Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213368
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314213368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Bizub, advokát so
sídlom v Bratislave, Kollárovo námestie č. 9, IČO: 17326338, zastúpený advokátom JUDr. Bohumírom
Bláhom, Bratislava, Hurbanovo námestie č. 5 proti žalovanému: Ján Vereš - Nákladná doprava
so sídlom Močenok, ul. Ľudovíta Štúra 1562/9, IČO: 22818928, zastúpený: Advokátska kancelária
FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47241543, o zaplatenie 2.960,30 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.08.2016 č.k.
8Cb/27/2014-169, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odvolací súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.5.2014 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.960,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo
sumy 2.960,30 eur od 12.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 10.6.2009 zmluvu o poskytovaní právnej
pomoci, na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného vykonávať službu právnej pomoci a žalovaný sa

zaviazal zaplatiť žalobcovi mimo zmluvnej podielovej odmeny dohodnutej podľa čl. III. bod. 1. aj odmenu
za skutočne vykonané úkony podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) podľa čl. III. bod 4. zmluvy
o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný zaplatil žalobcovi len zmluvnú podielovú odmenu a neuhradil
mu odmenu podľa čl. III. bod 4. Zmluvy o poskytovaní právnej služby za úkony v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z.z., ktoré boli žalovanému vyúčtované faktúrou č. 2013/50 so splatnosťou 11.5.2013 v sume
2.960,30 eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.10.2014 č.k. 8Cb/27/2014-123 rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 651,04
eur, proti ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením
zo dňa 29.01.2016 č.k. 21Cob/267/2014-153 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zo dňa 09.10.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rozsudkom zo dňa 18.08.2016 č.k.
8Cb/27/2014-16 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že sporové strany dňa 10.6.2009 uzavreli zmluvu o poskytovaní právnejpomoci uzatvorenú podľa zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
advokácii“).

Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytnuté právne služby vo výške
20 % vymoženej dlžnej sumy a súčasne sa zaviazal v prípade súdnych, správnych a rozhodcovských
konaní zaplatiť advokátovi za vykonané úkony podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
V konaní si žalobca uplatňuje od žalovaného zaplatenie tarifnej odmeny, ktorú mu vyúčtoval.
Podľa §-u 2 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť

kombinované.
Žalobca mienil kombinovať podielovú odmenu s tarifnou odmenou. Podľa názoru súdu prvej inštancie
bolo však nutné tarifnú odmenu dohodnúť inak ako základnú sadzbu tarifnej odmeny. Ako to vyplýva zo
zmluvy medzi sporovými stranami, tarifná odmena nebola dohodnutá inak ako základná sadzba tarifnej
odmeny. Bolo nutné v zmluve individuálne dohodnúť tarifnú odmenu, ktorá musí byť iná ako základná
sadzba tarifnej odmeny a teda ide o rozpor medzi zmluvou a § 2 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo to obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nevyvoláva právne dôsledky, ktoré konajúci sledoval.
Čo sa týka tarifnej odmeny podľa zmluvy o poskytovaní, odporuje zákonu, čo spôsobuje v tejto časti
neplatnosť právneho úkonu.

Čosatýkačl.III.bod.4.zmluvyoposkytovaníprávnejpomoci,podľauvedenéhočlánkusaklientzaviazal
zaplatiť advokátovi za skutočne vykonané úkony podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a to
mimo zmluvnej odmeny.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, z uvedeného článku nie je možné vyvodiť, aká má byť výška
peňažného záväzku a ako sa má výška záväzku určiť. Vyhláška č. 655/2014 Z.z. vymedzuje niekoľko

druhov odmeny advokáta, ktoré sú konkrétne určené v § 2 ods. 2 písm. a, b, c, d vyhlášky č. 655/2004
Z.z. Kým podielová odmena vo výške 20 % bola v zmluve o poskytovaní právnej pomoci riadne určená
a špecifikovaná a o tarifnej odmene sa nikde v zmluve nehovorí. Odkaz len na právny predpis ako taký,
ktorý vymedzuje niekoľko druhov odmeny advokáta, nemožno považovať za právny úkon dostatočne
určitý, a preto je v zmysle §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Právny úkon je určitý len

vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Neurčitý je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie
vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito
vyjadrené to, čoho sa právny úkon týka resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci nevznikol

nárok voči žalovanému na tarifnú odmenu za úkony, ktoré vykonal, nakoľko medzi sporovými stranami
bola dohodnutá platne len podielová odmena, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a preto žalovanému, ktorý mal
v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., keď odvolateľ má za to, že súd
aplikoval na zistený skutkový stav právne normy, ktoré použiť na dané prípady nemožno (ustanovenia

Občianskehozákonníkaopríkaznejzmluvenapriektomu,žesajednáoobchodnoprávnyvzťah,ktorému
sú najbližšie ustanovenia o mandátnej zmluve).
Odvolateľ považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, keď zamietnutie žaloby odôvodnil tým,
že medzi stranami bolo nutné v zmluve individuálne dohodnúť tarifnú odmenu, ktorá musí byť iná ako
základná sadzba tarifnej odmeny vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky MS SR č .

655/2004 Z . z . (Zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou
tarifnej odmeny), keď súd prvej inštancie z tohto dôvodu konštatoval, že je tu rozpor medzi zmluvou a § 2
ods. 1,2 a 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., čo odporuje zákonu a spôsobuje v tejto časti neplatnosť
právneho i úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto svoje tvrdenia podporuje aj názormi
publikovanými v odbornej právnej literatúre.

Podľa autorov komentára k Vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (advokátska tarifa) uverejnené v § 2: Napriek normatívnemu zneniu odseku 2 (pozn. Zmluvná
odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.) je medzi
advokátom a klientom prípustná aj taká dohoda o zmluvnej odmene, podľa ktorej budú poskytnutéprávne služby honorované v súlade s ustanoveniami advokátskej tarify o tarifnej odmene (§ 9 a nasl. AT).
V tomto prípade by nešlo o neprípustný druh zmluvnej odmeny, ktorý by odporoval zákonu o advokácii
alebo advokátskej tarife.

Podľa autorov komentára k Vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (advokátska tarifu ) uverejnené v § 9 : Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa advokát dohodol
s klientom na zmluvnej odmene, ktorej spôsob určenia alebo výška budú totožné s ustanoveniami
advokátskej tarify o tarifnej odmene, a to aj napriek tomu, že ustanovenie § 2 ods. 2 AT rozoznáva
len tam uvedené jednotlivé druhy zmluvnej odmeny (hodinová odmena, paušálna odmena, podielová

odmena, tarifná odmena dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny).
Z uvedenej argumentácie vo väzbe na zmluvnú voľnosť strán vyplýva, že nie je vylúčené, aby si
advokát a klient v rámci dojednania zmluvnej odmeny, ktorá má byť v rámci plnenia zmluvného vzťahu
kombinovaná, dohodli odmenu podielovú spolu s odmenou tarifnou, ktorá je totožná so základnou
sadzbou tarifnej odmeny podľa § 9 a nasl. Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Na základe uvedeného
neobstoja súdom prvej inštancie uvádzané dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho

zákonníka.
Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby aj tým, že odkaz na právny predpis ako taký, ktorý
vymedzuje niekoľko druhov odmeny advokáta, nemožno považovať za právny úkon dostatočne určitý,
na základe čoho dospel k záveru, že podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je takýto právny úkon
neplatný, s ktorým právnym názorom odvolateľ nesúhlasí a v tej súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR

z 23.01.2003, sp. zn. 32 Odo 346/2002: Právny úkon je neurčitý vtedy ak má zrozumiteľne vyjadrený
obsah také nedostatky, že ich nemožno preklenúť ani s použitím interpretačných pravidiel ustanovených
v § 35 ods. 2 OZ a § 266 Obchodného zákonníka. Záveru súdu o neurčitosti právneho úkonu musí preto
predchádzať aplikácia týchto interpretačných pravidiel zaväzujúcich na výklad právneho úkonu nielen
podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle a úmyslu konajúcich osôb.

Podľa rozsudku NS ČR z 24.06.2008, sp . zn . 32 Odo 1535 /2006 : Požiadavke určitosti vymedzenia
predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet
úkonu objektívne spoznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený úplne
nezameniteľným spôsobom.
Súdprvejinštancievdanomprípadeneaplikovalinterpretačnépravidláustanovenév§266Obchodného

zákonníka, a preto nemohol dospieť k záveru, že právny úkon - dojednanie zmluvnej tarifnej odmeny
odkazom na Vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z. z., je neplatný. Súdna prax ako aj odborná literatúra
vyvodila, že odkaz na právnu normu upravujúcu cenu, v tomto prípade odmenu za poskytnuté právne
služby, spĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu. Neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie, že
právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. vymedzuje niekoľko

druhov odmeny z nasledovných dôvodov.
Podľa čl. III. bod 4- Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci: „ Klient sa zaväzuje v prípade súdnych,
správnych, rozhodcovských konaní zaplatiť advokátovi za skutočne vykonané úkony podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. Z uvedeného znenia zmluvy vyplýva, že strany si dohodli odmenu za úkony právnej
služby, ktoré advokát vo veci skutočne vykonal. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. určuje nasledovné formy

odmeny advokáta: a) hodinová odmena - podľa počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby,
b) paušálna odmena - poskytovanie právnych služieb v určitom období alebo na neurčitý čas alebo za
úplné vybavenie veci alebo súboru vecí, c) podielová odmena - podiel na hodnote veci, d) tarifná odmena
dohodnutá inak ako základná sadzba tarifnej odmeny (resp. podľa vyššie uvedeného výkladu totožná
s ustanoveniami advokátskej tarify o základnej sadzbe tarifnej odmeny) - stanoví sa podľa 1) tarifnej

hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a 2) podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo
vecí vykonal.
Z jednotlivých ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré určujú formu odmeny advokáta je
zrejmé, že je to len tarifná odmena, pri ktorej sa odmena advokáta určuje na základe počtu úkonov
právnej služby. Z tohto dôvodu nie je správna argumentácia súdu prvej inštancie o neurčitosti zmluvného

dojednania, keďže čl. III. bod 4. Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci ustanovuje žalovanému zaplatiť
žalobcovi odmenu za úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá určuje ako jedinú
formu odmeny advokáta za úkony právnej služby tarifnú odmenu. Žalobca má za to, že takéto určenie
odmeny je dostatočne určité.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako zmluvu príkaznú podľa Občianskeho zákonníka, keď medzi
stranami sporu sa jedná o obchodnoprávny vzťah, pretože zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom
ako advokátom a teda podnikateľom a žalovaným ako podnikateľom a poskytnutie právnej služby

na základe predmetnej zmluvy sa týkalo žalobcovej podnikateľskej činnosti a to v súvislosti s jeho
zastupovanímvobchodnomsporevedenomnaOkresnomsúdePiešťanypodspis.zn.21Cob/108/2011,
a preto sa zmluvný vzťah strán sporu riadi príslušnými ust. Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve,
avšak táto námietka odvolateľa nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej, nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 a §

39 Občianskeho zákonníka a všeobecná právna úprava právnych úkonov obsiahnutá v § 34 až 42
Občianskeho zákonníka sa aplikuje aj na právne úkony podľa tretej časti Obchodného zákonníka -
obchodné záväzkové vzťahy.

9. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi

advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z, zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť
kombinované.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi
žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom došlo k dohode o odmene advokáta a to podľa §
2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda k dohode o podielovej odmene a to v čl. III. bod. 1. zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci, ktorú odmenu žalovaný zaplatil žalobcovi, čo nebolo v konaní sporné.

11. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia tarifnej odmeny ako
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorú si podľa jeho tvrdení mali strany sporu dohodnúť v čl. III. bod
4. zmluvy o poskytnutí právnej pomoci.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil predmet

dojednania obsiahnutého v čl. III. bod 4. zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, „klient sa zaväzuje v
prípade súdnych, správnych rozhodcovských konaní, zaplatiť advokátovi za skutočne vykonané úkony
podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a to mimo zmluvnej odmeny“ za neurčitý a teda neplatný
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

uvádza, že pri neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V predmetnom čl. III.
bod 4. zmluvy o poskytovaní právnej pomoci vôbec nie je uvedená špecifikácia spôsobu určenia odmeny
advokáta mimo zmluvnej odmeny dohodnutej v čl. III. bod 1. zmluvy o poskytovaní právnej pomoci astotožňuje sa s názorom súdu prvej, že len odkaz na právny predpis ako taký, ktorý vymedzuje niekoľko
druhov zmluvnej odmeny advokáta, nemožno považovať za právny úkon dostatočne určitý.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že nakoľko si strany dohodli odmenu za úkony
právnej služby a vyhláška č. 655/2004 Z.z. určuje nasledovné formy odmeny advokáta: a) hodinová
odmena - podľa počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby, b) paušálna odmena -
poskytovanie právnych služieb v určitom období alebo na neurčitý čas alebo za úplné vybavenie veci
alebo súboru vecí, c) podielová odmena - podiel na hodnote veci, d) tarifná odmena dohodnutá inak

ako základná sadzba tarifnej odmeny, keď z jednotlivých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré
určujú formu odmeny advokáta je zrejmé, že je to len tarifná odmena, pri ktorej sa odmena advokáta
určuje na základe počtu úkonov právnej služby, a teda z obsahu tohto článku má byť jasné, že ide o
tarifnú odmenu dohodnutú ako základná sadzba tarifnej odmeny, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca
predmetnou žalobou.
Podľa interpretačných pravidiel obsiahnutých v § 266 Obchodného zákonníka, podľa odseku 1 sa prejav

vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že je nesporné, že
osobe, ktorej bol určený, musel byť známy, avšak žalovaný v konaní poprel, že okrem podielovej odmeny
mal platiť žalobcovi aj inú odmenu, teda žeby mu bol známy úmysel žalobcu, aby mu mal okrem zmluvnej
podielovejodmenuzaplatiťajzmluvnútarifnúodmenu,ktorejzaplateniasažalobcadomáhapredmetnou
žalobou.

Odvolateľ v odvolaní poukázal na rozsudok NS ČR z 24.06.2008, sp . zn . 32 Odo 1535 /2006, podľa
ktorého požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný
odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne spoznateľný, samozrejme za predpokladu,
že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom, avšak v tejto súvislosti odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že z obsahu zmluvy nevyplýva, že by jej prílohou bola vyhláška č. 655/2004

Z.z., alebo že by sa žalovaný s jej obsahom oboznámil pri uzatvorení predmetnej zmluvy, keď žalovaný
nemá právnické vzdelanie a teda nemožno od neho očakávať, že mu bol známi obsah tejto vyhlášky,
na rozdiel od žalobcu, ktorý má právnické vzdelanie, a ktorý pripravoval návrh predmetnej zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci a teda ako správne namietala splnomocnená zástupkyňa žalovaného vo
vyjadrení k žalobe, žalobca mal dbať na určitosť a zrozumiteľnosť jednotlivých článkov zmluvy.

Vzhľadomnasamotnýobsahčl.III.bod4.zmluvyoposkytovaníprávnejpomoci,ktorývôbecneobsahuje
vymedzenie skutkových okolností, len odkazuje na vyhlášku č. 655/2004 Z.z., ktorá upravuje v § 2
ods. 2 štyri druhy zmluvnej odmeny, keď od žalovaného ako aj od ktorejkoľvek inej osoby v postavení
žalovaného, ktorý nemá právnické vzdelanie, nemožno rozumne očakávať, že mu je známy obsah
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a teda že by mal vedieť, že len tarifná odmena sa určuje na základe počtu

úkonov právnej služby, z čoho žalobca odvodzoval určitosť dojednania tarifnej odmeny, odvolací súd sa
stotožňuje s názorom žalovaného, že neurčitosť predmetného článku pripúšťa jeho rôzny výklad, a preto
túto neurčitosť treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetnú zmluvu, a ktorý má právnické
vzdelanie a teda mal naformulovať sporný článok III. bod 4. tak, aby bol pochopiteľný aj pre osoby, ktoré
nemajú právnické vzdelanie, a ktorým bežne nie je známy obsah vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

S prihliadnutím na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby, odvolací súd neskúmal ďalšie odvolacie
námietky týkajúce sa nesprávnosti záverov súdu prvej, že popri dohodnutej zmluvnej podielovej odmene
nemožno dohodnúť tarifnú odmenu ako základnú sadzbu tarifnej odmeny, čo je podľa názoru súdu prvej
inštancie v rozpore s ust. § 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a preto takúto dohodu považoval za neplatnú

pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako je uvedené vyššie, dohoda o
odmene advokáta podľa článku III. bod 4. zmluvy je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
z dôvodu jej neurčitosti, keď prípadnú neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom je možné posudzovať až po ustálení, že jeho obsah je dostatočne určitý, čo nie
je daný prípad.

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.
p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá jepodmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. tak, že
nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď žalovaný bol úspešný
v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou
hospodárnosti, aby odvolací súd nárok na náhradu trov konania priznal a následne súdny úradník súdu

prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov
konania vo výške 0 eur.

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).