvedenú úlohu môže a musí
splniť jedine navrhovateľ osobne. Sám navrhovateľ jeho nadriadenému P. F. dňa 28.7.2012 uviedol, že
vzorkovú obuv pripravil. Toto však splnené nebolo, nakoľko sa regál s 80 pármi našiel v pondelok ráno

30.7.2012 hneď pri dverách skladu. Navrhovateľ nesplnil pokyn nadriadeného, pričom tento nadriadený
bol k udeľovaniu pokynov oprávnený a tento pokyn nebol v rozpore s právnymi predpismi. Tento pokyn
nebol v rozpore ani neprekračoval pracovnú náplň navrhovateľa. Navrhovateľ tak porušil základnú
povinnosť zamestnanca, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 81 Zákonníka práce. Súd dospel k záveru,
že u navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, nakoľko mu vznikla škoda, a to

skutočná škoda, v podobe nákladov vynaložených na následné expresné letecké doručenie 80 párov
vzorkovej obuvi na výstavu do Nemecka. Navrhovateľ je vzhľadom na jeho pracovnú pozíciu a druh
práce v zmysle jeho pracovnej zmluvy zodpovedný za sklad expedície obuvi. Z tohto skladu expedície
obuvi mal navrhovateľ predmetných 80 párov vzorkovej obuvi preniesť do skladu vzoriek obuvi. Ak by bol
navrhovateľ splnil pokyn nadriadeného, obuv by bola transportovaná do Nemecka obvyklým spôsobom

a to nákladnou dopravou a odporca by nemusel vynakladať prostriedky na leteckú dopravu. Zároveň súd
poukazuje na zavinenie navrhovateľa, ktorý vedel, že nesplnením pokynu nadriadeného môže spôsobiť
odporcovi škodu a v prípade, že by ju spôsobil, bol s tým uzrozumený. Navrhovateľ vedome klamal
nadriadenému o tom, že jeho pokyn splnil. Navrhovateľ pracoval na tejto pozícii viac rokov a veľmi dobre
vedel, aké následky môže jeho konanie spôsobiť. Súd ďalej dospel k záveru, že okamžité skončenie

pracovného pomeru odporcu zo dňa 31.7.2012 spĺňa všetky uvedené formálne náležitosti a nemôže
byť postihnuté sankciou neplatnosti. Tvrdenia navrhovateľa, že chýbajúci podpis štatutárneho zástupcu
odporcu spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nezakladá na pravde. Súd
dospel k záveru, že v priebehu konania odporca opakovane poukázal na skutočnosť, že K. J. bolaoprávnená podpísať dokumenty súvisiace s ukončením pracovného pomeru medzi stranami. K. J. bola
k uvedenému konaniu oprávnená na základe plnomocenstva, ktoré jej udelili konatelia odporcu dňa
1.4.2008 a rovnako tak vyplývajúc z jej funkcie v zmysle § 9 Zákonníka práce. Súd dospel k záveru,

že K. J. bola dvoma konateľmi odporcu riadne splnomocnená plnomocenstvom zo dňa 1.4.2008 k
podpisovaniu skončení pracovných pomerov podľa § 59 Zákonníka práce za danú spoločnosť. Súd mal
v konaní preukázané, že konateľ E. A. je konateľom odporcu od 4.9.2007 a konateľovi J. A. vznikla
funkcia konateľa u odporcu dňa 28.3.2008. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa namietal, že konateľ
odporcu J. A. je konateľom odporcu od 30.4.2013 a uvedené plnomocenstvo zo dňa 1.4.2008 nie je

preto platné, súd mal v konaní preukázané, že u J. A. vznikla funkcia konateľa dňa 28.3.2008. Funkcia
konateľa vzniká dňom jeho menovania oprávneným orgánom. V prípade zápisu konateľa spoločnosti s
ručenímobmedzenýmdoobchodnéhoregistratakidelenodeklaratórnyzápis,tedadeňzápisukonateľa
do obchodného registra nie je dňom vzniku jeho funkcie. Funkcia konateľa J. A. vznikla 28.3.2008 bez
ohľadu na to, kedy bola táto skutočnosť zapísaná do obchodného registra. Súd zároveň dospel k záveru,
že je potrebné poukázať na rozdielny prístup odporcu k navrhovateľovi a k ostatným zamestnancom.

Ostatní zamestnanci neporušili úmyselne a závažne svoje pracovné povinnosti. Spoliehali sa len na
to, že navrhovateľ pracovnú úlohu splní zodpovedne, tak ako mu bola zadaná, čo však nemali. Za
takúto chybu s nimi nemohol byť ukončení pracovný pomer. Boli im strhnuté odmeny za mesiac
júl 2012, na čo vedenie spoločnosti odporcu malo právo. Na základe vyššie uvedeného súd dospel
k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012 doručené odporcovi dňa

31.7.2012 je platným právnym úkonom, keď okamžité skončenie pracovného pomeru malo písomnú
formu,bolonavrhovateľovidoručenédovlastnýchrúk,dôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
bol dostatočne a zrozumiteľne skutkovo vymedzený a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
vopred prerokované so zástupcom zamestnancov. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní v celom
rozsahu úspešným priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia odporcu v
sume1.227,45€.Právnyzástupcaodporcusiuplatnilvsúladesvyhláškouč.655/2004Z.z.oodmenácha
náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb odmenu za 7 úkonov právnej služby vykonaných
v roku 2013 po 60,07 € /1x prevzatie a príprava zastúpenia, 1x vyjadrenie odporcu zo dňa 11.4.2013,

1x vyjadrenie odporcu zo dňa 17.10.2013, 4x účasť na pojednávaní dňa 14.4.2013, dňa 26.6.2013, dňa
2.10.2013 a dňa 14.11.2013/, plus režijný paušál za 7 úkonov po 7,81 €, teda celkovo v sume 475,16 €.
Ďalej právnemu zástupcovi odporcovi patrí cestovné za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom
na trase Bratislava Komárno a späť dňa 14.4.2013 v sume 25,44 € (výpočet:8,1x208x1,51/100=25,44
€) plus náhrada za používanie motorového vozidla v sume 45,67 € vrátane DPH (0,183x208x1,2=45,67

€), dňa 26.6.2013 v sume 24,92 € (výpočet:8,1x208x1,479/100=24,92 €) plus náhrada za používanie
motorového vozidla v sume 45,67 € vrátane DPH (0,183x208x1,2=45,67 €), dňa 2.10.2013 v sume 25,10
€ (výpočet:8,1x208x1,490/100=25,10 €) plus náhrada za používanie motorového vozidla v sume 45,67
€ (0,183x208x1,2=45,67 €), dňa 14.11.2013 v sume 24,28 € (výpočet:8,1x208x1,441/100=24,28 €) plus
náhrada za používanie motorového vozidla v sume 45,67 € (0,183x208x1,2= 45,67 €). Právny zástupca

odporcu si uplatnil správne i náhradu za stratu času pri ceste dňa 14.4.2013 na trase Bratislava Komárno
a späť v sume 78,10 €, ďalej pri ceste dňa 26.6.2013 na trase Bratislava Komárno a späť v sume 78,10
€, rovnako tak pri ceste dňa 2.10.2013 na trase Bratislava Komárno a späť v sume 78,10 € a dňa
14.11.2013 v sume 78,10 €. Právny zástupca odporcu v konaní preukázal, že je platcom DPH, preto mu
patria trovy právneho zastúpenia vrátane 20 % DPH celkovo v sume 1.227,45 €. Iné trovy konania si

odporca v tomto konaní neuplatnil.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní
neúspešným v plnom rozsahu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 139,44 €.
Štátu vznikli v súvislosti s týmto konaním trovy predstavujúce vyplatené tlmočné tlmočníčke Ing. Tünde

Kováč z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Komárno v sume 139,44 €.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.( § 251 ods. 1 O.s.p. )