Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, April 27, 2014

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/126/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111225250.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej
veci navrhovateľky v 1. rade: R. Y., O. XX.XX.XXXX, bytom Ú. XX, XXX XX V., v 2. rade: L. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., v 3. rade: U. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX
XX Bratislava, všetci v zastúpení JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Advokátska kancelária Vajnorská 55,
831 03 Bratislava proti odporcovi v 1. rade: C.. W. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX V.,
v 2. rade: U.. R.. E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ú. XX, XXX XX V. obaja v zastúpení JUDr. Edita
Szittayová, advokátka, Advokátska kancelária Úprkova 25, 811 04 Bratislava o odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku na svoje náklady zabezpečiť odstránenie murovaného plota postaveného na
pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 330 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúceho sa v okrese
Bratislava I, obec V. - m.č. F. U., katastrálne územie F. U., ktorý je Katastrálnym úradom v Bratislave,
Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela
registra „N.“.

Odporca v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi v 1., 2. a 3. rade na
účet právneho zástupcu navrhovateľa v 1. až 3. rade JUDr. Baltazár Mucska, advokát, vedený v U., číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX náhradu trov konania vo výške
99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. až 3. rade sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.08.2011
domáhal voči odporcovi v 1. a 2. rade odstránenia stavby - murovaného plota nachádzajúceho sa na
pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade parcela č. XXXX/X, o výmere 330 m2, druh pozemku: záhrady,
nachádzajúceho sa v okrese Bratislava C., obec Bratislava - m.č. F. U., katastrálne územie, F. U. ktorý
je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „N.“.
Navrhovateľ v 1. až 3. rade návrh odôvodnil tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti a to navrhovateľ v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 8/18 k celku,
navrhovateľ v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku, navrhovateľ v 3. rade v spoluvlastníckom
podiele 5/18 k celku. Odporca v 1. a 2. rade uskutočnili v roku 2007 realizáciu stavby - murovaného plota
o rozmeroch 4,60 m x 1,90 m na základoch pôvodne umiestneného pletivového plotu ohraničujúceho
pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov od pozemku susediaceho, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve odporcov a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Murovaný plot je umiestnený
na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 330 m2 o čom svedčí vyjadrenie stavebného úradu - Mestskej
časti Bratislava F. U. , ktoré je uvedené v jeho rozhodnutí č. 8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 zo dňa

01.07.2011. Murovaný plot bol postavený v čase neprítomnosti navrhovateľky v 1. rade, ktorá ako jediná
užíva predmetný rodinný dom spolu s pozemkami.
Odporca v 1. a 2. rade postavili murovaný plot bez akéhokoľvek zákonom požadovaného súhlasu alebo
dodatočného súhlasu navrhovateľov ako vlastníkov pozemkov resp. bez akéhokoľvek právneho titulu
k pozemku parc. č. XXXX/X, bez povolenia príslušného orgánu verejnej správy t.j. bez písomného
oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Postavením plota odporcovia
spôsobili poškodenie rodinného domu navrhovateľa v 1. až 3. rade a výrazným spôsobom zasiahli
a zasahujú do ich vlastníckych práv. Výstavbou plotu sa znehodnotila povrchová úprava rodinného
domu - povrchová omietka a obkladové dlaždice, znemožnila sa realizácia akejkoľvek novej povrchovej
úpravy domu vrátane jeho zateplenia, výstavbou plotu sa navrhovateľom znemožnilo v plnom rozsahu
disponovať a užívať predmet ich vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, plotom ktorý je
postavený na juhovýchodnej strane sa priamo úmerne spôsobilo i zatienenie predzáhradky t.j. pozemku
parc. č. XXXX/X ako aj zatienenie celého okna v rodinnom dome umiestneného v suteréne domu.
Murovaný plot je stavbou neoprávnenou v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď bol
vybudovaný v rozpore s ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. keď plot bol postavený na pozemku
navrhovateľov bez ich súhlasu alebo akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho odporcov realizovať
výstavbu plota. O nesúhlase navrhovateľov svedčí i zápis Mestskej časti Bratislava F. U. zo dňa
27.04.2011.
Murovaný plot je zároveň i stavbou nepovolenou v zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko je
postavený bez riadneho písomného oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb.
Navrhovateľka v 1. rade písomne vyzvala odporcov dňa 02.08.2010 na odstránenie murovaného plota,
stavebného a nestavebného materiálu a navrátenie plotu a jeho okolia do pôvodného stavu a následne
dňa 25.08.2010 podala na stavebný úrad žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Stavebný
úrad dňa 28.09.2010 vykonal dohľad zameraný na zistenie skutkového stavu realizovania stavebných
prác oplotenia a uloženia stavebného materiálu a zistil, že je realizované plné oplotenie k susednému
pozemku parc. č. XXXX/X rozmerov 4,60 m x 1,90 m omietnuté, ukončené betónovou plotovou strieškou
a konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu neboli predložené doklady, ktoré by
preukázali legálnosť realizovaného oplotenia, konštatoval, že plot je umiestnený na pozemku XXXX/
X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Stavebný úrad začal konanie o dodatočnom
povolení stavby t.j. murovaného plota spojeného s jeho užívaním keď odporcovia nepredložili do
01.07.2011 doklady preukazujúce vlastnícke právo k pozemku a stavby na ňom alebo iné právo k
pozemku a stavbe, ktoré by ich oprávňovalo zriadiť na pozemku stavbu tak stavebný úrad má za to,
že odporcovia nepreukázali že sú vlastníkmi pozemku na ktorom je plot umiestnený a rozhodnutím
č. 8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 z 01.07.2011 prerušil konanie o dodatočnom povolení a odkázal
účastníkov konania na súd.
Murovaný plot ako neoprávnená a nedovolená stavba nie je odstránený, výrazným spôsobom zasahuje
do vlastníctva navrhovateľov sú splnené podmienky v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka ako aj v
zmysle § 90 ods. 5 v spojení s § 88 ods. 1 stavebného zákona aby bola táto stavba - murovaný plot
bezodkladne odstránená a to na náklady odporcov.
Odporcovia na stavbu murovaného plota nevynaložili veľké finančné prostriedky a ani nepoužili zložité
technické postupy z čoho vyplýva, že jeho odstránenie je účelné a možné.

Odporca v 1. a 2. rade sa s návrhom navrhovateľov nestotožnili, návrh žiadali ako nedôvodný zamietnuť.
Uviedli, že predmetný murovaný plot bol postavený v lete roku 2003 s výslovným ústnym súhlasom
spolumajiteľky rodinného domu, navrhovateľky v 1. rade a to ešte za života jej manžela súčasne
nebohého pána Y.. Výšku plota určila navrhovateľka v 1. rade a to na pôvodne vybetónovanom základe
ich pletivového plotu starom cca 50 rokov, nadväzujúcom na rodinný dom navrhovateľov. Odporcovia
uviedli, že nie je pravdou, že plot bol postavený v roku 2007. V roku 2007 sa stali ďalšími spoluvlastníkmi
domu navrhovateľ v 2. a 3. rade keď tento nadobudli do vlastníctva dedením po ich zomrelom otcovi a
teda v roku 2003 nebol potrebný ich súhlas. Tiež nie je pravdou, že odporca v 1. a 2. rade si dovolili
odstrániť pôvodný schátraný pletivový plot na betónovom základe na pozemku a že by začali stavať
murovaný plot bez súhlasu navrhovateľky v 1. rade a jej manžela. Navrhovateľka v 1. rade dala ústny
súhlas. Výstavba plota trvala cca 2 týždne, bolo nutné dodržať technologické prestávky - tuhnutie
betónu v kvádroch do ktorých bola vkladaná oceľová výstuž, oceľové prúty boli vložené i do otvorov
vyvŕtaných do rohu domu a do uličného plotového stĺpa z dôvodu bezpečnosti pričom omietka domu
nebola poškodená.

Stavba plota stála nemalé finančné prostriedky. Odporca v 1. a 2. rade požiadali navrhovateľku v 1. rade
o možnosť realizácie murovaného plota z dôvodu bezpečnosti a kľudu, nakoľko pes odporcov - nemecký
ovčiak bol sústavne dráždený štekaním psa navrhovateľky v 2. rade.

Súd vo vec vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. , 2. a 3. rade, výsluchom odporcu v 1.
a 2. rade, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa v 1. až 3. rade a právneho zástupcu odporcu,
výsluchom svedkov L. B., R. B., M. T., C.. W. F., L.. U. X., oboznámil sa s listinnými dokladmi - rozhodnutie
Mestskej časti Bratislava F. U. č. 8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 z 01.07.2011, odpoveď Mestskej
časti Bratislava F. U. č. 8648/47156/2010/URS/Sul zo dňa 15.10.2010 na žiadosť o vykonanie štátneho
stavebného dozoru, výpis z LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X, výpis z LV č. XXXX - stavba súp. č. XXXX
na parc. č. XXXX/X, výpis z LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X, kópia z katastrálnej mapy 10.01.2001,
zápis zo dňa 27.04.2011 , žiadosť navrhovateľky v 1. rade zo dňa 25.08.2010 o vykonanie štátneho
stavebného dohľadu, žiadosť navrhovateľky v 1. rade o odstránenie plotu a stavebného materiálu,
fotodokumentácia, obsah spisu Mestskej časti Bratislava F. U. - spisový materiál č. XXX/XXXX, ev.
č. XXXXX/XXXX a ev. č. XXXXX/XXXX (Š.) týkajúceho sa konania o dodatočnom povolení stavby
spojeného s užívacím povolením na zmenu dokončenej stavby „Oplotenie , Ú. XX X. V.“, cenová ponuka
spoločnosti F.-C. F..D.. na injektáž kavern a škár v obvodovej stene RD na Ú. XX X. V., vyčíslenie odporcu
v 1. a 2. rade nákladov na stavbu plotovej výplne z betónových tvárnic, žiadosť odporcu v 1. a 2. rade o
vydanie rozhodnutia - odpady zo dňa 14.04.2011, fotodokumentácia, posudok - príčiny zavlhnutia časti
suterénneho muriva RD Ú. XX, Bratislava z decembra 2013 vypracovaný C.. C. N., posúdenia vplyvu
murovaného plotu na vlhnutie steny domu vypracovaný C.. B. H. v marci 2014, fotodokumentáciou a
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. až 3. rade sú podielový spoluvlastníci nehnuteľnosti rodinný dom súpisné číslo XXXX,
postavený na parcele č. XXXX/X, nachádzajúci sa v V., okres Bratislava C., obec Bratislava - m.č. F. U.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a to navrhovateľka v 1. rade v podiele 4/6 k celku, navrhovateľ v
2. rade v podiele 1/6 k celku a navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/6 k celku. Navrhovateľ v 1. až 3. rade
sú zároveň spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa tam tiež a to pozemok parcela č. XXXX/
X o výmere 126 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 330 m2 - záhrada a
pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 31 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcela registra „N.“ a to v podiele navrhovateľka v 1. rade 8/18, navrhovateľ v 2. rade 5/18
a navrhovateľ v 3. rade 5/18 k celku.

Odporca v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi okrem iného i pozemku parcela č. XXXX/X o
výmere 404 m2 - záhrady, nachádzajúcom sa v Bratislave, okres Bratislava C., obec Bratislava - m.č.
F. U., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX.

Pozemok vo vlastníctve odporcu v 1. a 2. rade parcela č. XXXX/X susedí s pozemkom vo vlastníctve
navrhovateľa v 1. až 3. rade parcela č. XXXX/X.

Odporca v 1. a 2. rade v bližšie neidentifikovanom čase realizoval stavbu murovaného plota o rozmeroch
4,60 m x 1,90 m a to na základoch pôvodne umiestneného pletivového plotu ohraničujúceho susediace
pozemky účastníkov konania.
Murovaný plot v časti pred rodinným domom navrhovateľa v 1. až 3. rade nachádzajúcom sa na Ú. H..
XX je postavený na pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade parcela č. XXXX/X. Táto skutočnosť medzi
účastníkmi nebola sporná.

Navrhovateľka v 1. rade listom zo dňa 12.08.2010 písomne vyzvala odporcu v 1. a 2. rade na odstránenie
múru slúžiaceho ako plot postaveného v prednej časti pozemku a žiadala o vrátenie steny domu a múrika
plota do pôvodného stavu.

Navrhovateľka v 1. rade listom zo dňa 25.08.2010 požiadala stavebný úrad o vykonanie štátneho
stavebného dohľadu vo veci oplotenia parc. č. XXXX/X, XXXX/X na Ú. XX X. V..
Na základe podnetu navrhovateľky v 1. rade stavebný úrad Bratislava I vykonal štátny stavebný dohľad
a zistil na stavbe Rekonštrukcia, nadstavba a dostavba RD, Ú.M. XX, Bratislava parc. č. XXXX/X, XXXX/
X, že v prednej časti z ul. Ú. po pravej strane je realizované plné oplotenie, ktoré nadväzuje na stavbu
rodinného domu, ktorý užíva navrhovateľka v 1. rade. Plné oplotenie je omietnuté, postavené na viditeľne
staršom základe, rozmerov 4,6m x 1,9m a ukončené betónovou plotovou strieškou.

V rámci zápisnice z miestnej obhliadky dňa 28.09.2010 sa vyjadril i stavebník , ktorý uviedol, že stavba
plota bola realizovaná asi v roku 2003 s ústnym súhlasom sťažovateľky - navrhovateľky v 1. rade.

Mestská časť Bratislava - F. U. listom č.:8648/46719/2010/URS/Sul-L/214 zo dňa 13.10.2010 vyzvala
odporcu v 1. a 2. rade vo veci „Rekonštrukcia, nadstavba a dostavba rodinného domu, Ú. XX, Bratislava“
oplotenie na predloženie listinných dokladov v zmysle § 88a stavebného zákona a §8 vyhlášky č.
453/2000 Z.z. a zároveň konanie na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na doplnenie podania
prerušila.
Odporca v 1. a 2. rade listom zo dňa 17.01.2011 stavebnému úradu okrem iného oznámil, že plot bol
postavený z tvárnic a to na betónovom základe sťažovateľky. Betónový základ s pôvodným pletivovým
plotom po celý čas tvoril a tvorí i naďalej bez akejkoľvek zmeny trasy plotu hranice pozemku sťažovateľky.
Mestská časť Bratislava - F. U. rozhodnutím č.:8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 zo dňa 01.07.2011
podľa § 88a ods. 3 a § 137 ods. 2 stavebného zákona odkázala účastníkov konania R. Y., L. B. a U.
Y. ako vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. F. U. zastaveného nepovolenou stavbou oplotenia na
súd a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušila do doby predloženia právoplatného rozhodnutia
príslušného súdu.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ odporca v 1. a 2. rade tvrdí, že predmetný
plot sa staval v roku 2003 tak v tom čase ešte žil jej manžel, ktorý bol vlastníkom pozemku a ona nemá
vedomosť o tom, že by niekto od neho žiadal súhlas.
Ďalej uviedla, že v prípade, že by niekto od nebohého manžela žiadal súhlas s výstavbou plota tak
tento by neudelil a to z dôvodu, že manžel mal v dome dielničku, kde sa zdržiaval po celý čas a plot
túto miestnosť zatieňuje. Predmetný plot sa však staval v roku 2007, keď odporcovia ho stavali po
ukončení celej stavby. Súhlas s výstavbou plota na pozemku v ich vlastníctve nedala a povolenie si od
nej odporcovia ani nepýtali. V roku 2007 bol spoluvlastníkom pozemku už i navrhovateľ v 2. a 3. rade.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že odporca v 1. a 2. rade postavili múr bez povolenia,
postavili ho na múriku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov a postavili ho na pozemku navrhovateľov.
Postavením murovaného plota poškodili stenu rodinného domu od ulice, ktorá praská.

Navrhovateľ v 3. rade vo výpovedi uviedol, odporcovia odstránili ich starý pletivový plot a postavili múr
na múriku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov a tým rozšírili svoju parcelu cca o 35 cm. Súhlas
na výstavbu murovaného plota na ich pozemku si nevyžiadali. Podľa navrhovateľa pôvodný plot bol
odstránený v roku 2005 a určite nie pred rokom 2005.

Odporca v 1. rade uviedol, že murovaný plot staval odporca v 2. rade spolu s pánom T. a to v roku
2003. navrhovateľka v 1. rade o výstavbe plota vedela, počas jeho výstavby chodila okolo a určovala
jeho výšku a dokonca prejavila radosť z toho, že plot sa stavia.

Odporca v 2. rade vo výpovedi uviedol, že plot staval v roku 2003 s kamarátom pánom T.. Na výstavbu
plota mali ústny súhlas od navrhovateľky v 1. rade a jej v súčasnosti už nebohého manžela. Plot sa staval
pomaly, robil sa s betónových tvárnic a to len po dvoch radoch, lebo tieto museli tvrdnúť. Navrhovateľka
v 1. rade rozhodla o výške plota a práve kvôli jej nesúhlasu na plot už nebola daná posledná rada plota .
Plot sa staval asi 2-3 týždne a to v lete 2003. V roku 2009 sa na plote robila povrchová úprava. Povolenie
od navrhovateľky v 1. rade žiadala matka odporcu v 1. a 2. rade (právna zástupkyňa odporcu v 1. a 2.
rade) a to i za jeho prítomnosti a prítomnosti ich otca C.. W. F. a to asi tri mesiace pred stavbou plota.

Svedkyňa L. B., dcéra navrhovateľky v 2. rade vo výpovedi uviedla, že jej stará matka, navrhovateľka v 1.
rade bola vždy proti múrom a chcela mať pletivový plot. S postavením múru nesúhlasila. V dôsledku múru
ktorý sa dotýka domu nemôžu s domom nič robiť, nemôžu ho zatepliť a múr tieni. Podľa jej vyjadrenia
múr odporcovia postavili niekedy v roku 2007, niekedy na jar. Navrhovateľka bola vtedy sama a veľmi sa
hnevala. Svedkyňa plot nikdy nevidela rozostavaný a to i napriek tomu, že do domu chodievala často.

Svedkyňa R. B., dcéra navrhovateľky v 2. rade uviedla, že odporcovia postavili múr, s výstavbou, ktorého
starí rodičia - navrhovateľka v 1. rade a dedko nesúhlasili. Predmetný múr zabraňuje rôznym veciam a
tieni záhradu. Múr bol postavený niekedy v roku 2005, 2006, v čase keď ešte keď žil starý otec, lebo
tento sa na múr sťažoval, nakoľko nemal v dielni denné svetlo.

Svedok M. T., ktorý staval plot pre odporcov a podľa jeho vyjadrenia odporcov pred stavbou plota
nepoznal. Svedok uviedol, že nevie presne kedy sa plot staval ale že to bolo niekedy okolo roku 2000.
Podľa jeho vyjadrenia sa plot staval zhruba týždeň, minimálne 5 dní s tým, že výšku plota určili
odporcovia. Navrhovateľka v 1. rade, ktorú videl asi dva krát, bola pri tom keď sa hovorilo o výške plota
a s jeho výškou súhlasila. V tom čase bol prítomný otec odporcov a on a nikto iný. Navrhovateľka v
1. rade svedka pri stavbe plota pustila aj na pozemok a to v čase pre jeho stavbou. Pri jeho výstavbe z
dôvodu, že bolo potrebné stavbu zabedniť ho tiež na pozemok pustila. Počas stavby plotu svedok videl
aj staršieho pána, ktorý sa nevyjadroval a nič nepovedal.
Svedok ďalej uviedol, že je stavebník, mal i živnosť ale keď staval odporcom dom tak ho staval bez
zmluvy, len vypomáhal a nedostal za prácu zaplatené. takto koná i v prípade iných ľudí, lebo celý život
vypomáha, na fušky nechodí a nepýta si žiadne peniaze.

Svedok C.. W. F., otec odporcu v 1. a 2. rade vo výpovedi uviedol, že plot sa staval v roku 2003 či
2004. On sám sa dohodol sa s manželom navrhovateľky v 1. rade s pánom Y. a tento s jeho stavbou
súhlasil ale s tým, že výšku plota mala určiť navrhovateľka v 1. rade. Plot sa postavil s tvárnic a preto
sa nedal postaviť naraz a staval sa po radoch, vždy po 3 - 4. Plot musel tuhnúť a to trvalo asi 2
týždne s prestávkami. S postaveným plotom nebol problém. problém nastal až potom keď navrhovateľom
padol na pozemok odporcov neodborne vypílený strom. Svedok ďalej uviedol, že za prítomnosti jeho,
odporcu v 1 a 2. rade, svedka T. a matky odporcov navrhovateľka v 1. rade určovala výšku plota. Plot bol
postavený kvôli bezpečnosti nie len pre odporcov ale i pre navrhovateľov. Pán Y., manžel navrhovateľky
v 1. rade vedel že sa plot stavia na ich základe, nakoľko sa o tom s ním dohodol a navrhovateľka v 1.
rade o tom vedela, lebo celý čas bola pri tom.

Svedok L.. U. X., priateľ a kolega odporcu v 1. a 2. rade uviedol, že niekedy koncom leta roku 2004
mu zavolal C.. F. aby mu prišiel pomôcť odstrániť kovový koterec z dvora odporcov, ktorý odstraňovali
z dôvodu, že ich pes, vlčiak reagoval na podnety okolia štekaním čo okolie obťažovalo. V tom čase mu
i odporcovia povedali že z časti ulice urobia úpravy, aby pes nemal kontakt so susedmi. Výstavby plotu
sa nezúčastnil no chodil tam a vie že plot sa staval asi mesiac. Sám videl ako sa navrhovateľka v 1. rade
rozpráva s matkou odporcov cez plot, smiali sa a mal za to, že sa rozprávali o výške plota
V tom čase tam videl aj malého čierneho psa, asi jazvečíka. V tom čase však plot rozostavaný ešte
nebol, bolo to pred tým ako sa začal stavať.

Z cenovej ponuky na injektáž kavern a škár v obvodovej stene RD navrhovateľa v 1. až 3. rade na H. XX
X. V. vypracovanej spoločnosťou F.-C., F..E..D.. pre navrhovateľa v 1. až 3. rade okrem iného vyplýva,
že spoločnosť uviedla, že v prípade realizovania prác je nutné odstrániť aj časť základu pod plotom v
mieste kde sa dotýka objektu domu, aby mohla byť vykonaná hydroizolácia v súvislej vrstve po celej
stene od Ú. H..

Z posudku k príčinám zavlhnutia časti suterénneho muriva RD Ú. XX, Bratislava z decembra 2013
vypracovaného C.. C. N. na základe požiadavky navrhovateľky v 2. rade vyplýva, že v súvislosti s
vykonávaním rekonštrukcie suterénnych priestorov v rodinnom dome bola zistená nadmerná vlhkosť
časti suterénneho muriva orientovaného do uličnej časti (orientovaná na severovýchod). Príčinnou
nadmerného zavĺhania východného rohu obvodového muriva na rodinnom dome je plotový múr
postavený medzi rodinným domom č. XX a rodinným domom č. XX. Múr je postavený z betónových
tvárnic a zakrytý betónovou strieškou. Konštrukcia plotu je primurovaná k časti uličnej fasády rodinného
domu č. XX. Konštrukcia plotu z betónových tvárnic je jednou z príčin nadmerného zavĺhania
obvodového muriva v tomto mieste s tým, že sanačné práce za účelom odstránenia nadmernej vlhkosti
z muriva objektu je možné zahájiť až po odstránení príčiny.

Z posúdenia vplyvu murovaného plotu na vlhnutie steny suterénu rodinného domu z marca 2014
vypracovaného spoločnosťou R. C.. B. H.D. na základe objednávky odporcu v 1. a 2. rade vyplýva, že
plot nie je príčinnou zavĺhania steny keď príčinnou zvĺhania stien suterénu je kondenzácia vodných pár
na povrchu stien. Steny suterénu domu sú betónové, nezateplené a sú čiastočne pod povrchom terénu
a sú preto trvalo chladné. Plot, ktorý sa dotýka fasády domu nemá nijaký vplyv na vlhkosť steny.

Z predloženej fotodokumentácie účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že murovaný plot,
odstránenie ktorého je predmetom tohto konania je postavený na murovaných základoch, ktoré sú na
pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade, plot je ukotvený na dom navrhovateľa v 1. a 2. rade a to tak, že

časť domu navrhovateľa v 1. a 2. rade sa nachádza za murovaným plotom a teda navrhovateľ v 1. až
3. rade k časti svojej nehnuteľnosti nemajú priamy prístup keď tento je možný v dôsledku murovaného
plota len z časti predzáhradky odporcu v 1. a 2. rade.

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou
pevným základom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd
za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 54 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavby,
ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické
vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri
prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 55 ods. 2 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,
jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných siestí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických
komunikačných siestí, keď nedôjde k zmene stavby.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods.
2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný
výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o
stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu,
stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku

1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K
písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú
stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.
Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do
dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.
Podľa § 58 ods.1 2 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou
oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania
stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania
stavby.

Podľa § 58 ods.2 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods.
1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti
preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa § 58 ods.3 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom
právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s
vlastníkom stavby.

Podľa § 58 ods.4 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo
k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so
stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku
na účel, ktorému je určený.

Podľa § 88 ods.1 písmeno b) Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na ustanovenie §
132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v 1. až 3. rade je dôvodný
a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ v 1. až 3. rade sa voči odporcovi v 1. a 2. rade domáhali odstránenia murovaného plota
postaveného na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v 1. až 3. rade, pozemku parcela č. XXXX/X v
katastrálnom území Bratislava F. U., keď ide o neoprávnenú stavbu nakoľko zo strany navrhovateľov
na jej zriadenie nebol daný súhlas.
V konaní bolo jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi konania to ani nebolo sporné, že stavba
murovaného plota, ktorého vlastníkmi je odporca v 1. a 2. rade je stavbou ktoré je pevne spojená so
zemou a je postavená na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v 1. až 3. rade.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení odstránenie stavby je výnimočným riešením a krajným
opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Súd o odstránení stavby rozhodne najmä vtedy
ak stavebník nebol dobromyseľný nakoľko od začiatku vedel, že stavia na cudzom pozemku, stavebník
hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a začal stavať napriek upozorneniu že stavia na cudzom
pozemku, o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem vlastník pozemku a odstránenie stavby sa javí ako
účelné. Účelnosť odstránenia stavby súd musí hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu
prípadu a to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, povahu a rozsah hospodárskej
straty, ktorá by odstránením stavby vznikla s porovnaním so záujmami na ďalšom využití stavby, na aký
účel bola stavba zriadená, rozsah a druh zastavaného pozemku, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku
v jeho využití či ohrozuje vlastníka pozemku resp. jeho majetok, to či vlastník stavby vedel, že stavia
na cudzom pozemku, dôvody pre ktoré vlastník pozemku nezakročil riadne proti neoprávnenej stavbe v
čase jej realizácie, na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby ak vlastník pozemku o stavbe vedel.

Súd nie je viazaný návrhom účastníkov a vždy musí upraviť vzťahy medzi účastníkmi nakoľko ak v konaní
zistí, že ide o neoprávnenú stavbu nemôže návrh zamietnuť a je povinný upraviť vzťahy medzi účastníkmi
jedným zo spôsobov uvedených v § 135c Občianskeho zákonníka a to buď stavbu prikáže za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí a ak vlastník pozemku prejaví
o stavbu záujem a neprichádza do úvahy odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 pretože to nie je
účelné, alebo zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k
stavbe pokiaľ návrh na zriadenie vecného bremena podal vlastník neoprávnenej stavby a ide nevyhnutné
zaťaženie vlastníka pozemku.
V prípade odstránenia stavby súd musí hodnotiť všetky okolnosti a povahu prípadu a tiež musí zvážiť či
konanie vlastníka pozemku nie je šikanovaním, keď bez vážneho dôvodu sa tento nedomáhal zastavenia
stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v prejednávanej veci ide o stavbu murovaného plota, ktorý je
postavený na pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade a mal zato, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko
odporca v 1. a 2. rade nijakým spôsobom nepreukázal, že by vlastník pozemku a to či už v súčasnosti
nebohý manžel navrhovateľky v 1. rade resp. navrhovateľ v 1. až 3. rade ako vlastníci pozemku dali
súhlas na realizáciu tejto stavby.
Ústny súhlas navrhovateľky v 1. rade s vykonaním stavby odporca v 1. a 2. rade nepreukázali, táto
skutočnosť ostala v rovine tvrdení odporcov a im blízkych osôb pričom navrhovateľka v 1. rade udelenie
ústneho súhlasu poprela, jednoznačne uviedla, že žiaden súhlas nedala.
Rozpor medzi účastníkmi bol i v tvrdeniach ohľadne času kedy sa stavba realizovala a to nielen medzi
tvrdeniami navrhovateľov a odporcov ale i jednotlivých svedkov. V konaní sa nepodarilo jednoznačne
preukázať ani výpoveďami svedkov, ktorí uvádzali rôzne obdobia výstavby plota a ani žiadnymi
podpornými listinnými dokladmi.
Súd za stavu, keď dospel k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko túto odporca v 1. a 2.
rade zrealizoval na pozemku navrhovateľov i keď na to nemal právo, keď nepreukázal udelenie súhlasu
navrhovateľov ako vlastníkov pozemku sa zaoberal možnosťou úpravy vzťahov medzi účastníkmi a
dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, keď navrhovateľ v 1. až 3. rade ako vlastník pozemku
neprejavil o stavbu - murovaný plot záujem a tiež v tomto prípade nebolo účelné zriadenie vecného
bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu rozhodol tak, že uložil
odporcom povinnosť odstrániť predmetnú stavbu.
Súd pri rozhodnutí o odstránení stavby - murovaného plota prihliadol na všetky skutočnosti a okolnosti
súvisiace s touto vecou a mal za to, že jediným možným a účelným riešením vzťahov medzi účastníkmi
je odstránenie stavby.
Vo vzťahu k otázke či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi a či zo strany
navrhovateľa v 1. až 3. rade nejde o šikanu odporcov, keď títo ako vlastníci pozemku nezakročili proti
stavbe v priebehu jej realizácie súd uvádza, že podľa jeho názoru uložená povinnosť odporcom odstrániť
stavbu nie je v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že v tejto veci nejde o stavbu, ktorá by mala pre
odporcov zásadný význam, nejde o stavbu, ktorá by zabezpečovala základné životné potreby odporcov
či ich bezpečie Z porovnania jednotlivých záujmov účastníkov konania je nesporné, že odporcom môže
vzniknúť odstránením stavby len minimálna hospodárska strata ale na strane navrhovateľov tak ako to
bolo v konaní preukázané sa stavbou zasahuje do ich vlastníckych práv keď títo bez jej odstránenia
nemôžu s domom o ktorý je stavba pevne ukotvená nakladať a tento si v prípade záujmu opraviť či
zatepliť a teda sú touto stavbou obmedzovaní. Na viac sa súd stotožnil i s tvrdením navrhovateľov, ktorí
poukazovali na skutočnosť, že matka odporcov, ktorá zároveň odporcov v konaní i zastupovala a ktorá
podľa vyjadrení odporcov a svedkov zabezpečovala záležitosti ohľadne rekonštrukcie domu a výstavby
plota má právnické vzdelanie a teda pri zachovaniu bežnej opatrnosti mohla mať vedomosť o nutnosti
preukázateľného súhlasu vlastníka - vlastníkov pozemku s výstavbou murovaného plota na pozemku
navrhovateľov.
Vo vzťahu k tvrdenej šikane je zrejmé, že navrhovatelia síce včas nezasiahli, keďže sa účinne nebránili už
počas výstavby plota, ale súd vzal do úvahy ich tvrdenia, že v období kedy sa stavba realizovala sa celá
rodina navrhovateľov musela vysporiadavať s rôznymi udalosťami ako úmrtie manžela navrhovateľky v
1. rade a otca navrhovateľa v 2. a 3. rade, dedičské konanie, zdravotné problémy navrhovateľky v 1.
rade a súd tiež prihliadol na vek navrhovateľky v 1. rade, ktorá v tom čase po úmrtí manžela žila v dome
sama resp. sa v dome nezdržiavala.
V súvislosti s povahou a rozsahom hospodárskej straty, ktorá odstránením murovaného plota odporcovi
v 1. a 2. rade vznikne s porovnaním s oprávnenými záujmami navrhovateľov je zrejmé že odporcom
môže vzniknúť len minimálna strata. Odporca v 1. a 2. rade uviedol, že

celkové náklady na stavbu plota boli vo výške 638,50 eur pričom však sami uviedli, že plot sa staval zo
zbytkového materiálu zo stavby domu pričom dal súd za pravdu navrhovateľom, ktorí tvrdili, že v prípade
šetrného odstránenia plotu je možné použitý materiál následne využiť. Súd tiež poukazuje na tvrdenie
svedka T., ktorý ako stavbár pomáhal plot postaviť, že práce vykonal nezištne a bez akejkoľvek odmeny
a teda náklady za vykonané práce odporcovia nemali žiadne.
Vo vzťahu k účelu, pre ktorý bola stavba zriadená súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť že ide
o plot, ktorý má oddeľovať pozemky účastníkov konania a podľa vyjadrenia odporcov bol postavený z
dôvodu zabezpečenia ochrany navrhovateľov pred možným útokom psa odporcov, ktorý však už skonal.
V konaní bolo preukázané listinnými dokladmi, že murovaný plot bráni navrhovateľom ako vlastníkom
pozemku a domu o ktorý je ukotvený v dispozícii s domom, bez odstránenia murovaného plotu nie
je možné dom zatepliť podľa predstáv navrhovateľov a ani odstrániť jeho zavlhnutie. V konaní bolo
nesporné, že stavba - murovaný plot je technicky spojený s rodinným domom navrhovateľov oceľovými
prútmi, ktoré boli do domu navŕtané čím evidentne bolo zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľov
a došlo k znehodnoteniu ich nehnuteľnosti.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Účastníci konania boli povinní v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú
a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov.
Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými účastníkmi konania v priebehu konania.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4
Občianskeho súdneho poriadku).

Súd návrhu navrhovateľa v 1. až 3. rade v celom rozsahu vyhovel a odporcovi v 1. a 2. rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na svoje náklady zabezpečiť odstránenie murovaného plota
postaveného na pozemku parcela č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov a to v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku, keď v konaní bolo preukázané, že návrh navrhovateľa v 1. až 3.
rade je dôvodný.
Lehotu na splnenie povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade súd určil v rozsahu 30 dní s poukazom na
ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V priebehu konania účastníci konania navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedka C.. L. P. a
vykonaním miestnej obhliadky. V priebehu konania účastníci od vykonania tohto dokazovania upustili ,
na vykonaní dokazovania netrvali a z i z dôvodu, že súd považoval vykonanie tohto dokazovania za
nadbytočné od jeho vykonania upustil.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní a úspešnému navrhovateľovi v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške
eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18 eur.
Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 99,50 eur.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v 1., 2. a 3. rade pozostávajú z úkonov právnej služby
vyčíslených podľa § 11 ods. 1 písmeno a), § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
1 úkon právnej služby za rok 2011 predstavuje sumu 85,50 eur (57,00 eur -50% x 3)
1 úkon právnej služby za rok 2012 predstavuje sumu 88,05 eur (58,69 eur - 50% x 3)
1 úkon právnej služby za rok 2013 predstavuje sumu 90,12 eur (60,07eur - 50% x 3)
1 úkon právnej služby za rok 2014 predstavuje sumu 92,82 eur (61,87 eur - 50% x 3)

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z

- 2 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2011 á 70,50 eur účtované podľa § 11 ods. 1 písmeno
a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2011), § 13 ods. 2 (zastupovanie 3 osôb), § 13a ods. 1 písmeno
a, c, Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v sume podľa vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa v 1., 2. a 3. rade - spolu 141,00 eur
- prevzatie a príprava veci zo dňa 02.08.2011 JUDr. Jozef Pojdák, advokát
- podanie návrhu vo veci samej dňa 04.08.2011
- 4 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2012 á 88,05 eur účtované podľa § 11 ods. 1 písmeno
a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2012), § 13 ods. 2 (zastupovanie 3 osôb), § 13a ods. 1 písmeno
d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb -
spolu 352,20 eur
- 2x za účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012, keď pojednávanie trvalo vyše 2 hodín
- 2x za účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012, keď pojednávanie trvalo vyše 2 hodín
- 4 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2013 á 90,12 eur účtované podľa § 11 ods. 1 písmeno
a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2013), § 13 ods. 2 (zastupovanie 3 osôb), § 13a ods. 1 písmeno a,
c, d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- spolu 360,48 eur
- prevzatie a príprava veci zo dňa 17.01.2013 JUDr. Baltazár Mucska, advokát
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 01.02.2013
- účasť na pojednávaní dňa 04.07.2013
- účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013
- 2 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2014 á 92,82 eur účtované podľa § 11 ods. 1 písmeno
a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2014), § 13 ods. 2 (zastupovanie 3 osôb), § 13a ods. 1 písmeno
c, d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- spolu 185,64 eur
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 07.01.2014
- účasť na pojednávaní dňa 28.04.2014
- 1 úkon právnej služby za vykonané úkony v roku 2014 á 23,21 eur účtované podľa § 11 ods. 1 písmeno
a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2014), § 13 ods. 2 (zastupovanie 3 osôb), § 13a ods. 4 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - spolu 23,21 eur
- účasť na pojednávaní dňa 03.02.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci
- paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2011 - 2 x á 7,41 eur (spolu 14,82 eur)
v roku 2012 - 4 x á 7,63 eur (spolu 30,52 eur)
v roku 2013 - 4 x á 7,81 eur (spolu 31,24 eur)
v roku 2014 - 3 x á 8,04 eur (spolu 24,12 eur)
Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľa v 1. až 3 . rade vychádzal z ich písomného
vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľa v 1. až 3. rade, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia
spolu v sume 1.163,18 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 3, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.