Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202639
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216202639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému W. S., nar.
X.X.XXXX, X.. F. XX, XXX XX O., o zaplatenie 207,89 Eur s prísl., dňa 24.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 207,89 Eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiada žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 207,89 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.10.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňuje tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. U., ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy žalobca zapožičal žalovanému SIM kartu, ktorá
umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo
priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.

3. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá žalobcovi vznikla za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie HTC Desire 500 white a to vo výške 119,50
Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len výsledná suma), to znamená predstavuje škodu žalobcu,
ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu

viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
(tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

4. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je
mu predávaný za cenu uvedenú v čl. I bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal
užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že

žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).5. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.

6. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi, je nasledovný: akciová cena
1,- Euro, predajná cena 240,- Eur, poskytnutá zľava 239,- Eur, uplatnená škoda 119,50 Eur.

7. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 157,39 Eur vyfakturovaných v
období 2014/05 - 2014/07. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 18.9.2014 oznámil žalovanej sumu

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.

8. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 69,- Eur odpísaná a preto si ju žalobca
v tomto konaní neuplatňuje.

9. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so
všeobecnými podmienkami článok 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 3.10.2014.

10. Žalovaný na výzvu súdu v rámci prípravy veci na pojednávanie, vo svojom písomnom stanovisku k

žalobe nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 207,89 Eur uznal a prejavil ochotu pohľadávku
žalobcu v tomto rozsahu uspokojiť. Navrhol však žalobcovi nepriznať ním žiadaný úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.10.2014 do zaplatenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
spočívajúcich v tom, že nemal príjem.

11. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

12. Konanie vo veci začalo dňa 18.5.2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., ktorý dňom 30.6.2016 bol
zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. Konanie za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, nebolo skončené, preto od 1.7.2016 na toto konanie je treba použiť nový procesný poriadok

upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok s tým, že právne účinky úkonov, ku
ktorým došlo do 1.7.2016, zostávajú zachované.

13. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

14. V súlade s citovaným ustanovením súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal

právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

15. Právny zástupca žalobcu, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené, keď
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 22.9.2016 (§ 106, § 110 a § 178 C.s.p.) sa na pojednávanie
nedostavil. Svoju neúčasť elektronickým podaním ospravedlnil z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami

s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti i neprítomnosti žalobcu.

16. Žalovaný, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.9.2016, sa na pojednávanie dostavil a
k neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu sa nevyjadril.

17. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu.18. Žalobca písomným podaním zo dňa 31.8.2016 oznámil, že svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny
vo výške 207,89 Eur berie späť, lebo žalovaný dňa 6.7.2016 uhradil žalovanú istinu. Trval naďalej na
časti podanej žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 207,89 Eur berie späť, lebo žalovaný dňa

6.7.2016 uhradil žalovanú istinu. Trval naďalej na časti podanej žaloby o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 207,89 Eur od 3.10.2014 do zaplatenia.

19. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

21. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom súhlasil. Súd preto konanie v časti o zaplatenie

istiny vo výške 207,89 Eur zastavil.

23. Žalobca naďalej trval na tej časti žaloby, ktorou žalovanému žiadal uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 207,89 Eur od 3.10.2014 do zaplatenia tejto sumy.

24. Žalovaný na pojednávaní prehlásil, že je ochotný dobrovoľne uspokojiť aj nárok žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania. Zároveň uviedol, že aj keď žalobcovi dobrovoľne uhradil celú ním v
spore uplatňovanú istinu, nie je mu celkom zrejmý dôvod škody vo výške 119,50 Eur.

25. Dosvedčil, že na základe dodatku k zmluve mu bol žalobcom odpredaný mobilný telefón so zľavou,

ale zástupcom žalobcu mu zmluvné podmienky neboli podrobne vysvetlené. Bolo mu iba povedané,
aký program bude využívať a výška mesačného poplatku. Pred podpisom zmluvy nemal možnosť si
zmluvu a dodatok k nej prečítať, lebo zamestnanec žalobcu obe listiny iba vytlačil a ukázal miesto,
na ktorom ich má podpisovať. Pri ich podpise mu boli odovzdané všeobecné podmienky poskytovania
verejných služieb, ktoré rovnako neprečítal. Podmienky, za ktorých zmluva a dodatok boli uzavreté,

určoval žalobca.

26. Žalobca dňa 19.11.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo U.,
ktorej predmetom bolo poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.

27. Žalobca tvrdí, že na základe uzavretej zmluvy žalovanému poskytoval služby elektronickej
komunikácie. Žalovaný za ich poskytovanie nezaplatil cenu vo výške 157,39 Eur vyfakturovanú v období
2014/05 - 2014/07. Sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace žalobca oznámil žalovanému
pokusom o pokonávku zo dňa 18.9.2013 a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní
pokusu o pokonávku zo dňa 18.9.2014 bola časť pohľadávky vo výške 69,- Eur odpísaná a preto si ju

žalobca v konaní neuplatňuje.

28. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou žalobcom so žalovaným dňa 19.11.2013 pod číslom U.
je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa v zmluve zmluvné strany aj odvolávajú.

29. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, teda ku dňu
19.11.2013, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovaťa) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo

iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne

uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,

f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu

na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik
viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak

a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do trochmesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo

orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,

c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník

oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite
z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak

podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.
Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných

služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

30. Podľa § 43 citovaného zákona v znení platnom k uvedenému dňu, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho

práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach.

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu
povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.

Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej
služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.
Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre
orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia
a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.

Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových
situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.

Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,

c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

31. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého

na strane žalovaného mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáhal, na
jednej strane uzavrela právnická osoba Orange Slovensko, a.s. a na strane druhej fyzická osoba -
nepodnikateľ. Napriek tomu, že právny vzťah založený touto zmluvou je upravený osobitným zákonom
(v čase uzavretia zmluvy citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o
vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa

§ 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než
len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 19.11.2013.

32. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 19.11.2013, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

33. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvorila spoločnosť Orange Slovensko,

a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako
o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ju uzatváral žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho

zmluva uzavretá stranami sporu ako zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 19.11.2013 je zmluvou
spotrebiteľskou.

34. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých zmluva bola
uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako

špeciálneho právneho predpisu (lex specialis) upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej
úpravy spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej
republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/

EHS, tvoriaca teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

35. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t. j. k 19.11.2013,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodupráva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa

plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia

výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o

možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob

úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

36. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s

týmto ustanovením je neplatná.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

38. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežneformulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

39. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom

zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

40. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

41. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

42. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

43. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

44. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie

viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,

b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

45. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

46. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným

právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom
žalovanému oproti záväzku žalovaného žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa
príslušného cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie sú štandardnou spotrebiteľskou
zmluvou, ktorej obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto zmluvy
neboli tak individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené žalobcom ako

dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok
ovplyvniť. Súd ju preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.47. Žalovaný, ako to už súd konštatoval, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a to včítane obsahu
listín, ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou. Napriek tomu, ale aj skutočnosti, že žalobca cenu
žalobcom poskytovaných služieb po podaní žaloby uhradil, bolo povinnosťou súdu vykonať kontrolu

zmluvy žalobcom uzavretej so žalovaným, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktorých
by žalobca založil svoj nárok v spore. V súlade s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky je
totiž aj pri nečinnosti spotrebiteľa, povinnosťou súdu dbať o to, aby prípadná nevedomosť spotrebiteľa
nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (v tomto smere porovnaj napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012).

48. Kontrolou samotnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatku k nej) tak, ako
bola žalobcom predložená, súd nezistil, aby obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanému vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške
podľa cenníka žalobcu zaplatiť.

49. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služby elektronickej komunikácie)
a ich ceny žalobca súdu predložil faktúry číslo 5253902915 zo dňa 10.6.2014 na sumu 75,55 Eur so
splatnosťou dňa 24.6.2014 ako mesačný poplatok Panter 35,- Eur za obdobie od 12.5.2014 - 7.7.2014
mesačný poplatok TV v mobile s Archívom za to isté obdobie a služby cez SMS s osobitnou tarifikáciou

a číslo 5250101107 zo dňa 10.5.2014 na sumu 40,74 Eur so splatnosťou 24.5.2014 ako cena za
medzinárodné hovory EÚ mobil. Siete v sume 4,63 Eur, služby cez SMS s osobitnou tarifikáciou v sume
1,60Eur,čiastočnéobmedzenieposkytovanýchslužiebzdôvoduneplateniavsume15,-Euraodpojenie
v sume 19,50 Eur.

50. Žalovaný jednotlivé faktúry tak, ako ich žalobca predložil súdu a ako boli, ako príloha žaloby
doručené aj žalovanému, nenamietal. Neodporoval ani tvrdeniu žalobcu, že faktúry v tomto znení boli
žalovanej riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami, doručené, v dôsledku čoho žalovanému vznikla
povinnosť tieto faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovanému preto vznikla povinnosť za žalobcom
poskytované služby zaplatiť 81,78 Eur.

51. Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 81,78 Eur (podľa žalobcu v sume
88,39 Eur) žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % od 3.10.2014 do zaplatenia. Počiatok
omeškania žalobca určil dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku.

52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

54. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku

dňu 3.10.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Žalovaný doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 18.9.2014 nepoprel, v dôsledku čoho súd musel
predpokladať jeho doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaný preto v zhode s ustanovením

§ 563 Občianskeho zákonníka bol povinný cenu žalobcom poskytovaných služieb zaplatiť vo výške
podľa jednotlivých skôr citovaných faktúr, najneskôr v lehote podľa pokonávky, teda v lehote do
2.10.2014. Žalovaný cenu služieb nezaplatil v lehote jej splatnosti, preto najneskôr dňom 3.10.2014 sa
so zaplatením sumy 81,78 Eur dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa už citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

56. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 3.10.2014, t.j. k prvému dňu omeškania žalovaného bola
vo výške 0,05 % ročne, preto žalobcovi patria úroky z omeškania v ním žiadanej výške, t.j. vo výške
5,05 % ročne.57. Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 88,39 Eur domáhal tou istou
žalobou aj náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné

zariadenie HTC Desire 500 white vo výške 119,50 Eur.

58. Podľa žalobcu škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu na strane žalobcu,
ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu

zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po
dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

59. Žalovaný si bol, podľa žalobcu, v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu

medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby po dobu dohodnutú v dodatku a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikne
škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca súdu predložil kópiu dodatku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb.

60. Rovnako ako v prípade zmluvy o poskytovaní verejných služieb, aj vo vzťahu k jej dodatku, žalovaný
tvrdenia žalobcu i obsah dodatku nespochybnil a potvrdil, že mobilný telefón mu bol odpredaný so
zľavou. Zároveň ale uviedol, že konkrétne podmienky, za ktorých mu telefón žalobca predáva, zástupca
žalobcu mu nevysvetlil a podmienky zmluvy i jej dodatku žalobca dopredu pripravil bez jeho možnosti

ich obsah ovplyvniť.

61. Aj keď základom právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón je
zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, zmluva na základe ktorej žalobca predal žalovanému mobilný telefón a ktorá tvorí obsah

dodatku, je samostatným typom zmluvy, ktorá je priamo upravená ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku (§ 588 a násl. - kúpna zmluva)

62. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

63. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

64. Niet sporu o tom, že kúpna zmluva tvoriaca právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v časti týkajúcej sa predaja mobilného telefónu je zároveň zmluvou spotrebiteľskou uzavretou medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto aj túto časť zmluvného vzťahu
podrobil súdnej kontrole v zmysle už skôr citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovení § 52 a

násl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

65. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v

ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

66. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj

iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú ajtakézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

67. Skutkový základ svojho nároku žalobca vidí v obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb. Z jeho obsahu tak, ako bol súdu predložený, vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa 19.11.2013
uzavreli písomný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo U. uzavretej toho istého dňa,
predmetom ktorého je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Panter 35,- Eur (bod 1.1),
dohoda strán o predaji zariadenia (ďalej len MT) typu HTC Desire 500 white za kúpnu cenu 1,- Euro (bod

1.2 dodatku) i dohoda strán o aktivácii služby TV v mobile s Archívom Bonusová služba: TV v mobile,
Prístup k internetu (bod 1.4 dodatku).

68. Podľa čl. 2 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5 Účastník je povinný zaplatiť kúpnu cenu a
poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa

vystavenia faktúry, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny v splátkach.

69. V prípade, že podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu MT s DPH a/
alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník uzatvoril tento dodatok,
a to vo forme preddavku.

70. Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v bode 2.3 tohto článku,
bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu),
u ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) stanovená prinajmenšom na sumu 39,99 Eur (v
prípade, že je v kolónke okrem sumy uvedený aj konkrétny účastnícky program alebo typ účastníckeho

programu, účastník neporuší svoje povinnosti, ak bude mať predmetný účastnícky program, resp.
účastnícky program daného typu aktivovaný na SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto
článku ani v prípade, že výška mesačného poplatku uvedeného účastníckeho programu bude nižšia ako
suma uvedená v kolónke; pokiaľ je v kolónke uvedený len konkrétny účastnícky program alebo viacero
účastníckych programov alebo typ alebo viac typov účastníckych programov bez sumy.

71. Účastník je povinný mať na SIM karte aktivovaný len niektorý z uvedených účastníckych programov
aleboúčastníckyprogramuvedenéhotypu,atobezohľadunavýškuichmesačnýchpoplatkov)atedaže
počas tejto doby nebude mať na SIM karte aktivovaný (ani nepožiada o zmenu účastníckeho programu
na) účastnícky program s nižším mesačným poplatkom, ako je výška mesačného poplatku uvedená

vyššie v tejto vete (pri plnení tohto záväzku sa berie do úvahy výška mesačného poplatku po uplatnení
zliav, ktoré mu na základe akejkoľvek právnej skutočnosti poskytne podnik).

72. Aktivácia účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM karte alebo aspoň žiadosť o
aktiváciu takéhoto účastníckeho programu na SIM karte (v čl. 1 bode 1.1 dodatku alebo inou formou na

to stanovenou podnikom) a jeho následná skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a
teda aj podmienkou na vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu.

73. Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba
viazanosti“)

a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za

porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Zz. v platnom znení:
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto
povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);

c) sa nedopustil takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomtododatku a/alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho

programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku;
e/budevčasariadneuhrádzaťcenuzaslužbyainésvojepeňažnézáväzkyvočipodnikuasúčasnebude
včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná
o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku tretej osobe.

74. V prípade telefónnych čísel, ktoré boli v rámci prenositeľnosti čísla prenesené k podniku od iného
podniku (ďalej len „prenesené čísla“) sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia
platnosti dodatku až do prvej aktivácie SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však
účastník povinný plniť si povinnosti uvedené v čl. 2.3 a), c) a e) po celú dobu pred začatím viazanosti
(odo dňa nadobudnutia platnosti dodatku až do začatia plynutia doby viazanosti), ako aj po celú dobu

viazanosti. V prípade, ak účastník uzatvoril tento dodatok v rámci režimu zásielkového predaja, sa do
doby viazanosti nezapočítava prvých sedem pracovných dní nasledujúcich po nadobudnutí platnosti
dodatku; doba viazanosti tak začne plynúť až po uplynutí siedmich pracovných dní nasledujúcich po
nadobudnutí platnosti dodatku (čl. 2 bod 2.4).

75. Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode

2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku),

alebo
b/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť

ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 239,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude
postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť

od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti)
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako
je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty

získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty
nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode

1.2 v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal
MT účastníkovi, (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zostrany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c/ tohto článku) (čl. 2 bod 2.5).

76. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb bol žalobcom ako dodávateľom rovnako ako
samotnázmluvaoposkytovaníverejnýchslužieb(bod46dôvodovrozsudku)dopredupripravenýanebol
vytvorený priestor na dojednávanie jeho obsahu alebo jeho zmenu, ako to výslovne uviedol aj žalovaný.
Jeho súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných
obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli už vopred pripravené pre veľký

počet spotrebiteľov. Vpísanie niektorých údajov do dopredu pripravených koloniek, nerobí z dodatku
individuálne dojednaný právny úkon (čl. 3 ods. 2 Smernice).

77.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

78. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

79. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti dojednať aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť.

80. Z obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý žalobca uzavrel so žalovaným

vyplýva, že na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti žalovaným, najmä na zabezpečenie jeho
záväzku zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom (doba viazanosti) a po celú dobu
využívaťzvolenýprogramkomunikácie,zvolilinštitútzmluvnejpokuty,upravenejvcitovanomustanovení
§ 544 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať pritom pochybnosti, že zmluvná pokuta mala
pre žalobcu plniť aj prípadnú formu náhrady za poskytnuté zľavy, o čom svedčí jej výška rovnajúca sa

poskytnutej zľave.

81. Napriek uvedenému a nespornému nedodržaniu doby viazanosti žalovaným, žalobca sa v konaní
podanou žalobou nedomáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty, aj keď v obdobných
prípadoch, v sporoch predchádzajúcich tomuto sporu, sa tohto nároku domáhal. Súd nemá pochybnosti

o tom, že žalobca upustil od uplatňovania si tohto nároku, vzhľadom na výsledky už právoplatne
skončených súdnych sporov, v ktorých žalobca so svojimi nárokmi na zaplatenie zmluvných pokút
dojednanýchzaobdobnýchpodmienokaobdobnýmspôsobom,akovsúdenomprípade,bolneúspešný.
Súdy totiž dospeli k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatnou. V tomto smere možno poukázať na celý rad súdnych rozhodnutí. Len
na demonštráciu súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 20.11.2014
č. k. 5C 262/2014-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2016 spisová značka
1Co 51/2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.2.2015 č.k. 6C 157/2014-54 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 21Co 99/2015 a ďalšie.

82. Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť záver, že jedným z dôvodov spôsobujúcich neprijateľnosť
tejto zmluvnej podmienky je, že zmluvná pokuta mala plniť viac náhradový (reparačný) účel, než
sankčný, čoho dôkazom bola skutočnosť, že vždy bola určená vo výške rozdielu medzi tzv. akciovou
cenou mobilného telefónu a bežne predajnou cenou i spôsob jej výpočtu a výška.

83. Reparačný účel má plniť aj v tomto konaní žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorý
žalobca vyčíslil rovnakým spôsobom ako zmluvnú pokutu, teda ako rozdiel medzi tzv. akciovou cenou
mobilného telefónu a jeho cenou predajnou (spotrebiteľskou). Nič na tom nemení skutočnosť, že v sporesa žalobca domáha náhrady nižšej škody, než poskytnutá zľava (239,- Eur zľava z ceny mobilného
telefónu oproti 119,50 Eur na náhrade škody), čo však bližšie neodôvodnil.

84. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

85. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

86. Povinnosť nahradiť škodu vyplýva z porušenia povinnosti danej zákonom alebo vyplývajúcej zo
zmluvy a je jedným z druhov záväzkových vzťahov (tzv. sankčný záväzkový vzťah). Základ nároku na
náhradu škody nie je síce daný iba v prípade, ak osoba povinná škodu nahradiť, takýto záväzok prijala na
základe zmluvy s poškodeným, lebo takáto povinnosť môže vzísť aj priamo zo zákona, ale v konkrétnom
prípade základom prípadného nároku žalobcu na náhradu škody môže byť iba porušenie zmluvného

záväzku žalovaným.

87. Rovnako ako v prípade iných obdobných vecí, keď žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,
aj pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v súdenom prípade, žalobca svoj nárok vidí v porušení
záväzku žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti a využívať po celú

túto dobu zvolený komunikačný program. Základom žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody
je tak rovnaká zmluvná podmienka, ktorá v iných konaniach konkrétne napríklad v konaní Okresného
súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 6C 157/2014 alebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C
262/2014, bola vyhlásená podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj podľa §
53 ods. 5 O.s.p. za neplatnú.

88. Rovnaké závery preto platia aj v tomto konaní, aj keď žalobca v snahe vyhnúť sa neúspechu v konaní
zmenil právny dôvod svojho nároku, ktorého skutkovým základom sú ale rovnaké skutočnosti ako v už
uvedených konaniach začatých na základe žaloby toho istého žalobcu.

89. Súd preto ani v tomto konaní nemohol dôjsť k inému záveru než, že zmluvná podmienka, ktorá podľa
žalobcu tvorí skutkový základ ním uplatňovaného nároku na náhradu škody je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou (zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 2 dodatku upravujúca podmienky predaja mobilného
telefónu) podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a to z rovnakých dôvodov, aké súdy videli v skôr označených konaniach. Na rozdiel od

žalobcu súd je toho názoru, že ak neplatná zmluvná podmienka nemôže byť základom úspešnosti
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako tak nemožno, na základe tej istej zmluvnej podmienky
a jej nesplnenia (porušenia) žalovaným, sa úspešne domáhať náhrady škody.

90.Vzhľadomnazmenudruhunároku,ktoréhouspokojeniasažalobcavkonanídomáhavtomtokonaní,

súd považuje za potrebné k dôvodom, súdmi uvedenými v už uvedených konaniach, na ktoré sa súd
odvoláva, predsa len dodať.

91. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo

zákona, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá časť
dodatku, ktorou bol dojednaný záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, ale aj ostatné zmluvné
podmienky dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej žalobcom so žalovaným.

92. Naviac podľa názoru súdu neprijateľnými a tým aj absolútne neplatnými sú všetky zmluvné

podmienky vyjadrené v tomto dodatku, aj z iného, než len toho dôvodu, pre ktorý za neprijateľné ich
vyhlásili súdy v konaniach, na ktoré súd poukázal.

93. Podľa už citovaného čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienky ponúkané v
písomnej forme, musia byť vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

94. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa žalobca odvoláva, je
niekoľkostranový, neprehľadný, dopredu pripravený text je vytlačený drobnými písmenami, v dôsledku
čoho priemerný spotrebiteľ sa v ňom môže ťažko orientovať, ak už, pre veľkosť písmen textu, jeschopný ho vôbec prečítať. Podľa názoru súdu aj tieto skutočnosti je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Práve tieto dôvody s najväčšou
pravdepodobnosťou odradili aj žalovaného od prečítania si dodatku a tým aj oboznámenia sa s

podmienkami, za ktorých mu žalobca odpredal mobilný telefón.

95. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovaným
ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej
zmluvy a jej príloh, keď k tomu došlo až zákonom číslo 186/2014 Z.z., ktorým došlo k novelizácii

niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I bod 6
zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa
ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévovšeobecnýchobchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

96. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach, aj keď
týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn. 8C 48/2012 (rozsudok zo dňa 8.10.2012 č. k. 8C 48/2012-45 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 6Co 139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011

(rozsudok zo dňa 10.1.2012 č. k. 13C 69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní
proti uvedeným rozhodnutiam pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

97. Pre absolútnu neplatnosť zmluvných podmienok dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb,
na ktorých žalobca postavil svoj nárok na náhradu škody, súd nemohol vecne posudzovať danosť
podmienok pre náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a to čo do
jej vzniku, výšky, zodpovednosti žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom
škody. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 119,50 Eur tak nie je dôvodný.

98. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že žaloba žalobcu bola dôvodná iba v časti, pokiaľ sa domáhal
zaplatenia ním poskytovaných služieb elektronickej komunikácie, teda v rozsahu o zaplatenie 81,78 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % ročne od 3.10.2014 do zaplatenia tejto sumy.

99. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z predmetu sporu tak, ako ho žalobca určil v žalobe, žalobcovi,
po zohľadnení dňa dobrovoľného plnenia žalovaným, ktorým tak prestalo omeškanie žalovaného, bolo
by možné priznať voči žalovanému celkom peňažné plnenie vo výške 89,03 Eur (na istine 81,78 Eur a na
úrokoch z omeškania za dobu od 3.10.2014, t. j. od prvého dňa omeškania žalovaného, do 6.7.2016, t.
j. do zaplatenia sumy 207,89 Eur, suma 7,25 Eur). Ak by súd vychádzal zo žalobcom v žalobe tvrdenou

sumou omeškanej ceny za žalobcom poskytované služby vo výške 88,39 Eur, potom by žalovaný bol
povinný žalobcovi zaplatiť celkom 96,23 Eur (88,39 Eur na istine a 7,84 Eur na úrokoch z omeškania).

100.Žalovanýdňa6.7.2016dobrovoľnežalobcovizaplatil207,89Eur,čojeoveľaviac,nežboladôvodná
pohľadávka žalobcu, čím žalovaný dňom 6.7.2016 svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu splnil.

101. Súd preto pri zastavení konania v časti o zaplatenie 207,89 Eur v dôsledku čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom, žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti a to v časti ním žiadaného nároku o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 207,89 Eur od 3.10.2014 do zaplatenia, zamietol,
lebo žalovaný aj túto časť žalobcom dôvodne uplatňovaného nároku dobrovoľne uspokojil zaplatením

sumy 207,89 Eur dňa 6.7.2016.

102. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči
žalovanému domáhal peňažného nároku, po pripočítaní úrokov z omeškania do dňa dobrovoľného
plnenia žalovaným, t. j. do dňa 6.7.2016, v celkovej výške 226,36 Eur (207,89 Eur na istine a 18,44 Eur

na úrokoch z omeškania) a dôvodnou bola žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 89,03 Eur (81,78 Eur na
istine a 7,25 Eur na úrokoch z omeškania), prípadne, ak by súd vychádzal z tvrdení žalobcu, vo výške
96,23 Eur (88,39 Eur na istine a 7,84 Eur na úrokoch z omeškania). Úspech žalobcu v spore tak bol v
rozsahu 40 %, resp. 42,50 % a úspech žalovaného v rozsahu 60 %, resp. 57,50 %.103. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore, bolo by náhradu trov konania potrebné priznať
žalovanému. Žalovaný sa však práva na náhradu trov konania výslovne zriekol, preto súd vyslovil, že

náhradu trov konania stranám nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosťvýroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.