Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111210162
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111210162.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu FARMAKOL s.r.o., so

sídlom Ku Ihrisku 4, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 677 860, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Čurillom,
so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému NUUK, s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01
Prešov, IČO: 36 492 906, zastúpenému advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou, so sídlom Floriánova
12, 080 01 Prešov, v konaní o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy prevyšujúcej 1.059,87 eura s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 2.6.2011 do zaplatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.625,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 2.6.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. O návrhu žalobcu súdu doručenom 13.4.2011, ktorým sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu sumu 5.686,20 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.2.2011 do zaplatenia a aby
mu taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých rozhodol súd rozsudkom, č.k.
16C/150/2011-100, zo dňa 17.4.2012 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.059,87 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.6.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dôkazov,

ktoré vo veci vykonal - výpisu z LV č. XXXX, k. ú. Prešov, písomnosti Správy katastra Prešov, zmluvy
o nájme č. XXX/XXXX a dodatkami k zmluve, výzvy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov žalovanému, správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, výzvy žalobcu
žalovanému, ohliadky na mieste samom, schémy pôdorysu nebytových priestorov, prehlásenia K. M.,
ako aj ostatných písomností zo spisu, pričom z dôkazov zistil tento skutkový stav: Na liste vlastníctva č.
XXXX, k.ú. Prešov, je ako vlastník nehnuteľností, pozemkov parc. č. C-KN č. XXXX/XX o výmere 639
m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby lekárne s.č. XXXXX na pozemku s týmto parcelným číslom

postavenej, zapísaný žalobca. Titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností je kúpna zmluva, vklad
ktorej pod č. V XXXX/XXXX bol povolený dňa 3.11.2010, pričom žalobca predmetnú nehnuteľnosť
nadobudol od predávajúceho Slovenskej republiky - Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana
v Prešove. Z článku 1 tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že stavba s.č. XXXXX, postavená na parcele č.
XXXX/XX, bola vytvorená reálnym rozdelením stavby s.č. XXXXX označenej ako práčovňa postavenej
na parcele č. XXXX/X na dve samostatné stavby. Medzi predávajúcim z kúpnej zmluvy uzavretej so
žalobcom, Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, ako

prenajímateľom, a žalovaným, ako nájomcom, bola pod č. XXX/XXXX uzavretá dňa 31.1.2005 zmluva
o nájme nebytových priestorov v budove s. č. XXXXX postavenej na parcele č. XXXX/X. Predmetom
nájomnej zmluvy boli aj priestory budovy s.č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, v k.ú. Prešov. Zo zmluvy
vyplýva, že ide o priestory práčovne a šijárne v areáli na ulici Hollého a priestory práčovne a šijárnena ulici Sládkovičovej v Prešove. Nájomca má podľa zmluvy prenajaté priestory využívať na účely
prevádzkovania činnosti práčovne a šijárne. Celková výmera nebytových priestorov bola vo výške
853,62m2.Nájomnébolostanovenéna1.200,-Skza1m2ročne.Dodatkamiktejtozmluvepodpísanými

1.12.2005 a 31.12.2005 bolo dohodnuté, že predmetom nájmu budú len nebytové priestory v budove
s.č. XXXXX na parcele č. XXXX/X vo výmere 590,70 m2, ktoré budú žalovaným užívané na účely
prevádzkovania činnosti práčovne a šijárne a na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nájomná
zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.1.2010. Po ukončení času dohodnutého nájmu Fakultná
nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov žalovaného vyzvala na vrátenie prenajatých nebytových

priestorov.ZosprávyFakultnejnemocnicespoliklinikouJ.A.ReimanaPrešovzodňa31.1.2012vyplýva,
že žalovaný Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov nebytové priestory po skončení
nájomného vzťahu nevypratal a neodovzdal napriek opakovaným výzvam a ich odovzdanie novému
vlastníkovi,spoločnostiFarmakols.r.o.Ľubotice,saneuskutočniloprostredníctvomFakultnejnemocnice
s poliklinikou Prešov. Kľúče od prenajatých nebytových priestorov mal len žalovaný, Fakultná nemocnica
s poliklinikou Prešov kľúčmi nedisponovala. K vyprataniu nebytových priestorov žalovaného vyzvala aj

spoločnosťVagazs.r.o.Trebišovlistomzodňa6.12.2010,sktoroužalobcapotomakosastalvlastníkom
nehnuteľností, v ktorej sa nebytové priestory nachádzali, uzavrel dňa 30.11.2010 zmluvu o nájme.
Spoločnosť Vagaz s.r.o. od tejto zmluvy odstúpila z dôvodu, že priestory neboli jej odovzdané, vypratané
a schopné užívania na dohodnutý účel nájmu. Konateľ tejto spoločnosti K. M. v písomnosti z 12.3.2012
čestne prehlásil, že sa dňa 20.12.2011 osobne zúčastnil pokusu o vypratanie nehnuteľnosti parc. č. T.-D.

XXXX/XX a na nej stojacej lekárne s.č. XXXXX na LV č. XXXX, k.ú. Prešov, priestory boli sprístupnené v
prednej, obchodnej časti lekárne, zadná časť tvorená príručným skladom a priestormi bývalej práčovne
boli uzamknuté, neboli sprístupnené s tým, že sú tam uskladnené lieky a životu nebezpečné látky. Pri
ohliadke na mieste samom bolo zistené, že okrem časti priestorov, ktoré boli renovované, podlahová
plocha ktorých bola vo výmere 110,11 m2, ktorú výmeru žalobca nespochybnil, zostávajúce priestory

boli zjavne dlhodobo v neužívanom, dezolátnom stave, nie zodpovedajúcom účelu, pre ktorý bola
zmluva o nájme uzavretá medzi žalovaným a predchodcom žalobcu - Slovenskou republikou, Fakultnou
nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Renovované priestory boli aj stavebne priečkou od
ostatných priestorov oddelené. Do celého objektu vedie niekoľko vstupov. Priestory, ktoré boli pre účely
lekárne renovované so zvyšnými priestormi funkčne prepojené neboli. Žalovaný pred súdom potvrdil, že

nájomné prenajímateľovi uhrádzal vo výške ako bolo zmluvou dohodnuté, t.j. za 1 m2 sumu, ktorá bola
v zmluve uvedená ako 1.200,- Sk (39,83 eura) za m2 a to za výmeru 590,70 m2 s odôvodnením, že
pôvodne bolo jeho záujmom v priestoroch, ktoré nevyužíval, zriadiť ambulancie, k tomu však nedošlo.
Čo sa týka času kedy priestory vypratal uviedol, že mohlo k tomu dôjsť tak ako je tvrdené v žalobe
(22.2.2011), dôvodom bolo to, že v priestoroch bol uskladnený materiál vyžadujúci osobitnú manipuláciu,

lieky, čo si vyžiadalo dlhší čas súvisiaci s vyprataním. Súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že
predpoklady bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného boli splnené. Uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý nájomný vzťah, predmetom ktorého boli nebytové priestory podľa zmluvy uzavretej s
Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, t.j. po 31.1.2010, užíval žalovaný predmetné
priestory bez právneho dôvodu. Tento stav užívania, ako z dokazovania vyplynulo, trval aj ku dňu keď

sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu
nachádzali, t.j. k 3.11.2010. Pokiaľ užívací stav trval do konca obdobia, čo žalovaný nerozporoval,
za ktoré žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, je zrejmé, že žalovaný užíval priestory
bez právneho dôvodu pričom podstatným nie je jeho tvrdenie o tom, že vypratávanie si vyžadovalo
určitý časový priestor z dôvodu, že tieto priestory boli užívané za účelom prevádzkovania lekárne a

manipulácia s liekmi si vyžadovala osobitný postup a čas. Žalovanému totiž muselo byť dlhodobo vopred
jasné,žepokiaľpredchádzajúcivlastníknepredĺžilsnímtrvanienájomnéhovzťahu,jepotrebnépriestory
vypratať. Žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových priestorov v rozsahu ako
vyplývalo zo zmluvy o nájme č. XXX/XXXX v znení jej dodatku 31.12.2005, t. j. za celkovú výmeru 590,70
m2. Tento rozsah mal však súd za rozsah presahujúci rozsah priestorov riadneho užívania schopných.

Uvedené súd nepochybne zistil ohliadkou priestorov na mieste samom a za relevantný rozsah výmery,
z ktorej bolo možné realizovať výpočet bezdôvodného obohatenia mal výmeru 110,11 m2. Ide o výmeru
zodpovedajúcu rekonštruovaným priestorom v ktorých sa nachádzala lekáreň, tento rozsah lekárne, tak
ako ho vypočítal žalovaný, žalobca ani nerozporoval. Podľa súdu pre účely bezdôvodného obohatenia je
potrebnéjednoznačnézistenie,žeurčitáhodnotastanesatakýmaktívom,majetkovouhodnotou,zktorej

je úžitok, čo znamená, že to čo by malo hodnotu pre žalobcu, malo by hodnotu aj pre žalovaného. Zjavne
neužívané, bez rekonštrukcie riadneho užívania neschopné priestory nemohli ani v čase existujúceho
nájomného vzťahu medzi žalovaným a predchádzajúcim vlastníkom slúžiť ďalšiemu z účelov, pre ktoré
boli prenajímané, t. j. šijárne a práčovne. K nerekonštruovaným priestorom viedli osobitné vstupy a ak byaj pravdivým bolo tvrdenie, že kľúčmi od nich disponoval len žalovaný, nie je možné vychádzať z toho,
že by sa tým obohacoval. Nie je pritom podstatné ani to, že žalovaný predchádzajúcemu vlastníkovi
platil nájomné za rozsah nebytových priestorov ako bolo uvedené v zmluve o nájme, pokiaľ ho k tomu

viedol, ako sa pred súdom vyjadril, zámer tieto pre účely ambulancií rekonštruovať, resp. zámery iné.
Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia ako sumy, ktorú je možné kvantifikovať v mieste a čase
obvyklého nájomného, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýmto obvyklým nájomným bola suma,
ktorá vyplývala zo zmluvy o nájme, t.j. za 1 m2 39,83 eura. Pri skutočne a preukázateľne žalovaným
užívanej výmere 110,11 m2, výška ročného nájmu by bolo 4.385,68 eura, za jeden mesiac 365,47 eura,

t.j. za obdobie november 2010 (3. - 30. novembra) 328,93 eura, za december 2010 a január 2011 po
365,47 eura, spolu suma bezdôvodného obohatenia je vo výške 1.059,87 eura a túto sumu, nie vyššiu,
je žalovaný povinný žalobcovi, ako je uvedené vo výroku rozsudku, zaplatiť.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením, č.k. 18Co/69/2012-121, z 30.5.2013 zrušil
rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodov, pre ktoré bol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušený vyplýva nepreskúmateľnosť záverov súdu prvého stupňa. Zo zistených
dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalovaný zvyšnú časť priestorov, ktoré mali názov
práčovňa a šijárne mal v úmysle zmeniť na ambulanciu, čo sa nepodarilo. Napriek tomu uhrádzal bez
akýchkoľvek pripomienok, zmien a výhrad v celom rozsahu právnemu predchodcovi žalobcu nájomné.

Podľa odvolacieho súdu z výpovede konateľa žalovaného vyplýva, že zvyšný priestor užíval ako sklad
liekov a práve ako jeden z dôvodov, prečo nevypratal nebytový priestor v čase, keď nájomná zmluva
skončila, bola potreba odborným spôsobom vypratať priestor práve skladového priestoru, čiže práčovňa,
šijárne, postupne. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa
doplniť dokazovanie, akým spôsobom bol užívaný nebytový priestor mimo zriadenej lekárne. Taktiež

bude potrebné zaoberať sa tým, prečo žalovaný neodovzdal časť nebytového priestoru nad rozsah
lekárne žalobcovi po skončení nájmu a po výzve na vypratanie týchto priestorov. Pokiaľ do komplexu
objektu boli viaceré vstupy, je potrebné zobrať do úvahy aj túto okolnosť.

3. Po doplnení dokazovania výsluchom svedkov (W. W., A.. O. D., K. B.Á., Z.. A. D., U.. K. M.),

projektovou dokumentáciou, listinami Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, správami Fakultnej nemocnice
s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove tunajší súd rozsudkom zo dňa 4.12.2014, č.k. 16C/150/2011,
žalobnýnávrhzamietol.Vodôvodnenítohtorozsudkuuviedol,ženakvantifikáciirozsahubezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného sa nič nezmenilo ani po rozsiahlom dokazovaní, ktoré
súd vykonal, vychádzajúc z pokynu odvolacieho súdu. Všetci svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí,

a boli to osoby znalé miestnych pomerov v čase rozhodnom pre posúdenie nároku, zhodne uviedli,
že žalovaný užíval len priestory lekárne, pričom priestormi lekárne bola nielen miestnosť slúžiaca k
bezprostrednému vydaniu liekov, ale aj priľahlé priestory stavebne oddelené od ostatných nebytových
priestorov v celom objekte, medzi ktoré patrila kancelária, chodba, hygienické priestory aj sklad liečiv,
ktorý mal rozmer len 3x4 m. Žiadny zo svedkov neuviedol, že by žalovaný užíval aj ďalšie nebytové

priestory v objekte, ktoré v minulosti slúžili ako priestory práčovne nemocnice. Niektorí svedkovia uviedli,
že videli do týchto bývalých priestorov práčovne vchádzať zamestnancov nemocnice. Z vykonaných
dôkazných prostriedkov - výsluchu svedkov, mal tak súd za preukázané a zistené, že žalovaný reálne
užíval len priestory, ktoré boli užívania schopné a k užívaniu ktorým pre účely lekárne vydal povolenie
aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Výpovede svedkov nepochybne potvrdili úvahu, ku ktorej súd dospel

po tom, ako vykonal ohliadku na mieste samom. Vykonaním ohliadky na mieste samom aj technicky nie
zdatný jedinec nemohol dospieť k inému záveru, aký uviedol súd v rozsudku zo 17.4.2012, t.j. že išlo o
priestory, ktoré neboli schopné riadneho užívania. Dôvod, pre ktorý žalovaný uhrádzal prenajímateľovi
nájomné aj za tieto nebytové priestory bol preukázaný nielen tvrdením konateľa žalovaného, že ním
bola jeho úvaha o ich budúcej rekonštrukcii pre účely ambulancií, ale aj predloženou spracovanou

projektovou dokumentáciou k tvrdenému účelu. O tom, že projektová dokumentácia nebola len v
štádiu úvodných príprav svedčí aj to, že sa k nej vyjadroval príslušný orgán z hľadiska protipožiarnych
predpisov. Čo sa týka skladu liekov, zo svedeckej výpovede vyplynulo, že sa jednalo o priestory malé,
3x4 m, ako súčasť priestorov lekárne. V tomto zmysle nebolo ani možné uvažovať, že by priestory, ktoré
v minulosti pre nemocnicu slúžili ako práčovňa, mohli slúžiť ako priestory pre skladovanie liečiv. Ako už

bolo uvedené, reálny stav nebytového priestoru bývalej práčovne pre skladovanie liekov neprichádzal do
úvahy. Čo sa týka správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, táto správa zásadnú
relevanciu k posúdeniu užívania schopnosti priestorov nemala, nakoľko nemocnica potvrdila, že užívací
stav nekontrolovala a ako uviedla, kľúčmi ani nedisponovala. Z týchto dôvodov mal súd za to, že zdoplnených dôkazných prostriedkov bol nepochybne potvrdený záver, ku ktorému dospel rozsudkom
zo 17.4.2012, t.j. že preukázaným bol len ten rozsah bezdôvodného obohatenia, vydanie ktorého súd
žalovanému pôvodne uložil, nie rozsah väčší, preto žalobu aj čo sa týka zostávajúceho nároku zamietol.

Pokiaľžalobcapoukázalnamožnéposúdenienárokuzostávajúcejčastiajakonárokunanáhraduškody,
k tomu je potrebné uviesť, že v tomto zmysle žalobca jednak neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky,
t.j. dôkazné bremeno neuniesol. Jediným dôkazným prostriedkom mohla byť len výpoveď svedka M.,
ktorý uviedol, že spoločnosť VAGAZ, s.r.o. mala záujem o prenájom nebytových priestorov, ale len tých
konkrétnych, v ktorých bola lekáreň a nie ostatných priestorov v objekte. Vyjadrenie tohto svedka tak

priamo odporovalo teoretickým úvahám žalobcu o existencii predpokladov pre nárok na náhradu škody,
t. j. ním žiadané plnenie, ale z iného právneho dôvodu.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením, č.k. 1Co/56/2012-235, zo dňa 7.12.2015
zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, je tento

daný takým istým rozmerom ako plnil žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu v nezmenenej
výške aj potom, čo skončila platnosť nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú do 31.1.2010. Aj po
tomto období žalovaný priestor užíval, nevypratal, neodovzdal právnemu predchodcovi žalobcu, napriek
jeho opakovaným výzvam a úhrady realizoval v nezmenenej výške. Odvolací súd preto nevidí dôvod na
zmenu rozsahu bezdôvodného obohatenia len z toho dôvodu, že došlo k zmene v osobe prenajímateľa.

Odvolací súd považuje za rozhodujúcu tú okolnosť, že výšku bezdôvodného obohatenia akceptoval
žalovaný po skončení nájomného vzťahu v rozsahu nájmu, ktorý vyplýval z uzavretej nájomnej zmluvy.
Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kľúče od celého objektu mal k dispozícii len žalovaný.
Zamestnanci pôvodného prenajímateľa nemali prístup do tohto objektu a objekt nekontrolovali. Otázka
zámeru žalovaného, ako chcel využiť ďalší priestor, ktorý si prenajímal od vlastníka objektu, je pre

posúdenie nároku žalobcu právne irelevantná. Konateľ žalovaného sa v priebehu konania vyjadril, že
bez poskytnutia primeranej lehoty vzhľadom na sklad liečiv, ktorý mal v objekte zriadený a ktorý podlieha
špeciálnemu právnemu režimu, nebolo možné odovzdať priestory k času ukončenia nájomného vzťahu.
Plnenie žalovaného, ktoré by malo byť rozdielne za 3 mesiace november, december v roku 2010 a január
2011 v inej výške ako plnenie od 1.2.2010 do zmeny vlastníckych vzťahov v tomto objekte, považuje

súd za nesprávne právne posúdenie. Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť vo veci s tým, že
sa do úvahy zoberú vyjadrenia a stanoviská žalovaného, jeho konateľa s tým, že nie je potrebné na
výšku bezdôvodného obohatenia vykonávať ďalšie dôkazy, keďže túto žalovaný akceptoval po skončení
nájomnéhovzťahusprávnympredchodcomžalobcuaplnilnaďalejvrozsahudohodnutéhonájomnéhov
zmluve. Vzhľadom na stanovisko odvolacieho súdu je potrebné vyhodnotiť vykonané dôkazy v prospech

žalobcu a žalobe vyhovieť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalovaný opätovne predložil posudok Štátneho ústavu
pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) č. XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 11.9.2006, ktorý už predložil súdu vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči rozsudku zo dňa 17.4.2012, č.k. 16C/150/2011-100. Žalovaný na

tomto pojednávaní ďalej predložil Záznam ŠÚKL č. D. zo dňa 11.3.2010 o výkone dohľadu a inšpekcie
v lekárni REIMANUS na ul. Hollého 14, Prešov, z ktorého vyplýva, že lekáreň nevyrába individuálne
pripravený liek (tzv. IPL). Zároveň predložil aj vyhlášku MZ SR č. 198/2001 Z.z., ktorou sa ustanovujú
požiadavky na správnu lekárenskú prax.

6. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok

z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. V zmysle záverov odvolacieho súdu tunajší súd vo veci opätovne rozhodol.

8. Všeobecnými predpokladmi vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú: a) vznik
majetkového prospechu vyjadriteľného v peniazoch na strane obohateného, b) majetkový prospech na
strane obohateného, vzniknutý má povahu obohatenia bezdôvodného,

c) vznik majetkovej ujmy na strane subjektu, na úkor ktorého obohatený majetkový prospech získal.
Všeobecné predpoklady vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného boli splnené, nakoľko uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý nájomný vzťah, predmetom
ktorého boli nebytové priestory podľa zmluvy uzavretej s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A.
Reimana Prešov, t.j. po 31.1.2010 užíval žalovaný predmetné priestory bez právneho dôvodu. Tento

stav užívania trval aj ku dňu, keď sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nachádzali
nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu, t.j. k 3.11.2010. Užívací stav trval do konca obdobia, za
ktoré žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplynulo, že žalovaný užíval priestory
bez právneho dôvodu.

9. Výšku bezdôvodného obohatenia, zaplatenie ktorej uložil súd žalovanému, kvantifikoval vychádzajúc
z obvyklého nájomného v danom období a na danom mieste. Obvyklým nájomným bola suma
vyplývajúca zo zmluvy o nájme, t.j. 39,83 eura za 1 m2.

10.Súdvosvojomskoršomrozsudkuužpriznalžalobcovináhradubezdôvodnéhoobohateniazavýmeru

110,11 m2, t.j. za výmeru zodpovedajúcu rekonštruovaným priestorom, v ktorých sa nachádzala lekáreň.
Žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia za celkovú výmeru prenajatej plochy v zmysle
nájomnej zmluvy a jej dodatkov s plochou 590,70 m2. Rozdiel predstavuje 480,59 m2.

11. Pri tejto výmere by výška ročného nájmu bola v sume 19.141,90 eura (480,59 m2 x 39,83 €/m2) a

za jeden mesiac v sume 1.595,16 eura. Za november 2010 (4. - 30. november v zmysle žaloby = 27
dní) vo výške 1.435,64 eura, za december 2010 a január 2011 po 1.595,16 eura. Suma bezdôvodného
obohatenia spolu tak predstavuje 4.625,96 eura a túto sumu, nie vyššiu, súd uložil zaplatiť spolu s
úrokom z omeškania žalobcovi vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu vyjadreným v rozsudku zo
dňa 7.12.2015.

12. Žalovaný navrhol doplniť znalecké dokazovanie opätovným výsluchom konateľa žalovaného,
nakoľko z jeho výpovede pred súdom prvej inštancie nevyplýva záver k akému dospel odvolací súd vo
svojom ostanom rozhodnutí, ako aj svedkov: W. W., A.. O. D., K. B., Z.. A.Á. D. a to ku skutočnostiam
týkajúcim sa pravdivosti ich výpovede pred súdom vo veci užívania priestorov nad výmeru 110 m2 a

takistožiadaldoplniťdokazovanieovýsluchU..W.S.kuskutočnostiamvsúvislostisužívanímpriestorov.

13. Súd zamietol návrh na vykonanie týchto dôkazov, nakoľko navrhnutí svedkovia už boli vypočutí
na pojednávaní dňa 11.3.2014, dňa 8.4.2014 a dňa 16.1.2014 a vzhľadom na časový odstup je lenminimálny predpoklad, že by vo veci uviedli nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vydanie iného
rozhodnutievoveci.Čosatýkanovéhosvedka,U..W.S.,platítoistéanavyšežalovanémuničnebránilo,
aby tohto svedka navrhol vypočuť už skôr, zvlášť v prípade, ak by mohol uviesť nové rozhodujúce

skutočnosti. Takisto súd zamietol návrh na opätovný výsluch konateľa žalovaného, ktorý mal dostatočný
priestor na vyjadrenie sa k veci. Na záver súd dodáva, že hodnotenie výpovede a vyvodzovanie záverov
z nej je úlohou súdu a nie strany sporu.

14. Súd ďalej zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania o výsluch štatutárnych zástupcov

fakultnej nemocnice, ktorí boli v inkriminovanom čase vo vedení nemocnice, nakoľko takýto výsluch
nepovažoval na potrebný, keďže nemocnica vo veci podala písomné vyjadrenie.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.