Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sa/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201246
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017201246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., právnej veci

žalobcu: J.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Y. č. XXX, XXX XX M., právne zast.: Mgr. JUDr.
Zoltán Perhács, PhD., advokát, Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR,
Prezídium Policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-KA30-657-005/2017 zo dňa 20.06.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Prezidenta Policajného zboru zo dňa 20.06.2017 č. PPZ-KA30-
657-005/2017 z r u š u j e a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č.
KRPZ-BB-VO2-94-010/2016-PRAV zo dňa 06.04.2017 bol žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.
z.“) a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a § 175 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a železničnej polície (ďalej len „ zákon č. 73/1998 Z. z.“) priznaný v súvislosti so

služobným úrazom, ktorý utrpel dňa 07.02.2016 pri vykonávaní služobnej činnosti náhradu za bolesť vo
výške 144,16 EUR. Pričom ako vyplýva z odôvodnenia určil zodpovednosť služobného úradu v rozsahu
34 % škody z dôvodu § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.

2. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím prezidenta policajného zboru č. PPZ-KA30-657-005/2017
zodňa20.06.2017žalobcompodanéodvolanieprotiprvostupňovémurozhodnutiuzamietolanapadnuté
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 136, § 174 ods. 1, § 175 ods. 2 písm. c/ a §

175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Konštatoval, že pri posudzovaní rozsahu zodpovednosti služobného
úradu za služobný úraz, bolo zistené, že sú naplnené liberačné dôvody podľa § 175 zákona č. 73/1998 Z.
z. a to aj napriek skutočnosti, že pri činnosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poškodeného, nebolo
preukázané porušenie právnych predpisov, konanie poškodeného bolo posúdené ako ľahkomyseľné
konanie spočívajúce v rozpore obvyklým spôsobom správania sa. Aj keď poškodený neporušil predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ani pokyny alebo rozkazy, konal v
rozpore s obvyklým spôsobom správania sa a musel si byť pritom vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu

a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz. Neobvyklé správanie policajta bolo v tom, že mal vedomosť o
stave povrchu parkoviska, preto mal chôdzi na tomto mieste venovať zvýšenú pozornosť. Ak by sa
správal obvyklým spôsobom tak, že by prispôsobil chôdzu okolnostiam, o ktorých vedel a ktoré moholaj predvídať a správal by sa počas chôdze obozretne, predišiel by tak možnému vzniku úrazu a s ním
spojenému poškodeniu jeho zdravia.

3. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia tiež konštatoval, že s vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva,
že hliadka pristúpila k vozidlu priestupcu až v čase, keď tento zaparkoval na parkovisku. Na zastavenie
vozidla priestupcu nepoužila výzvu. Z uvedeného dôvodu hliadka nemusela za účelom zastavenia
vozidla priestupcu vykonať služobný zákrok. Hliadka zastavila so služobným vozidlom vedľa vozidla
priestupcu v čase, keď protiprávne konanie priestupcu už bolo dokonané. Z uvedeného dôvodu

hliadka nemusela za účelom prekazenia spáchania priestupku vykonať služobný zákrok. Policajt aj pri
vykonávaní bežnej kontroly musí mať na zreteli, že bežná kontrola sa môže v jednej sekunde zmeniť
na situáciu, kde bude musieť čeliť nebezpečenstvu a vykonať služobný zákrok. Vodič - priestupca
počas prejednávania priestupku bol slušný, nekládol žiadny odpor a reagoval na všetky výzvy hliadky
s pokojom a nebolo potrebné použiť žiadne donucovacie prostriedky. Z uvedeného dôvodu hliadka
nemusela pristúpiť k zadržaniu páchateľa a ani pri prejednávaní priestupku vykonať služobný zákrok.

4. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. služobný úrad konštatoval, že výška bodu bola pre rok 2016
určená na 17,66 Eur opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S02491-OL-2016 zo dňa 18.05.2016,
ktorým sa stanovila výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2016. Pri počte bodov určených za bolesť (24 bodov a výške jedného bodu, ktorý činí 17,66 EUR) a

rozsahu zodpovednosti služobného úradu, ktorý predstavuje 100 % náhrada za bolesť činí 423,84 Eur,
ktorá sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa zaokrúhľuje na celé euro smerom nahor t. j. na
sumu 424,00 Eur. Pri rozsahu zodpovednosti služobného úradu, ktorý predstavuje 34 %, náhrada za
bolesť činí 144,16 Eur.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP. Žalobou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti:

6. K porušeniu práv žalobcu došlo z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového

správneho orgánu vychádzali z nesprávneho posúdenia veci a boli nepreskúmateľné pre ich
nezrozumiteľnosť, zmätočnosť, ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca mal za to, že zistenie
skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým správnym orgánom nebolo dostatočné pre posúdenie
veci. Na základe uvedených skutočností žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a
nepreskúmateľné.

7. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z výroku rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný odvolanie
zo dňa 24.04.2017 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. KRPZ-BB-VO2-94-01/2016-PRAV zo
dňa 14.09.2016, ktoré bolo zrušené a nie proti rozhodnutie č. KPRZ-BB-VO2-99-010/2016-PRAV zo dňa
06.04.2017.

8. Žalobca ďalej nesúhlasil s určením miery zodpovednosti žalobcu za poškodenie zdravia v rozsahu
66 % a žalovaného v rozsahu 34 %. Považoval ju za neprimeranú a neadekvátnu k vykonanému
dokazovaniu, nakoľko išlo o úraz, ktorý sa žalobcovi stal pri vykonávaní služobného zákroku a nebolo
sporu o tom, že ide o objektívnu zodpovednosť služobného úradu v plnom rozsahu 100 %.

9. Zároveň žalobca uviedol, že vo svojom odvolaní zo dňa 03.10.2016 a opakovane v odvolaní zo dňa
24.04.2017 uplatnil námietky zaujatosti oprávnenej osoby konajúcej v postavení oprávneného orgánu
voči jeho osobe a o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobca v uplatnených námietkach poukázal
na skutočnosť, že v minulosti žalobca poukazoval na manipulovanie so štatistickými formulármi, kde

sa to dotýkalo až najvyššieho vedenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici,
pričom v roku 2015 sa zúčastnil zvláštneho pohovoru na Krajskom riaditeľstve policajného zboru v
Banskej Bystrici aj za prítomnosti riaditeľa, v čom videl konflikt záujmov a čo aj namietal. V uplatnenej
námietkeďalejžalobcanamietal,ženazákladeuvedenéhosauplatňovalivočinemuviacerénezákonné,
diskriminačné postupy nadriadených, pričom bol degradovaný z pôvodnej funkcie až na radového

policajta.

10. Za spornú v konaní mal skutočnosť, či žalobca vykonával služobný zákrok. Žalovaný bol toho
názoru, že žalobca nevykonával služobný zákrok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že výzvu policajtana preukázanie totožnosti je nutné považoval za súladnú s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.
Využitie tohto oprávnenia zo strany polície treba považovať za služobný zákrok v zmysle § 9 ods. 3
zákona č. 171/1993 Z. z., pretože činnosťou žalobcu sa bezprostredne zasahovalo do dôležitej oblasti

ústavou garantovaných práv a slobôd vodiča motorového vozidla. Žalobca bol názoru, že v konaní neboli
preukázané ani zákonné predpoklady na čiastočné zbavenie zodpovednosti služobného úradu podľa
§ 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože vykonaným dokazovaním a závermi šetrení
vykonaných správnymi orgánmi nebolo nijako preukázané ľahkomyseľné konanie žalobcu v spojení s
jeho vedomosťou, že si vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti mohol zaviniť úraz, hlavne preto, že

chôdza po zasneženom zľadovatenom parkovisku posypaná drťou, si vyžadovala zvláštnu pozornosť.
Považoval aplikáciu liberačného dôvodu podľa ust. § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. za
nesprávny.

11. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu
zavrhoval zamietnuť. Uvádzal najmä tieto skutočnosti:

12. Žalobca vykonával bežnú služobnú činnosť spojenú s lustráciou motorového vozidla, ktoré bolo
kontrolované. Po znovu posúdení úrazového spisu boli preukázané liberačné dôvody na zbavenie
zodpovednosti služobného úradu podľa § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko k
poškodeniu zdravia žalobcu došlo aj jeho čiastočným zavinením. Žalobca, aj keď je zrejmé, že neporušil

právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej
služby konal ľahkomyseľne, pričom si musel pri tom vedomý, že vzhľadom na svoju kvalifikáciu a
skúsenosti, si môže zaviniť úraz, hlavne preto, že chôdza po zasneženom zľadovatenom parkovisku
posypaného drťou si vyžadovala zvláštnu pozornosť.

13. Žalobca v čase vzniku úrazu nebol ani v časovej tiesni, ktorá by mohla byť jedným s faktorom vzniku
úrazu, teda musel si byť vedomý, vzhľadom na svoji kvalifikáciu a skúsenosti, že pri chôdzi v takomto
teréne si musí dať pozor pri kráčaní a našľapovaní. Na parkovisku nebola žiadna prekážka, ktorá by
bola prekážkou pri kráčaní popred služobné motorové vozidlo.

14. Žalovaný po dôkladnom posúdení predmetnej veci zistil, že prvostupňový správny orgán, ktorý
odvolaním napadnutým rozhodnutím rozhodol o priznaní náhrady za bolesť vo výške 144,16 Eur
zodpovedajúcej v rozsahu 34 % zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz žalobcu dostatočne
zistil skutočný stav veci. Pre vydanie rozhodnutia si zaobstaral potrebné podklady, ktoré v dostatočnej
miere objasňovali závery vyslovené vo výroku napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia sa v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku uvádzalo, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Vzhľadom
na uvedené bola námietka zaujatosti správneho orgánu uvádzaná žalobcom v odvolaní vyhodnotená
ako neopodstatnená a odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie ako nedôvodné
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K namietanému pochybeniu v označení preskúmavaného

rozhodnutia vo výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu žalovaný uviedol, že odvolací orgán opravil
oznámením o oprave chyby v písaní, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.08.2017 pod č. PPZ-
KA30-657-006/2017.

15. Podľa názoru žalovaného v odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán nie je povinný na každú

námietku, tvrdenie, prípadne úvahu uvedenú v podanom odvolaní podávať stanovisko, prípadne sa s
nimi zaoberať, ak nijako neobjasňujú skutkový a správny základ napadnutého rozhodnutia, tzn. že nie je
potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia uvádzali odpovede na všetky námietky, a to aj na nepodstatné a
pre vec nevýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď tento ich zo svojho subjektívneho
pohľadu vníma a považuje za relevantné.

16. Žalobca nevyužil možnosť podania repliky k vyjadreniu žalovaného.

17. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku a to vo forme
vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa

12.02.2018, nakoľko k úkonu zverejneného plánovaného verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili
účastníci konania ani žiadna verejnosť (§ 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Žiadny z účastníkov
konania v zákone predpokladaným spôsobom nenavrhli, aby súd nariadil pojednávanie, pričom nebolizistené ani žiadne dôvody, pre ktoré by pojednávanie malo byť nariadené súdom v súlade s § 107 ods.
1 písm. b/ - e/ SSP, preto súd rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP).

18. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.; na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 9 ods. 1 Správny poriadok; zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

23. Podľa § 9 ods. 2 Správny poriadok; z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je

vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného
stupňa.

24.Podľa§10Správnyporiadok;účastníkkonaniaoznámisprávnemuorgánuskutočnostinasvedčujúce
vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

25. Podľa § 12 ods. 1 Správny poriadok; o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a najmä z
pohľadu tvrdenia o nesprávnosti postupu v konaní.

28. Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že odvolací orgán nemusí vo svojom

rozhodnutí zodpovedať všetky namietané otázky. Základným predpokladom presadzovania zásady, aby
zamestnanci verejnej správy vykonávali svoje povinnosti nestranne bez ohľadu na ich vlastné osobné
presvedčenie a záujmy je, aby zákon upravoval mechanizmus zaručujúci, že sa na rozhodnutí nebude
podieľať osoba, ktorej záujmov sa rozhodnutie týka. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca v
konaní, ktoré predchádzalo preskúmavanému konaniu podal voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu

verejnej správy odvolanie, ktoré bolo na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici
doručené 06.10.2016 v závere ktorého uviedol, že v nedávnej minulosti poukazoval na manipulovanie
so štatistickými formulármi, ktoré sa týkalo až najvyššieho vedenia Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Banskej Bystrici a na základe uvedenej skutočnosti namieta zaujatosť oprávneného orgánu,
ktorý vydal napadnuté rozhodnutie a uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s právnymi

predpismi a nevychádza zo skutočného stavu veci a žiada oprávnený orgán o zrušenie sporného
rozhodnutia. Na základe takto podaného odvolania rozhodnutím prezidenta policajného zboru č. PPZ-
KA1-1223-003/2016 zo dňa 22.11.2016 bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená na novéprejednanie a rozhodnutie avšak o námietke zaujatosti v tomto rozhodnutí rozhodnuté nebolo. Z obsahu
spisového materiálu nevyplýva, žeby takéto rozhodnutie bolo samostatne vydané.

29. V následnom odvolaní žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy č. KRPZ-
BB-VO2-94-010/2016-PRAV zo dňa 06.04.2017 opakovane upozornil na skutočnosť, že v predošlom
odvolaní ako aj v tomto odvolaní podal námietku zaujatosti, o ktorej nebolo v čase podania odvolania
zákonnýmspôsobomrozhodnuté,čomázanásledoknesprávneprávneposúdenievtejtovecisprávnym
orgánom s cieľom mu uškodiť.

30. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že stačí potenciálna možnosť
vydania nezákonného rozhodnutia a nie vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré mohlo byť následkom

nezákonného rozhodnutia. Vadami, ktorých následkom je prípadná možnosť nezákonného rozhodnutia,
môže byť aj prípad, keď správny orgán nerozhodol o námietke zaujatosti, ktorú podal účastník konania.
Táto vada mohla mať za následok skutočnosť, že vo veci rozhodoval zaujatý pracovník správneho
orgánu. Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, ak preskúmaním rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby v

konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Nerozhodnutie o vznesenej námietke voči krajskému riaditeľovi policajného zboru v
BanskejBystricijevkonečnomdôsledkuporušenímzákladnéhoústavnéhoprávanaspravodlivýproces.
V konanie pred správnym súdom je jednou so záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a
ochrany práv oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd

dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu § 5 ods. 2, 3 základných princípov konania SSP.

31. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o také vady postupu správnych orgánov pri
rozhodovaní, súd sa v ďalšom nezaoberal preskúmavaním zákonnosti napadnutých rozhodnutí podľa
ďalších bodov žaloby, pretože uvedené závažné procesné pochybenie v postupoch správnych orgánov

to nedovoľuje.

32.Správnysúdmázato,žerozhodovaniepotenciálnevylúčenýmzamestnancomjeprocesnouchybou,
ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak mohla mať skutočnosť, že rozhodoval vylúčený
správny orgán verejnej správy podstatný vplyv na právoplatné rozhodnutie a ak sa náprava neurobila v

odvolacom konaní, je to dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

33. Úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní odstrániť procesné pochybenie, rozhodnúť o
námietke zaujatosti voči vedeniu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, a v

konečnom dôsledku vydať nové rozhodnutie vo veci samej.

34. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania účelne vynaložených v súvislosti s týmto konaním v
plnom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách je v súlade s § 167 ods. 1
SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

35. Uvedené skutočnosti preto viedli správny súd k vydaniu rozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním

kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej

podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.