Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203374
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6315203374.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ N. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX W., 2/ P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.. I. XXXX/XX, XXX XX W.,
obe zastúpené splnomocnenou advokátkou JUDr. Karinou Uhrínovou, so sídlom Advokátskej kancelárie
Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: COOP Jednota Brezno, spotrebné

družstvo, IČO: 36 009 342, Nám. Gen. M. R. Štefánika 44/52, 977 01 Brezno, zast. splnomocnenou
advokátkou JUDr. Ivetou Horváthovou, so sídlom Advokátska kancelária ul. Boženy Němcovej č. 1, 977
01 Brezno, o zaplatenie 4 433,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň 1/ a 2/ proti výroku II.
uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 2C/201/2015 - 186 zo dňa 24. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 2C/201/2015 - 186
zo dňa 24. 11. 2017 o d m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ a 2/
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobkýň na pojednávaní dňa 24. 11. 2017. O trovách konania súd rozhodol tak, že

žalovaný má voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane pri aplikácii § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v danom prípade zodpovednosť za zastavenie
konania nesú žalobkyne, ktoré zobrali podanú žalobu späť na základe procesnej obrany žalovaného. Z

týchto dôvodov žalovanému priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyniam v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd priznal žalovanému voči
žalobkyniam nárok na náhradu trov konania, podali odvolanie žalobkyne podaním zo dňa 12. 01. 2018,
ktoré toho istého dňa podali na Slovenskej pošte. V podanom odvolaní namietali aplikáciu ustanovenia

§ 256 ods. 1 CSP, pričom v odvolaní uviedli, že existujú v súdenej veci dôvody hodné osobitného zreteľa
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP s poukazom na to, že o svojom nepochybnom vlastníckom práve
boli presvedčené, každá zo žalobkýň bola vedená na liste vlastníctva, voči ich rodičom nebol vedený
žiadny spor týkajúci sa spornosti vlastníctva predmetných nehnuteľností. Nemali žiadnu vedomosť o
nesprávnosti zápisu ich vlastníctva k sporným pozemkom, vychádzali zo správnosti zápisu údajov v
katastri nehnuteľností. Za okolnosť hodnú osobitného zreteľa považujú aj sociálny status, keď obidve

žalobkyne sú dôchodkyne, pričom výška starobného dôchodku žalobkyne 1/ je 335,40 Eur, žalobkyne 2/
390,60 Eur, žalobkyňa 1/ je ťažko zdravotne postihnutá, žalovaný je podnikateľský subjekt. Za okolnosťhodnúosobitnéhozreteľapovažujúajpostojžalovaného,ktorýdôkazoexistenciikúpnejzmluvypredložil
až pred pojednávaním dňa 24. 11. 2017, tiež za takúto okolnosť považujú zložitosť prejednávanej veci,
navrhli, aby odvolací súd prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa a rozhodol tak, že odvolaním

napadnutý výrok o priznaní nároku žalovaného na náhradu trov konania zmení a rozhodne tak, že
žalovaný nemá voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň poukázal na to, že žalobkyne sa pôvodne
domáhali nároku titulom bezdôvodného obohatenia, uplatňovali len zodpovednostné (sekundárne)

nároky voči žalovanému bez toho, aby sa zároveň primárne domáhali odstránenia existujúceho
protiprávneho stavu. Následne svoj pôvodný návrh zmenili a rozšírili a žiadali, aby súd prikázal
žalovanému do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ vo veľkosti 1 a spoluvlastnícky
podiel žalobcu 2/ vo veľkosti 1 k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný poukázal na to, že hoci žalobkyne
najprvtvrdili,ženemôžeísťoneoprávnenústavbu,čosatýkabudovyžalovaného,následnezačalitvrdiť,
že sa jedná o stavbu neoprávnenú. Vo vzťahu ku konaniu o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim (ROEP) poukázali na to, že právna predchodkyňa žalobkýň i napriek tej
skutočnosti, že si bola vedomá, že došlo k platnému predaju dotknutých pozemkov, tieto skutočnosti
v konaní vedome neuviedla. Poukázal ďalej na to, že žalobkyňa 1/ v čase podpisu Kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 11. 02. 1971 mala XX rokov a žalobkyňa 2/ mala XX rokov. Žalovaný má za to, že
o predmetnom právnom úkone boli riadne oboznámené najmä s prihliadnutím na to, že ich rodičia

- predávajúci dostali jednak bytovú náhradu a jednak značné finančné prostriedky. Žalobkyňa 2/ sa
sama pri rozhovore s predsedníčkou predstavenstva žalovaného v lete roku 2017 vyjadrila, že: „ony
peniaze dostali, ale málo, preto chcú ďalšie“. Na základe uvedeného a ďalších indícií žalovaný začal
vlastné pátranie v štátnom archíve. Poukázali na to, že z Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 11. 02. 1971 je
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že právni predchodcovia žalobkýň odpredali, okrem iného,

aj dotknuté pozemky, ktorá skutočnosť im musela byť známa tak pri nadobudnutí pozemkov, ako aj
pri podaní žalobného návrhu. Pokiaľ v odvolaní poukazujú na svoj sociálny status, žalovaný poukázal
na to, že žalobkyne uvádzajú opäť nepravdivé tvrdenia a zavádzajú súd. Žalobkyňa 1/ je výlučnou
vlastníčkou a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v okrese W., obci W., k. ú. W., vedených na 20-
ich listoch vlastníctva. Tvrdenia žalobkyne 1/ vyvracia zápis na LV č. XXXX, kde je žalobkyňa 1/ vedená

ako výlučná vlastníčka štyroch stavieb - budovy pre obchod a služby, prevádzkovej budovy a dvoch
stavieb obchodného centra. Podľa vedomosti žalovaného všetky objekty sú prenajaté, a teda jediným
príjmom žalobkyne 1/ nie je len dôchodok vo výške 335,40 Eur. Zalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou
a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v okrese W., obci W., k. ú. W., vedených na 6-ich listoch
vlastníctva. Žalovaný predmetný spor nevyvolal, v každej fáze vzájomných rokovaní a v priebehu trvania

sporumalreálnyzáujemovyriešeniemajetko-právnychvzťahovknehnuteľnostiam.Nemožnomuuprieť
snahu odstrániť protiprávny stav, ktorý sám nezavinil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), vec preskúmal a po preskúmaní veci dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalobkýň 1/ a
2/ proti výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia odmietnuť postupom podľa § 386 písm. a/ CSP.

5. V zmysle § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Podľa

§ 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie č. k.

2C/201/2015 - 186 zo dňa 24. 11. 2017 riadne doručil právnym zástupkyniam strán sporu, pričom právna
zástupkyňa žalobkýň 1/ a 2/ uznesenie prevzala dňa 18. 12. 2017, tak ako to vyplýva z informácie o
prijatí správy na ÚPVS (v spise na č. l. 190). Právna zástupkyňa žalovaného uznesenie prevzala rovnako
dňa 18. 12. 2017. Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia, predovšetkým jeho poučenia,
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie strany sporu riadne o možnosti podať odvolanie poučil v

poučení, ktoré tvorí súčasť odvolaním napadnutého uznesenia. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd mal
nepochybne preukázané, že žalobkyne 1/ a 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 12.
01. 2018 sa odvolali proti výroku II. uznesenia, pričom toho istého dňa odvolanie podali aj na poštu. V
konaní teda bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyne podali odvolanie proti uzneseniu súdu prvejinštancie oneskorene, keď odvolacia lehota uplynula dňom 02. 01. 2018, uznesenie súdu prvej inštancie
nadobudlo právoplatnosť dňom 03. 01. 2018, pričom odvolanie bolo podané žalobkyňami až dňa 12. 01.
2018, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty 15 dní od doručenia rozhodnutia. Z týchto

dôvodov preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. a/ CSP odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ proti
odvolaním napadnutému výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie odmietol ako oneskorene podané.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, keďže odvolanie žalobkýň 1/ a

2/ bolo odvolacím súdom odmietnuté, je žalovaný, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ a 2/, o ktorom nároku odvolací súd rozhodol aj pri aplikácii
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že čo sa týka trov odvolacieho konania s prihliadnutím na to, že žalobkyne podali oneskorene odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, neprichádza do úvahy ani prípadná aplikácia ustanovenia §

257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Okrem toho odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci s prihliadnutím jednak na
tvrdenia žalobkýň v podanom odvolaní, ako aj doložené doklady a vychádzajúc aj z tvrdení a doložených
dokladov žalovaného, odvolací súd ani nemal preukázané, že by v súdenej veci bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 257 CSP, keďže podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci dôvody hodné osobitného

zreteľa pre aplikáciu tohto ustanovenia neexistujú.

8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).