Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/313/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116216674.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Q. G. G., a. s., so
sídlom F. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej F. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
U. XX, XXX XX H. H., o zaplatenie 6.133,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/51/2016-61 zo dňa 21. 06. 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa
21. 06. 2017 zastavil konanie vo veci (prvý výrok) s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania (druhý výrok). Rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku vo výške 360,80 Eur žalobcovi (tretí
výrok) a požiadal Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľa systému, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok

v sume 360,80 Eur v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia (štvrtý výrok). Z dôvodov
uznesenia vyplýva, že predmetom konania začatého 08. 09. 2016 bolo zaplatenie sumy 6.133,91 Eur s
príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o stavebnom úvere a mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXX/
XXXXXXXXX zo dňa 22. 04. 2013 (ďalej len „zmluva“). Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu
zamietnuťuvedúc,žesúdsamusívysporiadaťsprávomocouvovecikonaťvzhľadomktomu,ževčlánku
IX. bod 4 zmluvy je uvedené, že spory má rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej

asociácie so sídlom v Bratislave. Pred prvým pojednávaním dňa 21. 06. 2017 uviedla, že mienila uplatniť
námietku, že sa spor nemá prejednávať pred súdom, ale má sa rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ podpisovala zmluvu, bola si vedomá obsahu článku XI. bod 4, s ktorým súhlasila.
Súd prvej inštancie zistil, že v článku XI. bod 4 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo 17. 04. 2013 bolo uvedené, že zmluvné strany sa podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní dohodli, že akékoľvek spory budú predložené Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej

bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.
S poukazom na § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej
inštanciekonštatoval,žežalovanáuplatnilanámietku,žesporsamáprejednaťvrozhodcovskomkonaní,
pri jej prvom procesnom úkone. Konanie vo veci zastavil, keďže nebolo zistené, že spor by nemohol byť
predmetom rozhodcovského konania.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania okresný súd zdôvodnil ustanovením § 257 CSP a

skutočnosťou, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, avšak žalovaná náhradu trov konania
nepožadovala, ani jej nevznikli.
Vrátenie zaplateného súdneho poplatku odôvodnil okresný súd ustanovením § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona
o súdnych poplatkoch.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietol, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP) aj tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnilajej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
písm. b) CSP).
V dôvodoch odvolania uviedol, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.

XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 22. 04. 2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
spotrebiteľskou, spravujúcou sa aj ustanovením § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré definuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzajúc z § 3 ods. 2
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvárania uvedenej spotrebiteľskej zmluvy na dojednanie

rozhodcovskej doložky vo forme jediného možného riešenia sporov zo zmluvy bolo nevyhnutné jej
individuálne dojednanie. Podľa článku XI. bod 4 zmluvy majú žalobca a žalovaná akékoľvek spory
predkladať na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému neumožňuje zvoliť iný spôsob rozhodovania
prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní. Je potom v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka neplatná a nemôže platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie tejto veci.
Rozhodcovská doložka musí mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve
v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo v tomto prípade nie je jednoznačne
naplnené. Súd prvej inštancie sa s prihliadnutím na námietku žalovanej uplatnenú najneskôr pri
prvom procesnom úkone, že spor sa má prejednať v rozhodcovskom konaní, nevysporiadal s otázkou

neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve. Absolútne neplatná rozhodcovská doložka upravená v
článku XI. bod 4 zmluvy nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Odvolateľ tiež poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade s
rozhodovacou praxou NS SR, ktorý napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/105/2011, 6Cdo/63/2013,
2Obdo/48/2008, 7ECdo/164/2013, 7CoE/35/2013, 5Obdo/30/2013, 7Cdo/45/2013, 7Cdo/49/2013,

7Cdo/8/2013 konštatoval neprimeranosť rozhodcovskej doložky, neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky a neplatnosť takéhoto ustanovenia zmluvného vzťahu so spotrebiteľom, pričom sa opieral
aj o rozsiahlu judikatúru súdneho dvora.
Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie dôkladne neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe okrem
iného aj NS SR.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužila (§ 373 ods. 3 CSP).

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP)
žalobcu (§ 359 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 2 a contrario CSP a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 5 CSP na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu
patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

6. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Podľa § 7 ods. 1 CSP súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany
vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia
bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 7 ods. 2 CSP podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.9. Súd je povinný na základe včas uplatnenej námietky skúmať, či spor nemá byť prejednaný a
rozhodnutý v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie druhého odseku § 7 CSP mu ukladá povinnosť
neprihliadnuť na námietku žalovaného, že sa spor má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní,

uplatnenú pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, ak spor nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania. Ako uvádza komentár k § 7 CSP, ide o situáciu, keď je spor objektívne non-arbitrabilný podľa
práva Slovenskej republiky (napr. konanie o rozvod manželstva)....zákon ako dôvod neprihliadnutia na
námietku neustanovuje neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 103).

10. Uvedený výklad zákona podľa odvolacieho súdu nereflektuje špeciálnu kategóriu súdnych sporov
- sporov s ochranou slabšej strany, konkrétne spotrebiteľských sporov, ktoré sú ako jeden z osobitných
procesnýchpostupovupravenévprvomdieledruhejhlavytretejčasti(§290-§306)Civilnéhosporového
poriadku.Pretútoprávnuúpravujecharakteristické,žeprotežujevybranúsporovústranu,čímvzbudzuje

dojemzdanlivéhorozporusprincípomrovnostistrán(Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
1540 s., str. 1014). Prejavom takejto súdnej ochrany slabšej strany je napr. zosilnená poučovacia
povinnosť súdu (§ 292 CSP), osobitné ustanovenia o spojení veci alebo o zmene žaloby (§ 293 - §
294 CSP), alebo prelomenie dispozičného princípu pri dokazovaní (§ 295 CSP) či koncentrácie konania

(§ 296 CSP). Systém ochrany zavedený nielen vnútroštátnou právnou úpravou, ale aj únijným právom
(napr. Smernicou rady 93/13/EHS) vychádza z myšlienky znevýhodneného postavenia spotrebiteľa,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu aj o úroveň jeho informovanosti, čo vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súdny dvor
Európskej únie rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex offo posúdiť prípadnú nekalú povahu zmluvných

ustanovení (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo
Editorial SA a Salvat Editores SA, alebo rozhodnutie zo 16. novembra 2010 vo veci POHOTOVOSŤ,
s.r.o. C-76/10). Najvyšší súd SR v spoločnom stanovisku č. 93 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20. 10. 2015, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 8/2015 konštatoval, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 smernice 87/102/EHS.

11. Podmienkou vedenia rozhodcovského konania podľa právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní je platná rozhodcovská zmluva (či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo
vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve), podmienkou vedenia spotrebiteľského rozhodcovského
konania podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní platná spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva.
Súd prvej inštancie v druhej vete odseku č. 9 odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia bez
ďalšieho uviedol, že nebolo zistené, že by spor nemohol byť predmetom rozhodcovského konania. Z
obsahu spisu ani z odôvodnenia samotného rozhodnutia však nevyplýva, že okresný súd aplikoval
zhora uvedené princípy, na základe ktorých skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k takémuto

záveru, či sa pred rozhodnutím o zastavení konania zaoberal v súlade s § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa (ktorý je vo svojej podstate normou procesného charakteru) otázkou, či spor môže byť
predmetom rozhodcovského konania z hľadiska právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na znenie
rozhodcovskejdoložkyobsiahnutejvčlánkuXIbod.4zmluvy,činejdeoneprijateľnúzmluvnúpodmienku
zakladajúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, či je rozhodcovská doložka

dojednaná platne a v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp.
zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Z tohto dôvodu odvolaciemu súdu
neostalo iné ako odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, v ktorom preskúma rozhodcovskú doložku z vyššie uvedených hľadísk a ustáli, či je založená
právomoc rozhodcovského súdu na konanie o spore žalobcu a žalovanej zo zmluvy a po tomto ustálení

znova rozhodne.12. Nakoľko konanie nebolo právoplatne skončené, okresný súd rozhodol o vrátení časti súdneho
poplatku a požiadal o jeho vrátenie prevádzkovateľa systému predčasne, preto odvolací súd zrušil
odvolaním napadnuté uznesenie aj v treťom a štvrtom výroku (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).

13. Súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o náhrade
trov (celého) konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).