Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208556
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815208556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: L. L., M.. XX.X.XXXX, Q. XXX XX
F. M. A., X. L. XXXX/XX, proti žalovanému: T. Y., M.. XX.X.XXXX, Q. XXX XX F. M. A., R. XXXX, o
zaplatenie 6.029,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 7C/313/2015-80 zo dňa 15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o splatnosti prisúdenej
istiny a úroku z omeškania.

Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1.963,66 eur
s 5,25 %-ným úrokom z omeškania od 20. 02. 2014 až do dňa zaplatenia, a to všetko mu povolil uhradiť
v mesačných splátkach po 120,- eur, splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k
rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Žalobu
žalobcu čo do zvyšku zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 6.029,24 eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania z tejto sumy ročne od 20. 02. 2012
až do dňa zaplatenia, ako aj úhrady trov konania z dôvodu, že v roku 2009 sa so žalovaným dohodol,
že mu bude ručiť pri jeho žiadosti o poskytnutie pôžičky od spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., keďže ho o to žalovaný požiadal kvôli značným finančným ťažkostiam, a z toho dôvodu ručil pre
žalovaného za spotrebný úver. Pre konanie žalovaného je voči nemu vedená exekúcia pod číslom V. X/
XXXX celkovo na sumu 2.966,- eur spolu s príslušenstvom s tým, že na základe mesačných splátok z
invalidného dôchodku mu zrazil exekútor celkove 662,20 eur a celková suma zrážania predstavuje podľa

tvrdenia Sociálnej poisťovne sumu 6.029,24 eur. Súčasne žiadal priznať aj úroky z omeškania podľa §
517 ods. 2 OZ s poukazom na § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. K žalobe pripojil upovedomenie o
začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, spolu s oznámením Sociálnej
poisťovne o vykonávaní zrážok na úhradu pohľadávky 6.029,24 s tým, že od 20. 01. 2015 mu zrážajú
po 61,73 eur mesačne. Podotkol taktiež, že súdny exekútor neprestane vo vymáhaní ďalších súm od
neho a to až kým nebude nárok oprávneného uspokojený úplne vrátane trov exekútora a samotnej
exekúcie. Uhradením iba zrazených súm zo strany žalovaného nezanikne toto oprávnenie exekútora, aj

keď žalovaný mesačne uhrádza (resp. mu vykonáva zrážky exekútor) sumu, ktorú dlhuje oprávnenému.
Žalovaný uviedol, že súhlasí s úhradou čiastky žalobcovi, ale nie v takej výške, ako to požaduje žalobca
poukazujúc, že exekútor vymáha aj od neho, čiže je ochotný žalobcovi uhradiť iba čiastku, ktorú za neho
uhradil ako ručiteľ. Čo do zvyšku žiadal žalobu zamietnuť, pretože exekútor zráža na dlžnú pohľadávkuaj jemu. Dodal, že ústne sa so žalobcom dohodol, že mu bude splácať to, čo mu bolo zrazené na úver
žalovaného s tým, že potom, čo žalobca od neho prevzal sumu 95,- eur, potom sa mu už neozýval ani
nedvihol telefón. Dodal, že je iba poberateľom minimálnej mzdy a bol ochotný dlžnú čiastku žalobcovi

splácaťvmesačnýchsplátkachpo100,-eur.ZosprávysúdnehoexekútoraJUDr.MichalaBurduvyplýva,
že do 04. 10. 2016 bola vymožená spolu čiastka 1.714,46 eur. Zo správy Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s. vyplýva, že potom, čo je v ich prospech vedená exekúcia na Exekútorskom úrade JUDr. Michala
Burdu, nie sú schopní určiť, ktorému z povinných boli finančné prostriedky zrazené s tým, že bližšie
by sa k tomu vedel vyjadriť exekútor JUDr. Michal Burda. Podľa správy Sociálnej poisťovne Bratislava

datovanej dňom 11. 10. 2016, za obdobie od 20. 02. 2014 do 19. 10. 2016 bola z dôchodku povinného
- žalobcu zrazená suma 1.963,66 eur a tieto sumy boli poukázané na účet súdnej exekútorky. Súd
zistil, že žalobcovi na úver, za ktorý ručil za žalovaného, bola do 19. 10. 2016 zrazená suma 1.963,66
eur, teda túto sumu tento uhradil za žalovaného ako ručiteľ pri poskytnutí úveru, z toho dôvodu súd
zaviazal žalovaného uhradiť dlh, ktorý žalobca ako ručiteľ splnil za žalovaného. Vzhľadom k majetkovým
pomerom na strane žalovaného prihliadajúc k tomu, že u neho sa taktiež vykonávajú exekútorom zrážky

na dlh úveru, povolil žalovanému uhradiť dlžnú čiastku žalobcovi v primeraných mesačných splátkach
pod následkami straty výhody splátok. Súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu čo do zvyšku
zamietnuť, pretože žalobca ako ručiteľ je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie iba do
výšky poskytnutého plnenia, teda do výšky toho, čo za žalovaného uhradil, resp. mu bolo zrazené v
rámci exekúcie. Žalobcovi bolo zrazené do 19. 10. 2016 suma 1.963,66 eur, z toho dôvodu súd žalobu

žalobcu nad túto sumu zamietol. Súčasne zaviazal žalovaného podľa Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.
s poukazom na § 517 ods. 2 OZ uhradiť žalobcovi priznanú sumu s úrokmi z omeškania. Žalobca bol
úspešný do výšky 1.963,66 eur, avšak keďže žalovaný, ktorý bol v konaní úspešnejší, sa zriekol práva
na náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to iba v rozsahu, v ktorom súd povolil
žalovanému splácať dlh v splátkach. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza z
neúplne zisteného skutkového stavu. Žalobca nesúhlasí s hodnotením výpovede žalovaného súdom,
a rovnako nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré vo svojej výpovedi žalovaný uvádza. Podľa žalobcu
nie je pravdou, aby žalovaného jediným príjmom bola minimálna mzda, keď ako vodič v kamiónovej

preprave je poberateľom náhrad výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Tieto skutočnosti súd nepreveroval a uspokojil sa s tvrdením žalovaného o tom, že poberá iba minimálnu
mzdu, v dôsledku čoho nemá na to, aby uhradil dlžnú sumu naraz. Skutočnosť, že sú žalovanému
rovnako vykonávané zrážky exekútorom, nemožno vykladať v jeho neprospech. Splátkový kalendár
nikdy uzavretý nebol, a nikto nebránil žalovanému v tom, aby pravidelné mesačné splátky zasielal.

Žalovaný tak doteraz nerobil a podľa žalobcu nie je predpoklad, aby to takto robil v budúcnosti. Rovnako
nie je nikde zakázané, aby takúto dohodu o splátkach, ktorú si žalovaný cestou súdu vydobil, uzavrel so
súdnym exekútorom, ktorý by na základe takéhoto správania žalovaného mohol exekúciu voči žalobcovi
zastaviť. Domnieva sa preto, že vyjadrenia žalovaného sú účelové a nezodpovedajúce skutočnému
stavu. Mesačne exekútor vykonáva zrážky z jeho osobného účtu vo výške 61,73 eur. Skutočnosť,

či vôbec vykonáva zrážky exekútor aj na strane žalovaného, a v akej výške, nebola dostatočne
preukázaná. Súdu postačovalo iba konštatovanie žalovaného o zarábaní minimálnej mzdy a o tom, že
sú mu tiež vykonávané zrážky exekútorom. Ak by žalovaný skutočne zarábal len minimálnu mzdu, na
splátky vo výške 120,- eur by mu v žiadnom prípade neostalo. Nič nebránilo žalovanému, aby uzavrel
dohodu o splátkach so súdnym exekútorom. Ak by sa nevyhýbal úhrade dlhu, exekútor by nesiahal

aj na majetok žalobcu. Rovnako nikde nie je uvedené, že by súdny exekútor voči žalobcovi exekúciu
neviedol, prípadne že by ju mal v blízkej budúcnosti zastaviť. Je preukázané, že k zrážkam bude naďalej
dochádzať vo výške 61,73 eur mesačne.

4. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 16.3.2017. Z jeho strany vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o splatnosti
pohľadávky, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.6. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitou súdom prvej
inštancie na podporu ním zvoleného rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne,jasne,aiobjektívne,presvedčivobytakzásadnepostačovaloilenkonštatovaťichsprávnosť

a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP), a preto dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovne:

7. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti splatnosti dlhu súd prvej inštancie rozhodol

správne, súdom prvej inštancie stanovené splátky sumou 120,- eur mesačne sú primerané. Nižšie
splátky by boli znevýhodňujúcimi nielen pre žalobcu, ale i pre samotného žalovaného, ktorému pri nižšie
stanovených splátkach by sa neprimerane a dlhodobo zvyšovala suma za priznaný úrok z omeškania
vo výške 5,25 % ročne. Odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, teda najmä na výšku dlhu,
sociálne pomery žalovaného považoval za primeranú splátku vo výške 120,- eur mesačne.

8. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o
opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

9. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 tohto ustanovenia, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu;
napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

10. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobcu uplatniť právo na súde.

11. V prejednávanej veci má určitý význam, že žalovaný (majúci splniť povinnosť) nedisponuje

takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie všetkých rozsudkom
prisudzovaných súm naraz, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z výnimky uvedenej v
zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný je poberateľom iba minimálnej mzdy. Tvrdenia

žalobcu, že žalovaný ako vodič v kamiónovej preprave je poberateľom aj náhrad podľa zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Čo sa týka ďalších
odvolacích námietok, tieto neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv

oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci, zodpovedá lehota na
plnenie a povolenie splátok tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti prisúdenej istiny a úroku z omeškania potvrdil (§
387 ods. 1, 2 CSP).

14. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa žalovaný omešká s plnením jednej
splátky, má to za následok zročnosť celého plnenia. Žalobca je teda týmto výrokom riadne chránený.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 a § 262 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).