Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/160/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228030
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116228030.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Orange
Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a
spol.,s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomDr.Vl.Clementisa10,82102Bratislava,protižalovanému:
O., hlásený k trvalému pobytu G., o zaplatenie 662,25 EUR s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 153,99 EUR s 5,05
%-ným ročným úrokom z omeškania od 18.6.2015 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa1.12.2016sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovaného
na zaplatenie sumy 662,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od
18.6.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 20.9.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. V. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorej
žalobca umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 14.9.2012
uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
VšeobecnépodmienkyaDodatokknejzodňa20.9.2014,nazákladektorejžalobcaumožnilžalovanému
využívať účastnícky program Nekonečno 3. Poskytol žalovanému SIM karty a zriadil žalovanému
účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie Huawei
MediaPad 7 Youth 2 vo výške 83,33 EUR a Sony Xperia Z2 vo výške 424,93 EUR. Škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov /telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou,
t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilné telefóny za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa zaviazal používať služby a za tie
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si
bol v zmysle Dodatkov vedomý, že mobilné telefóny sú mu predávané za ceny uvedené v čl. 1 bode
1.3 Dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilných telefónov. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k zmluve do okamihu porušenia zmluvnejpovinnosti zo strany žalovaného. Predajná cena mobilného telefónu Huawei MediaPad 7 Youth 2 bola
145,-EUR, žalovaný zaplatil akciovú cenu 45,-EUR, žalobca si uplatnil škodu 83,33 EUR. Predajná cena
mobilného telefónu Sony Xperia Z2 bola 560,-EUR, žalovaný zaplatil akciovú cenu 50,08 EUR, žalobca
si uplatnil škodu 424,93 EUR. Spolu žiadal nahradiť škodu vo výške 508,26 EUR.
3. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 153,99 EUR.
4. Žalovanému súd doručoval žalobu spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k
žalobe na jeho adresu trvalého bydliska. Zásielka sa vrátila späť s tým, že adresát ju neprevzal v
odbernej lehote. Žalobu sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, zamestnávateľa, ani
prostredníctvom miestneho úradu. K žalobe sa nevyjadril.
5. V zmysle ust. § 297 písm. b) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.
6. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR, súd v súlade s ust. § 297 písm. b)
C.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.11.2017. Miesto
a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 30.10.2017, t.j. v súlade s ust. §
219 ods. 3 C.s.p..
7. Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.9.2014 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. V. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na
základektorejžalobcaumožnilžalovanémuvyužívaťtelekomunikačnúslužbuprogramuMobilnýinternet
Štart poskytovaný žalobcom a Dodatok k nej zo dňa 20.9.2014, na základe ktorých žalobca poskytol
žalovanému SIM kartu a zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX a odpredal
žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth 2, a to za akciovú
cenu 45,-EUR, hoci jeho predajná cena bola 145,-EUR. Dňa 14.9.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. V. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Dodatok
k nej zo dňa 20.9.2014, Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve zo dňa 3.9.2014, na základe ktorých žalobca
umožnil žalovanému využívať telekomunikačnú službu Nekonečno 3 poskytovanú žalobcom a program
Panter Pro 65,-EUR, poskytol žalovanému SIM kartu a zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo
XXXX XXX XXX. Žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie Sony
Xperia Z2 za akciovú cenu 50,08 EUR, hoci jeho predajná cena bola 560,-EUR. Vo vyššie uvedených
zmluvách sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp.
svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy.
8. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko,
a.s.. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie
splatných pohľadávok v lehote 45 dní.
9. Listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 3.6.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu
pohľadávky vo výške 708,25 EUR do dňa 17.6.2015.
10. Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyúčtoval žalovanému:
- faktúrou č.: 2273260210 splatnou dňa 16.2.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 65,80 EUR,
- faktúrou č.: 2277337425 splatnou dňa 16.3.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 65,80 EUR,
- faktúrou č.: 2273309974 splatnou dňa 16.2.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 16,-EUR,
- faktúrou č.: 2277388352 splatnou dňa 16.3.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 7,99 EUR.
11. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.12. Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
17. Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
21. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
22. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady
škody súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom žalovaného, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a spôsobenou škodou. Aj napriek tomu, že zoskutkového stavu vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby žalobcovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti neviedlo na strane žalobcu k
vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia/, ktorú
žalobca poskytol žalovanému pri vzniku právneho vzťahu dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej
praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú
iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala
k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaný zvolil (napr. nepožiadať o zníženie programu, riadne
plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom) s tým, že v cene
služieb bola započítaná hodnota telekomunikačného zariadenia.
23. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. porušenie právnej povinnosti,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
4. zavinenie.
24. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
25. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
26. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
27. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku
4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
28. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
29. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.
30. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
31. Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
32. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.
33.Vprejednávanejvecižalobcapísomnéukončeniepísomneuzavretejzmluvyopripojenínepreukázal.
34. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda žalovaný
svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku
škody.35. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza - podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
36. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého
zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)
v majetkovej sfére poškodeného ajeobjektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971,
s. 151).
37. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
38. To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
39. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj
keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT
obdržal dojednanú kúpnu cenu.
40. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
41. Aj napriek zisteniu, že žalovaný neplatil žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto
jeho konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou
cenou a zľavnenou cenou), pretože žalovaný bol aj tak povinný „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“ za telefón
podľa zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu.
42. Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok
žalobcu na náhradu škody vo výške 508,26 EUR ako nedôvodný zamietol.
43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah
z titulu uzatvorenia zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému verejné
telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle týchto zmlúv (časť III., čl. 2, bod 1 písm. a) Všeobecných
podmienok), okrem iného, povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmlúv a podľa Cenníka, ako
aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si túto povinnosť platiť
cenu za poskytnuté služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami spolu vo výške 153,99 EUR nesplnil.
Preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby vo výške 153,99 EUR.44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od
1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Okrem istiny, ktorá pozostávala z neuhradených cien za poskytnuté služby a náhrady škody, si
žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 18.6.2015 do zaplatenia, titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri
tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená
lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 17.6.2015. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd
priznal podľa návrhu žalobcu, hoci sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby
už skôr, a to po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k
prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, a teda jej navýšenie o 5
percentuálnych bodov predstavuje 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného
k zaplateniu zákonného ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo súdom priznanej sumy 153,99
EUR od 18.6.2015, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume, dokedy žiadal zaplatiť dlžnú sumu vo výzve,
do zaplatenia. Pretože žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z celkovej sumy 662,25 EUR, súd v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
47.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celkovej sumy 662,25 EUR. Súd mu priznal
153,99 EUR. Úspech žalobcu je 23,25 % oproti 76,75 %-nému neúspechu. Z toho vyplýva, že neúspech
žalobcu bol väčší ako jeho úspech, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovanému
žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.