Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213202282.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., K

červenému dvoru 3269/25a, Nagano Office Center, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej M.
Š., O. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 837,17 Eur s príslušenstvom, dňa 30.9.2016 bez nariadenia
pojednávania takto

r o z h o d o l :

Konanie vo veci z a s t a v u j ev časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 837,17
Eur od 16.11.2010 do zaplatenia.

Žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky (článok 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) sa
domáha voči žalovanej, aby žalobcovi zaplatila a) zmenkovú sumu vo výške 837,17 Eur, b) zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 837,17 Eur od 16.11.2010 do zaplatenia, c) 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 837,17 Eur od 29.12.2010 do zaplatenia, d) zmenkovú odmenu 1/3 % zmenkovej sumy,

teda 2,79 Eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je indosátorom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
na zmenkovú sumu uvedenú v zmenke. Zaviazala sa tiež k úhrade zmenkového úroku.

3. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o. (indosant).

4. Indosant predložil zmenku k zaplateniu žalovanej. Žalovaná zmenku nevyplatila.

5. O návrhu žalobcu už bolo súdom rozhodnuté, keď Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 17.7.2013
č.k. 6C 20/2013-21 návrh zamietol. Podľa dôvodov rozsudku, súd mal za preukázané, že žalobca
v konaní uplatňuje pohľadávku zo zmenky. Žalobca bol súdom v priebehu konania vyzvaný uviesť

a predložiť právny titul, na základe ktorého bola zmenka vstavená a vyplnená, pre možnosť súdu
zabezpečiť právnu ochranu spotrebiteľa za predpokladu, ak pôvodný právny vzťah má charakter vzťahu
spotrebiteľského. Žalobca svoj návrh na výzvu súdu nedoplnil, čím spôsobil, že nie je možné objektívne
zistiť, či žalobca sa voči žalovanej nedomáha splnenia povinnosti zo spotrebiteľského vzťahu. Návrhžalobcu, podľa súdu, preto bolo potrebné zamietnuť podľa článku 4 bod 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 7.11.2013 č.k. 5Co 172/2013-42
rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal zato, že prvostupňový
súd použil nesprávnu formu rozhodnutia. Pokiaľ mal prvostupňový súd za to, že pre rozhodnutie vo veci
je nevyhnutné preskúmať právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, nemal
návrh žalobcu zamietnuť podľa článku 4 ods. 4 nariadenia, ale mal postupovať podľa článku 5 a násl.

Nariadenia, lebo nie je vylúčené, že skutočnosti, ktoré považuje prvostupňový súd za relevantné pre
rozhodnutie vyplynú z ďalšieho štádia konania.

7. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré súdu bolo doručené dňa 22.12.2015, žalobca súdu
oznámil, že svoj návrh berie čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si v konaní uplatňuje len zmenkový

úrok vo výške 0,06 % denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva žalobca bez zmeny.

8. Predmetom konania je žalobcom tvrdené právo zo zmenky, ktorú dňa 27.5.2010 vystavila v Bardejove
žalovaná na sumu 837,17 Eur. Na dôkaz svojho nároku súdu predložil originál zmenky s tým, že je
indosatárom všetkých práv z tejto zmenky.

9. Žalobca svojich práv zo zmenky sa domáha Návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu.

10. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie
sauplatňujevobčianskychaobchodnýchveciachpricezhraničnýchsporochbezohľadunapovahusúdu
alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a

nákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie
alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

11. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v
ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom

štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

12. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo

elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

13. Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol

navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako

je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

14. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.

Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo o to požiada niektorá
zo strán.15. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

16.Podľačlánku5ods.3Nariadeniaodporcaodpoviedo30dnípodoručenítlačivanávrhunauplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

17. Podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

18. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky,
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

19. Podľa článku 7 ods. 2 Nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia
ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku.
Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

20. Podľa článku 9 ods. 1 až 3 Nariadenia súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál
môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo
strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie

alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.
Súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to
nevyhnutné na vydanie rozsudku. Pri tomto rozhodnutí súd alebo tribunál berie do úvahy náklady. Súd
alebo tribunál využije najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov.

21. Vzhľadom na hodnotu pohľadávky uplatňovanej žalobcom, ktorá neprevyšuje sumu 2.000,- Eur
(článok 2 ods. 1 Nariadenia), charakter sporu (spor medzi právnickou osobou a fyzickou osobou, v
dôsledku čoho ide o občianskoprávny spor) a skutočnosť, že sídlo žalobcu je v Českej republike a
bydlisko žalovanej na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho ide o cezhraničný spor, sú splnené
podmienky citovaného Nariadenia, aby žalobca svojho nároku sa domáhal spôsobom upraveným týmto

Nariadením.

22. V zmysle citovaného článku 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá

zo strán. Z uvedeného tak vyplýva, že Nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie. Potreba ústneho
pojednávania pritom môže byť daná buď na základe návrhu strán sporu, alebo na základe rozhodnutia
samotného súdu.

23. Strany sporu návrh na nariadenie ústneho pojednávania nepodali, preto bolo na rozhodnutí súdu, či

o spore rozhodne podľa Nariadenia alebo nariadi ústne pojednávanie.

24. Cieľom prijatia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo zjednodušenie a zrýchlenie cezhraničného
konania v civilných a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu a tým zjednodušenie prístupu k

spravodlivosti. V zásade, ako to už súd uviedol v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku, konanie
má písomnú povahu. Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná, súd by mal
nariadiť vo veci pojednávanie. Potreba nariadiť ústne pojednávanie vzniká najmä vo veciach skutkovo
a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné vec prejednať za prítomnosti strán sporu, aletiež v prípadoch, v ktorých súd je zo zákona povinný vykonať kontrolu, či žalobcom uplatňovaná v spore
pohľadávka, nie je založená na neprijateľných zmluvných podmienkach.

25. Spormi, v ktorých súd zo zákona je povinný zisťovať podmienky, za ktorých zmluvný vzťah, v ktorom
vznikla pohľadávka uplatňovaná jednou zo sporových strán, vznikol včítane obsahu zmluvného vzťahu,
je nesporne spor, v ktorom jednou zo strán je spotrebiteľ.

26. Žalovaný odmietol vyhovieť výzve súdu uviesť konkrétny právny titul, na základe ktorého bola

zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými
stranami (viď písomné podanie žalovaného zo dňa 24.5.2013).

27. Zmenka, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku, je dopredu pripraveným
tlačivom, do ktorého boli rukou vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje
vystaviteľa a jeho podpis. Rovnako rukou, v dopredu pripravenej kolónke, je vpísané číslo XXXXXXXXX.

28. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er 928/2011 bolo zistené, že pod uvedeným číslom
XXXXXXXXX bola dňa 27.5.2010 uzavretá písomná zmluva o úvere medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava a dlžníkom M. Š., z obsahu ktorej vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje dlžníčke poskytnúť úver vo
výške 350,- Eur a dlžníčka sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok

vo výške 246,- Eur, t. j. celkom zaplatiť 696,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc
2.6.2010. K zmluve o úvere je pripojená kópia zmenky o rovnakom obsahu, ako v prípade zmenky,
z ktorej žalobca si v tomto spore uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku a ktorú žalobca nadobudol
indosamentom.

29. Z rovnakého spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er 928/2011 vyplýva, že na základe návrhu
veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, bola žalovanej ako dlžníčke uložená rozsudkom vydaným dňa
13.7.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. povinnosť zaplatiť
veriteľovi sumu 837,17 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 837,17 Eur
od 16.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 837,17 Eur od 29.12.2010

do zaplatenia. Podľa potvrdenia rozhodcovského súdu, rozsudok sa dňa 30.5.2011 stal právoplatným
a dňa 2.6.2011 vykonateľným.

30. Z rozhodcovského rozsudku oprávnený Pohotovosť, s.r.o., Bratislava podal súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie exekúcie, ktorý dňa 30.8.2011 požiadal súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 2.1.2012 č.k. 3Er
928/2011-10, ktoré sa dňa 17.2.2012 stalo právoplatným, žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

31. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že súd zmluvu o úvere dňa 27.5.2010 uzavretú medzi Pohotovosť,

s.r.o., Bratislava a žalovanou pod číslom XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver, považoval za zmluvu spotrebiteľskú a úver za spotrebiteľský úver. Rozhodcovský súd vo svojom
rozsudku sp. zn. SR 02937/11 zo dňa 4.5.2011 slúžiaci spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
ako exekučný titul, ale vychádzal z iného právneho názoru, opomenul v ňom aplikovať príslušné
kogentné vnútroštátne a európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, je tak v rozpore s viacerými

ustanoveniamiObčianskehozákonníka,zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochiSmernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, preto pre rozpor exekučného
titulu so zákonom a podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo možné vyhovieť.

32. Súd v tomto konaní rovnako ako súd v exekučnom konaní vychádzal zo záveru, že zmluva o
úvere dňa 27.5.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovanou pod
číslom XXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava žalovanej poskytla
úver vo výške 350,- Eur je zmluvou spotrebiteľskou a úver spotrebiteľským úverom. Úver žalovanej bol
poskytnutý právnickou osobou s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov, o čom svedčí jej zápis v obchodnom registri (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava je
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vložka číslo: 23636/B), v
dôsledku čoho pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala v postavení dodávateľa tak, ako je tento
definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná mala postavenie spotrebiteľatak, ako je tento definovaný v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, lebo pri uzatváraní zmluvy
a jej plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Zmenka, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje voči žalovanej peňažnú pohľadávku, bola tak
žalovanou vystavená na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Ide o spotrebiteľskú
zmenku, pri ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a

zmluvných podmienok jej vyplnenia.

34. Súdnu kontrolu zmenky vystavenej na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy z
pohľadu neprijateľnosti podmienok zmluvy, v rámci ktorej zmenka bola vystavená, nie je ale možné
vykonať v režime Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2007, v dôsledku čoho súd
rozhodol, že o návrhu žalobcu bude konať a rozhodne podľa vnútroštátnych procesných predpisov.

35. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

36. Konanie vo veci začalo dňa 28.3.2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., ktorý dňom 30.6.2016
bol zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). Konanie za účinnosti zákona

číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) nebolo skončené, preto počnúc od 1.7.2016, t. j. dňom
nadobudnutia účinnosti nového procesného predpisu upraveného zákonom číslo 160/2015 Z.z., na toto
konanie je treba použiť tento nový procesný poriadok s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo
do 1.7.2016, zostávajú zachované.

37. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

38. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, ide o spor, v ktorom na strane žalovanej
vystupuje spotrebiteľ, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaná sa k návrhu žalobcu nevyjadrila)
a tak po zistení, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd o návrhu žalobcu rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania.

39. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

40. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd dňa 20.9.2016 oznámil na úradnej tabuli súdu a
jeho webovej stránke. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.9.2016.

41. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému

záväzku žalovanej (vystaviteľ zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky podľa zmluvy o úvere číslo
XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2010 uzavretej spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom
žalovanej.

42. Podľa § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

43. Podľa § 76 citovaného zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie. Ak niet osobitného údaja,

platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom
pri mene vystaviteľa.

44. Podľa § 77 toho istého zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20 ), sročnosti (§§ 33 až 37 ), platení (§§ 38 až 42 ), postihu pre neplatenie (§§ 43
až 50 , 52 až 54 ), platení pre česť (§§ 55 , 59 až 63 ), odpisoch (§§ 67 a 68 ), zmenách (§ 69 ), premlčaní (§§ 70 a 71 ), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§

72 až 74 ). Pre vlastnú zmenku
platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než
je bydlisko zmenečníka (§§ 4
a 27 ), o úrokovej doložke
(§ 5 ), o nesrovnalostiach v

údajoch zmenkovej sumy (§ 6 ),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7 , o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia
zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8 ), a o blankozmenke (§ 10 ). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§
30 až 32 ); v prípade § 31 ods.
4 platí, že sa zmenečné ručenie,
ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

45. Podľa § 11 uvedeného zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom). Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku
rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na
vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

46. Podľa § 14 zák. č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:
a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného;
b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu;

c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.

47. Podľa § 17 citovaného zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnostiodôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

48. Zmenka, z ktorej sa žalobca v spore domáha svojho peňažného nároku, bola žalovanou vystavená
ako vlastná zmenka. Súd pritom konštatuje, že zmenka je úplná, lebo má všetky náležitosti uvedené v
ustanovení § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

49. Žalovaná zmenku vystavila v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava (remitent zmenky).

Originálom zmenky žalobca preukázal, že zmenka v súlade s ustanovením § 11 a násl. zákona č.
191/1950 Zb. bola prevedená na neho indosamentom (rubopisom) od remitenta zmenky.

50. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a v právnej teórii i súdnej praxi platilo, že plnenie zo
zmenky nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Z tohto pohľadu sa

záväzok žalovanej, zmenku pri jej predložení vyplatiť javí ako bezpodmienečný.

51. Zákonom číslo 438/2015 Z.z. došlo okrem iného aj k novele zákona číslo 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch.

52. Podľa čl. II. zákona číslo 438/2015 Z.z. Zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z. z. a zákona č. 492/2009
Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I v § 17 sa na konci pripája táto veta: „Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.“.
2. V Čl. I sa doterajší text § 17 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) Napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.“.

53. Zákon číslo 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 23.12.2015. Vo vzťahu k článku II. však nemá
prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho nové znenie § 17 zákona číslo 191/1950 Zb. je nutné použiť aj
na právne vzťahy, ku ktorým došlo predo dňom 23.12.2015, teda aj na právny vzťah medzi žalovanou a
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, v rámci ktorého žalovaná dňa 27.5.2010 vystavila zmenku
v prospech označenej spoločnosti.

54. Už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že žalovaná zmenku, z ktorej si
žalobca uplatňuje v spore svoj nárok, vystavila na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy
uzavretej medzi ňou a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola pôvodným majiteľom
zmenky. Žalovanej tak v zmysle ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. v znení po 22.12.2015 vzniklo

právo robiť námietky zakladajúce sa na jej zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou založenou zmluvou
o úvere zo dňa 27.5.2010 pod číslom XXXXXXXXX.

55. Žalovaná svojej právo robiť námietky nevyužila.

56.VtejtosúvislostivšaksúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.
zn. 6Cdo 1/2012, z ktorého vyplýva, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.

57. V súlade s týmto stanoviskom, ktoré je v zhode so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä jej čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1, súd preto ex offo
zisťoval, či zmluva o úvere dňa 27.5.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
a žalovanou neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskehozákonníka. Na súdnu kontrolu ex offo pritom súd oprávňuje aj znenie ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950
Zb. v znení od 23.12.2015.

58. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 27.5.2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom

spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami
za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Zabezpečenie splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je
pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať

v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktorébola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

59. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

60. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj
iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami neprijateľnými sú aj

takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

61. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strane formulára zmluvy, na ktoré sa dodávateľ -

Pohotovosť, s.r.o., Bratislava v zmluve aj odvoláva. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rovnako
aj samotná zmluva o úvere tvoria formulár, ktorého obsah bol dopredu pripravený spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky sa na tvorbe obsahu zmluvy
i Všeobecných podmienkach podieľať a ovplyvniť ich obsah. Obsah zmluvy o úvere i Všeobecné
podmienky neboli tak individuálne dojednané.

62. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je pod bodom 14 dohoda o vyplnení zmenky,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum na zmenke remitent vyplní tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto

podmienok stal splatný celý dlh.

63. Nemôže byť sporu o tom, že bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru aj keď je nadpísaný
ako dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, nebol individuálne vyjednaný a teda v žiadnom prípade
nejde o dvojstranný právny úkon. Ako obsahová súčasť Všeobecných podmienok dohoda bola dopredu

pripravená dodávateľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky a
zároveň vystaviteľky zmenky, ovplyvniť jej obsah. Povinnosti úverového dlžníka tak boli nahradené
remitentom (dodávateľom) zdôrazňovaným abstraktným zmenkovým záväzkom.

64. Vo svojej podstate tak článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je svojim obsahom a

účelom obchádzaním zákona na ujmu práv žalovanej ako spotrebiteľky. Aj keď článok 14 Všeobecných
podmienok priamo síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Z uvedeného dôvodu dohoda o vyplňovacom práve pojatá
do bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

65. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, z ktorej nárok si uplatňuje žalobca v spore, je absolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Za obchádzanie
zákona sa totiž považuje aj zámerné použitie prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané
a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska práva sa javí ako nenapadnuteľný a teda keď sa niekto

správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a
nežiaduci.66. Súd pri svojom rozhodovaní nemohol pominúť ani zistenie, že zmenka o obsahu, ako bola súdu
predložená žalobcom, je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu jej vystavenia.

67. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu 27.5.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde

k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia jemaximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

68. Na základe zmluvy o úvere žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur a tak je nesporné, že

zmenková suma zmenky, z ktorej žalobca si v spore uplatňuje svoj peňažný nárok, prevyšuje maximálne
prípustnú výšku zmenkovej sumy (30 % istiny úveru), do ktorej dlh z úveru bolo možné zabezpečiť
vystavením spotrebiteľskej zmenky. Zmenka je tak v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

69. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre absolútnu neplatnosť vyplňovacieho práva k zmenke

i rozpor obsahu zmenky v časti zmenkovej sumy s ustanovením § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, nemohol platne vzniknúť zmenkový záväzok žalovanej podľa zmenky, na
základe ktorej sa žalobca domáha voči žalovanej v spore plnenia.

70. Vzhľadom na uvedené, žalobca nemohol voči žalovanej, z ním indosovanej zmenky, nadobudnúť

právo na jej zaplatenie.

71. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 žalobca súdu oznámil, že svoj návrh na začatie konania
berie späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, čím si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške

0,06 % denne.

72. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

73. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

74. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

75. K čiastočnému späťvzatiu návrhu žalobcom síce došlo ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, avšak pre rozhodnutie o tomto právnom úkone žalobcu je treba použiť už
nový procesný poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z. - § 470 ods. 1, 2 C.s.p.). K čiastočnému späťvzatiu
návrhu žalobcom došlo pred prvým pojednávaním, preto súd konanie vo veci v rozsahu späťvzatia
návrhu zastavil.

76. V prevyšujúcej časti, z dôvodov uvedených v bode 70 a jemu predchádzajúcich, žalobu žalobcu
zamietol.

77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu

úspešná, lebo za úspech žalobcu nemožno považovať zastavenie konania v časti späťvzatia návrhu,
preto jej súd voči neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.

78. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie, po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.