Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:5114202329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L., proti žalovanej Z. o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 29. júna 2016, č. k. 18C/5/2014-175, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. m e n í nasledovne:

„Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 1.167,22 Eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.“

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29. júna 2016, č. k. 18C/5/2014-175 súd prvej inštancie vo výroku I. vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej takto: Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal tieto
hnuteľné veci: sedacia súprava v zostatkovej hodnote 191,- EUR, skriňa dub v zostatkovej hodnote
173,- EUR, komoda a skriňa v zostatkovej hodnote 56,- EUR, kamera Y. v zostatkovej hodnote 124,50

EUR, domáce kino zn. U. v zostatkovej hodnote 279,50 EUR, taburetky a stôl v
zostatkovej hodnote 50,- EUR, notebook v zostatkovej hodnote 150,- EUR, osobný automobil L. E.Č: L.
v zostatkovej hodnote 3.576,- EUR a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané
v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXX
a to rodinný dom súp.č. XXX na pozemku, reg. CKN parc.č. XXX/X . obec J. k.ú. X. v okrese L.
s príslušenstvom: pozemok reg. CKN parc.č.. - orná pôda o výmere 295 m2, XXX/X. - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 781 m2 a XXX/X. - ostatné plochy o výmere 49 m2 k.ú. X. v

okrese L. v zostatkovej hodnote 54.000,- EUR. Žalobcovi prikázal zaplatiť všetky záväzky vyplývajúce
zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2008 ku dňu právoplatnosti rozvodu
dňa 15.02.2012 vo výške 47.282,52 EUR s príslušenstvom a všetkými súvisiacimi
poplatkami, uzavretej so U. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal osobný automobil zn. K. v
zostatkovej hodnote 500,- EUR. Výrokom II. uložil žalovanej na vyrovnanie podielov vyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi sumu 411,20 EUR a to do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu výrokom III. ponechal na
samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že do BSM patria tieto veci: nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísanév katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXX.
a to rodinný dom súp.č. XXX na pozemku, reg. CKN parc.č. XXX/X obec J., k.ú. X. v okrese L. s
príslušenstvom, pozemok reg. CKN parc.č. XXX/X. - orná pôda o výmere 295 m2, XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 781 m2 a XXX/X - ostatné plochy o výmere 49 m2 k.ú. X. v okrese L. v
zostatkovej hodnote 54.000,- EUR. Hodnota hnuteľných vecí nebola medzi stranami sporná, a
preto vychádzal z hodnoty vecí tak, ako sa na nej dohodli a to: sedacia súprava v zostatkovej
hodnote 191,- EUR, manželská posteľ v zostatkovej hodnote 353,50 EUR, skriňa dub v zostatkovej
hodnote 173,- EUR, komoda a skriňa v zostatkovej hodnote 56,- EUR, kamera Y. v zostatkovej hodnote

124,50 EUR, domáce kino zn. U. v zostatkovej hodnote 279,50 EUR, taburetky a stôl v zostatkovej
hodnote 50,- EUR, notebook v zostatkovej hodnote 150,- EUR s tým, že všetky tieto hnuteľné veci budú
prikázané podľa dohody do výlučného vlastníctva žalobcu. Do BSM tiež patria osobné automobily: P. v
zostatkovej hodnote 3.576,- EUR a K. v zostatkovej hodnote 500,- EUR. Súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že do masy BSM nepatrí fotoaparát (rok nadobudnutia 2008), keď žalobca v konaní
uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo a čestným prehlásením od Y. z 23.03.2016

v konaní preukázal, že fotoaparát bol v priebehu roku 2009 predaný za sumu 530,- EUR na inzerát cez
internetový portál Bazoš. Súčasťou BSM sú však aj dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva a v súvislosti
s ich manželským hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Preto ich bolo potrebné vychádzajúc z §
853 Občianskeho zákonníka vyporiadať analogicky podľa § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka.
Súd rozdelil veci v BSM napokon podľa návrhu strán. Uviedol, že žalobcovi pripadli do výlučného

vlastníctva vyššie uvedené hnuteľné veci a nehnuteľnosti a „záväzky z hypotekárneho úveru v U.. na
základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2008 ku dňu právoplatnosti
rozvodu dňa 15.02.2012 vo výške 47.282,52 EUR s príslušenstvom a všetkými súvisiacimi poplatkami,
uzavretej so U.. Žalovanej pripadol do výlučného vlastníctva osobný automobil zn. K. v zostatkovej
hodnote 500,- EUR. Ďalej rozvíjal, že celková hodnota vecí v BSM bola súdom prvej inštancie ustálená

na 59.453,50 EUR. Dlhy patriace do masy BSM sú ku dňu jeho zániku vo výške 47.282,52 EUR. Čistá
hodnota masy BSM je teda 12.170,98 EUR. Polovica tejto sumy, pripadajúca na každú zo strán je
6.085,49 EUR. Žalobca vniesol zo svojich výlučných finančných prostriedkov na spoločný záväzok sumu
14.862,52 EUR a žalovaná sumu 1.869,14 EUR, na vyrovnací podiel sa tak započíta obom z výlučných
prostriedkov žalobcu suma 14.862,52 EUR : 2 t.j. 7.431,26 EUR a z výlučných prostriedkov žalovanej

suma 1.869,14 EUR : 2 t.j. suma 934,57 EUR. Hodnota aktív BSM predstavuje sumu 59.453,50
EUR, z toho polovica predstavuje sumu 29.726,75 EUR. Žalobca prevzal hypotekárny úver, ktorý bol
čerpaný ako spoločný úver žalobcu a žalovanej za účelom kúpy domu. Jeho celkový zostatok ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode predstavoval sumu 47.282,52 EUR, polovica pripadajúca na každého
z účastníkov je 23.641,26 EUR. Pri vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku súd tiež zobral do

úvahy tú skutočnosť, že v čase od právoplatnosti rozsudku o rozvode spoločný hypotekárny úver
splácal výlučne žalobca zo svojho oddeleného majetku. Do 30.06.2016 tak splatil celkom 14.862,52
EUR, z čoho podiel jednej polovice predstavuje 7.431,26 EUR, pričom súd prvej inštancie je toho
názoru, že ide o investíciu žalobcu z jeho výlučného majetku do majetku spoločného resp. na majetok
v BSM (§150 veta druhá OZ), ide tak o spoločný záväzok, do ktorého patria aj úroky a poplatky a takýto

spoločný dlh podlieha režimu spoločného záväzku strán sporu. Na základe uvedeného sa nemožno
stotožniť s právnou argumentáciou žalovanej, že ide o výlučný dlh žalobcu po rozvode manželov. Podľa
názoru súdu prvej inštancie ide naopak o spoločný dlh strán, a to až do rozhodnutia o vyporiadaní
BSM. Pokiaľ žalovaná zo svojho stavebného sporenia vniesla do spoločného majetku celkom finančné
prostriedky 1.869,14 EUR, z tejto sumy sa v jej prospech tiež zarátava podiel jednej polovice 934,57

EUR, keďže investovala svoje prostriedky do hodnoty pripadajúcej na podiel žalobcu. Vzhľadom na
rozdelenie majetku spoločne nadobudnutého a spoločne nadobudnuté pasíva súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 411,20 EUR. Žalobcovi by vznikla
povinnosť vyplatiť žalovanú z hodnoty domu a jeho príslušenstva a hnuteľných vecí a to sumu 59
453,50 delené 2 t.j. 29.726,75 EUR ako polovičného podielu aktív, od ktorej sa odpočítal polovičný

podiel pasív ku dňu zániku manželstva t.j. suma 23.641,26 EUR, tým podiel z čistej hodnoty masy
BSM predstavuje sumu 6.085,49 EUR. Žalobca však sám zaplatil na hypotekárnom úvere z vlastných
finančných prostriedkov sumu 14.862,52 EUR, z toho v jeho prospech pripočítal súd sumu
14.862,52 Eur delené 2 t.j. sumu 7.431,26 EUR. Na druhej strane rovnako žalovaná vniesla vlastné
finančné prostriedky v sume 1.869,14 EUR do spoločného majetku, z toho v jej prospech

súd preto pripočítal sumu 1.869,14 EUR delené 2, t.j. sumu 934,57 EUR. Na základe uvedeného
je tak žalovaná povinná na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
žalobcovisumuvovýške 411,20EUR(29.726,75EUR-23.641,26EUR=6.085,49EURmínus7.431,26
EUR v prospech žalobcu a plus suma 934,57 EUR v prospech žalovanej, ktoré sumy obaja vniesli doBSM zo svojho výlučného majetku a boli obom zarátané v podiele jednej polovice).
Sumu 411,20 EUR na vyrovnanie podielov vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V súlade s ustanovením §

151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ponechal súd rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu
na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2.Protitomutorozsudkupodalažalovanávčasodvolanie.Žiadala,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zmenil vo výroku II. tak, že „sám rozhodne a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanej primeranú peňažnú

sumu na vyrovnanie podielov vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku“. Nesúhlasila s rozsudkom a to najmä v dvoch bodoch ohľadom fotoaparátu, o
ktorom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a ohľadom vyčíslenia zostatku
hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX od U. (ďalej aj len „úver“ v prísl. gramatickom tvare), pričom
tieto majú zásadný vplyv na vyčíslenie vyporiadavacieho podielu. Súd prvej inštancie podľa jej názoru
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci. Nemôže súhlasiť s tým, že by žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom predaja
fotoaparátu (rok nadobudnutia 2008), keď žalobca predložil prehlásenie svedka Y. D. z 23.03.2016. Ide
o účelového svedka pravdepodobne známeho žalobcu, čo spochybňuje hodnovernosť jeho výpovede.
Takýto predaj ona rozhodne poprela, preto prehlásenie svedka bez spojitosti s inými dôkazmi nemá
žiadnu výpovednú hodnotu. To naviac s poukazom na to, že svedok tvrdí, že mala byť prítomná pri

tomto predaji, čo rozhodne poprela. Preto je možné konštatovať, že fotoaparát v sume 530 Eur mal byť
poňatý do masy BSM a mal byť vyporiadavaný, čo má za následok aj nesprávny výrok II. napadnutého
rozsudku. Čo sa týka zostatku hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX od U., ktorý strany sporu brali v
sume 49.818,81 Eur, taktiež v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nepovažuje v časti jeho vyčíslenia
za správny. Súd vyčíslil zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode sumou 47.282,52 Eur,

pričom vychádzal výlučne zo zostatku vyčísleného bankou a nebral do úvahy celkovú sumu splatenú
z tohto úveru do právoplatnosti rozvodového rozsudku, ktorá predstavovala sumu 13.651,81 Eur. K
zostatku úveru v sume 47,282,52 Eur sa z týchto dvoch možností priklonil z dôvodu vyporiadania BSM
v širšom zmysle a z dôvodu zahrnutia úrokov a poplatkov. Tento záver je však nesprávny, keďže práve
splátky v sume 13.651,81 Eur v sebe zahŕňali nielen istinu, ale aj úroky, ktoré sa však na zostatku úveru

neprejavil. Keďže teda ide o vyporiadanie v širšom zmysle, mali byť aj tieto úroky zahrnuté do výpočtu
zostatku úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu. S týmto však úzko súvisí aj následné splácanie úveru
žalobcom do vyhlásenia rozsudku, pričom žalobca mal splatiť celkovom 14.862,52 Eur. Zostatok úveru
však predstavuje celkom sumu 43.125,68 Eur, čo nekorešponduje so sumou 14.862,52 Eur. Ak súd
zobral do úvahy pri vyčíslení zostatku úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu zostatok úveru poskytnutý

bankou v sume 47.282,52 Eur, mal rovnako postupovať aj pri vyčíslení zostatku úveru ku dňu vyhlásenia
rozsudku, teda mal vychádzať zo zostatku vyčísleného bankou cez aplikáciu v sume 43.125,68 Eur.
Táto dvojakosť postupu pri vyčíslení zostatku úveru ide bezdôvodne na jej ťarchu žalovanej. Ak by
došlo k správnemu vyčísleniu zostatku úveru, malo by to za následok aj iný záver súdu o vyčíslení
vyporiadavacieho podielu. Ďalej argumentovala, že vychádzajúc z princípu parity pri vyporiadaní BSM

je možné uplatniť výnimku s poukazom na dlhú dobu trvania konania pred súdom prvej inštancie
zapríčinenú nielen nesprávnym podaním žaloby na Okresný súd Žilina dňa 23.01.2014 a následným
postúpením, ale aj následne neštandardne dlhou celkovou dĺžkou konania v trvaní dva a pol roka, ktorá
nemôže ísť na jej ťarchu. Dĺžka súdneho konania nebola ňou spôsobená. Poukazovala na rozsudok
NS SR sp. zn. 5Cdo 279/2009. Vyššie opísaným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo

k nesprávnemu určeniu rozsahu a následne aj jej ukráteniu na vyrovnacom podiele vyporiadavaného
bezpodielovéhospoluvlastníctvaažiada,abyodvolacísúdvtomtovýrokuzmenilnapadnutérozhodnutie
súdu prvej inštancie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Uviedol, že žalovanej sa nepodarilo preukázať, že fotoaparát patrí do masy BSM. Nepredložila žiadny
dôkaz o existencii tejto hnuteľnej veci, naopak on predložil čestné prehlásenie svedka, že túto hnuteľnú
vec predali ešte za trvania manželstva. Z tohto dôvodu súd správne určil, že táto vec nepatrí do
masy BSM. Je ustálenou praxou v rozhodovaní súdov SR, že do masy BSM patria aj záväzky a ich
príslušenstvom z tohto pohľadu je jednoznačné, že pri vyporiadaní BSM súd započítal do záväzkov

aj príslušenstvo hypotekárneho úveru. Žalovaná od začiatku argumentovala, že po zániku manželstva
uhradené splátky úveru, z ktorých časť išla na príslušenstvo a časť na istinu, nepatria do masy BSM.
S týmto súhlasí a napokon aj súd v predbežnom právnom posúdení, resp. názore uviedol, že je to
tak. Ak jeden z manželov po zániku BSM výlučne sám spláca spoločný záväzok oboch manželov, vtomto prípade hypotekárny úver, vynakladá zo svojho prostriedky na spoločný majetok, resp. úhradu
spoločných záväzkov. Z tohto dôvodu mu od druhého z bývalých manželov patrí to, čo vynaložil na
spoločný majetok, v tomto prípade polovica splátok hypotekárneho úveru. Nejde o žiadnu dvojakosť

pri vyčíslení zostatku úveru na ťarchu žalovanej. Ďalej žalovaná argumentovala, že konanie trvalo
neprimerane dlho, a preto finančné prostriedky, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok, nemajú
byť zohľadnené tak, ako upravuje Občiansky zákonník. S takýmto návrhom v súvislosti s dĺžkou konania,
ktorý by mal meniť paritu pri náhrade finančných prostriedkov, ktoré vynaložil po zániku BSM, sa ešte
nestretol. Z týchto dôvodov považuje odvolanie za nesprávne a zmätočné, navrhuje ho zamietnuť.

4. Po vyhlásení rozhodnutia dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku
zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu výroku I. podľa § 387 ods.

1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť a v rozsahu výroku II. podľa 388 C.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

6. V danej veci žalovaná odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie jednak v rozsahu výroku I.
(fotoaparát), jednak v rozsahu výroku II. (vyrovnací podiel).

7. Vo vzťahu k výroku I. odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
ustálil, že do masy vyporiadavného BSM fotoaparát nepatrí, pretože žalobca uniesol dôkazné bremeno
čestným prehlásením od Y. D. z 23.03.2016.

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný už na prvom pojednávaní tvrdil, že fotoaparát, ktorý

žalovaná navrhla zaradiť do masy BSM a vyporiadať, predali so žalovanou počas trvania manželstva
(v r. 2008) za sumu 530,- Eur cez internetový portál Bazoš. Žalovaná na pojednávaní uviedla,
že o predaji nemá vedomosť. V písomnom vyjadrení súdu z 07.11.2014 uviedla, že „čo sa týka
vecí uvedených na pojednávaní žalobcom, ktoré sú spotrebované, na ich vyporiadaní netrvá.“ Na
nasledujúcom pojednávaní však požadovala, aby žalobca preukázal, že fotoaparát bol spotrebovaný

počas manželstva. Žalobca ústne spresnil, že fotoaparát bol v r. 2008 predaný za sumu 530,- EUR,
pričom pri jeho predaji v B. bola prítomná aj žalovaná spolu s jeho kamarátom Y. D.. Na ďalšom
pojednávaní žalobca zopakoval, že žalovaná bola pri tom, keď sa fotoaparát predával. Žalovaná
reagovala tak, že si to nepamätá, a žiadala, aby žalobca predaj preukázal. Žalobca preto predložil čestné
prehlásenie Y. D. z 23.03.2016, ktorý potvrdil, že bol prítomný pri predaji fotoaparátu neznámej osobe

cez internetový portál bazoš na železničnej stanici v B. niekedy v roku 2009 za sumu 530,- Eur a potvrdil,
že fotoaparát bol odovzdaný kupujúcemu aj za prítomnosti žalovanej. Žalovaná sa na výzvu súdu k
čestnému prehláseniu vyjadrila, pričom poprela, že by pri takom predaji bola.

9. Z uvedeného podrobného prehľadu postoja strán sporu k zaradeniu fotoaparátu do masy BSM

je zrejmé, že žalobca zotrvával na svojom tvrdení o predaji fotoaparátu počas trvania manželstva a
predložil na preukázanie svojho tvrdenia aj dôkaz, ktorý žalovaná požadovala, čestné prehlásenie osoby
prítomnej predaja Y. D.. Žalovaná svoj postoj počas konania menila, keď najskôr netrvala na vyporiadaní
fotoaparátu, potom uvádzala, že si predaj nepamätá a napokon poprela, že by bola prítomná jeho
predaja. Hodnovernosť svedka Y. D. napadla až v odvolaní.

10.Zatakýchtookolnostísúdprvejinštanciesprávneskonštatoval,žežalobcauniesoldôkaznébremeno
ohľadom predaja fotoaparátu za trvania manželstva.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení

vykonaných dôkazov postupoval v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 132 O.s.p., teda
vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli strany.12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Preto odvolací súd nepovažoval uvedený žalovanou uplatnený odvolací dôvod za dôvodný a podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok v rozsahu výroku I. ako vecne správny.

14. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku a k námietke žalovanej o dvojakosti postupu súdu

pri vyčíslení zostatku úveru a s tým spojeného vyčíslenia vyrovnacieho podielu odvolací súd uvádza, že
tieto uplatnené dôvody nesprávnosti vyčíslenia vyrovnacieho podielu nepovažuje za správne.

15. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k napádaným záverom riadil súdnou praxou.
K spôsobu vyporiadania nesplatenej časti úveru, ktorý súd v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prikazuje na úhradu jednej zo strán sporu, sa vyjadril Najvyšší súd Českej

republiky v rozsudku z 03.10.2006, sp. zn. 22 Cdo 14/2006, ktorý aplikoval úpravu § 149 a § 150
Občianskeho zákonníka, ktorá je identická so súčasnou slovenskou právnou úpravou. Najvyšší súd ČR
uviedol, že ustálenej súdnej praxi zodpovedá, že, ak bol spoločný dlh strán sporu splnený až po zániku
ich BSM, potom v prípade, že bol splatený pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní, nie je prikázaný
na úhradu žiadnej zo strán. To je v súlade so zásadou, že je možné prikázať iba existujúce majetky;

rozhodnutím súdu nie je možné prikazovať už splnený dlh alebo zaniknutú pohľadávku rovnako ako
zničenú vec. Ak sa niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu
už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na náhradu podľa § 149 ods. 2 vety druhej Občianskeho
zákonníka (čomu zodpovedá § 150 veta druhá slovenského Občianskeho zákonníka). Táto skutočnosť
sa premietne do výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie

ich podielov. Z uvedeného možno vyvodiť, že u doteraz nevyporiadaných spoločných dlhov strán je
namieste, aby súd vo výroku o ich vysporiadaní premietol ich výšku v čase, kedy k vyporiadaniu
dochádza za súčasného zohľadnenia toho, čo ktorá zo strán na sporný dlh zaplatila a aby samozrejme
rozhodol aj o doposiaľ nesplatenom príslušenstve vyporiadavanej sumy. Z vyššie uvedených
predpokladovmožnouviesťdvanasledujúcezávery:aksastalpredmetomvyporiadaniabezpodielového

spoluvlastníctva manželov ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, doteraz neuhradený úročený dlh strán,
vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov do dňa rozhodnutia), ale i jeho príslušenstvo -úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Ak
nie je ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlh uhradený, prikáže ho súd k
úhrade niektorej zo strán sporu vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu tj. vrátane do tej doby už

kapitalizovaného príslušenstva (úroky).

16. Súd prvej inštancie sa uvedenými závermi súdnej praxe riadil, pokiaľ prikázal žalobcovi k úhrade
zostatok úveru s príslušenstvom a všetkými súvisiacimi poplatkami podľa stavu ku dňu rozvodu
manželstva,akeďžalobcovipriznalnároknanáhraduskutočnevynaloženýchvýlučnýchprostriedkovna

zaplateniespoločnéhodlhuporozvodemanželstvavsúlades§150vetadruháObčianskehozákonníka.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že aj v prípade spoločných nehnuteľností manželov, sa
tieto vyporiadavajú podľa stavu ku dňu zániku BSM, avšak pri vyúčtovaní podielu sa vychádza z ich
všeobecnej hodnoty ku dňu, kedy súd o vyporiadaní rozhoduje.

18. K námietke odvolateľky domáhajúcej sa použitia výnimky z princípu parity podielov pri vyporiadaní
BSM z dôvodu dĺžky súdneho konania, odvolací súd uvádza, že použitie disparity podielov je možné
celkom výnimočne (reštriktívne) a je dané hmotnoprávnymi okolnosťami majetkového vzťahu manželov,
hospodárením manželov a ich správaním sa počas manželstva. Vo vzťahu k spoločným dlhom môže

byť takouto okolnosťou prípadné zavinenie jedného z manželov na nadmernom zadlžení spoločného
majetku.Takoutookolnosťouvšaknemôžebyťčistoprocesnáskutočnosťmimovplyvu stránsporu,akou
je dĺžka súdneho konania. Preto odvolací súd nepovažoval uvedenú námietku odvolateľky za dôvodnú
a vychádzal z princípu rovnosti podielov rovnako ako súd prvej inštancie.

19. Odvolací súd sa však stotožnil s konečným názorom odvolateľa o nesprávne vyúčtovanom
vyrovnacom podiele.20. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/128/2012. V tomto rozhodnutí sa okrem toho, čo citoval súd prvej
inštancie, ďalej uvádza, že o vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v

odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt),
ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd
správnezistícelkovúhodnotuaktív(hodnotavecí,pohľadávok),celkovúhodnotupasív(dlhov)asprávne
ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej
výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli

dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív,
je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom
nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť
jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný resp. čo
zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru).

21. V danej veci súd prvej inštancie zistil správne hodnotu jednotlivých vecí tvoriacich masu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou 59.453,50 Eur. Žalobcovi sa dostali veci v hodnote
58.953,50 Eur, žalovanej v hodnote 500,- Eur. Súd prvej inštancie správne uložil žalobcovi zaplatiť dlh zo
zmluvy o hypotekárnom úvere. Odvolací súd však postupoval nesprávne pri zistení celkového majetku
bez dlhov a následne nesprávne stanovil hodnotu podielu, ktorú každý z manželov mal dostať. Odvolací

súd totiž nesprávne odpočítal od celkovej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov len časť
hodnoty pasív. Aby zistil celkovú majetkovú bilanciu, mal správne od sumy 59.453,50 Eur odpočítať
pasíva v ich plnej výške, t.j. 43.125,68 Eur ako dlh z hypotekárneho úveru vo výške danej ku dňu
rozhodovania súdu podľa zistenia z mobilnej aplikácie, ktorú sumu vychádzajúc z odvolania uznala
aj žalovaná a 1.869,14 Eur ako vnos žalovanej do spoločného majetku z jej stavebného sporenia a

14.862,52 Eur ako sumu, ktorú zaplatil žalobca po rozvode na spoločný dlh z hypotekárneho úveru.
Potom čistá hodnota majetku predstavuje - 403,84 Eur. Podiel každej zo strán v hodnote jednej polovice
z uvedenej čiastky predstavuje - 201,92 Eur.

22. Žalobcovi boli prikázané veci v celkovej cene 58.953,50 Eur. Vzhľadom na to, že po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva žalobca zaplatil na spoločný dlh 14.862,52 Eur a bolo mu uložené
zaplatiť zostatok spoločného úveru, ktorý ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje 43.125,68 Eur, je nutné
znížiť podiel, ktorý sa mu dostal z bezpodielového spoluvlastníctva v sume 58.953,50 Eur o súčet
uvedených čiastok. Potom jeho podiel predstavuje 965,30 Eur. Dostáva sa mu teda o 1.167,22 Eur viac
oproti podielu, ktorý každému z manželov patrí. U žalovanej bol tiež dôvod na zníženie jej podielu, ktorý

sa jej dostal z bezpodielového spoluvlastníctva v sume 500,- Eur, pretože zo svojho oddeleného majetku
vynaložila na spoločný majetok sumu 1.869,14 Eur, čo jej nebolo priamo vyplatené z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Potom jej znížený podiel predstavuje - 1.369,14 Eur. Žalovanej sa teda
dostáva o 1.167,22 Eur menej oproti podielu, ktorý každému z manželov patrí. Rozdiel medzi takto
stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť

a je rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov. Žalobca je teda povinný zaplatiť žalovanej
1.167,22 Eur, aby ich podiely na spoločnom majetku boli rovnaké.

23. K rovnakému výsledku je možné dospieť aj iným výkladom a výpočtom. Cena vecí tvoriacich masu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje celkom 59.453,50 Eur, z toho

podiel každej zo strán sporu predstavuje 29.726,75 Eur. Žalobcovi boli prikázané veci v hodnote celkom
58.953,50 Eur, t.j. o 29.226,75 Eur viac, než predstavuje jeho podiel, žalovanej veci v hodnote 500,-
Eur, t.j. o 29.226,75 Eur menej, ktorú sumu by jej mal žalobca na vyrovnanie podielu na veciach
zaplatiť. Od tejto sumy je však potrebné odpočítať sumu 28.994,10 Eur, ktorú by naopak žalovaná mala
zaplatiť na vyrovnanie spoločného dlhu (14.862,52 Eur, ktoré žalobca už na dlh zaplatil, zostatok dlhu z

hypotekárneho úveru ku dňu rozhodovania 43.125,68 Eur, celkom dlh činí 57.988,20 Eur), takže žalobca
by mal žalovanej zaplatiť 232,65 Eur. K tejto čiastke je treba pripočítať 934,57 Eur, ktoré by
mal žalobca zaplatiť žalovanej na vyrovnanie vnosov (vnosy žalovanej z jej oddeleného majetku do
spoločného majetku činili 1.869,- Eur, z toho polovica 934,57 Eur), takže žalobca je povinný
zaplatiť žalovanej na vyporiadanie sumu 1.167,22 Eur.

24. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
podielov 411,20 Eur, je z uvedených dôvodov nesprávny.25. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku
II. podľa § 388 C.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Súd prvej inštancie nerozhodoval o trovách konania, pretože v súlade s ustanovením
§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ponechal rozhodnutie o trovách konania na samostatné

uznesenie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Odvolací súd preto nerozhodoval o trovách
prvoinštančného konania.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná mala vo
veci len čiastočný úspech (čiastočne vec potvrdená, čiastočne zmenená), preto odvolací súd v zmysle

§ 255 ods. 2 C.s.p. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)