Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216695
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6413216695.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843,protižalovanému:S.Q.,V..
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. V. XXX, X. V. X., o zaplatenie sumy 1.387,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.228,17 Eur s úrokom s omeškania vo výške
8,5 % ročne z tejto sumy od 21.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.387,47 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 16.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke č. 5005043 tvrdiac, že
poskytol žalovanému sumu 1.892,- Eur, z ktorej tento uhradil len sumu 280,63 Eur.

2. Uznesením č. k. 7Ro/847/2013-17 zo dňa 16.06.2014 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.04.2016 č.k. 18C/34/2015-53 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z názoru, že pokiaľ právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 30.12.2010 od zmluvy odstúpil v dôsledku čoho došlo k zániku zmluvy
o pôžičke od počiatku, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko však nárok na

jeho vydanie bol premlčaný v dôsledku uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, žalobu bolo
potrebné zamietnuť prihliadajúc na premlčanie ex offo v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28.11.2017 č.k.
13Co/516/2016-75 rozsudok zo dňa 29.04.2016 zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu hlavne nepreskúmateľnosť rozsudku pokiaľ ide o záver súdu, že
vôľou právneho predchodcu žalobcu nebolo vypovedanie zmluvy ale odstúpenie od nej.

5. Po vrátení veci tunajší súd prejednal vec na pojednávaní dňa 06.02.2018 bez účasti žalovaného, ktorý
sa napriek predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.
Žalovaný sa pritom počas celého konania k veci nijako nevyjadril.6. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu žiadal na pojednávaní žalobe vyhovieť s tým, že právne
posúdenie ukončenia zmluvného vzťahu ponechávajú na posúdenie súdu a ak došlo k neplatnému

ukončeniu zmluvy, premlčanie každej splátky sa posudzuje jednotlivo.

7. Ako už súd uviedol aj v rozsudku zo dňa 29.04.2016, bolo preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí
pôžičky medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
dňa 22.02.2010, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovaného peňažné

prostriedky v sume 1.290,60 Eur na úhradu jeho dlhov. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v
44. mesačných splátkach po 43,- Eur. V zmluve bola uvedená konečná splatnosť 44 mesiacov s tým,
že celková suma pôžičky je 1.892,- Eur a celkové náklady sú 601,40 Eur. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 24,38 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN, takisto je v zmluve
uvedená aj priemerná hodnota RPMN.

8. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré
v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa
článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/

alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienok
je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je
dohodnuté inak.

9. Žalovanému teda nebola poskytnutá pôžička 1.892,- Eur ako bolo tvrdené v žalobe, ale len v sume
1.290,60 Eur, ktorú mal vrátiť v 44. mesačných splátkach po 43,- Eur splatných 20. dňa príslušného
mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2010. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom
vyplýva, že žalovaný uhradil na vrátenie pôžičky sumu 280,63 Eur.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014 medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie
balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu k
zmluve.Súdubolapredloženáspolusozmluvouidentifikáciapostúpenejpohľadávky,vktorejjeuvedená
pohľadávka voči žalovanému vo výške 1.395,42 Eur (1.228,17 Eur plus príslušenstvo 167,25 Eur) zo

zmluvy č. 5005043. Toto číslo je uvedené aj na samotnej zmluve o poskytnutí pôžičky.

11. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom
bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len sčasti.

12. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy o pôžičke je nepochybné, že ide o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon účinný v čase uzavretia zmluvy),
ktorý v § 2 písm. a) určoval, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 3
ods. 1 cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 cit. zákona.

13. Zmluva má písomnú formu podľa § 4 ods. 1 cit. zákona a obsahuje všetky podstatné zákonné

náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia.
Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsah svojho záväzku.
Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.228,17
Eur predstavujúcu v zmysle podania žalobcu zo dňa 17.10.2014 (č.l. 24 a nasl. spisu) neuhradenú
istinu. Žalovaný mal totiž zaplatiť celkovo sumu 1.892,- Eur (44 splátok x 43,- Eur), z ktorej uhradil len

280,63 Eur a teda tento rozdiel (1.892,- Eur mínus 280,63 Eur) žalovanú sumu neprevyšuje. Rovnako
tak žalovaná suma 1.228,17 Eur neprevyšuje ani sumu 1.505,- Eur predstavujúcu nepremlčané splátky
v počte 35 po 43,- Eur, lebo prvých 9 splátok (splátky splatné 20.03.2010, 20.04.2010, 20.05.2010,
20.06.2010, 20.07.2010, 20.08.2010, 20.09.2010, 20.10.2010 a 20.11.2010, z ktorých žalovaný uhradillen sumu 280,63 Eur) bolo premlčaných po uplynutí troch rokov od ich splatnosti (§ 100 ods. 1, § 101 a §
103 Občianskeho zákonníka) a tieto by tak súd vzhľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nemohol kvôli ich premlčaniu priznať. Na zaplatenie sumy 1.228,17 Eur má žalobca právo

v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
ako to vyplýva z už uvedenej zmluvy o postúpení zo dňa 11.03.2014, čím mal súd preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore.

14. Súd zamietol žalobu ohľadne sumy 159,30 Eur tvoriacu podľa podania žalobcu zo dňa 17.10.2014

„poplatky“ v zmysle bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok.

15.Bod12.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienokjetotižustanovenímmajúcimprávnupovahudohody
o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda teda nie je obsiahnutá
v samotnej zmluve o pôžičke majúcej nepochybne v danom prípade povahu spotrebiteľského právneho
vzťahu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je súčasťou so zmluvou súvisiaceho dokumentu

(obchodných podmienok), ktorý žalovaný nepodpisoval a súdy už opakovane judikovali, že ide o
absolútne neplatné ustanovenie, pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah (o aký išlo aj v prejednávanej
veci) a zmluvná pokuta nie je dodávateľom zakotvená priamo a prehľadne v spotrebiteľskej zmluve,
ale v iných zmluvných dokumentoch, na ktoré samotný text zmluvy len odkazuje (vo všeobecných
obchodných podmienkach, prílohách, cenníkoch atď.). Kvôli absolútnej neplatnosti tohto dojednania

podľa § 39 Občianskeho zákonníka nárok žalobcovi na tento „poplatok“ nevznikol.

16. Pokiaľ potom s odkazom na bod 12.4 Všeobecných obchodných podmienok žalobca žiadal
prisúdiť „manipulačný poplatok agentúre“ tak je síce pravdou, že v predmetnom bode sa uvádza,
že súčasťou pohľadávky veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi sú aj náklady vynaložené na

zabezpečenie vymáhania pohľadávky, no vznik, či vynaloženie takéhoto nákladu v konkrétnej výške
žalobca nepreukázal.

17. Napokon, ak žalobca s odkazom na bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok žiadal priznať
„sankčný úrok“ rovnajúci sa úroku z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čo v prípade

omeškania dlžníka inak samozrejme prípustné je, tak na žalovaný úrok z omeškania žalobcovi nárok
nevznikol. Tento totiž vyčísľoval vychádzajúc z toho, že pôvodný veriteľ platne úver zosplatnil dňa
20.12.2010 a preto požadoval vyčíslený úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.121,80 Eur od
21.12.2010 do 28.02.2011. K platnému zosplatneniu však nedošlo (ako bude ďalej vysvetlené) a teda
v uvedenom období bol žalovaný povinný platiť len v tom čase splatné splátky a nie celý zvyšok

dlhu predstavujúci podľa žalobcu sumu 1.121,80 Eur, z ktorej by bol povinný žalovaný platiť úroky z
omeškania.

18. Po prvé, ani v samotnej zmluve zo dňa 22.02.2010 a ani vo všeobecných obchodných podmienkach
sa nenachádza (súd nič také nenašiel) ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho

zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu v prípade, že
žalovaný nebude dohodnuté splátky plniť. A po druhé, žiaden taký (platný) úkon, ktorým by došlo k
vyhláseniu predčasnej splatnosti pôžičky žalobca nedoložil. Za tento nemožno považovať list právneho
predchodcužalobcuzodňa30.12.2010označenýako„vypovedaniezmluvy“,pretožesícevobchodných
podmienkach (bod 13.2) je zakotvená možnosť oboch strán ukončiť zmluvu výpoveďou, no nikde v

zmluvnom vzťahu nie je ustanovenie o tom, že by dôsledkom toho bol vznik povinnosti dlžníka vrátiť
poskytnutú sumu následne jednorazovo. Ak takýto následok veriteľ koncipovaním možnosti výpovede
zmluvy sledoval, evidentne ho nedosiahol vzhľadom na to, že takéto niečo nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia zmluvy, či obchodných podmienok. Preto nemožno prijať ani záver, že by sa malo jednať
o odstúpenie od zmluvy. Ako (okrem iného) uviedol aj krajský súd v bode 20. zrušujúceho uznesenia,

„Výpoveď zmluvy o pôžičke by však nemala existovať po tom, ako sa poskytli peňažné prostriedky v
celej výške, v tomto čase už totiž veriteľ splnil svoju povinnosť a dlžník uplatnil svoje právo. Povinnosť
dlžníka vrátiť peniaze spolu s úrokmi bude trvať bez ohľadu na výpoveď. Výpoveď je teda logicky možná
iba dovtedy, pokiaľ sa celá pôžička nevyčerpala a pokiaľ záväzok, ktorý by mal výpoveďou zaniknúť,
nezanikol v dôsledku splnenia.“

19. V danom prípade to znamená, že pokiaľ už žalovanému (presnejšie v jeho prospech) peňažné
prostriedky poskytnuté boli v celej výške, čo nebolo sporným, právny predchodca žalobcu už zmluvu
nebol oprávnený vypovedať a tak je predmetná výpoveď absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskehozákonníka pre jej rozpor s ust. § 582 Občianskeho zákonníka. V konečnom dôsledku, ako uviedol i
krajský súd, povinnosť dlžníka vrátiť peniaze spolu s úrokmi bude trvať bez ohľadu na výpoveď, k
čomu tunajší súd dodáva, že sa tým nemení povinnosť dlžníka vrátiť peniaze v predtým dohodnutých

splátkach.

20. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na
prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred

01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na
to, že ohľadne dlžnej sumy 1.228,17 Eur možno s istotou určiť len to, že posledná 44. splátka bola
splatnou dňa 20.10.2013, súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto

splátky, t.j. odo dňa 21.10.2013, kedy predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 0,5 % ročne. Súd
tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne (0,5 % + 8
percentuálnych bodov) zo sumy 1.228,17 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.387,47
Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 1.228,17 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech
tak predstavuje po zaokrúhlení 89 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 11 %. Čistý úspech žalobcu
potom predstavuje 78 % (89 % mínus 11 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.