Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221426
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117221426.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Daniel Ilavský a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: K. N., nar. XX.X.XXXX, adresa C. K.,
F. XXX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby Leopoldov, proti žalovanému:
Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 1, o neodkladnom opatrení,
o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a iné, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Trnava č. k. 14C/5/2017-6 zo dňa 24.11.2017 - vo výrokoch I. a II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu, ktorým žiadal prikázať žalovanému, aby upustil
od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiele s bezpečnostným režimom a o žalobnom návrhu,
ktorým žalobca žiadal o svoje umiestnenie žalovaným na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou
„C“ p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o
žalobnom návrhu, ktorým žalobca žiadal zrušiť rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu č. 1942940 -
6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol výrokom I., že konanie o neodkladnom opatrení

v časti, ktorou žalobca žiada prikázať žalovanému, aby upustil od výkonu trestu žalobcu umiestnením
v oddiele s bezpečnostným režimom a v časti žaloby žalobcu na jeho umiestnenie na príslušný oddiel
s diferenciačnou skupinou „C“ zastavuje z dôvodu nedostatku právomoci a vec v tejto časti postupuje
Krajskej prokuratúre Trnava. Výrokom II. konanie v časti žaloby žalobcu na zrušenie rozhodnutia o
uložení disciplinárneho trestu č. 1942940 - 6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT zastavil z dôvodu nedostatku
právomoci a vec v tejto časti postúpil Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou.

Výrokom III. konanie o neodkladnom opatrení v časti, ktorou žalobca žiada pozastaviť konanie na
Okresnom súde Trnava o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu odmietol.

2. Rozhodnutie v napadnutých výrokoch I. a II. súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou
ustanovení § 3, § 9, § 10 ods. 1, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), § 96, § 81
ods. 3, 5, § 97n ods. 1, § 97a ods. 1 písm. b), § 97b ods. 1, 2, § 97j ods. 7 písm. a) zákona č. 457/2005

Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, § 18 ods. 1 písm. a), § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o
prokuratúre.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žaloba obsahuje viacero právnych inštitútov a okrem
skutočností, ktoré sú predmetom antidiskriminačného sporu (ktorý je oprávnený rozhodovať civilný súd),
žalobcauvádza,žemuakoodsúdenémunemalibyťpodľajehotvrdenívydanézákladnépotrebyosobnej

hygieny, pedagógom neboli riešené konflikty medzi odsúdeným a ostatnými odsúdenými, pri odcudzeníveci patriacej odsúdenému nebolo vo veci konané, disciplinárne konania, ktoré boli voči nemu vedené
boli „vykonštruované“ a jeho umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom bolo neopodstatnené.

4. Podľa prvoinštančného súdu právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu
súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať
a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý
kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu súd ako prvé skúmal, či je
oprávnený rozhodovať o otázkach, ktoré sú predmetom žaloby a teda či má na daný spor právomoc.

5. Ak žalobca požaduje, aby súd žalovanému neodkladným opatrením prikázal, aby upustil od výkonu
trestu žalobcu (odsúdeného) umiestnením v oddiele s bezpečnostným režimom, prvoinštančný súd
uzavrel, že právomoc rozhodovať o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom má
riaditeľ ústavu, pričom opodstatnenosť daného rozhodnutia je preskúmavaná prokurátorom. Rovnako
o určení diferenciačnej skupiny rozhoduje riaditeľ (na návrh komisie). Rozhodnutie riaditeľa v daných

veciach nie sú typickými individuálnymi správnymi aktmi, a preto nepodliehajú revízii riadnych, resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie
zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného
výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného (čo opakovane konštatoval aj Najvyšší súd
SR). Výkon trestu odňatia slobody je posledným štádiom trestného konania, tzv. vykonávacie konanie

a dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor v Zmysle zákona o výkone trestu odňatia
slobody a zákona o prokuratúre. S poukazom na ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR dospel súd k záveru, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci
výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv.
vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá

v Trestnom poriadku, v Zákone o výkone trestu odňatia slobody a vykonávacej vyhláške k nemu, preto
tieto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu či akéhokoľvek iného zásahu zo
strany súdov. V opačnom prípade by dochádzalo k spájaniu dvoch odlišných právnych odvetví, ktoré
sú vybudované na odlišných princípoch a zásadách a ktoré sledujú odlišné ciele. Touto koncepciou je
podľa súdu zabezpečená ochrana práv odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody a v zmysle

aktuálnej právnej úpravy nie je daná právomoc civilného (a ani správneho) súdu zasahovať akýmkoľvek
spôsobom do rozhodnutia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, vydaného v rámci tzv. vykonávacieho
konania, ktoré je posledným štádiom trestného konania. Garantom dodržiavania práv odsúdených v
ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Z uvedeného dôvodu musí byť preto konanie v
časti, ktorou žalobca žiada neodkladným opatrením prikázať žalovanému, aby upustil od výkonu trestu

žalobcu umiestnením v oddiele s bezpečnostným režimom a tiež v časti žaloby, ktorou navrhuje, aby
bol umiestnený na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ zastavené (výrok I.), a to z dôvodu
nedostatku právomoci civilného súdu a vec bude po právoplatnosti rozhodnutia postúpená prokuratúre
ako orgánu, ktorý má zákonom zverenú právomoc vykonávať dozor nad dodržiavaním práv odsúdených
v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že ôsma časť zákona o výkone trestu odňatia slobody
upravuje konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, pričom orgány, ktoré sú v rámci daného
konania oprávnené rozhodovať sú jasne zákonom vymedzené a zároveň sú takéto rozhodnutia vylúčené
zosúdnehoprieskumusprávnymsúdom.Nakoľkoanivtomtoprípadesanejednáovec,ktorábyspadala

do právomoci civilného súdu, súd rozhodol o zastavení aj v tejto časti konania a o postúpení veci Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, nakoľko jeho zamestnanci sú oprávnení konať
v rámci disciplinárneho konania.

7. Prvoinštančný súd preto uzavrel, že vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania

spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, podľa § 9 v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie
v uvedených častiach zastavil, a vec postúpil orgánom kompetentným na ich prejednanie, tak ako je
uvedené vo výrokoch I. a II rozhodnutia.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, výlučne v jeho výrokoch I. a II., podal žalobca odvolanie s

argumentáciou založenou v prevažnej miere len citáciou čl. 3, čl. 5 ods. 1 veta prvá, čl. 6 ods. 1, čl.
8, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 protokolu č. 12
k Dohovoru, čl. 1, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 16 ods. 2, čl. 19, čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, §
3 ods. 1, 2, § 37, § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 475/2005 Z.z., § 14 ods. 1, 2, § 89 ods. 4 VyhláškyMinisterstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., § 21 Ústavného poriadku pre odsúdených Ústavu pre
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, a ďalej už len konštatovaním, že ochrana pred
diskrimináciou je zakotvená v Dohovore ako aj v Ústave, čiže sa jedná o základné právo. Riaditeľ ústavu

s týmto ponižovaním ľudskej dôstojnosti na jeho osobe nič nerobí, hoci tento stav bol hlásený a to
prostredníctvom vedúceho výkonu trestu (pohovor, odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho
trestu) a riaditeľa ústavu (pohovor). Podľa posledných zistení (rozhovor s pedagógom) vyšlo najavo, že
pedagóg takto konal (návrh na súd a iné) na príkaz nadriadeného. Z toho je zrejmé, že žalovaný spolu s
jeho vedením sú zapletení do tohto sporu. § 37 zák. č. 475/2005 Z.z. teda stráca účinnosť, ak sa jedná

o ochranu jeho práv. Žalovaný sleduje určitý zámer a to uškodiť mu a následne sa ho zbaviť preradením
do stredného stupňa stráženia. Tie, ako to súd nazval „vykonštruované“ disciplinárne previnenia sú
len forma, ktorou chce žalovaný dosiahnuť svoj cieľ. Okrem toho je do jeho základných práv a slobôd
zasahovanénadrámecnevyhnutnosti(zásahdoslobodypohybu-celasauzamyká,zásahdorodinného
života - návšteva sa vykonáva bez priameho kontaktu a iné). V tomto prípade už ide o porušovanie
základných práv a slobôd a to už do kompetencie súdu podľa čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy SR patrí

a je povinný vo veci konať. Okrem toho má právo na „vykonanie neodkladných opatrení“ podľa § 37
zák. č. 475/2005 Z.z. Síce tieto opatrenia má vykonať zbor, avšak toto je znemožnené, preto sa s týmto
obrátil na súd. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II. je možné naň aplikovať rovnaké ustanovenia ako uviedol
vo vzťahu k výroku I. I keď v tomto prípade nejde o neodkladné opatrenie, avšak aj pri tomto dochádza
k porušeniu jeho základných práv a slobôd, preto je súd povinný vo veci konať a preskúmať zákonnosť

vydaného rozhodnutia. Ak by bola pravda, že súd nemôže zasahovať do záležitostí výkonu trestu, bolo
by to v rozpore s čl. 1 odsek 1 Ústavy a zbor by si mohol dovoliť všetko riešiť protizákonne, bez postihu.
Má preto za to, že súd mal vo veci konať a odvolaciemu súdu navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril v tom
smere, že i napriek tomu, že odsúdený sa v ich ústave už nenachádza, nakoľko dňa 19.12.2017 bol
preeskortovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, z
dôvodu rozhodnutia Okresného súdu Trnava o zmene spôsobu jeho výkonu trestu odňatia slobody

do ústavu so stredným stupňom stráženia, k veci uvádza, že po nástupe žalobcu do výkonu väzby
zo slobody, predvedením dňa 25.10.2015 bol dňa 24.4.2017 preeskortovaný za účelom výkonu
trestu odňatia slobody do ústavu Leopoldov. Po vykonaní psychologického vyšetrenia dňa 3.5.2017
bolo odporučené zaradiť odsúdeného do diferenciačnej skupiny C. Dňa 10.5.2017 bol odsúdený
preeskortovaný do tunajšieho ústavu a umiestnený na oddiel diferenciačnej skupiny C. Dňa 14.9.2017

bolo u odsúdeného navrhnuté umiestnenie na oddiel s bezpečnostným režimom z dôvodu, že odsúdený
pôsobil na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu. V kolektíve odsúdených bol, od jeho
umiestnenia na oddiel, opakovane zdrojom konfliktov. Opakovane sa dopúšťal disciplinárnych previnení.
Odsúdený bol šesťkrát disciplinárne potrestaný, odmenený nebol. Na základe uvedeného bol podľa § 81
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Zákona o výkone trestu umiestnený na oddiel s bezpečnostným režimom.

Po citácii § 81 ods. 3 a 5 Zákona o výkone trestu žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s výrokom súdu
prvej inštancie o nedostatku právomoci súdu konať v uvedenej veci, nakoľko v tejto veci koná Krajská
prokuratúra Trnava. Zároveň poukazuje, že dňa 26.10.2017 bola dozorovým prokurátorom Krajskej
prokuratúry Trnava v Ústave vykonaná previerka stavu zachovávania zákonnosti vo výkone trestu, kde
bolo preverované i umiestnenie odsúdeného žalobcu na oddiel s bezpečnostným režimom. Nedostatky

zistené neboli. Po citácii § 97n ods. 1 Zákona o výkone trestu, žalovaný sa stotožňuje i s tým výrokom
súdu prvej inštancie, ktorý zastavil konanie z dôvodu jeho nedostatku právomoci vo veci konať.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP), že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a viazanosťou
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., s použitím §389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a vo výroku I. zase ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalobcu bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe zastaviť konanie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu, ktorým žiadal prikázať žalovanému, aby upustil
od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiele s bezpečnostným režimom a o žalobnom návrhu,
ktorým žalobca žiadal o svoje umiestnenie žalovaným na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou

„C“ z dôvodu neprávomoci o ňom konať s jej postúpením inému orgánu Slovenskej republiky (výrok I.
napadnutého uznesenia), ako i k správnemu zastaveniu konania pre neprávomoc i o žalobnom návrhu,
ktorýmžalobcažiadalzrušiťrozhodnutiaouloženídisciplinárnehotrestuč.1942940-6-DTač.1942940
- 7 - DT a postúpením veci na vybavenie priamo žalovanému (výrok II. napadnutého uznesenia).

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku I. napadnutého uznesenia, keďže

odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na upustenie od výkonu jeho trestu
umiestnením v oddiele s bezpečnostným režimom a o jeho umiestnenie žalovaným na príslušný oddiel
s diferenciačnou skupinou „C“ a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací

súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia v tejto časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Žalobca cez požiadavku prikázať žalovanému, aby upustil od výkonu jeho trestu umiestnením v
oddiele s bezpečnostným režimom a o jeho následné umiestnenie žalovaným na príslušný oddiel s
diferenciačnou skupinou „C“ v podstate žiadal súdny prieskum takéhoto svojho umiestnenia pri výkone
trestu odňatia slobody. V nastolenej otázke prípustnosti súdneho prieskum napadnutého umiestnenia
žalobcu do oddielu s bezpečnostným režimom je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej

úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem
trestného práva (Trestný zákon, Trestný poriadok), zákona o výkone trestu odňatia slobody ako i
prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

14. Už z podstaty ukladania trestov podľa Trestného zákona vyplýva, že ide o ujmu na osobnej

slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

15. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore ani s realizáciou základného práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a Ústavou SR, nakoľko i tieto normy

najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2
Dohovoru, čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR).

16. O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O
takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti

v ústave. Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava
riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za
tri mesiace. Rozhodnutie o takomto umiestnení podmienok podľa § 81 zákona č. 475/2005 Z. z. <. o prokuratúre v platnom znení).

17. Vychádzajúc z uvádzaného potom odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne, potvrdil.18. Inak tomu ale bolo vo vzťahu k napadnutému výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie. V tomto
posudzovanom prípade sú závery prvoinštančného súdu o nedostatku jeho právomoci na zrušenie

rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu č. 1942940 - 6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT žalobcovi, zhrnuté
len v jednom stručnom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia (ods. 33), v ktorom texte súd len
všeobecne odkazuje po predchádzajúcej citácii § 97n ods. 1, § 97a ods. 1 písm. b), § 97b ods. 1, 2, § 97j
ods. 7 písm. a) zákona č. 457/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody na to, že: ôsma časť zákona o
výkone trestu odňatia slobody upravuje konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, pričom orgány,

ktoré sú v rámci daného konania oprávnené rozhodovať sú jasne zákonom vymedzené a zároveň sú
takéto rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom. Nakoľko ani v tomto prípade sa
nejedná o vec, ktorá by spadala do právomoci civilného súdu, súd rozhodol o zastavení aj v tejto časti
konania a o postúpení veci Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, nakoľko
jeho zamestnanci sú oprávnení konať v rámci disciplinárneho konania, nielen nepreskúmateľné, ale aj
predčasné.

19. Pokiaľ súd prvej inštancie odcitoval príslušné zákonné ustanovenia, ktoré použil, ale následne už
nepristúpil k výkladu právnej aplikačnej úvahy, ktorá ho viedla k priradeniu danej skutkovej podstaty pod
príslušnú právnu normu, a následne už len všeobecne konštatuje, že rozhodnutia vydané v konaniach
vo veciach súvisiacich s výkonom trestu sú podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody zo súdneho

prieskumu správnym súdom vylúčené, navyše bez toho, aby sa vôbec s príslušným rozhodnutím, resp.
rozhodnutiami aj oboznámil a osvedčil si, či nejde práve o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za
konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku, ktoré podľa inak súdom prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia i citovaného § 97n ods. 1 súdnemu prieskumu podlieha (pokiaľ rozhodnutie
prešlo aj cez odvolacie konanie), nepostupoval súladne so zákonom.

20. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

22. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti

uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

23. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovoaj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

24.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

25. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

26. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (absenciou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám
realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces,pričomspoukazomnamieruzlyhaniasúduprvejinštancie,keďrozhodnutie

fakticky v relevantných záveroch nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne, nie je možné tento
nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku II. s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a čiastočne i c) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom
oboznámení sa s obsahom spisu, prípadne i zadovážení si potrebných podkladov, opätovne posúdi
právomoc súdu vo veci konať, tu potom i do úvahy prichádzajúcu právomoc správneho súdu, čomu
prispôsobí spôsob rozhodovania (§ 3, § 4, § 9 v spojení s § 10 ods. 1 CSP, § 18 ods. 4 SSP), pričom

rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s § 220 CSP odôvodniť.

28. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).