Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212715
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714212715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu Ľ. J., F.. XX.XX.XXXX, T.

H., H.F. XXX/XX, W. U. &. H., J..S..Z.., I. P., O.: XX XXX XXX, H., E. XXX/XX, H. Ž. D. J., F.. XX.XX.XXXX,
T. A. Q. XXX, W. D.. E. T., I., O.: XX XXX XXX, H., Š. X, v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, X.poschodie, byt. dom súp. č. XXX na
ul. H. v H. vrátane spoluvlastníckeho podielu 35/1000 na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX zapísané na LV č. XXXX, obec a k.ú. H. dňom
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 12.11.2014 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu XX
na X.poschodí, byt. domu súp. č. XXX na ul. H. R. H. vrátane spoluvlastníckeho podielu 35/1000 na
spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku č. parcela č. XXXX a parcela č. XXXX zapísané
na LV XXXX obec a k.ú. H. a že je výlučnou vlastníčkou garáže súp. č. XXXX a pozemku parcela č.

XXXX zapísané na LV XXXX k.ú. H..

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu H. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.6.2012, právoplatné dňa 13.7.2012. Svoj návrh žalobkyňa
odôvodnila tým, že aj keď odkúpenie bytu bolo realizované zo spoločných prostriedkov manželov,
uvedený byt patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to so zreteľom na ust. § 28 zák. č. 182/1993 Zb.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastníci konania uzatvorili manželstva dňa 25.10.1997.

3. Právny zástupca žalobkyne navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť z dôvodu, že pred uzavretím
manželstva došlo k prevodu členských práv z matky žalobkyne na žalobkyňu. Pri uzavretí manželstva
nedošlo k vzniku spoločného členstva v bytovom družstve, ale len k spoločnému nájmu družstevného
bytu. Rozvodom manželstva tento spoločný nájom zanikol. Naliehavý právny záujem v uvedenej právnej
veci je daný, a to z dôvodu, aby sa zosúladil skutočný stav so zápisom v katastri vo vzťahu k bytu a aby
tento byt nepatril do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Vo vzťahu k petitu, t.j. že žalobkyňa je výlučná vlastníčka garáže súp. č. XXXX na LV XXXX, právny
zástupca poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzatvorená po uzatvorení manželstva a žežalobkyni poskytla dar na zaplatenie kúpnej ceny, t.j. finančné prostriedky matka žalobkyne, táto vložila
na účet mesta kúpnu cenu 90.000,- Sk.

5. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s návrhom a podľa jeho vyjadrenia podľa ust. § 143
Občianskeho zákonníka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva, aj keď ho nadobudol darom, dedením. Skutočnosť o údajnom darovaní
finančných prostriedkov matky, ktoré boli následne použité na kúpu nehnuteľnosti sú irelevantné vo
vzťahu k nadobudnutiu vlastníckych práv kúpnou zmluvou.

6. Žalobkyňa podala na Okresný súd H. dňa 10.7.2013 žalobu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Dňa 15.12.2015 bolo
prerušené do právoplatného skončenia veci XXC/XXX/XXXX.

7. Súd z listinných dôkazov mal preukázané, že dňa 8.10.1998 bola uzatvorená zmluva o prevode

vlastníctva družstevného bytu medzi Z. H. a Ľ. J. a D. J., kde predmetom prevodu bol prevod
vlastníctva bytu č. XX na X.poschodý bytového domu súp. č. XXX na ul. H. R. H. do bezpodielového
spoluvlastníctva, LV XXXX k.ú. H..

8. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola uzatvorená podľa zák. č. 42/1992 Zb. o úprave

majetkových vzťahov a vyporiadaní nárokov družstva v znení neskorších predpisov, zák. č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde prevádzajúcim bolo Z. J. T. C. H. a nadobúdateľmi
členovia družstva Ľ. J., S.. Š.Á. a manžel D. J., bytom H., H. XXX/XX. Zmluva bola uzavretá dňa
8.10.1998. Súd má zato, že zo strany Z. došlo k porušeniu zák. č. 182/1993 z dôvodu, že zmluvu o
prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorili medzi ako uvádzajú členmi družstva, čo z listinných

dôkazov súd mal preukázané, že výlučným členom družstva bola Ľ. J., rod. Š. I. D. J. nebol členom
družstva, tzn. podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka-neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, tzn. že zmluvu
o prevode vlastníctva bytu Z. H. mohol uzatvoriť výlučne s členom družstva, t.j. so žalobkyňou. Z.
pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu neskúmalo členstvo v Z. (vznik členstva jednotlivých

účastníkov zmluvného vzťahu). Na základe tejto skutočnosti taktiež súd považoval a vyhovel návrhu
žalobkyne a určil, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu je žalobkyňa.

9. V danom prípade bolo rozhodujúcim posúdenie otázky, či nadobudnutie nehnuteľnosti postupom
podľa § 16, § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona

č. 158/1998 Z.z., účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z."), manželom, ktorý
je výlučným členom bytového družstva, má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k
predmetu prevodu, alebo či dôjde k založeniu spoluvlastníckeho podielu oboch manželov v zmysle §
143 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že touto právnou otázkou sa zaoberal
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 Cdo 291/2006, v ktorej vyslovil názor, že § 16

ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. treba považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave
nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 Občianskeho zákonníka, že uvedené
ustanovenie § 16 jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba z toho manželov,
ktorý je členom družstva, a že ak nevzniklo manželom spoločné členstvo v bytovom družstve, potom
byt, ktorý nadobudol do vlastníctva podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. ten z manželov, ktorý sa

stal členom družstva, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Keďže žalobkyňa nadobudla
členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným, uzavretím manželstva vzniklo
obom manželom právo spoločného užívania bytu, ktoré sa v súlade s § 871 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zmenilo na spoločný nájom a keďže členom družstva bola len žalobkyňa, len žalobkyňa
bola oprávnená vyzvať bytové družstvo k prevodu bytu do vlastníctva, preto bytové družstvo v súlade

s § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. previedlo vlastníctvo bytu na žalobkyňu a len žalobkyňa sa stala
jeho výlučnou vlastníčkou. Na základe uvedeného uzavrel, že nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného a to aj napriek tomu, že boli nadobudnuté počas trvania
manželstva.

10. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý malvydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovipôvodnéhovlastníka(§143Občianskehozákonníka).Vecivbezpodielovomspoluvlastníctve
užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich

užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

11. Pre správne posúdenie opodstatnenosti žaloby v danej veci, bolo potrebné riešiť otázku, či
nadobudnutie nehnuteľností postupom podľa § 16 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. manželom, ktorý
je výlučným členom bytového družstva, má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k
predmetu prevodu, alebo či dôjde k založeniu spoluvlastníckeho práva oboch manželov v zmysle § 143
Občianskeho zákonníka.

12. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobkyňa dňa 3.8.1992 uzatvorila dohodu o prevode
členských práv a povinnosti spojených s členstvom s Z. medzi prevodcom R. Š., T. H. XXX/XX, H. a
nadobúdateľom Ľ. J., S.. Š.-žalobkyňa. Prevod členských práv sa týka bytu č. XX, na ul. H. XXX/XX,
H.. Dňa 20.5.1996 bola uzatvorená dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu medzi Z. H. a členom družstva
Š. Ľ.-vydatá J., byt č. XX, ul. H. XXX/XX, kde okrem iného je uvedené, že dňom 1.8.1992 odovzdáva

byt do osobného užívania.

13. Žalovaný uviedol, že nikdy sa nestal členom bytového družstva, avšak dňa 8.10.1998 uzatvorili
zmluvuoprevodevlastníctvadružstevnéhobytumedziZ.H.aĽ.J.,S..Š.amanželD.J.,kdepredmetom
prevodu vlastníctva bol byt č. 41, na 5.poschodí bytového domu. Vklad bol povolený dňa 18.1.1999.

To znamená, že členkou bytového družstva sa stala výlučne žalobkyňa podľa zápisnice o dohode, o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.5.1996 a manželstvo uzatvorili dňa 25.10.1997, tzn. pred uzavretím
manželstva sa žalobkyňa stala členkou družstva.

14. V danom prípade teda žalobkyňa nadobudla členstvo a nájom družstevného bytu ešte pred

uzavretím manželstva so žalovaným a uzavretím manželstva im vzniklo právo spoločného nájmu
družstevného bytu, nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve.

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zákon č. 182/1003 Z.z.") byt,

ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi.
Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu
podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č.
182/1993 Z.z.).

16. Vyššie citované ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. teda jednoznačne zakotvujú prevod
družstevného bytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom družstva. Oprávnenosť takéhoto
postupu potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku z 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo
291/2006, v ktorom súd vychádzal z konštrukcie transformácie členského podielu. Podľa uvedeného
rozsudku: „družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového

družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, tento
má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako cena všeobecná, t.j. cena, za ktorú by bolo
možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,
polohy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už
realizovanými prevodmi členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste (R 40/2002). Ak

je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva členský podiel pripadá
zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva
toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného
bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za
jeho majetok.", ako i „pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva,

nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu)
ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o
majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela).
To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženiedoterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci
ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov."

17. Keďže žalobkyňa nadobudla členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva, uzavretím
manželstva vzniklo manželom len právo spoločného nájmu družstevného bytu, nie však spoločné
členstvo v družstve a prevod bytu len do vlastníctva žalobkyne by bol v súlade s § 16 a § 28 zákona č.
182/1993 Z.z. Preto nemožno prisvedčiť správnosti názoru žalovaného, že byt patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu žalobkyne vyhovel a určil, že výlučnou
vlastníčkou bytu je žalobkyňa.

19. Vo vzťahu k druhému petitu návrhu, t.j. určenie vlastníckeho práva ku garáži súp. č. XXXX na

pozemku parcela č. XXXX zapísané na LV XXXX obec a k.ú. H., kde žalobkyňa žiadala určenie
vlastníckeho práva, súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko z listinných dôkazov, a to kúpnej zmluvy
uzavretej medzi E. H. a D. J. a manželka Ľ. J. zo dňa 19.7.1999, vklad povolený dňa 18.8.1999 pod č. V-
XXXX/XX v bode 3 mal súd preukázané, že predávajúci odpredali pozemok a na ňom postavenú garáž
podľa zmluvy a kupujúci uhradili za túto nehnuteľnosť kúpnu cenu v sume 90.000,- Sk, ako aj svedkyňa

H. potvrdila, že obidve garáže pre dcéry zaplatila ona, kúpnu zmluvu neuzatvárala. Uviedla, že nikto ju
neprosil, aby uvedenú kúpnu cenu uhradila a že žiadosť o kúpu garáže na Mestský úrad podal D. J. z
dôvodu, že dcéra už bola vlastníčkou inej garáže.

20. Súd poukazuje na skutočnosť, že listina kúpna zmluva zo dňa 19.7.1999, ktorou účastníci konania

nadobudli vlastnícke právo, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa neopiera, že uvedenú
nehnuteľnosť nekúpili do spoluvlastníctva, avšak namieta tú skutočnosť, že za uvedenú nehnuteľnosť
kúpnu cenu uhradila matka žalobkyne. Ako svedkyňa R. H. sama uviedla, uhradila kúpnu cenu za obidve
garáže. Kúpna zmluva zo dňa 19.7.1997, ktorú uzatvoril E. H. a kupujúci O.. G. a manžel H. G., kúpna
zmluva sa týka pozemku parcela č. XXXX k.ú. H. a na ňom postavená garáž za dohodnutú kúpnu cenu

90.000,- Sk, aj za túto garáž podľa vyjadrenia svedkyne uhradila kúpnu cenu svedkyňa. Dňa 8.2.2001
uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, a to parcela č. XXXX k.ú. H. O.. C. G.Á.
I. H. G. ako predávajúci a ako kupujúci D. J. a manželka Ľ. J. za dohodnutú kúpnu cenu 88.450,- Sk.
Podľa vyjadrenia svedkyne uhradila kúpnu cenu za predmetnú garáž. Súd má zato, že skutočnosť, že R.
H. darovala finančné prostriedky v sume 90.000,- Sk za garáž, neznamená, že prevod vlastníckych práv

medzi E. H. a žalobkyňou a žalovaným nezakladal vznik vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

21. Konanie žalobkyne a žalovaného týkajúce sa uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to garáže na parcele
č. XXXX k.ú. H. bolo prejavom vôle obidvoch účastníkov konania a vyjadrenie svedkyne, že finančné
prostriedky darovala výlučne dcére, súd považuje za zavádzajúce, nakoľko svedkyňa vedela, že

kupujúcimi predmetnej nehnuteľnosti sú manželia a v čase uhradenia tejto kúpnej ceny, tieto skutočnosti
nenamietala a súd má zato, že aj keď tieto finančné prostriedky uhradila za kúpu garáže, tak bolo
to ako dar pre obidvoch účastníkov konania, nakoľko bola si vedomá, že účastníkmi tohto vzťahu sú
obidvajavtomtoobdobímanželia.Neboltozostranysvedkyneprejavvôlevýlučnedarovaniafinančných
prostriedkov dcére.

22. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vecvydanáakoprávnemunástupcovipôvodnéhovlastníka.3)

23. Podľa § 143a Občianskeho zákonníka

ods. 1 manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
ods. 2 manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva.ods. 3 dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej
osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

24. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka
ods. 1 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
ods. 2 ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.