Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213198
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115213198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. C. E., I. J. XXXX/

XXB, P., 2. O. E., I. J. XXXX/XXB, P., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Krutek a Kuruczová,
Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému: Obec Brestovany, IČO: 312312, J. Nižnanského 6, Trnava, o
zaplatenie 21.652,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 21.652,68 spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 21.652,68 eur od 19.05.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 100 eur.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 26.05.2015 doručenou súdu dňa 28.05.2015 domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 21.652,68 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21.652,68 eur od 16.05.2015 do zaplatenia,
trovy konania predstavujúce poplatok za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 100 eur, za súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, okres P., obec J., katastrálne územie C. J.
a to pozemok, parc. č. XX/XX, parcela registra "Q." evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX m2, pozemok parc. č. XX/XX, parcela registra "Q."
evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX
m2, ktoré vlastnia žalobcovia v podiele X/X vzhľadom k celku. Zákonom o pohrebníctva č. 131/2010 Z.z.
o pohrebníctve bolo vytvorené ochranné pásmo pohrebiska vo vzdialenosti XX m od hranice pozemku
pohrebiska, pričom v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov,

ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Zákon o pohrebníctve určil, že vlastník pozemku v
ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené
s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom
pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska, ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ
pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Dňa 15.05.2015 bola žalovanému
doručená výzva na poskytnutie náhrady za obmedzenie užívania predmetnej nehnuteľnosti, pričom
na uvedenú výzvu žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Žalobcovia poukázali na čl. 20 Ústavy

SR, § 2 písm. o), § 15 ods. 1, 7, 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Za účelom objektívneho
určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie užívania predmetnej nehnuteľnosti bol vypracovaný
znalecký posudok č. 241/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorým bol určený rozdiel medzi hodnotou predmetnej
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme pohrebiska a predmetnej nehnuteľnosti nepatriacejdo ochranného pásma pohrebiska. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom
pásme pohrebiska bola znalcom stanovená vo výške 1.613,67 eur. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti
nenachádzajúcej sa v ochrannom pásme pohrebiska bola znalcom stanovená vo výške 23.266,35 eur.

Rozdiel medzi uvedenými hodnotami predstavuje sumu 21.652,68 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že §
15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve spája s uplatnením nároku na súde predchádzajúci
pokus o dohodu, pokladajú žalobcovia výzvu zo dňa 13.05.2015 za nevyhnutný predpoklad návrhu na
začatie konania.

2.Súd vydal dňa 13.11.2015 platobný rozkaz č. k. 26C/129/2015-61, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

3.Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že netvrdí, že by
žalobcovia nemali nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku v zmysle § 15 ods.
8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ale nie v takto určenej sume, nakoľko sa jedná o extrémne

neprimeranú cenu vzhľadom k cene, za akú cenu žalobcovia nehnuteľnosti kúpili v roku 2007, resp.
zamenili v roku 2008. Vo vyjadrení k návrhu mimosúdnej dohody zo dňa 24.06.2015 žalovaný navrhol
rozumnú cenu, nie zjavne nadhodnotenú znaleckým posudkom. V znaleckom posudku vôbec nebolo
prihliadnuté na právny stav, že sa jedná o ochranné pásmo pohrebiska, a preto bola vyčíslená absurdná
cena náhrady za obmedzenie užívania pozemku. Znalecký posudok je nedôveryhodný, nezohľadňuje

faktický stav, pričom genéza celého prípadu jednoznačne smeruje k tomu, že nikdy nebol zo strany
žalobcov záujem stavať. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti s vedomím, že sa jedná o ochranné pásmo
pohrebiska. Žalovaný poukazuje na rímsku zásadu, že nikto nesmie ťažiť alebo mať výhodu zo svojej
nepoctivosti.DopozornostisúduzároveňdávameajnálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikyz2.11.2009
sp. zn. II UZ 2048/2009. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 08.09.2010 sp. zn. 28C do

5014/2009, ktorý okrem iného poukazuje na šikanózny výkon práv, ktorý by nemal požívať právnu
ochranu. V tomto prípade považuje zámer žalobcov získať peniaze od obce za šikanózny výkon práv. V
roku 2007 Kúpnou zmluvou zo dňa 24.08.2007 od právnych predchodcov pôvodne žalobcovia kupovali
pozemok par. č. XX/X o výmere XXX m2 na pôvodnom LV č. XXX. Súčasne však došlo na základe
Geometrického plánu č. XX/XXXX k odčleneniu parc. č. XX/XX o výmere XXX m2 od parc. č. XX/X,

ktorej nová výmera bola ustálená na hodnote XXX m2. Parcely (pôvodná i tá odčlenená) žalobcovia
nadobudlikúpouodprávnychpredchodcovakozáhraduazáhradazatohtoprávnehostavuniejevhodná
na stavebné účely. Neskôr, konkrétne 11.02.2008, medzi žalobcami a žalovaným došlo k uzatvoreniu
Zámennej zmluvy v zmysle § 611 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo najprv k odčleneniu
parc. č. XX/XX o výmere XXX m2 od pôvodnej parcely XX/X o výmere XXXmX a následne k jej zámene

s par. č. XX/XX o výmere XXmX, ktorá tiež vznikla odčlenením od pôvodnej parc. XX/XX o výmere
XXXmX a k doplateniu sumy 33 000,- Sk (cca 1095,40 Eur) žalovanému. Parc. č. XX/XX bola žalobcami
nadobudnutá ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Takto nadobudnuté parc. č. XX/XX
(záhrady) a parc. č. XX/XX (zastavané plochy a nádvoria) boli prenesené a zapísané na nový LV č.
XXX, kde sú na príslušnom orgáne správy katastra evidované dodnes. Dňa 17.03.2015 na základe

žiadosti oboch manželov došlo k zmene právnej kvalifikácie druhu pozemku parc. č. XX/XX zo záhrady
na zastavané plochy a nádvoria.
Zo strany žalovaného prichádzala do úvahy náhrada vo výške 1269,70 Eur, pričom z titulu Zámennej
zmluvy zo dňa 11.02.2008 by sa jednalo o sumu cca 1095,40 Eur, ak tomu je žalovaný ochotný
poskytnúť finančnú náhradu za par. č. XX/XX o výmere 21m2, ktorej vlastníkom sú žalobcovia, avšak

iba v sume cca X,XX Eur/m2, teda XXX,XX Eur za celú parcelu, pretože takáto suma za 1 m2 bola
preukázateľne dohodnutá aj v Zámennej zmluve zo dňa 11.02.2008. Naďalej trvá na tom, že žalobcovia
nikdy nechceli na predmetných parcelách stavať, jedná sa len o špekuláciu ako vyťažiť z celého sporu
čo najviac peňažných prostriedkov, pretože si uvedomujú, že ceny nehnuteľností od roku 2007 resp.
2008 sa zmenili - vzrástli. Ich správanie považuje za správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle uvedeného nesúhlasí so zaplatením žalovanej sumy ani s náhradou trov konania a navrhuje
súdu, aby návrh žalobcov zamietol v celom rozsahu. Ponecháva na zvážení súdu prípadnú možnosť
nariadenia vykonania kontrolného znaleckého posudku, resp. opätovného vypracovania znaleckého
posudku, nezainteresovaným súdnym znalcom (z iného regiónu) pre stanovenie ceny zohľadňujúcej
reálny a primeraný stav náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska.

4.Žalobcovia k odporu žalovaného uviedli, že suma určená ako cena nehnuteľnosti bola stanovená
znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným W.. S. V.. V prípade, ak žalovaný spochybňuje
závery, ktoré sa týkajú rozdielu ceny, súhlasia s pribratím ďalšieho znalca. Ďalej súhlasia so zámenoupredmetného pozemku za iné pozemky určené na výstavbu nachádzajúce sa v danej obci, ako náhradu
za obmedzenie užívania pozemku, nakoľko sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v ochrannom pásme.

5.Žalovaný k vyjadreniu žalobcov k odporu uviedol, že žalobcovia navrhovatelia najprv nadobudli na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2007 od C. G., rod. J., r. č. XXXXXX/XXX, nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, J. (dňa XX.XX.XXXX zomrela), a C. G., rod. G., rod. G., rod. č. XXXXXX/XXX, nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J., každá v tom čase vlastnila podiel o veľkosti X/X pozemok parc. č.
XX/XX o celkovej výmere XXX m2, ktorý vznikol tak, že pôvodný pozemok parc. č. XX/X o výmere

XXX m2 sa po geometrickom zameraní rozčlenil na dva pozemky - pozemok parc. č. XX/X o výmere
XXX m2 a pozemok parc. č. XX/XX o výmere XXX m2. Kúpna cena bola 220 000,- Sk (resp. 7302,
66 €), ktorú vyplatili žalobcovia predávajúcim v dvoch častiach. Pozemok bol vedený ako záhrada.
Dôkazom toho je Kúpna zmluva zo dňa 24.08.2007, ktorá tvorí prílohu č. 1. Z uvedeného vyplýva, že
vlastníctvo k pozemku parc. č. XX/XX žalobcovia odvodili od vlastníctva súkromných fyzických osôb,
s ktorými Obec J. nemá nič spoločné a aj peňažné plnenie poskytnuté žalobcami ako protihodnota

za predmetný pozemok bola poskytnutá týmto súkromným fyzickým osobám a nie Obci J., ktorá z
nej nijak neprofitovala. V druhom kroku žalobcovia nadobudli na základe Zámennej zmluvy zo dňa
11.02.2008 vlastníctvo pozemku parc. č. XX/XX o výmere XXX m2 a to takým spôsobom, že sa najprv
z nimi už vtedy vlastneného pozemku parc. č. XX/XX o výmere XXX m2 odčlenil pozemok parc. č. XX/
XX o výmere XX m2, ktorý bol geometricky zameraný. Ten sa následne zamenil s parcelou XX/XX o

výmere XXX m2, ktorá zase vznikla tak, že sa po geometrickom zameraní z pozemku parc. č. XX/X
(vo vlastníctve Obce J.) o výmere XXX m2 vytvorili dva pozemky parc. č. XX/X o výmere XXX m2 a
pozemok parc. č. XX/XX o výmere XXX m2. Keďže pozemok, ktorý nadobudli žalobcovia od Obce J.
zámenou bol rozlohou väčší ako pozemok, ktorý obci vymenili, dohodla sa vzájomne ešte suma 33
000,- Sk (pri cene 250,-Sk/m2), eventuálne 1095,40 € (pri cene 8,50 €/m2), ktorú museli navrhovatelia

vyplatiť Obci J.. Pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, z ktorého bol odčlenením (po geometrickom
zameraní) vytvorený pozemok parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, bol vedený ako zastavané plochy a
nádvoria, a to z toho dôvodu, že na ňom sa nachádza cestná komunikácia - ulica G. - ktorý však ešte
nebol vyasfaltovaný. Preto pozemok parc. č. XX/XX bol tiež zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria.
Dôkazom je Zámenná zmluva zo dňa 11.02.2008 v prílohe č. 2. Až po podaní (Žiadosť o zmenu druhu

pozemku na liste vlastníctve), ktoré žalobcovia adresovali vtedajšej Správe katastra P. dňa 17.03.2015
(príloha č. 3), po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku Okresného úradu Trnava, pozemkového a
lesného odboru, OU-TT-PLO-2015/007676 zo dňa 11.03.2015, došlo k preklasifikovaniu pozemku parc.
č. XX/XX o výmere XXX m2 zo stavu „záhrada" na stav „zastavané plochy a nádvoria". Preto je Obec
J. pripravená, v záujme naplnenia litery § 15 ods. 8 zákona č. 131 /2010 Z. z. o pohrebníctve v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonopohrebníctve"),poskytnúťžalobcomakofinančnúkompenzáciu
len sumu 1095, 40 €, ktorú jej žalobcovia zaplatili na základe Zámennej zmluvy zo dňa 11.02.2008,
pričom, samozrejme, za to očakáva od žalobcov prinavrátenie pozemku parc. č. XX/XX o výmere XXX
m2 do jej vlastníctva. K tomu je ešte ochotná poskytnúť pozemok parc. č. XX/XX o výmere XX m2
späť do vlastníctva žalobcov, prípadne je ochotná šiju vo vlastníctve ponechať a žalobcom poskytnúť

kompenzáciu za tento pozemok maximálne vo výške 174,30 €, čo predstavuje čiastku pri cene 8,50
€/m2, keďže takýto cenový režim bol dohodnutý aj v Zámennej zmluve zo dňa 11.02.2008 (bod VI.).
Zámena za iné pozemky určené na výstavbu nachádzajúce sa v obci neprichádza do úvahy, pretože
obec jednak takými pozemkami nedisponuje, jednak tu vzniká situácia, kedy je obec zaťahovaná do
špekulantských zámerov žalobcov a jej napomáhaniu odmietame aktívne asistovať. Žalobcovia predsa

pôvodný pozemok parc. č. XX/XX zakúpili od C. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a C. G.,
nar. XX.XX.XXXX. S nimi by sa mali dohodnúť na prípadnej kompenzácii, resp. s nimi vzniknutú situáciu
vzájomne doriešiť ku svojej spokojnosti. Pozemok parc. č. XX/XX Obci J. nikdy predtým nepatril. Obec J.
by chcela touto cestou súdu zdôrazniť, že aj predchádzajúci zákon o pohrebníctve (zákon č. 470/2005 Z.
z. účinný do 31.12.2010) v § 16 ods. 8 zakotvoval inštitút 50 metrového ochranného pásma a zakazoval

v ňom zakladanie stavieb. Nebol však natoľko precizovaný ako je súčasná úprava obsiahnutá v § 16
ods. 7, ktorá presne vymedzuje, že ochranné pásmo cintorína sa začína hranicou pohrebiska a siaha
do vzdialenosti 50 m od nej. Ak do 31.12.2010 sa ochranné pásmo pohrebiska určovalo od stredu
pohrebiska (prax bola v tomto veľmi rozkolísaná, a preto zrejme aj došlo k precizovaniu zákonnej úpravy
v novom zákone o pohrebníctve), a za tejto situácie pozemky ešte na výstavbu mohli byť určené, od

01.01.2011 už na výstavbu, mimo povolených stavieb, určené byť nemohli a už ani určené byť nemôžu,
pretože ochranná zóna 50 m sa striktne určuje od okraja pohrebiska (jedine, že by došlo k nejakej ďalšej
zmene legislatívy na tomto úseku). Ak žalobcovia kupovali pozemok parc. č. XX/XX o výmere XXX
m2 v roku 2007, zamieňali pozemok parc. č. XX/XX o výmere XX m2 za pozemok parc. č. XX/XX ovýmere XXX m2 v roku 2008, nič im nebránilo, aby o zmenu druhu pozemku a následne tiež o územné
a stavebné povolenie žiadali ešte do 31.12.2010 a počas dvojročnej platnosti stavebného povolenia
vydaného podľa zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) na predmetných pozemkoch aj zrealizovali

stavbu (rodinný dom, prípadne inú stavbu podľa svojich predstáv a zámerov). Skutočnosť, že o zmenu
druhu pozemku požiadali až v marci 2015 (príloha č. 3) jednoznačne preukazuje ich špekulatívny zámer
získať peniaze a nie skutočný úmysel na pozemkoch stavať. Ak by skutočne stavať chceli, stavať by
začali ešte do 31.12.2010, dom si riadne postavili, alebo začali aspoň stavať, podľa dovtedy platných
predpisov a dnes by ho mohli užívať, pretože zmena legislatívy na úseku pohrebníctva od 01.01.2011

by sa ich nijako významne nedotkla, ak aj pripustíme, že zmenu zákona o pohrebníctve s účinnosťou od
01.01.2011 nemohli v roku 2007, resp. v roku 2008, predvídať. Stavba už mohla riadne stáť a bola by
platne skolaudovaná, to určite musí, po zrelej úvahe, uznať aj samotný súd. Získať sumu 21 652, 68 € s
príslušenstvom od Obce J. je zo strany manželov jednoznačným a neklamným znakom špekulatívneho
správania a súčasne je v súlade s dobrými mravmi. Navyše znalecký posudok, ktorý tvorí oporu nároku
žalobcov je problematický a nadhodnocuje cenu. V zmysle uvedeného žalovaný opäť poukazuje na

rímsku zásadu, ktorá spočíva v tom, že nikto nesmie ťažiť alebo mať výhodu zo svojej nepoctivosti, v
tomtokontexteplatíObčianskyzákonník,ktorýpoukazujenadobrémravyv§3alebonapr.v§451.Daný
prípad považuje za šikanózny výkon práva, ktorý by nemal požívať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR z 02.11.2009 sp. zn. II UZ 2048/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 08.09.2010 sp. zn. 28
Cdo 5014/2009). Taktiež poukazuje na aktuálnu slovenskú judikatúru v obdobných prípadoch - rozsudok

Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 7C/82/2012. V neposlednom rade treba upozorniť na to, že v
zmysle 51. 20 Ústavy SR by nemalo dôjsť ku zneužívaniu vlastníckeho práva.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade, žalovaným,
oboznámením s výzvou na poskytnutie náhrady za obmedzenie užívania pozemku - návrh mimosúdnej

dohody zo dňa 13.05.2015, so znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností W.. S. V. č. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2014, s listom vlastníctva č. XXX, s
vyjadrením žalovaného k výzve na poskytnutie náhrady za obmedzenie užívania pozemku, s kúpnou
zmluvou zo dňa 24.08.2007 , so zámennou zmluvou zo dňa 11.02.2008, so stanoviskom Okresného
úradu Trnava č. OU-TT-PLO-2015/007676 zo dňa 11.03.2015, s projektom stavby na č.l. XXX, s

oznámením Obecného úradu Brestovany zo dňa 28.06.2007, so zápisnicou zo zasadnutia Obecného
zastupiteľstva v Brestovanoch zo dňa 25.06.2013, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovná skutkový a právny stav:

7.Žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní zhodne uviedli, že predložený judikát sa týka ornej pôdy, nie

zastavaných plôch a nádvorí. Žalobcovia sa riadia len tým, čo je dané v zákone, bohužiaľ zákonodarca
zvalil toto bremeno na obec, malo to byť riešené legislatívne inak. Žalobcovia nemajú šikanózny
postoj k obci, žalovaným je obec a keby zákon ukladal túto povinnosť inému štátnemu orgánu, tak
by žalovali tento orgán. Za to, že je zákon takto nastavený, nikto nemôže. Žalobcovia sa nebránia
ďalšiemu znaleckému dokazovaniu v prípade, ak žalovaný namieta závery znaleckého posudku nimi

predloženého. Žalobcovia apelujú na žalovaného, či nie je možnosť vymeniť tieto stavebné pozemky,
prípadne zmeniť územný plán obce a vytvoriť nové stavebné pozemky. Finančné prostriedky na kúpu
pozemku žalobcovia mali, keďže ho kúpili. Či mali finančné prostriedky aj na stavbu rodinného domu, to
nepokladajú za súvisiace s touto vecou. Žalobcovia nemohli predpokladať, že dôjde k zmene legislatívy.
Žalobcovia nemajú problém s tým, aby sa do konania pribral ďalší znalec, ktorý môže určiť inú hodnotu.

Znalcovi predložili doklady, ktoré mali možnosť predložiť a on na základe toho určil trhovú cenu. Pani C.
G., nar. XXXX a C. G., nar. XXXX, nežalujú preto, lebo na toto nie je titul, za to, že sa zmenil zákon, ony
nemôžu, ony nikoho neuviedli do omylu. V marci 2013 sa žalobcovia dozvedeli, že im nie je umožnené
stavať, s obcou sa chceli mimosúdne dohodnúť, chceli primeranú finančnú náhradu alebo zámenu
primeraného pozemku. V roku 2011 nemali vedomosť o tom, že tam nemôžu stavať, ani to neriešili, lebo

vtedy záujem stavať nemali. Pani G. nie je správcom pohrebiska, zákon ukladá, že primeranú náhradu
má dať správca pohrebiska a nie ten, od koho je pozemok odkúpený, my sa riadime len zákonom. Zámer
stavať mali žalobcovia od samotného začiatku, čo dokazuje aj predložené oznámenie, kde vtedajší
starostapánD.súhlasilsmožnosťouvýstavbyrodinnéhodomuanazákladetohtostanoviskažalobcovia
kúpili parc. XX/XX a následne zámennou zmluvou zo dňa 11.2.2008 zamenili pozemky s obcou a tak

aktuálne sú vlastníkmi parcely XX/XX o rozlohe XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria a parc. XX/
XX o rozlohe XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria, ktoré získali zámennou zmluvou od obce. Čo
sa týka platiteľa primeranej náhrady, zákon o pohrebníctve určuje, že v § 15 ods. 1 obec je povinná
zriadiť pohrebisko vo svojom k.ú. a vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranúnáhradu za užívanie pozemku, pričom náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme
a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska,
teda obec. Čo sa týka výšky náhrady, v prípade ak žalovaný namieta závery znaleckého posudku,

nebránia sa tomu, aby súd pribral ďalšieho znalca k dokazovaniu, k dátumu 1.1.2011, kedy sa stal účinný
zákon č. 131/2010 Zákon o pohrebníctve. Predchádzajúci znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu
25.6.2013, teda v deň, keď bolo vydané uznesenie obce J., ktoré nesúhlasilo s výmenou ich parcely
o rozlohe XXX m2 za parc. v rovnakej rozlohe v danej obci, kde je možná výstavba rodinného domu
alebo finančná náhrada rovnajúca sa cene pozemku o rozlohe XXX m2 v danej lokalite. Žalobcovia

titulom záverečnej reči uviedli, že Obecný úrad Brestovany súhlasil s možnosťou výstavby rodinného
domu, jedinou problematikou bola rozloha, túto podmienku však žalobcovia splnili a to v momente,
keď zámennou zmluvou dokúpili ďalšie pozemky. Predchádzajúci zákon určoval nepresnú hranicu
ochranného pásma, z tohto dôvodu žalobcovia nevideli problém v polohe pozemku, nakoľko v danom
čase sa v blízkosti pozemku nenachádzali hroby. Až novým zákonom sa spresnila hranica, avšak zmenu
zákona žalobcovia v danom čase nemohli absolútne predvídať a určite by bolo aj pre nich jednoduchšie,

ak by sa zákon nezmenil a bez problémov by získali stavebné povolenie. Zámer žalobcov nie je získať
finančné ohodnotenie prioritne, nakoľko jednou z možností je aj výmena pozemkov za náhradnú parcelu
v rovnakej rozlohe.

8.Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že súhlasné stanovisko obce z roku 2007 im bolo odovzdané pri podpise

kúpno-predajnej zmluvy od predchádzajúcich vlastníkov. Pred kúpou pozemkov si boli stavebnom úrade
u pani Slivovej overiť, či sa na tom pozemku pri cintoríne dá stavať. Ona odpovedala, že či vedia, že
to je pri cintoríne a povedala, že pokiaľ to pán starosta povolí, ona v tom problém nevidí. Potom boli za
starostom W.. D. D., ten povedal, že áno a na základe toho pozemok kúpili. Jeho podmienka bola, že
keďže je pozemok malý, stavbu im dovolí vtedy, keď odkúpia obecný pozemok, ktorý sa nachádzal pred

ich pozemkom, aby sa zväčšila parcela. Ich podmienka to však nebola, mali už vypracovaný projekt
stavby rodinného domu z januára 2005. Zo strany žalobcov bola vždy snaha postaviť na tomto pozemku
rodinný dom, ktorý mal mať XX m2 a zmestil by sa na pozemok aj o výmere XXX m2. Tento pozemok
kúpili v roku 2007, ale nezačali hneď stavať, nakoľko žalobkyňa v 1. rade bola na materskej dovolenke
a mali iba manželov príjem. Mali X-ročné a X-ročné dieťa, v tom čase nebola pre nich stavba domu

hneď po kúpe pozemku aktuálna. Najprv mali stavať rodinný dom v J., preto je projekt rodinného domu
z roku 2005, ale majiteľ pozemku zomrel a noví dedičia im nechceli už tento pozemok predať. Pozemok
v J. kúpili podľa toho, aby im tam sedel projekt rodinného domu, ktorý zakúpili v roku 2005. Nikde nie je
uvedené, do akej doby musia začať stavať dom. Bývali v nájomnom byte, keď deti podrástli, chceli riešiť
ich bytovú situáciu. Išli za pani D. v marci 2013 a tá im oznámila, že nie je možné tam stavať, preto kúpili

bytvP..PaniD.impovedalaozmenezákonaopohrebníctve,prvýkrátovtedypočuliodnej,dozákonasa
dalo slovo hranica a preto im nebolo umožnené stavať, lebo to už bolo presne špecifikované. Žalobcovia
najprvaninevedeli,žejetakátomožnosťžiadaťnáhraduodobce,ažodprávnehozástupcusadozvedeli,
že je tu takáto možnosť. Žalobkyňu v 1. rade mrzí, že ich obec označila za špekulantov, im ide len o
bránenie ich majetku. Ich pôvodný pozemok zasahoval do cintorína, preto došlo k výmene pozemkov,

žiadal to predchádzajúci starosta. Tento ich ubezpečil, že pozemok cintorína sa nebude rozširovať do
ich pozemku, nakoľko v obci J. bol aj nový cintorín, na ktorý sa pochovávalo. Žiadosť o vystavenie
stanoviska na povolenie výstavby rodinného domu nepodávali na stavebný úrad písomne, boli osobne
na stavebnom úrade za pani D., ktorá im ústne oznámila, že na danom pozemku nie je možné stavať.
Žalovaná v prvom rade zdôrazňuje, že žiadne všimné bývalému starostovi nedali. Oznámenie zo dňa

28.6.2007 bolo vypracované pre pani G. z dôvodu, že to od nej žiadali žalobcovia ako kupujúci a chceli
sa uistiť, že tam výstavba rodinného domu bude možná. V oznámení je uvedené, že obec súhlasí s
možnosťou výstavby rodinného domu, musí sa to konzultovať z dôvodu, že rozloha bola problematická,
bola malá a nie blízkosť cintorína. Starosta im prisľúbil, že hroby sa tým smerom vytvárať nebudú, ale
t.č. sa tam vytvárajú. Na základe toho oznámenia, keďže chceli dom stavať, išli za starostom, keďže to

bola malá rozloha, tak im starosta prisľúbil, že im odpredá časť pred ich pozemkom. Na základe tohto
bola uzatvorená zámena, zámenná zmluva a kúpna zmluva. Zámenou a kúpou dostali rozlohu XXX
m2, čo podľa starostu bolo dostatočne veľké na výstavbu rodinného domu. Predchádzajúci starosta bol
starostom 20 rokov, čiže bol viackrát zvolený a nie je to tak ako uvádza protistrana, že nebol zvolený
kvôli nedôveryhodnosti. V blízkosti jedného cintorína v obci J. je postavený nový rodinný dom.

9.Žalobca v 2. rade uviedol, že pozemok kupovali s tým, že nikto im neurčuje dátum, kedy majú stavať.
Mali malé deti, rozhodli sa, že budú stavať v roku 2013. V roku 2007 im bolo povedané, že stavať môžu
a v roku 2013 im bolo povedané, že stavať nemôžu. Predchádzajúci starosta im povedal, že cintorínsa nemá kde rozširovať, lebo sú tam záhrady a že sa cintorín rozširovať určite nebude. Žalobcovia
kupovali jednoduchý pozemok, chceli postaviť jednoduchý dom a nič bývalému starostovi neponúkali
ani ho nijako nemotivovali.

10.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú, odmieta ju ako celok a žiada,
aby súd žalobu zamietol. V čase, keď žalobcovia predmetné nehnuteľnosti kupovali a zamieňali, bol
účinný zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, ktorý bol nahradený súčasným zákonom č. 139/2008 Z.z.,
ktorý ochranné pásmo pohrebiska zakotvoval. Žalobcovia mohli vedieť o tom, že bola táto problematika

zákonne riešená. Do 1.1.2011 žalobcovia stavať mohli, mohli požiadať o vydanie stavebného povolenia
a bolo by im vydané. Aj po zmene zákona by mohli pokračovať v stavbe a bývať tam. Žalobcovi získali
predmetné parcely zhruba za 9.000 eur a v súčasnosti požadujú od obce viac ako dvojnásobok, čo
je v rozpore s dobrými mravmi. Obec tieto prostriedky nemá a nevie prečo by mala túto náhradu
poskytovať, keď časť pozemkov bola odkúpená od súkromných osôb. Obec je pripravená nahradiť
len tú časť pozemkov, ktoré boli dojednané v zámennej zmluve v roku 2008. Pokiaľ ide o predložený

judikát, jednalo sa o ornú pôdu a v tomto prípade sa jedná o záhradu, obe tieto pôdne kultúry nie
sú určené na výstavbu. Pokiaľ ide o legislatívnu nedostatočnosť tohto zákona, je tu súdna moc, aby
dotvorila túto nedokonalosť. Pre žalovaného nie je relevantný argument, že ak by žalobcovia žalovali
iný orgán, obec by to momentálne ochudobnilo, obec zabezpečuje verejné služby, je daný oveľa väčší
záujem o občanov obce ako dvoch žalobcov. Ide tu aj o politickú zodpovednosť samotného starostu

pred občanmi. Pohrebisko v J. bolo zriadené veľmi dávno, bol tam kedysi drevený kostolík a okolo neho
sa pochovávalo, bolo to niekedy okolo roku 1700. Obec nemala upravené presne ochranné pásmo
žiadnym všeobecným záväzným nariadením, pridržiavala sa len zákona. V roku 2007, keď bol starosta
poslancom obecného zastupiteľstva, chceli žalobcom pomôcť, pozemok, ktorý odkúpili od p. G., im
chceli zameniť. Od vtedajšieho starostu im bolo odprezentované, že žalobcovia žiadali zameniť časť

pozemku. V materiáloch, ktoré sú na obci, je aj oznámenie o zmene výstavby rodinného domu z roku
2007. Do konca roku 2010 sa vydávali stavebné povolenia na výstavby rod. domov aj v ochrannom
pásme, v ktorom mali žalobcovia svoj pozemok. Keby do roku 2010 požiadali o zmenu plánu, mohli by
to byť stavebné pozemky a platila by tam stavebná výnimka. Správcom tohto pohrebiska je obec J.,
kosí pohrebisko a prenajíma pohrebné miesta. Žalovaný navrhol prinavrátiť veci do pôvodného stavu,

rozparcelovanie už nezmenia. Žalovaný má na mysli pôvodnú parcelu, ktorá patrila C. G., č. XX/X o
výmer XXX m2, ktorá je v súčasnosti rozčlenená na tri parcely XX/X -XXX m2, XX/XX - XXX m2, XX/
XX - XX m2, obec vlastní XX/XX, túto im prinavráti a oni prinavrátia obci parcelu č. XX/XX, ktorá vznikla
po odčlenení v roku 2007 a ktorá ma v súčasnosti výmeru XXX m2, obec im za ňu vráti poskytnuté
peňažné plnenie. Potom môžu žalobcovia žalovať pani G. alebo sa s ňou dohodnúť. Špekulatívne

správanie žalobcov vidí žalovaný v tom, že žalobcovia chcú vytrieskať financie od obce, čo je ľahšie
ako žiadať financie od súkromnej osoby. Žalovaný sporuje dátum, ku ktorému bol vypracovaný znalecký
posudok, prečo bol vypracovaný k 24.6.2013 a nie od 1.1.2011, odkedy nadobudol účinnosť nový
zákon o pohrebníctve, ktorý zakotvuje ochranné pásmo od hranice pohrebiska. S novým znaleckým
posudkom nesúhlasí, sú to zbytočné náklady a tento nie je ani potrebný. Cintorín je starý a dá sa

predpokladať, že cintorín sa bude časom rozširovať, dá sa na to prísť sedliackym rozumom. Ide o to,
že v čase kupovania pozemku od G. alebo v čase zámeny pozemku, mohli žalobcovia predpokladať, že
cintorín bude rásť. Žalovaný má záujem poskytnúť náhradu, ale nie takú sumu ako žalobcovia žiadajú,
žalobcovia nedali toľko, koľko žiadajú, G., keď si pozemok kupovali. Žiadaná náhrada od žalovaného
nie je prípustná. Predložené oznámenie z 28.6.2007, je len predbežný súhlas starostu. Pohrebisko bolo

a je na tomto mieste už dlhodobo, teda aj v čase, keď žalobcovia kupovali pozemok. Predchádzajúci
zákon o pohrebníctve tiež ustanovoval inštitút ochranného pásma, žalobcovia mali počítať s tým,
že bude stavba v takejto lokalite problematická. Podmienkou bola konzultácia s obecným úradom.
Už na minulom pojednávaní sa žalobcov pýtal, či nemotivovali predošlého starostu k tomu, aby im
vystavil toto stanovisko pre potreby ďalšej argumentácie pred úradmi a súdmi. Obec je ochotná vyplatiť

finančnú náhradu, ale len vo výškach uvedených v ich podaniach, teda 1.095,40 eur alebo 1.269,70
eur, pričom v prvom prípade je podmienkou to, že žalobcovia prinavrátia do vlastníctva parc. XX/XX.
a v druhom prípade tiež prinavrátia túto parcelu a bude im poskytnutá finančná náhrada. Znalecké
dokazovanie považuje za zbytočné či už k roku 2011 alebo 2013, neriešilo by to spor. Zriaďovateľom
pohrebiska je obec. § 15 ods. 1 je zákonodarcom konštruovaný tak, že má zabezpečiť finančnú náhradu

vlastníkom nehnuteľnosti, vzťahuje sa na prípady, kedy sa zriaďuje pohrebisko nové na parcelách, ktoré
vlastnia iní a budú vo verejnom záujme zabraté. Žalobcovia vedeli, že ide o problematickú oblasť a je
potrebné konzultovať výstavbu s obcou. V územnom pláne obce pozemky žalobcov nie sú označené
ako pozemky na možnú výstavbu, nakoľko sa nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré jezákonom regulované a nie je potrebné ho zahŕňať do územného plánu. Platí zásada, že neznalosť práva
neospravedlňuje. V zámennej zmluve z roku 2008 nie je uvedený dôvod, pre ktorý obec a žalobcovia
zamieňali uvedené pozemky, čo pripúšťa možný výklad, že ho mohli chcieť aj na iné využitie ako

stavebné. Keď chceli mať dôvod uvedený, mali si ho tam dať. Zo strany obce nejde o obohatenie, keď
navrhujú primeranú náhradu vo výške okolo 1.000 eur, žalovaný ten pozemok už aj tak ďalej nepredá,
už tam môže byť len cintorín. O majetku obce starosta nerozhoduje sám, nie je to záväzné, rozhoduje
o tom obecné zastupiteľstvo, ktoré hlasuje, to je teda rozhodné. Predchádzajúci starosta zrejme nebol
zvolený aj kvôli nedôveryhodnosti. Obecné zastupiteľstvo dalo stanovisko, že žalobcom odpredáva

pozemok, ale nebol tam uvedený účel. Ak prišla požiadavka na výstavbu, bolo to zamietané. K tvrdeniu
žalobkyne v 1. rade, že v blízkosti jedného cintorína v obci J. je postavený nový rodinný dom žalovaný
uviedol, že zriaďovateľom toho cintorína je cirkev a možno sa majitelia stavby dohodli s cirkvou. Ak
stavebné povolenie vydal bývalý starosta, mohol byť k tomu motivovaný, terajší starosta by ho určite
nevydal. Žalovaný titulom záverečnej reči uviedol, že sporná je výška náhrady. Žalovaný je ochotný
vyplatiť náhradu vo výškach, ktoré deklaruje. Neuznáva tvrdenia o tom, že žalobcovia nevedeli v akej

lokalite sa parcely nachádzajú. Pokiaľ ide o otázku stavebného konania a zmeny zákona, podotýka, že
zákon sa menil za pôsobnosti starostu D. a je otázne, či rozhodnutie, ktoré v roku 2007 deklaroval pani
G. by v roku 2010 aj potvrdil. Predchádzajúci zákon o pohrebníctve presnú hranicu ochranného pásma
nevymedzoval a bolo by možné stavať ak by sa pripustil voľnejší výklad hranice. Ak by žalobcovia už v
roku 2005 až 2008 začali rodinný dom stavať, tento spor by nebol.

11.Zvýzvynaposkytnutienáhradyzaobmedzenieužívaniapozemku-návrhmimosúdnejdohodyzodňa
13.05.2015 vyplýva, že žalobcovia vyzvali žalovaného na poskytnutie náhrady za obmedzenie užívania
pozemku vo výške 21.652,68 eur ako rozdiel medzi sumou predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v ochrannom pásme pohrebiska vo výške 1.613,67 eur a medzi hodnotou predmetnej nehnuteľnosti

nenachádzajúcej sa v ochrannom pásme pohrebiska vo výške 23.266,35 eur.

12.Z odborného vyjadrenia (označeného ako znalecký posudok znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností W.. S. V. č. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2014, ktorý súd vzhľadom na
absenciu doložky znalca o vedomosti následkov vedome nepravdivého posudku posúdil ako odborné

vyjadrenie) vyplýva, že všeobecná cena pozemkov parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, a parc. č. XX/
XX vo výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C. J., je k XX.XX.XXXX vo výške 23.300 eur.
Všeobecná cena pozemkov parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, a parc. č. XX/XX vo výmere XXX m2 je
k 25.06.2013 vo výške 1.600 eur.

13.Z listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom P., odborom katastra, pre okres P., obec
J., katastrálne územie C. J. vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi parc. č. XX/XX o výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX/XX o výmere XX/XX m2 - zastavané plochy a nádvoria v
podiele X/X.

14.Z vyjadrenia žalovaného k výzve na poskytnutie náhrady za obmedzenie užívania pozemku vyplýva,
že pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, ktorý bol k návrhu mimosúdnej dohody priložený, znalec
uvažuje len formou odhadov, jeho odhad v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2014 pri
stanovení hodnoty za pozemok v ochrannom pásme je zjavne neprimeraný, predmetná nehnuteľnosť
je nadhodnotená v záujme vyjsť v ústrety resp. napomôcť manželom ako vlastníkom tejto nehnuteľnosti

získať jednoznačne neprimeranú náhradu. Žalovaný netvrdí, že vlastníci predmetnej nehnuteľnosti
nemajú nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku v zmysle § 15 ods. 8 zákona č.
131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ale rozhodne nie v nimi navrhovanej sume, nakoľko je to neprípustné,
vzhľadom k tomu, za akú cenu predmetné nehnuteľnosti kúpili v roku 2007, resp. zamenili v roku
2008. Navyše, pokiaľ ide o Obec J., táto sa cíti zaviazaná iba k vráteniu sumy manželmi zaplatených

33 000 Sk (cca 1095, 40 EUR) z titulu Zámennej zmluvy zo dňa 11.02.2008, prípadne k poskytnutiu
finančnej náhrady za parc. č. XX/XX o výmere XX m2, ktorú t. č. vlastní, a ktorá pôvodne patrila obidvom
manželom,avšakibavsume250,-Sk/m2(cca8,30EUR/m2),teda174,30EURzacelúparcelu,pretože
takáto suma za 1 m2 bola dohodnutá aj v Zámennej zmluve zo dňa 11.02.2008. Spolu je teda Obec J.
obidvom manželom pripravená nahradiť sumu 1269, 70 EUR. Znalcom stanovenú hodnotu predmetnej

nehnuteľnosti nepovažuje za objektívne určenú a nesúhlasí s takýmto návrhom mimosúdnej dohody.15.Zkúpnejzmluvyzodňa24.08.2007vyplýva,žeC.G.,nar,XX.XX.XXXXaC.G.nar.XX.XX.XXXXako
predávajúce predávajú žalobcom ako kupujúcim pozemok parc. č. XX/XX o výmere XXX m2 - záhrady
za kúpnu cenu 220.000,-Sk

16.Zo zámennej zmluvy zo dňa 11.02.2008 vyplýva, že žalobcovia a žalovaný s i touto zmluvou
vzájomne zamieňajú novovzniknuté pozemky parc. č. XX/XX a parc. XX/XX s tým, že žalobcovia doplatia
žalovanému sumu 33.000,-Sk.

17.Zo stanoviska Okresného úradu Trnava č. OU-TT-PLO-2015/007676 zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že
udeľuje súhlasné stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde pre účely stavby
dreveného prístrešku v zastavanom obce J., k.ú. C. J., parc. č. XX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku
záhrada.

18.Z projektu stavby na č.l. 126 vyplýva, že rodinný dom má názov V., miesto stavby je J., investor je

O. E. s manželkou, dátum 01/2005.

19.Z Oznámenie Obecného úradu J. zo dňa 28.06.2007 adresovaného pani C. G. vyplýva, že Obec
prehodnotila jej žiadosť na možnosť odpredania pozemku na výstavbu rodinného domu o výmere XXX
m2. Obec súhlasí s možnosťou výstavby RD, ale budúci staviteľ musí toto konzultovať s Obecným

úradom v J., nakoľko XXX m2 je málo.

20.Zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v J. zo dňa 25.06.2013 vyplýva, že predložená
žiadosť sa týkala manželov E. z I. o povolenie stavby rodinného dome. V predchádzajúcom volebnom
období bola časť obecného pozemku odpredaná manželom E., kde bol spolu s ďalšou parcelou,

vytvorený stavebný pozemok. V tom období bolo možné získať všetky povolenia na výstavbu rodinného
domu na danom pozemku a postaviť rodinný dom. Nakoľko došlo k zmene legislatívy a momentálne
existuje platný Zákon o pohrebníctve 131/2010 Z.z. ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice
pozemku pohrebiska. Po predložení žiadosti na stavebný úrad v P., bola žiadosť manželov E. zamiet-
nutá.Pokiaľmanželomnebudestavbapovolená,žiadajú,podľatohoistéhozákona§15bod8,primeranú

náhradu za obmedzenie užívanie pozemku. Náhradu žiadajú v podobe výmeny ich parcely o rozlohe
XXX m2 za parcelu v rovnakej rozlohe v danej obci, kde je možná výstavba rodinného domu alebo
finančnú náhradu rovnajúcu sa cene pozemku o rozlohe XXX m2 v danej lokalite v súčasnej dobe.
Pán Krivošík reagoval, že v čase keď sa im odpredával obecný pozemok obec nepochybila a predsa
teraz obec nemôže za to, že sa zmenil zákon. Pán starosta podotkol, že v územnom pláne je rodinný

dom aj záhrada, a preto nesúhlasí, s požadovanou kompenzáciou. Uznesenie č. 24/2013-OZ : Obecné
zastupiteľstvo po prerokovaní nesúhlasí s výmenou parcely manželov E. o rozlohe XXX m2 za parcelu v
rovnakej rozlohe v obci, kde je možná výstavba rodinného domu a ani s finančnou náhradou rovnajúcu
sa cene pozemku o rozlohe XXX m2 v danej lokalite v súčasnej dobe.

21.Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

22.Podľa § 2 písm. u) zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v znení pohrebisko je cintorín,

kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka.

23.Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve ochranné pásmo pohrebiska je 50 m
od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy
okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

24.Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve vlastník pozemku v ochrannom pásme
má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými
úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme
uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska

o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

25.Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v ochrannom pásme existujúceho
pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1.novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu
pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 1.
novembrom 2005 zostanú zachované.

26.Podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve v znení účinnom ku dňu 31.12.2010
ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy.

27.Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve v znení účinnom ku dňu 31.12.2010

vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania
pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie
užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v
ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

28.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, pre okres P., obec J., katastrálne územie C. J.
a to pozemku parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemku parc. č. XX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré vlastnia žalobcovia v 1. a 2. rade v podiele X/
X vzhľadom k celku. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade tak, že kúpnou zmluvou
zo dňa 24.08.2007 (ďalej len "kúpna zmluva") C. G., nar. XX.XX.XXXX a C. G. nar. XX.XX.XXXX ako

predávajúce predali žalobcom v 1. a 2. rade ako kupujúcim pozemok parc. č. XX/XX o výmere XXX
m2 - záhrady za kúpnu cenu 220.000,-Sk a zámennou zmluvou zo dňa 11.02.2008 (ďalej len "zámenná
zmluva") si žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný vzájomne zamenili novovzniknuté pozemky parc. č. XX/
XX a parc. XX/XX, ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX tak, že od parcely č. XX/XX
boli odčlenené parcela č. XX/XX o výmere XXX m2 a parcela č. XX/XX o výmere XX m2 a od parcely

č. XX/X boli odčlenené parcela č. XX/X o výmere XXX m2 a parcela č. XX/XX o výmere XXX m2 s tým,
že žalobcovia v 1. a 2. rade doplatili žalovanému sumu 33.000,-Sk. Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní
tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti kúpili za účelom výstavby rodinného domu. Uvedené tvrdenie mal
súd preukázané jednak z Oznámenia Obecného úradu J. zo dňa 28.06.2007 adresovaného pani C. G. z
ktoréhovyplýva,žeobecprehodnotilajejžiadosťomožnosťodpredaniapozemkunavýstavburodinného

domu o výmere XXX m2, obec súhlasia s možnosťou výstavby rodinného domu s tým, že budúci staviteľ
musí toto konzultovať s Obecným úradom v J., nakoľko XXX m2 je málo. Z predloženého projektu stavby
rodinného domu mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade mali v úmysle postaviť si rodinný dom
už skôr a v januári 2005 si zakúpili projekt rodinného domu, ktorý si chceli postaviť na pozemku v obci
J., ktorý sa im nakoniec z dôvodu zmeny vlastníkov nepodarilo zakúpiť, preto nakoniec kúpili a zamenili

vyššie uvedené pozemky v obci J., ktoré sa nachádzajú v blízkosti pohrebiska. Žalobcovia v 1. a 2. rade
nezačali výstavbu rodinného domu ihneď po zakúpení a výmene predmetných pozemkov z dôvodu, že
žalobcom sa narodili deti, žalobkyňa v 1. rade bola na materskej a následne rodičovskej dovolenke a
teda žalobcovia dlhšiu dobu mali príjem len zo zamestnania žalobcu v 2. rade. Súd sa zároveň stotožnil
s tvrdením žalobcov v 1. a 2. rade, že žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje lehotu, do ktorej musia

vlastníci pozemku začať výstavbu rodinného domu a rovnako, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemohli
predpokladať, že neskôr príde k zmene legislatívy. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve účinný v čase
uzavretia kúpnej a zámennej zmluvy upravoval v § 16 ods. 8 ochranné pásmo pohrebiska tak, že toto
je 50 m. Zákon však bližšie neupravoval, od akého bodu sa počíta ochranné pásmo pohrebiska. Strany
sporu v konaní zhodne uviedli, že v čase účinnosti uvedeného zákona sa ochranné pásmo pohrebiska

počítalo od stredu pohrebiska a nie od jeho hranice a teda v pásme, v ktorom žalobcovia vlastnia
predmetné nehnuteľnosti, bola povoľovaná výstavba rodinných domov a v prípade, ak by žalobcovia v 1.
a 2. rade požiadali o vydanie stavebného povolenia do 31.12.2010, toto by im bolo vydané a žalobcovia
v 1. a 2. rade by si na predmetných pozemkoch mohli postaviť rodinný dom. Uvedené preukazuje
aj zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v J. zo dňa 25.06.2013 z ktorej vyplýva, že v

predchádzajúcom volebnom období bola časť obecného pozemku odpredaná žalobcom v 1. a 2. rade,
kde bol spolu s ďalšou parcelou, vytvorený stavebný pozemok, pričom v tom období bolo možné získať
všetky povolenia na výstavbu rodinného domu na danom pozemku a postaviť rodinný dom. Žalovaný
v konaní poprel skutkové tvrdenie žalobcov, že predmetné nehnuteľnosti kúpili za účelom výstavby
rodinného domu, avšak neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto je jeho

popretie uvedených skutkových tvrdení žalobcov neúčinné.

29.Dňa 01.01.2011 nadobudol účinnosť zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktorý v § 15 ods.
7 presne špecifikoval ochranné pásmo pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pozemku pohrebiska.Zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že predmetné pozemky žalobcov v 1. a 2.
rade sa nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska, v ktorom sa nesmú povoľovať ani umiestňovať
budovy. Zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v J. zo dňa 25.06.2013 vyplýva, že obecné

zastupiteľstvo po prerokovaní žiadosti žalobcov nesúhlasí s výmenou parcely žalobcov o rozlohe XXX
m2 za parcelu v rovnakej rozlohe v obci, kde je možná výstavba rodinného domu a ani s finančnou
náhradou rovnajúcu sa cene pozemku o rozlohe XXX m2 v danej lokalite v súčasnej dobe. Žalobcovia
po oboznámení sa so zamietavým stanovisko žalovaného požiadali znalca o ocenenie predmetných
nehnuteľností. Zo súkromného znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad

hodnoty nehnuteľností W.. S. V. č. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2014, ktorý dôkaz vzhľadom na absenciu
doložky o vedomosti znalca následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, súd posúdil ako
odborné vyjadrenie, mal súd preukázané, že všeobecná cena pozemkov (ako stavebných pozemkov)
parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, a parc. č. XX/XX vo výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX
v k.ú. C. J., je k 24.06.2013 vo výške 23.266,35 eur a všeobecná cena pozemkov (na ktorých nie je
možné postaviť rodinný dom) parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, a parc. č. XX/XX vo výmere XXX m2 je

k 25.06.2013 vo výške 1.613,67. Žalobcovia preto žiadajú náhradu za obmedzenie užívania pozemku
vo výške rozdielu medzi sumou predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme
pohrebiska vo výške 1.613,67 eur, na ktorých nie je možné postaviť rodinný dom a medzi hodnotou
predmetnej nehnuteľnosti nenachádzajúcej sa v ochrannom pásme pohrebiska vo výške 23.266,35 eur
ako stavebných pozemkov. Podľa žalovaného všeobecná cena nehnuteľností stanovená znaleckým

posudkom je extrémne neprimeraná vzhľadom k cene, za akú žalobcovia predmetné nehnuteľnosti
nadobudli a primeraná náhrada za obmedzenie užívanie predmetných pozemkov je podľa neho vo výške
kúpnej ceny uvedených nehnuteľností v roku 2007, resp. zámeny v roku 2008. Zákon č. 131/2010 Z.z.
o pohrebníctve nestanovuje dátum, ku ktorému má byť posudzovaná výška náhrady za obmedzenie
užívania pozemku v ochrannom pásme a ani jej výšku. Dňa 25.06.2013 obecné zastupiteľstvo v J.

rozhodlo, že nesúhlasí s výmenou parcely žalobcov o rozlohe XXX m2 za parcelu v rovnakej rozlohe v
obci, kde je možná výstavba rodinného domu a ani s finančnou náhradou rovnajúcu sa cene pozemku
o rozlohe XXX m2 v danej lokalite v súčasnej dobe, preto žalobcovia požiadali znalca o vyhotovenie
znaleckého posudku k tomuto dátumu. Žalovaný v konaní uviedol, že znalecké dokazovanie považuje
za zbytočné či už k roku 2011 alebo 2013, lebo podľa neho by to neriešilo spor.

30.K námietke žalovaného, že žalobcovia v 1. a 2. rade by si mali náhradu za obmedzenie užívania
pozemku uplatniť od predávajúcich súd uvádza, že zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v § 15 ods.
8 stanovuje, že náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ
pohrebiska, ktorým podľa zhodného tvrdenia strán sporu je obec J. a nie predávajúce. Pasívne vecne

legitimovanou osobou je teda obec J..

31.K námietke žalovaného, že konanie žalobcov v 1. a 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi a zo strany
žalobcov ide o šikanózny výkon práv a od žalovaného chcú získať peniaze súd uvádza, že žalobcovia si
zakúpili stavebný pozemok, ktorého možné využitie ako stavebného pozemku a tým aj hodnota sa po

zmene zákona zmenili a teda o stavebný pozemok de facto prišli a keďže žalobcovia v 1. a 2. rade mali
a majú v úmysle postaviť si rodinný dom, podaním žaloby len využili právo, ktoré im zákon priznáva,
nakoľkozadanejsituáciesúnútenízakúpiťsiďalšístavebnýpozemokatedapodľanázorusúduorozpor
s dobrými mravmi, ani o šikanózny výkon práv ani o zneužite vlastníckeho práva nejde, keď navyše
žalobcovia ako alternatívu pre vyriešenie sporu navrhli aj výmenu pozemkov za stavebný pozemok v

rovnakej výmere v obci. K žalovaným predloženému rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
7C/82/2012 súd uvádza, že predmetom sporu danom konaní bola primeraná náhrada za obmedzenie
užívania iných druhov pozemkov, a to ornej pôdy, ktorá nie je určená na výstavbu a navyše jedno
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné považovať za konštantnú judikatúru.

32.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobcovia kúpili
predmetné nehnuteľnosti za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve za účelom výstavby
rodinného domu a nový zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve ich v užívaní ich nehnuteľností
neumožnením výstavby rodinného domu obmedzil, vznikol im podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010
Z.z. o pohrebníctve nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania ich pozemkov vo výške

rozdielu medzi všeobecnou cenou predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v ochrannom pásme
pohrebiska vo výške 1.613,67 eur, na ktorých nie je možné postaviť rodinný dom a medzi všeobecnou
cenou predmetných nehnuteľností nenachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska vo výške
23.266,35 eur ako stavebných pozemkov, ktorú cenu mal súd preukázanú z odborného vyjadrenia W.. S.V. č. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2014, preto súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade primeranú náhradu za obmedzenie užívania ich pozemkov
vo výške 21.652,68 eur.

33.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35.Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko
bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa so zaplatením primeranej náhrady dostal do omeškania a teda
žalobcom vzniklo právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení i úroky z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým
je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková
sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného bola vo výške 0,05 % zverejnená na webovej stránke
www.nbs.sk., t. j. 0,05 % + 5 bodov spolu výška 5,05 % ročne. Súd sa však nestotožnil s dňom vzniku
omeškania 16.05.2015, nakoľko výzva žalobcov na poskytnutie náhrady bola žalovanému doručená dňa

15.05.2015, v ktorej výzve žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenia náhrady do 3 dní, ktorá lehota
uplynula dňa 18.05.2015 a teda až od 19.05.2015 bol žalovaný v omeškaní. Preto súd žalobcom priznal
úrok z omeškania až od 19.05.2015 a vo zvyšnej časti úroku z omeškania za obdobie od 16.05.2015
do 18.05.2015 súd žalobu zamietol.

36.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

37.Súd ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade aj sumu 100 eur z titulu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú sumu žalobcovia zaplatili znalcovi za vypracovanie

znaleckého posudku za účelom zistenia trhovej ceny predmetných nehnuteľností a stanovenia
primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemku.

38.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia v 1. a
2. rade, ktorí mali v konaní neúspech v nepatrnej časti, majú nárok na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.