Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/447/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214010
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113214010.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO:36613843,sosídlomPajštúnska5,85101Bratislavaprotiodporcovi:X.F.,nar.XX.X.XXXX,bytom
S. XX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 313,64
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume
78,78 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 21.5.2013 domáhal zaplatenia sumy 313,64 eur s
príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa.

Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a zástupcu vedľajšieho účastníka, keď zástupca
navrhovateľasvojuneúčasťnapojednávanípísomneospravedlnil,zástupcavedľajšiehoúčastníkasana
pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu
o odročenie, preto súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Odporca sa bližšie k návrhu nevedel vyjadriť z dôvodu, že v minulosti mal viacej úverov, uviedol, že keď
podpisoval dohodu o uznaní záväzku, nikto ho neupozornil, že pohľadávka je premlčaná.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to Zmluvou o pôžičke č.
XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2008, Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 15.10.2012, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, dohodou o uznaní záväzku, zmluvou o poskytnutí pohľadávok, pokusom
o zmier, vyjadrením vedľajšieho účastníka - ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili Zmluvu o pôžičke dňa 7.2.2008, na základe
ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. odporcovi
pôžičku v celkovej sume 519,71 eur, ktorú pôžičku sa odporca zaviazal splácať v desiatich splátkach
po 51,98 eur mesačne.Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2013 oznámil vstup do konania vedľajší
účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, keď v písomnom podaní vzniesol námietku

premlčania uplatňovanej pohľadávky a súčasne aj námietky voči neprimeraným zmluvným podmienkam
a nekalým obchodným praktikám. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.3.2014 poukázal na
skutočnosť, že uzatvorená zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, v zmluve chýbajú údaje podľa
§ 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 4 ods. 3
písm. b) veta druhá citovaného zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Poukázal na to, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení v zmluve nie je uvedený údaj o výške,
počte a termíne splátok istiny. Poukázal aj na to, že zmluva a všeobecné obchodné podmienky sú
napísané tak drobným písmom, že sú bez optickej pomôcky nečitateľné a už samotná táto skutočnosť
predstavuje, že sú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité a nezrozumiteľné a teda
neplatné ako celok. V súvislosti s touto problematikou poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov sp.zn. 12C/141/2010, zo 17.1.2011, ktorým okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok pre

porušenie spotrebiteľského práva rozhodcovským súdom (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom
konaní). Súd skonštatoval, že úverová zmluva a jej všeobecné obchodné podmienky sú absolútne
nečitateľné, písané malými písmenami s rozmazaným textom a nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre
súd nerozpoznateľné. Všeobecné obchodné podmienky pre poskytnutie úveru nebankovým subjektom
nemajú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom boli skryté

zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých nebankový subjekt predpokladá,
že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Tiež poukázal
na skutočnosť, že zmluva obsahuje údaj o výške ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v tomto prípade
vo výške 58,64 %, čo je hrubo odporujúce dobrým mravom. Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne

osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.
Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu. Jej právny
význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľná, je táto
zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulári z 15.10.2012, absolútne neplatná. To sa týka aj dotazníka

priloženéhokDohodeouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach,ktorýjerovnakoformulárom.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/105/2013 zo dňa 30.9.2013,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/212/2012 zo dňa 23.5.2012 a iné.

Vykonanýmdokazovanímsúdmalpreukázané,žedňa8.3.2012spoločnosťConsumerFinanceHolding,

a.s. postúpila predmetnú pohľadávku voči odporcovi navrhovateľovi EOD KSI Slovensko, s.r.o..

Podľa vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 33 spisu) došlo k spoplatneniu úveru dňa 20.11.2008.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd

dospel k záveru, že účastníci uzavreli Zmluvu o úvere, keď z charakteru zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu
uzavretú ako spotrebiteľskú. Jej základným charakterom je však charakter absolútneho obchodného
záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. V spotrebiteľskom vzťahu
platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z. z..

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych

predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491
ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §

100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.

bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej
úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá
povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a
preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú

existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že návrh

nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní sa
stal splatným dňa 20.11.2008, premlčacia doba začala plynúť dňa 21.11.2008, kedy navrhovateľ mohol
uplatniť na súde svoje právo voči odporcovi a premlčacia doba mu uplynula dňa 21.11.2011. Návrh
na začatie konania bol súdu doručený až dňa 21.5.2013, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko uplatnený nárok, ktorý je jeho
predmetom, vplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, je premlčaný.

Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015 súd zistil, že
navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj
uznanie záväzku a formu splatenia záväzku. V Dohode v bode 2. uznal odporca čo do právneho dôvodu
a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo XXXXXXX zo dňa 7.2.2008

a to istinu 313,64 eur, ostatné príslušenstvo podľa zmluvy vo výške 107,47 eur, úroku z omeškania
vo výške 18,25 % ročne zo sumy 313,64 eur za dobu od 20.11.2008 do dňa splatnosti poslednej
splátky podľa tejto Dohody a nákladov inkasného konania 63,17 eur. V dohode v bode 3.1 označenom
Forma splatenia záväzku nebola dohodnutá výška splátok a v tom istom bode posledná veta obsahuje
vyhlásenie odporcu, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo
do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať ust. § 34
a nasledujúce OZ. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu odvolací súd dospel k záveru, že ide
o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s

§ 39 OZ, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym
právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto
rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.

Vzhľadom na obsah uzavretej dohody súd skonštatoval, že uzavretá dohoda je absolútne neplatný
právny úkon, preto na túto pri rozhodovaní neprihliadol.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd

skonštatoval, že v danom prípade medzi účastníkmi na základe uzatvorenej zmluvy o úvere vznikol
čisto obchodný vzťah, z ktorého dôvodu súd pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vedľajším
účastníkom vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Súd mal preukázané, že
k spoplatneniu uplatňovanej pohľadávky došlo dňa 20.11.2008 pri štvorročnej premlčacej lehote si
navrhovateľ mohol uplatniť nárok na súde najneskôr dňa 21.11.2012. Návrh bol podaný dňa 21.5.2013,

teda po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty.

Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím tohodňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná, nakoľko vedľajší

účastník vzniesol námietku premlčania, preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Vzmysle§142ods.1O.s.p.vkonaníúspešnémuodporcovisúdnáhradutrovkonanianepriznal,pretože
si žiadne neuplatnil. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, ktorý do konania
vstúpil na strane odporcu a to trovy vo výške 78,78 eur, ktorá suma pozostáva: 2 úkony á 24,90 eur

(prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 7.3.2014), 1 x režijný paušál á 7,81 eur. 1 x režijný
paušál á 8,04 eur + 20 % DPH - 13,13 eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.