Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116203485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: I. S., F..

X,X.XXXX, T. J. X, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36234176, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. : Hlava 15 § 5 „Spoločnosť a klient sa v súlade s ustanovením § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka
v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z Úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že

záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka“, je neprijateľnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 21.8.2009 je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.2.2016 domáhal určenia, že zmluvná podmienka v Úverových

podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. : Hlava 15 § 5 „Spoločnosť a klient sa v súlade s
ustanovením § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci
z Úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa
ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka“, je neprijateľnou podmienkou.
Rovnako tak sa domáhal určenia, že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 21.8.2009 je bezúročný
a bez poplatkov, pričom si uplatnil aj trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je vytvorená materiálna
disproporcia v neprospech spotrebiteľa spočívajúca v tom, že záväzkový vzťah sa spravuje výlučne
ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo spôsobuje neplatnosť takejto podmienky. Čo sa týka
určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov žalobca dôvodil, že zmluva neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to predpokladá zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 6.4.2016, kde konštatoval, že
úverová zmluva sa vždy riadi Obchodným zákonníkom, pričom kogentnú právnu úpravu v Obchodnom
zákonníku nemožno vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietal prílišnú všeobecnosť žaloby
a túto navrhol v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.4. Súd vykonal dokazovanie samotným žalobným návrhom, vyjadrením žalovaného, úverovou zmluvou
č. XXXXXXXXXX, úverovými zmluvnými podmienkami žalovaného, splátkovým kalendárom a zistil tento

skutkový stav:

5. Účastníci uzavreli dňa 21.8.2009 písomnú úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný
poskytol žalobcovi úver 540 eur. Žalovaná sa ho zaviazala splatiť v 20 mesačných splátkach po 33,58
eur, takže celkove mala žalobcovi vrátiť 671,60 eur. V zmluve bolo uvedené RPMN 29,5 %. Žalovaná

uhradila celkom 675,60 eur (č. l. 19 spisu), t. j. 20 splátok po 33,58 eur + 4 eurá ako upomienku.

6. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

7. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zároveň však nepochybne zmluvný

vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Do Občianskeho zákonníka bol zavedený inštitút spotrebiteľských zmlúv jeho novelou č. 150/2004
Z. z. účinnou od 1.4.2004. Je pravdou, že podľa tejto novely spotrebiteľské zmluvy boli definované inak
než v zákone o ochrane spotrebiteľa, čo však neznamená, že by nebolo možné vychádzať z definície

spotrebiteľských, teda typových zmlúv v už citovanom zákone o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol už platný
v čase uzavretia spornej zmluvy, a podľa ktorého nepochybne sú naplnené atribúty typovej zmluvy
(uzatvárajú sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje).

9. Zákon č. 150/2004 Z. z. stanovil určité zásady pri spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne podľa §
53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú začnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“).

10. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. súvislosti s premlčaním je nepochybné, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je nevýhodnejšia úprava

premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu ako úprava v
Občianskom zákonníku, ktorý zakotvuje len trojročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na už citovaný §
54 ods. 1 OZ (v znení novely č. 150/2004 Z.z.) preto platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava,
teda úprava v Občianskom zákonníku.

12. Podľa § 52 ods. 1-4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1-2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 54 ods. 1-2 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Súdy už vo svojich viacerých rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy, vrátane
tých, ktoré boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, majú občianskoprávny charakter. Ak by
z pôsobnosti § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Ustanovenia § 54 ods. 1 OZ sleduje vylúčenie dopadu
nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa, oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa

podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva (napr. odstúpenia od zmluvy) sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo, ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č.

102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nasledovnú vetu: „na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu
neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona, a to aj
na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v

rozhodnutí 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015.

16. Podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny
charakter, čo napokon vyplýva z ich zaradenia v rámci Občianskeho zákonníka (§ 52 a násl.), pričom
súdy už judikovali, že pri spotrebiteľských úveroch je potrebné pri posúdení napr. premlčania aplikovať

Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co 27/2012
zo dňa 30.10.2012 alebo 13Co 100/2012 zo dňa 28.2.2013). Vychádzali pritom z ustanovenia § 54
ods. 1 OZ, v zmysle ktorého pri spotrebiteľskej zmluve a to vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere
platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava o premlčaní, teda trojročná premlčacia lehota podľa
Občianskeho zákonníka a nie štvorročná premlčacia lehota upravená Obchodným zákonníkom.

17. Pri úvahe o tom, aký právny predpis sa použije na posúdenie premlčania, súd sa navyše riadil aj
úpravou pôsobnosti Obchodného zákonníka v § 261 a v súvislosti s vyriešením tejto spornej otázky
poukazujena§261ods.6písm.d/Obchodnéhozákonníka.Podľanehotoutočasťouzákonasaspravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie

Obchodného zákonníka je teda uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy
uzavreté podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad. Zmluva totiž bola uzavretá
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, ktorý je potrebné považovať za špeciálny právny
predpis. Preto podľa súdu je vylúčená aplikácia Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčaním a
keďže ani osobitný právny predpis teda zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši otázku premlčania, je

potrebné pri premlčaní vychádzať z ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd vyhlásil zmluvnú podmienku v Úverových podmienkach
žalovaného - spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. : Hlava 15 § 5 „Spoločnosť a klient sa v súlade s
ustanovením § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci

z Úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ
a tejto hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka“ za neprijateľnú.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkovPodľa § 4 ods. 3 písm. b) druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy predpokladala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pričom v danom prípade tak tomu nebolo, čo spôsobilo, že žalobca sa odôvodnene domáhal
určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.