Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916201138
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5916201138.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobkyne: X. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Baloghovou,
advokátkou so sídlom kancelárie Madačova č. 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovaným: 1/ N. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou,
advokátkou so sídlom kancelárie Námestie A. Hlinku č. 54, 034 01 Ružomberok, a 2/ Y. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/X, XXX XX C., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej 1/ a žalovanej 2/ sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude
vyčíslená v samostatnom uznesení Okresného súdu Ružomberok, a ktoré im je povinná zaplatiť
žalobkyňa.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej
1/ (pozn. v čase podania žaloby bola žalovaná 1/ jedinou žalovanou v spore) povinnosť vrátiť dar, ktorý
nadobudla darovacou zmluvou, t.j. zmluvou o prevode nehnuteľností autorizovanou advokátom zo dňa
13.04.2010 (jej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Ružomberok pod

č. V-XXX/XXXX dňa 14.04.2010). Konkrétne sa domáhala vrátenia pozemkov parcela KN„C“ č. XXXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2 a parcela KN„C“ č. XXXX, druh pozemku
záhrady o výmere 381 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemkoch parc.
KN„C“ č. XXXX a XXXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX a patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - darcov X. V., rod. T.,
nar. XX.XX.XXXX, a K. V., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/1, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne sa domáhala, aby jej žalovaná 1/ nahradila trovy konania. Po skutkovej a právnej stránke

žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že sú dané splnené podmienky na vrátenie daru, nakoľko žalovaná
1/ sa voči žalobkyni sústavne a dlhodobo správala tak, že svojím správaním hrubo porušovala dobré
mravy, a to konkrétne z dôvodov verbálnych a fyzických atakov zo strany žalovanej 1/ voči žalobkyni, ako
aj znemožňovaním riadneho užívania predmetných nehnuteľností žalobkyňou konaním žalovanej 1/.

2. Podaním zo dňa 11.08.2016 tunajšiemu súdu doručeným dňa 22.08.2016 sa žalovaná 1/ (v tom
čase jediná žalovaná) vyjadrila k žalobe, pričom navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že medzi nimi často dochádza ku
konfliktom a nezhodám, ba až k verbálnym útokom, tak tieto sa rozhodne nevyskytli v takej miere, ako
sú popísané žalobkyňou v žalobe. Žalovaná 1/ nepoprela, že by medzi ňou a žalobkyňou dochádza k
nezhodám, čo niekedy vyústi až k ostrejším slovným výmenám, avšak vylúčila, že by medzi nimi došlok nejakým fyzickým stretom. Ona sa snaží takýmto situáciám vyhýbať pokiaľ môže, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že so žalobkyňou bývajú v tom istom dome, nie vždy sa to dá. Vyjadrila presvedčenie,
že táto situácia sa dá riešiť len tým spôsobom, že si žalobkyňa, ako aj ona spolu so svojou dcérou

nájdu samostatné bývanie. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že uvedené okolnosti nepriaznivo vplývajú aj na
jej dcéru a súčasne vnučku žalobkyne Y. N. (aktuálne žalovanú 2/). Na základe uvedeného žalovaná
1/ previedla darovaný dom na svoju dcéru, t.j. žalovanú 2/ na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod č. V XXXX/XXXX, a to do jej výlučného vlastníctva. Z uvedeného dôvodu namietala
pasívnu vecnú legitimáciu v súdenej veci, nakoľko už nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

3. Písomným podaním zo dňa 13.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 podala
žalobkyňa návrh na pripustenie zmeny žaloby v tom znení, aby súd určil, že darovacia zmluva medzi
žalovanou 1/ a žalovanou 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú.
C., zapísaným na LV č. XXXX, a to k rodinnému domu súp. č. XXXX, postavenému na pozemku parcela
č. XXXX a č. XXXX, ako aj k pozemkom parcela KN „C“ č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria o výmere 123 m2 a parcela KN „C“ č. XXXX, druh pozemku záhrady o výmere 381 m2, a vklad
ktorej bol povolený Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pod č. V XXXX/XX zo dňa
27.06.2016, je neplatná a súčasne sa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom
území Ružomberok, zapísaných na LV č. XXXX, a to rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na
pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX, ako aj pozemkov parcela KN „C“ č. XXXX, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere 123m2 a parcela KN „C“ č. XXXX, druh pozemku záhrady o
výmere 381 m2. V predmetnom podaní súčasne navrhla, aby súd rozhodol o pripustení vstupu Y. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/X, C. do konania na strane žalovanej ako žalovanej 2/.

4. Uznesením č.k. 7C/20/2016-138 zo dňa 09.03.2017 súd pripustil, aby do sporu pristúpila Y. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/X, C. ako žalovaná 2/ a súčasne pripustil zmenu žaloby v znení
návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 13.10.2016.

5. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovanej 2/, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané,

a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, pričom súhlasila s tým, aby súd vec prejednal bez
jej prítomnosti.

6. Na pojednávaní tak právna zástupkyňa žalobkyne a žalobkyňa, ako aj právna zástupkyňa žalovanej
1/ a žalovaná 1/ zotrvali na skutočnostiach uvedených v ich podaniach (t.j. právna zástupkyňa žalobkyne

a žalobkyňa na skutočnostiach uvedených v žalobe a ich vyjadreniach a právna zástupkyňa žalovanej
1/ a žalovaná 1/ na vyjadreniach žalovanej 1/ uvedených vo vyjadreniach k žalobe).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,
pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

8. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

10. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Pokiaľ sa žalobkyňa v spore domáhala určenia neplatnosti vyššie špecifikovanej darovacej zmluvy
uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/, súd sa primárne zaoberal otázkou prípustnosti takejto
žaloby. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je svojou podstatou žalobou o určenie platnosti právneho

úkonu,keďprávnyúkonjeprávnouskutočnosťou(pozn.konkrétnesubjektívnouprávnouskutočnosťou).
V uvedenom žalobnom petite sa potom žalobkyňa domáhala určenia právnej skutočnosti, keď podľa
§ 137 písm. d) CSP je žaloba o určení právnej skutočnosti prípustná, iba ak to vyplýva z osobitného
predpisu (najmä z hmotného práva). Keďže osobitný predpis explicitne neupravuje prípustnosť takejtožaloby, súd potom z uvedených formálnych dôvodov žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/, zamietol. Uvedený
záver súdu reaguje na zmenu právnej úpravy, ktorú priniesol nový Civilný sporový poriadok. Pokiaľ

právna veda pripustila názor, že v prípade, ak je podaná žaloba o určenie právnej skutočnosti (platnosti
právneho úkonu), by mal súd pod následkom odmietnutia podania (§ 129 CSP) vyzvať žalobcu
na odstránenie vád podania vo veci samej (porovnaj U., M., S., S., F., J., Y., S., F., J., M., M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 505), prípadne ex offo v
konaní pokračovať formálne prípustným spôsobom (namiesto určenia neplatnosti zmluvy o prevode

nehnuteľností rozhodnúť o určení práva), súd sa s týmto názorom nestotožnil. Skutočnosť, že žalobca
sa domáha svojich práv formálne nevhodnou žalobou, pri uplatnení zásad civilného sporového konania,
medzi ktoré patrí aj rovnosť strán sporu, keď žalobca zodpovedá za obsahovú aj formálnu správnosť
žaloby, podľa názoru súdu musí viesť k procesnému následku neúspechu v konaní, t.j. zamietnutiu
žaloby a nie odmietnutiu podania, keďže žaloba nevykazuje prvky nejasnosti, resp. neurčitosti, keďže z
nej jednoznačne vyplýva, čoho sa žalobca domáha. Navyše v súdenej veci sa popri určení neplatnosti

darovacej zmluvy žalobkyňa súčasne domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď
návrh na pripustenie zmeny žaloby v znení, o ktorom súd rozsudkom rozhodoval bol učinený už v
čase účinnosti CSP (nejednalo sa teda o prípad, kedy by súd rozhodoval o žalobe, ktorej znenie bolo
formulovanézaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadkuaformálnebyzamietalžalobuzdôvoduzmeny
právnej úpravy) .

12. Pokiaľ sa žalobkyňa v súdenej veci domáhala určenia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam, súd posúdil túto žalobu ako žalobu prezumovanú § 137 písm. c) CSP, t.j. žalobu o
určenie, či tu právo je, alebo nie je. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo
nie je sú podľa § 137 písm. c) CSP po procesnej stránke skutočnosti, že na určení je naliehavý právny

záujem. Podmienkou úspechu takejto žaloby je, že určenie existencie, resp. neexistencie práva ovplyvní
právne postavenie žalobkyne voči žalovaným, lebo inak by na takomto určení nebol naliehavý právny
záujem. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to, že žalovaným je
popieraná existencia (neexistencia) práva žalobkyne, a teda či je tu stav, že právo medzi stranami
sporu je sporné. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by sa bez tohto určenia jej právne postavenie stalo neistým.
Súd sa preto v súdenej veci primárne zaoberal otázkou, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem
na tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v jej vlastníctve, keď dospel k záveru, že je daný naliehavý
právny záujem na takomto určení, nakoľko v prípade vyhovenia žalobe by bol rozsudok v súdenej
veci spôsobilou záznamovou listinou pre zápis vlastníckych práv v prospech žalobkyne do katastra

nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené sa súd potom zaoberal vecnou správnosťou žaloby.
Samotná žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že k darovaniu predmetných nehnuteľností došlo medzi
ňou a jej manželom ako darcami a žalovanou 1/ ako obdarovanou, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti,
ktoré v čase darovania patrili do BSM darcov, t.j. žalobkyne a jej zosnulého manžela K. V.. Uvedená
skutočnosť potom jednoznačne vyplýva aj zo zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 13.04.2010. Z

úmrtného listu K. V. na čl. 18 spisu mal súd preukázané, že menovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel,
keď vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol v prospech žalovanej 1/ povolený
dňa 14.04.2010, t.j. ešte pred smrťou jedného z darcov, t.j. K. V.. Z uvedeného vyplýva, že K. V.
ako jeden z darcov, nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností so žalobkyňou v režime
BSM v čase svojej smrti. Predmetné nehnuteľnosti teda neboli predmetom dedičského konania po

menovanom. Konštantná judikatúra súdov dospela k záveru, že každý z manželov má vlastnícke právo
k celej veci, a to tak, že práva jedného z manželov sú obmedzené rovnakými právami druhého (porovnaj
StanoviskopublikovanépodR42/1972).Pretoajjedenzmanželov,ktorídarovalispoločneveczmajetku
tvoriaceho predmet BSM sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v § 630
Občianskeho zákonníka. To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov

- darcov, keď pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter
BSM domáhať vrátenia celého predmetu daru, čo žalobkyňa aj učinila. Žalobkyňa však opomenula
tú skutočnosť, že obnovenie vlastníckeho práva titulom vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa podľa § 211 Civilného mimosporového
poriadku („CMP“). Súd zdôrazňuje, že k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti

poručiteľa, keď právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní
dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a
rozhodnuté. Konanie o novoobjavenom majetku patriacom do dedičstva začína na návrh, a v konaní o
dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy v pôvodnom prejednaní a rozhodnutío dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo o vyporiadaní dedičov (vydaného
v dedičskom konaní) sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti
poručiteľa až do potvrdenia dedičstva, alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu

(§ 202, § 203 CMP), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom dedičské konanie skončí, a to
najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.
Pri majetku patriacom do BSM dôjde v rámci dedičského konania k vyporiadaniu tohto BSM v rámci
dedičského konania, a to podľa zásad prezumovaných § 150 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa na
tieto skutočnosti však nereflektovala adekvátnym žalobným petitom, keď v žalobe sa domáhala určenia,

že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ak by aj potom žalobkyňa v konaní preukázala splnenie
všetkých podmienok na vrátenie daru, tak uvedený dar - vyššie špecifikované nehnuteľnosti by boli
predmetom vyporiadania BSM, na ktoré je príslušný dedičský súd. Z uvedeného dôvodu súd potom
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností zamietol,
nakoľko takto formulovaný žalobný petit v prípade vyhovenia žalobe, by primárne nereflektoval na
kompetenciu dedičského súdu a v konečnom dôsledku ani na dedičské nároky.

13. Iba na doplnenie súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že z hľadiska predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia, súd v rámci poučenia podľa § 181 ods. 2 CSP poučil strany sporu o tom, že stranami sporu
navrhnuté dôkazy nevykoná, nakoľko by to bolo nehospodárne a nemohlo by to priniesť iné rozhodnutie
vo veci. Navyše žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňou bola v nadväznosti na to poučená o tom, že

sa jedná o sporové konanie, kde žalobca zodpovedá za obsahovú, ako aj formálnu správnosť žaloby.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali
v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď výška priznaných trov konania bude
vyčíslená v samostatnom uznesení Okresného súdu Ružomberok a súčasne uložil žalobkyni nahradiť

tieto trovy konania žalovaným. 1/ a 2/.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.