Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211698
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717211698.1

Uznesenie

Okresný súd v Martine, v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: A. E.,
Y.. XX.X.XXXX, E. W. XX, I.: XXX XX právne zastúpená: Mgr. Balážom Petrom, advokátom so sídlom
Ul. Na Bystričku 14A, Martin 036 01, proti žalovanému v rade 1): ŠK AQUA TRUČIANSKE TEPLICE,
s.r.o., so sídlom Kollárova 721/76, Turčianske Teplice 039 01, IČO: 36 383 414 a žalovanému v rade
2): K. X., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. L. L., N. XXX/X v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva z a m i e t a.

II. Žalovaným v rade 1) a 2) sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2017 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v rade 1) a 2) presne
špecifikovaných v návrhu a neodkladného opatrenia zradením záložného práva na obchodnom podiele
žalovaného v rade 2) v obchodných spoločnostiach K. X. C..B..W.., Turčianske Teplice a AFG s.r.o.
TurčianskeTeplice.Ďalejuviedla,žežalovanývrade2)máobchodnýpodielvovýške100%vobchodnej
spoločnosti, ktorou je žalovaný v rade 1). Tiež žalobkyňa a žalovaný v rade 2) sú spoločníkmi spoločnosti
AFGs.r.o.TurčianskeTeplice,žalobkyňasobchodnýmpodielom25%ažalovanývrade2)sobchodným

podielom 75 %. Žalobkyňa pri študovaní materiálov na Valné zhromaždenie spoločnosti AFG s.r.o.,
ktoré sa malo konať 31.7.2017 zistila, že v tejto spoločnosti dochádza k dlhodobému odlivu kapitálu
v prospech iných s touto spoločnosťou personálne prepojených subjektov. Ide predovšetkým o Kúpnu
zmluvu - silážna kukurica č. 13/2011 medzi spoločnosť AFG s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným
v rade 1) ako kupujúcim, kde AFG s.r.o. dodáva žalovanému v rade 1) silážnu kukuricu v objeme
18.tis. ton ročne, po dobu rokov 2011 - 2025. Kúpna cena je dohodnutá v sume 26 € / tonu bez

DPH, ktorá cena je výrazne nižšia, ako bežná trhová cena totožného tovaru v danom mieste a čase,
ktorá sa pohybuje v cene cca 40,- € / tona. Silážna kukurica je predávaná za cenu nižšiu, ako sú
jej výrobné náklady. Následne Dodatkom č. 1 bola kúpna cena silážnej kukurice ešte znížená, teda
uzatvorenie tejto kúpnej zmluvy, ako aj plnenie je pre spoločnosť AFG s.r.o. zjavne nevýhodné, kúpna
zmluva bola uzavretá medzi vzájomne závislými osobami a odporuje zákazu konkurencie podľa §
136 Obchodného zákonníka a povinnosti konať v čo najlepšom záujme spoločnosti podľa § 135a

Obchodného zákonníka. Rozdiel medzi dohodnutou a trhovou cenou za predmetné obdobie predstavuje
čiastku minimálne 1.097.339,55 €, to je škoda, ktorá bola predmetnou zmluvou spôsobená spoločnosti
AFG s.r.o. Turčianske Teplice. Z vyššie uvedenej skutočnosti podľa žalobkyne svedčia o tom, že zo
strany konateľky spoločnosti AFG s.r.o., pani E.. X. a jej manžela - žalovaného v rade 2) ako väčšinového
spoločníka AFG s.r.o. a jediného spoločníka žalovaného v rade 2) dochádza dlhodobo - od roku 2011
k poškodzovaniu ekonomických záujmov spoločnosti AFG s.r.o. Turčianske Teplice a žalobkyne ako

jej spoločníka. Všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že zo strany týchto osôb je systematicky odlievaný
kapitál do majetku žalovaného v rade 1), z ktorej hospodárenia má prospech iba žalovaný v rade 2)a konateľka, ktorá je zároveň jeho blízkou osobou. Následkom vyššie uvedeného konania spoločnosť
AFG s.r.o. vykazuje straty, ktoré v súčte posledných piatich rokov predstavujú sumu 1 mil. eur. Kúpnu
zmluvu žalobkyňa považuje za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka a vyššie uvedené

konanie zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy a jednak právo na náhradu škody. Obava, že uspokojenie pohľadávky spoločnosti AFG
s.r.o. bude ohrozená, je daná samotnými okolnosťami vzniku. Vznikla totiž z podvodného konania
napĺňajúceho znaky trestného činu. Ďalej žalobkyňa uvádza, že má obavy o ďalší osud spoločnosti
AFG s.r.o. a jej majetku, pretože 22.12.2016 sa malo v tejto spoločnosti konať Valné zhromaždenie,

predmetom ktorého malo byť schválenie účtovnej závierky za rok 2015, pričom spoločnosť vykázala
stratu 450.839,28 €. Žalobkyňa nebola na toto Valné zhromaždenie ani pozvaná, ani sa ho nezúčastnila,
preto nemohlo byť uznášania schopné, napriek tomu, že v zmysle bodu 1. zápisnice bolo toto Valné
zhromaždenie uznášania schopné. Prítomní boli len žalovaný v rade 2) a pani P. X.. Prítomní mali
odhlasovať zaviazanie spoločníkov podieľať sa na strate spoločnosti za rok 2015 a to vo vzťahu k
žalobkyni sumou 112.709,82 € za rok 2015a v sume 80.000,- € za rok 2012. 28.7.2017 žalobkyňa

obdržala jednostranný zápočet, kde AFG s.r.o. voči nej započítava svoju pohľadávku vzniknutú na
základe vyššie opísaného Valného zhromaždenia a to v časti 24.895,74 € zodpovedajúcej jej nároku na
podiel na zisku spoločnosti AFG s.r.o. za rok 2007, ktorý jej do dnešného dňa nebol vyplatený. Žalobkyňa
uvádza, že opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná rozsahom škody,
ktorá bola spôsobená a ktorá predstavuje čiastku 1.milión eur. Táto suma motivovala žalovaného v rade

2) a jeho manželku ku vyššie uvedenému konaniu a je pravdepodobné, že v snahe ponechať si tento
prospech žalovaný v rade 2) sám, alebo v mene žalovaného v rade 1) urobí všetko preto, aby svoj
zámer naplnil. Žalobkyňa sa domáha zriadenia záložného práva voči obom žalovaným z dôvodu, že do
úvahy prichádza trestnoprávna zodpovednosť žalovaného v rade 2), za škodu spôsobenú podieľaním
sa na odstránení majetku spoločnosti AFG s.r.o. a jeho presunu do majetku žalovaného v rade 1),

ale aj občianskoprávna zodpovednosť žalovaného v rade 1) za škodu spôsobenú pri jeho činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Taktiež je možné, že súd posúdi nárok spoločnosti AFG s.r.o. ako
nárok z bezdôvodného obohatenia, z neplatnej kúpnej zmluvy. Zriadenie záložného práva na majetok
žalovaného v rade 1) a 2) zabráni tomu, aby žalovaný v rade 2) ako konateľ žalovaného v rade 1)
začal potom, čo sa dozvie o úkonoch žalobkyne prevádzať majetok žalovaného v rade 1) na svoju

osobu. Žalobkyňa sa domáha zriadenia záložného práva jednak na nehnuteľný majetok vo vlastníctve
žalovaných v rade 1) a 2) a jednak na obchodný podiel žalovaného v rade 2) v obidvoch spoločnostiach.

2. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane, aj na zabezpečovacie
opatrenie.

4. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Súdsaoboznámilsnávrhomapredloženýmilistinamianávrhnazabezpečovacieopatreniezriadením
záložného práva zamietol. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, na základe ktorého súd
zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách a slúži len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v prípadoch ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre

vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu
v podobe najmä zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Pri
rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi, teda žalobkyni a návrh
musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho
pozície zriadením záložného práva na špecifický majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky,ktorá by mohla byť neskôr judikovaná. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia patrí okrem návrhu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia

exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie je potrebné
prihliadaťajnazásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchpomerovdlžníkavovzťahovkpohľadávke,
na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality.

7. V danom prípade súd konštatuje, že žalobkyňa ako navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia

nesplnila ani jeden z predpokladov, za ktorých splnenia je možné vyhovieť návrhu na zabezpečovacie
opatrenie zriadením záložného práva. Žalobkyňa neosvedčila ani základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o pravdepodobnosti nároku. Ak žalobkyňa hovorí o vzniknutej škode vo výške 1. milión
eur, tak ako sama v návrhu konštatuje, ide o škodu spôsobenú spoločnosti AFG s.r.o. Turčianske
Teplice. Táto osoba však nie je totožná s osobou žalobkyne, čo je v danej situácii rozhodné. Súdu
samozrejme neuniklo, že v prípade preukázania škody spoločnosti AFG s.r.o. by sa to odrazilo aj na

hodnote obchodného podielu samotnej žalobkyne, ktorý má v spoločnosti AFG s.r.o., avšak samotná
žalobkyňa v danom prípade nárok titulom škody, ktorú by jej spôsobili, či už žalovaný v rade 1), alebo
žalovaný v rade 2) neosvedčila. V druhom rade žalobkyňa tiež neosvedčila obavy z možného výkonu
exekúcie. V samotnom návrhu žalobkyňa uvádza, že zriadenie záložného práva na majetok žalovaného
v rade 1) a 2) má zabrániť tomu, aby žalovaný v rade 2) ako konateľ žalovaného v rade 1) začal

potom, čo sa dozvie o úkonoch žalobkyne prevádzať majetok žalovaného v rade 1) na svoju osobu.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by reálne
nasvedčovali tomu, že žalovaní v súčasnosti, ktorý stav je rozhodný v čase rozhodovania o návrhu na
zabezpečovacie opatrenie, by vyvíjali akékoľvek aktivity, na základe ktorých by sa zbavoval majetku,
ktorý by mal byť predmetom zriadenia záložného práva. Tvrdenie žalobkyne v celom rozsiahlom návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa sústredilo výlučne na znižovanie majetku, spôsobovanie
hospodárskej straty a škody spoločnosti AFG s.r.o. Žalobkyňa však neosvedčila, žeby žalovaní v rade
1) a 2) podnikali, resp. mali v úmysle podniknúť akékoľvek kroky, aby sa zbavili svojho majetku, ktorý
má byť predmetom zriadenia záložného práva, aby sa vyhli možnej exekúcii. Tvrdenie žalobkyne
zostalo teda len v teoretickej rovine, bez reálneho dôkazmi osvedčeného základu a preto súd návrh

zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných
v rade 1) a 2) zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím § 251 CSP tak, že žalovaným v
rade 1) a 2) ako úspešným by prináležala voči žalobkyni náhrada trov konania, avšak v rámci konania

o zabezpečovacom opatrení žalovanému žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol, že im právo na
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.