Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218830
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215218830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 14, IČO: 35 886 013, proti žalovanej: P. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa
D. K., B. ulica XXX/XX, o zaplatenie 4.868,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/564/2015 -95 zo dňa 26.7.2016 - v zamietajúcej časti, včítane
závislého výroku o trovách konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú k povinnosti
zaplatiť žalobcovi 3.758,89,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 3.758,89,-
Eur od 28.3.2014 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; druhou výrokovou vetou
žalobu vo zvyšku zamietol a treťou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
pomernú časť trov konania vo výške 54,42% k rukám AK Havel, Holásek & Partners, s. r. o.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, 9, § 54 ods. 1, 2, §
517 ods. 1 a 2, § 524, § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej tiež „ZoSÚ“),
ako i ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež
„CSP“).

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., ako
právnympredchodcomžalobcuažalovanou boladňa13.3.2013 uzavretázmluvaoznačenáakozmluva
o v splátkovom úvere pod číslom 5039829177 na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo
výške 4000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte 120, od 5.5.2013
po 81,11 Eur s dátumom poslednej splátky 5.4.2023. Výška dojednaných úrokov 17,60% p. a., výška
RPMN 21,91% a priemerná hodnota RPMN 14,11%. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené
vo výške 9.378,59 Eur.

4. Vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 účinného od 9.3.2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predpokladá,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluvaneobsahuje náležitosti, podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), dospel prvoinštančný súd k záveru,
že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) výška
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia. Mal za to, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov viaže ku každej stavu uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v

konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných
poplatkov. Tým zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových
zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch z ktorého spotrebiteľ nebude
schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej, a teda i celková cena
za ktorých si požičiava, a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. Uviedol, že zákonom stanovené

členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie
povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi
nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. K primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana toho, z povahy veci
slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad citovaného ustanovenia, ktorý každý

z atribútov vyjadrený v zákone slovami „ výška “, „ počet “ a „ termíny splátok “ viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť
zadosť zmluva neobsahujúca vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky,
čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne právne

dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu
uzavrieť, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké
bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej, a teda aj celková cena, za každé, za ktorú si
požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Uzavrel, že vzhľadom na neexistenciu splnenia
podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. k), sa považuje takto uzavretá zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)

za bezúročnú a bez poplatkov. Preto žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úrokov, ktoré si uplatnil a
ani poplatky, ktoré si vyčíslil podľa sadzobníka poplatkov u žalobcu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
obranou žalobcu, ktorý odkazoval na ustanovenie v článku 10 a bodu 2 Smernice číslo 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere o požiadavke náležitostí zmluvy o úvere, uvádzať len
výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účel splatenia, a to vzhľadom na článok 6 ods. 1 a 2
Smernice číslo 1993/93/EHS, ktorá nebráni tomu aby štáty si upravili právne vzťahy prísnejšie než ako
je to obsiahnuté v smerniciach. Pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške
4000,- Eur, pričom v dôsledku nesplnenia podmienok požadovaných zákonom je potrebné považovať
úver za bez úročný a bez poplatkov, uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len

istinu, ktorá predstavuje rozdiel poskytnutej výšky úveru 4000,- Eur a sumy uhradených splátok 241,11
Eur, ktorý rozdiel predstavuje sumu 3.758,89 Eur, ktorú zaviazal žalovanú zaplatiť v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku. V zmysle ustanovení §
517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/l995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť tiež úroky z omeškania vo výške 8,25%.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP
a žalobcovi priznal náhradu pomernej časti trov konania, ktoré mu vznikli pri uplatnení práva, vzhľadom
na pomer úspechu žalovanej. Vzhľadom na výšku uplatneného nároku 4.868,26 Eur a priznanú sumu
3.758,89 Eur, bol žalobca úspešný v rozsahu 77,21% a žalovaná v rozsahu 22,79%, potom úspešnosť

žalobcu predstavuje rozdiel úspechu oboch 77,21% - 22,79%, t. j. 54,42%.

6. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol a tiež proti súvisiacemu
výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu vo výške

4.868,26 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,90% ročne zo sumy 4.000,- Eur od 28.3.2014 do
zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 4.000,- Eur od 28.3.2014 do zaplatenia
a náhradu trov konania, eventuálne, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody vyplývajúce z 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) CSP.

7. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o splátkovom úvere č.
5039829177 zo dňa 13.3.2013 neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 9 ZoSÚ. Naopak
mal za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti: 1) druh spotrebiteľského úveru
- spotrebný úver na čokoľvek, 2) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa - Slovenská
sporiteľňa, a.s , Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 3) meno, priezvisko a adresu trvalého

pobytu spotrebiteľa, 4) dobu trvania zmluvy, 5) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie, 6) úrokovú sadzbu - 17,90% p. a., fixná, 7) úrok z omeškania -
5% p. a., 8) ročnú percentuálnu mieru nákladov - 21,91%, 9) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť - 9.378,59 Eur, 10) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - výška splátky
81,11 Eur mesačne, k 5. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok 120., 11) informáciu o iných
poplatkoch - spracovateľský poplatok - jednorazovo, poplatok za poistenie úveru 2,74 Eur mesačne,

poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne, poplatok za upomienku 25,- Eur mesačne. Tieto zákonom
predpísané náležitosti sa nachádzajú v úverovej zmluve v časti I. čl. I Základné podmienky a v časti I. čl.
II Poplatky. Všetky úroky a poplatky sú vyčíslované ku dňu splatnosti splátok úveru. Podľa žalobcu zo
ZoSÚ nevyplýva povinnosť žalobcu, aby splátka uvedená v zmluve o splátkovom úvere bola rozdelená
na jednotlivé položky (istina, úroky, prípadne iné poplatky). V § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ sa uvádza, že

spotrebiteľský úver musí obsahovať: „sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;“
pretosažalobcasohľadomnagramatickýalogickývýkladtohtoustanoveniadomnieva,žemnožnéčíslo
„splátok“ je v tomto ustanovení použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá splácanie
úveru vo viacerých splátkach a nie iba jednou splátkou. Množné číslo „splátok“ nemá vzťah k druhej časti
vety, teda zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom úvere uvedená samostatná splátka

istiny, samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov ako tvrdí súd prvej inštancie.
Takémuto záveru odporuje nielen banková prax, odborná literatúra, Smernica európskeho parlamentu a
rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení a smernice rady 87/102/
EHS,aleajinéustanoveniazákona,napr.Občianskyzákonník,čiZoSÚ,pričomvobochtýchtozákonoch
je požiadavka na uvedenie splátky uvedená identicky. Poukazoval na to, že odborná literatúra v otázke

pojmu anuitnej splátky zhodne uvádza, že anuitná splátka sa skladá z dvoch zložiek, a to zo splátky
istiny a úroku, ktoré spolu tvoria jeden celok, a to splátku úveru. Takisto Občiansky zákonník v ust.
§ 53 ods. 9, § 53b, § 521, obsahuje len pojem splátky a nie pojem splátka istiny a splátka úroku a
splátka poplatku. Tiež ZoSÚ v Prílohe č. 2 II. Dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov uvedené pod písm. e) číslo 1 uvádza: „Spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie

jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania a že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná
zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákonodarca
v tomto zákone používa na iných miestach zákona pojem splátka v jednotnom čísle, zahŕňajúca aj
istinu, aj úroky aj prípadné ďalšie poplatky. Žalobca sa preto domnieva, že ZoSÚ používa pojem splátka
ako celok, ktorý sa skladá z istiny, úrokov a iných poplatkov, čo vyplýva aj z použitia pojmu čiastka

splátky istiny zákonodarcom, t. j. za čiastku splátky zákonodarca okrem iného považuje istinu. Podľa
žalobcu z ustanovení § 9 ods. 2 písm. m), § 9 ods. 3 a 5 ZoSÚ jasne vyplýva, že zmluva uzavretá
na dobu neurčitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok,
nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
čiastku splátky istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť

presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom
kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť. Predmetné vyplýva z
formuláciezákonodarcu,keďvustanovení§9ods.2ZoSÚvymedzujepresnýzoznamnáležitostízmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky
sa v predmetnom zozname náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nenachádza, ale je upravená

samostatne v ustanovení § 9 ods. 3 ZoSÚ. V zmysle bodu 7.3.2 Všeobecných obchodných podmienok,
ktorésúsúčasťouzmluvy,„Pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastíapríslušenstvaspláca
klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere.“
Poskytnutý úver sa spláca rovnomerným anuitným splácaním s amortizáciou istiny, tak ako to vyplýva
aj z bodu 7.3.2 Všeobecných obchodných podmienok. Každá splátka úveru má bez zmeny okolnosti

splácania vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti. Žalovaná nikdy neuhrádzala sumu istiny a
úrokov samostatne, ale vždy len v podobe pravidelnej mesačnej splátky. Ak počas trvania úverového
vzťahu dôjde napríklad k omeškaniu dlžníka alebo úhrade mimoriadnej splátky, zmenia sa pôvodné
predpokladyprevýpočetzloženiaanuitnejsplátky,odtohtookamihubytedapôvodnádohodazmluvnýchstránoúhradebudúcichzložiekanuitnejsplátkyneodzrkadľovalaskutočnýstavamohlabyťprezmluvné
strany zmätočná. Rovnako zasielanie troch samostatných splátok istiny, úrokov a poplatkov, ktorých
výška, resp. pomer sa pri každej platbe mení, by bolo pre dlžníka ako aj banku komplikované. Ďalej

žalobca poukazoval na článok 10 Kapitoly IV, bod 9 a článok 22 smernice Európskeho parlamentu a
rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS, ktoré ustanovenia upravujú, čo má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Členské štáty
preto nesmú zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Táto
otázka teda spadá do oblasti úplnej harmonizácie určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov

a správnych opatrení členských štátov, takže členský štát nemôže vyžadovať, aby zmluva o úvere
obsahovala presné určenie, aká časť každej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca
bežné úroky a poplatky. Spotrebiteľská zmluva na základe čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice 48/2008 ES z
23.4.2008 nemusí v čase uzatvorenia obsahovať presné určenie aká časť každej jednotlivej splátky sa
použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, nakoľko v smernici je uvedené,
že zmluva o úvere má obsahovať výšku, počet, frekvenciu splátok spotrebiteľa a nie rozpis splátok na

istinu, úroky a poplatky. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke,
ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť.

8. Žalobca ďalej poukazoval na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorých akceptáciu žalovaná potvrdila svojim podpisom na tomto

dokumente. V danom formulári je uvedená výška, počet a dátum splatnosti nielen istiny, ale aj úrokov a
poplatkov. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ a bodu 14 článku I. Základné podmienky v Časti
I. zmluvy, mohla sa žalovaná kedykoľvek na veriteľa obrátiť so žiadosťou o vypracovanie splátkového
kalendáravoformeamortizačnejtabuľky.Žalovanábytakmalaprehľad,akáčasťzaplatenýchsplátoksa
započítanaistinu,akánaúrokyaakánapoplatky.Zpísomnéhopodaniažalobcu-špecifikáciažalovanej

sumy zo dňa 22.7.2016, v spojení s výpismi z účtu žalovanej je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní
už s prvou splátkou, ktorú neuhradila riadne a včas, kedy žalovaná v deň splatnosti prvej splátky, ktorá
mala byť vo výške 81,11 Eur neuhradila ani len časť tejto splátky a uhradila ju až 23.5.2013. Na základe
toho by predmetné rozdelenie na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov platilo cca
mesiac a od 5.5.2013 by už neplatilo, pretože by žalovaná bola povinná platiť aj úroky z omeškania.

9. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný, preto žiadal,
aby mu odvolací súd priznal náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu v napadnutej zamietajúcej
časti nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto napadnutej časti vo
výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387

ods. 1 a 2 CSP, včítane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania, osobitnými odvolacími
dôvodmi nenapadnutého.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalobcu bolo posúdiť, či prvoinštančný súd správne súladne so zákonom žalobu žalobcu vo zvyšku

zamietol. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, včítane jeho obsahového
vymedzenia, nie je predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie,
o ktorý svoje právne závery oprel i súd odvolací. Ďalej nie je odvolaním dotknutý záver, že právny
vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere, v ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval v postavenídodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, je vzťahom spotrebiteľským, ktorý sa riadi príslušnými
normami na ochranu spotrebiteľa.

13. Pokiaľ ide o odvolaním žalobcu napadnutú časť rozsudku, ktorou došlo vo zvyšku k zamietnutiu
žaloby, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o splátkovom
úvere č. 5039829177 zo dňa 13.3.2013 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda k 13.3.2013, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Lícna strana predmetnej úverovej zmluvy totiž obsahuje v tomto smere iba výšku mesačnej
splátky, počet splátok a ich splatnosť.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie
preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú
pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má

aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv.
absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy), ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh

zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka

a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ

nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník,
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

16. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí podľa písm. k) obsahovať náležitosti: výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Nadväzne v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej

praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v
súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie
práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov
práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať
ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez

prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch
značnepresahujerozsahtextuprameňovprávaajevýsledkomprávnokreatívnejčinnostisudcov.Právny
výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je
kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti snajvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného
ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho
predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to

vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca
sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť
písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

19. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred
uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe
úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o
podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.

Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude
úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v
prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky
bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil,

ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa.
Uvedenénemožnonahradiťuvedenímcelkovejvýškysplátky,anikeďzinýchustanovenízmluvyvyplýva
výška úrokov a poplatkov.

20. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre

svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje

v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy.

21. Zo základného gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že požiadavka na to, aby v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje
ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia

by ani iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo
v danom prípade neobsahuje. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona,
ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v
zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov

(v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej
normy by nebol naplnený.

22. Rovnako túto požiadavku nespĺňa ani možnosť spotrebiteľa požiadať veriteľa o vydanie amortizačnej
tabuľky. Naopak, zákonodarca vyžaduje, aby veriteľ spotrebiteľovi poskytol požadované údaje už v čase

uzatvárania zmluvy veriteľa so spotrebiteľom, a to priamo v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Pokiaľ potom žalobca v odvolaní namietal, že v prípade, ak by došlo k omeškaniu dlžníka so splácaním
spotrebiteľského úveru, prípade k úhrade mimoriadnej splátky dlžníkom, pôvodný údaj o členení splátok
a ich splatnosti by už neodzrkadľoval skutočnosť, odvolací súd uvádza, že práve v tom prípade môže
dlžník veriteľa požiadať o vydanie aktuálnej amortizačnej tabuľky.

23. Tieto požadované náležitosti nespĺňa ani údaj uvedený v dokumente Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, na ktorý poukazoval v odvolaní žalobca a v ktorom sa v kolónke
„Splátky prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“ uvádza: a) výška splátky istiny 81,11
Eur, splatnosť prvej splátky istiny 5.5.2013, počet splátok istiny 120, periodicita a splatnosť splátok istiny

mesačne k 5. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 5.4.2023, b) splatnosť úrokov a
poplatkov - úroky za príslušné úrokové obdobie a poplatky vypočítané do dňa splatnosti prvej splátky
úveru sú prvýkrát splatné ku dňu splatnosti prvej splátky úveru, následne vždy v periodicite a termíne
splátok úveru. Z týchto údajov totiž rovnako spotrebiteľovi nie je zrejmé, ako sa v prípade riadnehosplácania úveru, každá jednotlivá splátka splatná v tom - ktorom termíne vnútorne člení na istinu, úroky
a poplatky a či veriteľ dodržal povinnosť mu uloženú ustanovením § 566 ods. 2 OZ, teda splátky prijaté
postupne od dlžníka započítaval najprv na istinu a až potom na úroky, či iné poplatky.

24. Keďže potom v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo
potom nevyhnutné predmetný úver s použitím § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

25. Navyše pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uviedol
v zmluve o splátkovom úvere aj nesprávnu výšku celkovej čiastky spojenej s úverom, ktorá je nižšia
ako skutočná, nakoľko ak mala žalovaná úver splácať v 120-tich mesačných splátkach po 81,11 eur,
zaviazala sa tak veriteľovi zaplatiť sumu celkom vo výške 9.733,20 eur a nie sumu iba 9.378,59 Eur
uvedenú v zmluve. Z tohto dôvodu treba považovať údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, za v zmluve neuvedený, čo má rovnako za následok, že
predmetný spotrebiteľský úver je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) z. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov.

26. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v odvolaní, že v zmysle čl. 22 smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS, podľa ktorého „ Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
smernice,“ ako i podľa bodu 9 preambuly tejto smernice, podľa ktorého „Úplná harmonizácia je potrebná
na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany

ichzáujmovaabysavytvorilskutočnývnútornýtrh.Členskéštátybypretonemalimaťmožnosťzachovať
alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Takéto obmedzenie by
sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou. Ak neexistujú takéto
harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne
právne predpisy,“ podľa žalobcu platí, že členské štáty nesmú zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne

ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice, odvolací súd uvádza, že tieto ustanovenia smernice treba
rovnako vykladať v prospech spotrebiteľa tak, že sa nimi má docieliť, aby vnútroštátna právna úprava
jednotlivých členských štátov poskytovala všetkým spotrebiteľom rovnaký minimálny štandard právnej
ochrany, pričom vo všeobecnosti platí, že členský štát môže prostredníctvom vnútroštátneho práva
poskytnúť spotrebiteľovi vyššiu ochranu ako európske právo. Uvedené vyplýva aj priamo z bodu 9

preambuly smernice, kde je upravená možnosť členských štátov zaviesť určité vnútroštátne ustanovenia
o otázkach tam príkladmo uvedených. Preto pre súd rozhodujúci o nároku žalobcu je rozhodujúca platná
právna úprava v ust. § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, v ktorej zákonodarca požaduje v prospech spotrebiteľa vyššiu mieru
ochrany.

27. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 9.11.2016 zn. C-42/15 uviedol, že, článok 23 smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto
smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o

okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V
zmysle uvedeného odvolací súd má za to, že aj v predmetnej právnej veci neuvedie členenia jednotlivých
splátok na istinu, úroky a veriteľom uplatňované poplatky, spolu s neuvedením správnej výšky celkovej
čiastky splatnej spotrebiteľom, má za následok, že spotrebiteľ pri vzniku zmluvného vzťahu s veriteľom
nemohol adekvátne posúdiť rozsah svojho záväzku, najmä výhodnosť poskytovaného spotrebiteľského

úveru, či si veriteľ voči nemu neuplatňuje nároky v zmluve nedohodnuté, tiež, či veriteľ dodržal postup
požadovaný ustanovením § 566 ods. 2 OZ, a prijaté plnenia započítaval najskôr na istinu až potom na
úroky. Preto aj v zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o
úvere bez úrokov a poplatkov.

28. Keďže potom podľa záverov prvoinštančného súdu odvolaním nenapadnutých, žalovaná z
poskytnutéhoúveruvcelkovejvýške4.000,-Euruhradilaibasumu241,11Eur,bolopotrebnýmžalovanej
uložiť zaplatenie sumy 3.758,89,- Eur i s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách
konania osobitne nenapadnutého, ako vo výroku vecne správny potvrdil.

30.Vodvolacomkonanífaktickyplneúspešnejžalovanejvznikolzásadnenároknanáhradutrovkonania
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

32.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

33. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).