Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616207554
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616207554.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta
Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: H. C. ml., nar. X.X.XXXX, bytom E.,
R. XXXX/XX, zastúpeného AK: JUDr. Martin Landl, so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825, proti
žalovaným: 1/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXX/XX, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienne
Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného AK: JUDr.

Baltazár Mucska, so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.
6C/199/2016-40 zo dňa 24.3.2017 v časti o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného 2/, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu v časti o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného 2/ m e
n í tak, že žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímkonaniezastavil(I.výrok),onáhradetrovkonaniažalobcu
a žalovaného 1/ rozhodol tak, že nemajú právo na náhradu trov konania (II. výrok), žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 220,18 Eur, a to do 3
dní od právoplatnosti uznesenia (III. výrok).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 144, § 145 ods. 1, § 255 ods. 2,
§ 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne v napadnutej časti argumentoval tým, že v zmysle
§ 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému 2/ trovy právneho
zastúpenia vo výške 220,18 Eur, nakoľko žalobca podaním žaloby voči žalovanému 2/ zavinil vznik
týchto trov konania, ktoré by mu inak neboli vznikli. Trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 220,18

Eur pozostávajú z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby v sume 101,25 Eur v zmysle § 10 ods. 1 a
§ 13a ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (2 úkony á 101,25 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe), zo sumy 17,68 Eur predstavujúcej režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. (2 úkony á 8,84 Eur) t.j. spolu vo výške 220,18 Eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca výlučne v časti o náhrade trov konania (žalobcu a

žalovaného 2/), ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku. Argumentoval tým, že žalobou doručenou okresnému súdu navrhol žalobca vydanie rozsudku,
v zmysle ktorého budú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu, tak vzniklo dobrovoľné procesné spoločenstvo na strane žalovaných podľa § 77
Civilného sporového poriadku. Až po podaní žaloby nastala procesná situácia, kedy bol žalobca v

dôsledku správania žalovaného 1/ vystavený nevyhnutnosti vziať žalobu späť. Pričom v späťvzatí
špecifikoval dôvod - uzavretie mimosúdnej dohody so žalovaným 1/ ako i požiadavku na vydanierozhodnutia, že žiadnej zo strán (teda ani žalovanému 2/, ktorý vystupoval so žalovaným 1/ v procesnom
spoločenstvenastranežalovaného)nebudepriznanánáhradatrovkonania.Vširšomzmyslezastavenie
konania zavinili žalovaní tým, že žalovaný 1/ sa rozhodol zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok, čím sa de

facto zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Výrok podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
sa mal vzťahovať tak na žalovaného 1/, ako aj na žalovaného 2/ v dôsledku nerozlučného procesného
spoločenstva na strane žalovaného. Späťvzatie bolo okresnému súdu doručené dňa 14.12.2016,
vyjadrenie k žalobe, za ktoré bolo žalovanému 2/ priznaná suma tarifnej odmeny vo výške 50,62 Eur
bolo spracované a okresnému súdu doručené až po doručení späťvzatia (dňa 22.12.2016). Minimálne

v tejto časti nepovažuje trovy konania za účelne vynaložené podľa § 251 Civilného sporového poriadku.
Daný prípad považuje za špecifický a pri rozhodovaní o náhrade trov konania by mal súd uplatniť § 257
Civilného sporového poriadku, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/.

4. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ odvolanie nepodali.

5.Žalovaný2/savyjadrilkodvolaniužalobcuauviedol,ževýrokonáhradetrovkonanianavrhujepotvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 2/ procesne nezavinil zastavenie konania,
naopak to bol žalobca, ktorý vzal žalobu späť. Späťvzatie žaloby bolo žalovanému 2/ doručené až po
zaslaní vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe. Žalovaný 2/ nemal vedomosť o späťvzatí žaloby žalobcom.

Nesúhlasí s tým, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku,
žalobca tieto formuloval vágne bez bližšej špecifikácie.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené, právoplatné, keďže
žalobca, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ voči tejto časti napadnutého uznesenia odvolanie nepodali, ako aj

vo výroku o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného 1/ (nemajú právo na náhradu trov konania)
právoplatné, keďže ani žalobca, ani žalovaný 1/ voči tejto časti napadnutého uznesenia odvolanie
nepodali.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie voči výroku o náhrade

trov konania žalobcu a žalovaného 2/ (III. výrok) napadnutého uznesenia bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) - teda v časti náhrady trov
konania žalobcu a žalovaného 2/ a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel

k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho zmenu podľa § 388 CSP v napadnutej časti (o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného 2/).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 2/ náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 220,18 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

9. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 13.10.2016 žalobu, ktorou
sa domáhal voči žalovanému 1/ písomne a preukázateľným spôsobom ospravedlniť žalobcovi za ujmu
spôsobenú na jeho zdraví a dôstojnosti, voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia

sumy 2.500,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy. Uznesením č. k. 6C/199/2016-15 zo dňa 14.10.2016
okresný súd okrem iného vyzval aj žalovaného 2/ na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 10.10.2016 v
lehote 15 dní od doručenia uznesenia (doručené žalované 2/ dňa 12.12.2016). Dňa 14.12.2016 doručil
žalobca späťvzatie žaloby (v celom rozsahu) a konanie navrhol zastaviť, keď pripojil Dohodu o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch zo dňa 12.10.2016, ktorou sa žalovaný 1/ dohodol so žalobcom na

náhrade v sume 2.000,- Eur (formou splátok po 250,- Eur mesačne). Dňa 22.12.2012 doručil žalovaný
2/ vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.12.2016, ktorým okrem iného navrhol žalobu voči žalovanému 2/
zamietnuť. Dňa 15.12.2016 splnomocnil žalovaný 2/ JUDr. Baltazara Mucsku na zastupovanie v konaní.Dňa 15.2.2017 bolo žalovanému 2/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené späťvzatie
žaloby.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou

fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutiu sudcu
o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej
inštanciežalobcavsporovomkonaní.Zavinenienazastaveníkonaniaprespäťvzatiežalobysícenemusí
byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou takéhoto postupu je však 1. možnosť aspoň predbežného
záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým

požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie,
ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej
strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

15. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov

konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku

príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

17. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o trovách konania (medzi žalobcom a
žalovaným2/),vychádzajúcznovejprávnejúpravyCivilnéhosporovéhoporiadku,účinnéhood1.7.2016,

kedy už súd prvej inštancie nemôže rozhodnúť o výške náhrady trov konania bez toho, aby najskôr
nerozhodol právoplatne o nároku na náhradu trov konania, má za to, že súd prvej inštancie takýto postup
nedodržal. Avšak napriek tomu správne uzavrel, že žalobca späťvzatím žaloby aj voči žalovanému 2/
zavinil zastavenie konania voči nemu, keďže dôvodom späťvzatia žaloby (aj voči žalovanému 2/) bolo
správanie sa výlučne žalovaného 1/, z ktorých uzavrel žalobca Dohodu o náhrade nemajetkovej ujmy v

peniazoch zo dňa 12.10.2016, podľa jej obsahu bez vedomia a ingerencie žalovaného 2/.

18. S argumentom žalobcu, že žalobou doručenou okresnému súdu navrhol žalobca vydanie rozsudku,
v zmysle ktorého budú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu, tak vzniklo dobrovoľné procesné spoločenstvo na strane žalovaných podľa § 77

Civilného sporového poriadku, sa odvolací súd nestotožnil. Zákonná úprava Civilného sporového
poriadku rozlišuje spoločenstvo samostatné, nerozlučné a nútené. Pričom v samostatnom spoločenstve
(§ 76 CSP) ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba, voči každému zo
zúčastnených môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté, lehota na podanie odvolania plyniedoručením rozsudku každému spoločníkovi samostatne, tak je tomu aj v danej veci. Naproti tomu
pri rozlučnom spoločenstve (§ 77 CSP) spravidla bude z právneho predpisu vyplývať určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi subjektmi, a pri nútenom spoločenstve (§ 78 CSP) je jeho existencia vynútená

hmotnoprávnou úpravou. Odvolací súd má za to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ procesné spoločenstvo
(nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP a ani nútené podľa § 78 ods. 1 CSP) netvoria, pričom
aj v prípade solidárnych záväzkoch (tak ako to požadoval žalobca v žalobe ide o samostatné procesné
spoločenstvo).

19. Podľa § 257 CSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo z časti priznať.

20. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania uviedla
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril. To neplatí, ak strana nemohla tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť. Cit. ust. § 257 CSP rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok

aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí
tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ust. tak
rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale
aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

21. Ust. § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s
možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania).
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také

rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

22. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že postup podľa § 257 CSP pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanom spore nie je dôvodný, keďže nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa, a žalobcom tvrdená skutočnosť o špecifickosti predmetného konanie
nebola ničím konkretizovaná, teda ani preukázaná.

23. V súvislosti so záverom uvedeným v odsekoch 17, 22 a s poukazom na to, že podľa Civilného
sporovéhoporiadkuodvolacísúdnerozhodujeovýškenáhradytrovkonania,alelenonárokunanáhradu
trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania (žalobcu a žalovaného 2/) podľa § 388 CSP zmenil tak, že rozhodol len o tom, že žalovanému 2/
vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom povinnosťou súdu prvej

inštancie bude rozhodnúť o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP), a pri ich vyčíslení zohľadní
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalovanému 2/ v konaní,
teda od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu týkajúce sa účelnosti trov (úkonu právnej pomoci) odvolací súd

považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keďže odvolací súd rozhodoval iba o nároku a
nie o výške náhrady trov konania. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutiabez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).