Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887472
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887472.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátom, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09
Bratislava, p r o t i žalovanému: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 653,28
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.7.2016 domáhal zaplatenia sumy 653,28 eur s prísl..

Žalobu odôvodnil tým, že, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.2.2008 žalobca ako
veriteľa poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s príslušným poplatkom vo výške 321,32 eur, spolu vo výške 653,26 eur a to v 12 mesačných
splátkach po 54,44 eur. Dôvodil, že na základe trestného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 2 T 75/2009-134
zo dňa 17.6.2009 bola v tomto konaní žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 228 Trestného poriadku odkázal trestný súd

v tomto konaní žalobcu na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17.6.2009. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu, žalobca
považoval žalobu za dôvodnú.

2. Žalovaný sa napriek tomu, že mu bola žaloba doručená spolu s poučením dňa 28.12.2016, k tejto
nevyjadril.

3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo

označili strany sporu, teda dokazovanie vykonal samotnou žalobou, zmluvou o úvere, všeobecnýmpodmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2 T 75/2009-134 zo dňa 17.6.2009,
ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom bola dňa 7.2.2008 pod č. XXXXXXX
uzatvorenázmluvaoúvere,nazákladektorejsažalobcaakoveriteľzaviazalposkytnúťžalovanémuúver
v sume 331,94 Eur (v čase uzavretia zmluvy 10.000, - Sk), pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
sumu 653,26 eur (19.680, - Sk) Eur, t. j. istinu zvýšenú o poplatok 321,32 Eur. V zmluve je uvedené, že
suma 653,26 eur bude zaplatená v 12 mesačných splátkach po 54,44 eur, počnúc 26.2.2008.

7. V predmetnej zmluve o úvere absentuje nielen údaj o RPMN, ale aj údaj o samotnej úrokovej sadzbe.

8. Žalovaný z úveru reálne žalobcovi neuhradil žiadnu platbu, čo nebolo sporné.

9. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2 T 75/2009-134 zo dňa 17.6.2009 bola v tomto trestnom konaní

schválená dohoda o vine a treste a žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 228 Trestného poriadku odkázal trestný súd v tomto
konaní žalobcu na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 17.6.2009.

10. Súd prvej inštancie vyššie zistený skutkový stav nasledovne právne posúdil:
11. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

21. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

26. Podľa § 40a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

27. Žalovaný nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri

jej plnení nekonala v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4
OZ má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.

28. Súd prvej inštancie poukazuje na tomto mieste na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, cit.: Smlouva,
při jejímž uzavření jeden z účastníků úmyslně předstíral určitou vůli se záměrem, aby tím vyvolal u

druhého účastníka omyl nebo aby tím využil jeho omylu, není neplatná podle ustanovení § 37 odst.
1 obč. zák. pro nedostatek vážné vůle nebo podle ustanovení § 39 obč. zák. pro rozpor se zákonem.
Podvodné jednání jednoho z účastníků smlouvy při jejím uzavření je důvodem neplatnosti smlouvy podle
ustanovení § 49a obč. zák., jehož se může úspěšně dovolat jen druhý účastník smlouvy (§ 40a obč.
zák.). Je-li původcem psychického donucení (bezprávné výhrůžky) třetí osoba (a nikoliv druhý účastník

smlouvy), je takto „vynucený“ právní úkon absolutně neplatný pro nesvobodu vůle jen tehdy, jestliže
druhý účastník smlouvy o existenci tohoto psychického nátlaku nejen věděl, ale též jej využil. (Rozsudek
Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 31 Cdo 3620/2010, ze dne 8.12.2010)
29. Prijatie právneho názoru o tom, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy má bez ďalšieho
za následok neplatnosť zmluvy by znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na dohodnuté

plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil )bol pripravený plniť). Ujma, ktorú by tým
utrpel by mu mohla byť nahradená len z dôvodu zodpovednosti podvodne konajúceho účastníka za
bezdôvodné obohatenie alebo škodu. Uvedené následky však nemožno považovať z hľadiska zásady
pacta sunt servanda za dôvodné. Z uzavretej zmluvu by totiž nebolo potrebné plniť len preto, že konanie
jedného z účastníkov bolo ovplyvnené neprejavenou pohnútkou alebo vnútornou výhradou, hoci druhý z

účastníkovkdojednaniuzáväzkupristúpilvážneapodvodnékonanievtejdobenebolschopnýrozoznať.
(viď rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 826/2005).

30. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené práve ustanovenia ako aj rozhodnutia NS ČR
konštatuje, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou platnou,

pričom žalobca sa môže domáhať len relatívnej, neplatnosti tejto zmluvy s ohľadom na správanie sa
žalovaného(uvedeniežalobcužalovanýmdoomylu)priuzatváranítejtozmluvy,čosanapokonpremietlo
do trestného rozhodnutia proti v tomto konaní žalovanému.

31. Následne sa súd musel zaoberať ex offo aj prípadným premlčaním nároku žalobcu v zmysle § 100

OZ v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným bol ustálený ako spotrebiteľský.32. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je podstatný okamih, odkedy sa žalobca mohol domáhať
relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy uzavretej 7.2.2008 s prvou splátkou ku dňu 26.2.2008,
pričom žalobca podal žalobu na tunajší súd 12.7.2016, teda nárok žalobcu je v celom rozsahu vo

všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe premlčaný.

33. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.