Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200549
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: U. B., bytom Z., M. R. Y. XX, zastúpený JUDr. Mariánom

Ďurinom, advokátom, so sídlom Bratislava, Sibírska 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5.5.2016.
Krajský súd navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5.5.2016, bola navrhovateľovi podľa § 251 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 142 ods. 4 písm. a/
zákona č. 100/1988 Zb. zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 09. 07. 2010.

Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/147/2014 zo dňa 27. 01.
2016, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre 19Sd/114/2014-15 zo dňa 24. 06. 2014 tak,
že zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne a vec vrátil na nové konanie.

Odporkyňa opätovne posúdila nárok navrhovateľa o započítanie dôb štúdia a civilného zamestnania tak
ako uvádza Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom rozsudku.

Správny orgán mal potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-60.704-LV/2013-
OVZ zo dňa 03. 10. 2013 preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26
zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z. a podľa §
125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 01. 07. 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok.

Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej
služby od 30. 10. 1958 do 08. 10. 1959 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole od 09.

10. 1959 do 31. 07. 1961 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 08.
1961 do 30. 09. 1971 v I. kategórii funkcií, doba mimosúdnej rehabilitácie od 01. 10. 1971 do 31. 03.
1991 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 12. 1991 do 31. 12. 1993
v I. kategórii funkcií.

Pretože získal navrhovateľ najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/

zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 roku veku dňa 08. 10. 1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti
zákona č. 114/1998 Z. z. Podmienky nároku na starobný dôchodok splnil v čase, kedy na dôchodkové
nároky vojakov z povolania sa vzťahovala piata časť zákona č. 100/1988 Zb., o ktorých je príslušný
rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na
dávku a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o ktorých nebolo

do toho dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Právne predpisy v ustanovení § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. umožňujú Sociálnej poisťovni
postupovať inak len vtedy, ak zamestnanie poistenca vykonávané po vzniku nároku na starobný
dôchodok trvalo nepretržite do 31. 12. 2003 a poistenec nepoberal starobný dôchodok, invalidný

dôchodok alebo ich časť. V konaní o nároku na starobný dôchodok bolo preukázané, že túto podmienku
navrhovateľ nespĺňa, pretože zo služobného pomeru bol uvoľnený dňom 31. 12. 1998 a po tomto dni už
nebol zamestnaný, len evidovaný na úrade práce.

Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov, t. j. pred 01. 05. 1998, podľa názoru

Najvyššieho súdu SR, nie je možné aplikovať ustanovenie § 261 a rozhodnúť o starobnom dôchodku
je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 142 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov. Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov
účinných pred 01. 01. 2004, ktoré príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o nároku na starobný
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. vylučujú. Pokiaľ ide o nárok na starobný dôchodok,

podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má
právomoc rozhodnúť aj o dobe zamestnania získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia tzv.
civilnom zamestnaní.

Navrhovateľ voči tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok. Poukázal na to, že už od 01. 01. 1958,

teda v čase keď dovŕšil 17 rokov podliehal brannému zákonu a on ako študent Vojenskej školy v Novom
Meste nad Váhom ju absolvoval ako bezprostrednú a ničím neprerušovanú prípravu na budúce vojenské
povolanie. Tento branný zákon platil až do 01. 01. 1998 a žiadal, aby táto doba bola rešpektovaná a
započítaná k jeho prospechu a žiada započítať toto obdobie do obdobia odslúžených rokov v I. kategórii
funkcií. Podotýka, že môže ísť aj o náhradné doby v zmysle § 9 ods. 1 a na tieto účely sa za zamestnanie

považujú i náhradné doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988. Ďalej
uviedol, že navrhovateľ dňa 08. 10. 1996 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a
pre účely posudzovania dôb pre obdobie dôchodkového poistenia odpracoval 39 rokov a 193 dní v I.
kat. funkcií. Od 30. 10. 1958 do 08. 10.1959 vojak základnej vojenskej služby na Vojenskej škole 344
dní, od 09. 10. 1959 do 30. 07. 1961 ďalšia služby vo Vojenskej škole 661 dní. Od 01. 08. 1961 do 30.

09. 1971 vojak z povolania 3713 dní, od 01. 10. 1971 do 31. 03. 1991 mimosúdna rehabilitácia 7122
dní, od 01. 12. 1991 do 31. 12. 1998 vojak z povolania 2588 dní, spolu 39 rokov a 193 dní.

V civilnom zamestnaní získal v III. pracovnej kategórii 23 rokov a 217 dní, od 01. 09. 1956 do 29. 10.
1958 študent SVŠ Levice získal 789 dní, od 01. 08. 1971 do 31. 12. 1986 Hydrostav Bratislava 5632

dní a od 01. 01. 1987 do 30. 11. 1991 Hydrostav Mochovce 1795 dní a od 01. 01. 1999 do 31. 01. 2000
nezamestnaný, evidovaný, získal 396 dní, spolu 23 rokov a 217 dní. Zástupca navrhovateľa uviedol, že
navrhovateľ splnil podmienku priznania nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému, pretože
splnil dobu odpracovania 20 rokov v I. kat. funkcií, podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení
s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.

Zástupca navrhovateľa ďalej poukazoval na rozhodnutia NSSR a krajských súdov v obdobných
prípadoch, podľa ktorých pre priznanie starobného dôchodku a jeho nový výpočet je rozhodujúca celá
doba sociálneho poistenia. Nič nebráni, aby pri vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek a

splnil podmienku nároku na niektorú výsluhovú dávku a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú
dobu poistenia vo všeobecnom systéme. Napadnuté rozhodnutie považuje sa nedostatočne konkrétne
a zrozumiteľné. Zástupca navrhovateľa uvádza, že odporkyňa mala pri výpočte starobného dôchodku
prihliadať na odpracovanú dobu pred nástupom do vojenskej služby 01. 10. 1958, aj po jeho odchode
01. 01. 1999. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 07. 2016 uviedla, že na štúdium Vojenskej strednej
odbornej školy boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a
16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušnáprávna úprava, napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon
č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach a sústave základných a stredných
škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základný ch a stredných škôl (školský zákon).

Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v
činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ.

Prijatím žiaka na štúdium VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky branná povinnosť vznikla,

avšak neboli povolaní na výkon ZVS.

Štúdium 1. a 2. ročníka VSOŠ nie je možné považovať ani za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods.
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred
nástupom na ZVS nebola výkonom vojenskej služby.

Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia žiakov do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu
vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej
dochádzky v III. pracovnej kategórii. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č.
76/1956 Zb., podľa ktorého vojaci z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú
vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po

vykonaní ZVS. Aj z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania,
nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní ZVS.

Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok pre účinnosťou zákona č. 114/1998 o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, t.j. pred 01. 05. 1998, vznikol mu nárok na starobný

dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a keďže zamestnanie po vzniku nároku na starobný
dôchodok netrval do 31. 12. 2003, nie je možné aplikovať § 261 ods. 1. O jeho nároku na
starobný dôchodok je príslušný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý má právomoc
rozhodnúť aj o dobe zamestnania získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, tzv. civilnom
zamestnaní.

Zástupca navrhovateľa sa vyjadril k vyjadreniu odporcu. Nesúhlasil s názorom, ktorý vyslovila vo svojom
písomnom vyjadrení odporkyňa, že 1. a 2. ročník VSOŠ je hodnotený v III. prac. kategórii a popisuje
úlohu vojenských škôl v spoločnosti. Je toho názoru, že všetkým absolventom 1. a 2. ročníka vojenskej
školy sa táto doba musí zarátať ako doba pôsobenia vo vojenskej škole v I. kat. funkcií, čím sa odstráni

doterajšia diskriminácia medzi občanmi.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Pridržiaval sa dôvodov písomne podaného opravného
prostriedku. V prípade úspechu si žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že

navrhovateľ si požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 25. 06. 2016 od 09. 07.
2010, čo je zlý dátum, pretože správny dátum má byť 08. 09. 1996, pretože vtedy navrhovateľovi vznikol
nárok na priznanie starobného dôchodku dovŕšením 55 roku veku.

Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 11. 07. 2016. Vzhľadom na to,

že navrhovateľ splnil nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., teda pred 01. 01.
2004, v tom období rozhodoval o tomto nároku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý je povinný
rozhodnúť aj o dobe civilného zamestnania navrhovateľa.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľ si požiadal žiadosťou zo 22. 07. 2013 o starobný dôchodok od 09. 07. 2010 a ďalšou
žiadosťou zo dňa 25. 06. 2016 o priznanie starobného dôchodku od 08. 09. 1996, t.j. dovŕšením 55
roku veku.
Podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2004, v konaniach o nárokoch na dávku
z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa právnych predpisov

účinných do 31. 12. 2003.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní do I. a II. prac.
kategórie alebo služby v I. a II. kat. funkcií sa priznávajú do 31. 12. 2023.Navrhovateľ nar. 08. 10. 1941 splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods.
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom 08. 10. 1996, kedy dovŕšil vek 55 rokov.
Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ ide o

a/ vojakov z povolania Československej armády, rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Použitie ustanovení § 132 a nasledujúce zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na
starobný dôchodok, ktoré vznikli do 01. 05. 1998, ale iba za predpokladu, že vojak splnil všetky
podmienky pre priznanie starobného dôchodku do dňa predchádzajúceho dňu 01. 05. 1998. Týmto
dňom zaniká právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o priznaní starobného

dôchodku.
Z pripojeného administratívneho spisu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, že rozhodnutím
Vojenského úradu soc. zabezpečenia č. 65205006070405-VUSZ/DO1 zo dňa 13. 01. 1999 bol
navrhovateľovi priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 o sociálnom zabezpečení vojakov, výsluhový
dôchodok od 01. 01. 1999 v sume 8.836,-Sk mesačne. Do celkovej doby služobného pomeru mu
bola započítaná doba základnej služby od 30. 10. 1958 do 08. 10. 1959, ďalšia vojenská služba vo

vojenskej škole a služobný pomer vojaka z povolania až do 31. 12. 1998. Bolo mu započítané aj obdobie
mimosúdnej rehabilitácie za roky 1985 až 1991. Za celkovú dobu služby 39 rokov a 6 mesiacov.
Z pripojeného administratívneho spisu výkazu dôb a kategórie funkcií mu bola vykázaná doba štúdia do
18 roku veku, t.j. po skončení povinnej školskej dochádzky, a to štúdium od 01. 09. 1955 do 24. 05. 1958
a doba zamestnania od 25. 05. 1958 do 15. 09. 1958 to sú 3 roky a 15 dní v III. pracovnej kategórii.

Doba vojenskej služby od 30 .10. 1958 do 09. 10. 1959 mu bola hodnotená v I. kategórii funkcií, taktiež
aj obdobie vojenskej služby počas štúdia na vojenskej škole ako aj služobný pomer vojaka z povolania
od 01. 08. 1961 do 31. 12. 1998.
Pri posudzovaní nároku na dávku a pri jej výpočte sa postupuje podľa právneho predpisu platného v
čase, kedy nárok na dávku vznikol.

Navrhovateľ po priznaní výsluhového dôchodku nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. 12. 2003 a
vzhľadom na to sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok
dňa 08. 10. 1996 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, kedy sa na dôchodkové dávky vojakov z
povolania vzťahovala piata časť zákona č. 100/1988 Zb., o ktorých bol príslušný rozhodovať Vojenský

úrad sociálneho zabezpečenia. Príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o nároku na starobný
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. vylučujú. Z uvedených dôvodov považoval krajský
súd rozhodnutie odporkyne za zákonné a vecne správne, a preto krajský súd napadnuté rozhodnutia
ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 OSP
Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože

v konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa doručenia cestou
podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.