Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512208698
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512208698.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: W. proti žalovanému: B., o
zaplatenie 3.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.decembra 2016, č.k. 10C/150/2012-392, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 741,68 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, spolu s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 741,68 eur od 21.08.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. O náhrade trov konania medzi stranami sporu a o náhrade trov konania štátu rozhodol tak,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a súčasne, že štátu sa priznáva nárok

na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že žalobca je povinný nahradiť 50% a
žalovaný 50%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 21.08.2012
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.800,- eur ako aj náhrady trov konania dôvodiac tým, že je
vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parciel registra ,,C" a to:

par. č. XXXXX - záhrady o výmere 133 m2, parc. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 79
m2, par. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. XXXXX -záhrady o
výmere 315 m2, par. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinného domu s. č. XX
postavenom na par. č. XXXXX/X v celosti a tiež nehnuteľnosti v k. ú. W., zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, parcely registra ,,C" č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 263 m2. Vlastníkom týchto
nehnuteľností sa stal na podklade rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. 4C/76/2009
zo dňa 16.09.2010, právoplatného dňa 23.12.2010. Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval bez jeho súhlasu, protiprávne, k dohode o nájme neprišlo, nebola
uzatvorená žiadna nájomná zmluva, ani sa nedohodli na výške nájomného. Na základe uvedeného
požaduje nájomné od 01.01.2011 do 30.07.2012 za 19 mesiacov á 200,- eur spolu 3.800,- eur. K podanej
žalobe sa žalovaný písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.03.2013 tak, že so žalobou
nesúhlasí. Do mája 2012 užíval jednu miestnosť v rodinnom dome s. č. XX. postavenom na parcele
č. XXXXX/X a to takým spôsobom, že v nej mal uložené veci. Ostatné miestnosti domu mal žalobca

zamknuté, nemal do nich prístup. Sám si musel zabezpečiť prívod vody, ako aj vybudovať elektrickú
prípojku. Poplatky spojené s bývaním, ako aj dane si riadne platil. Už v roku 2010 túto izbu nevyužíval
na bývanie, lebo prespával u W. S. na M.. V období od júna 2011 do apríla 2012 pracoval v U., kdebol aj ubytovaný. Ostatné nehnuteľnosti v období od 01.01.2011 do 30.07.2012 neužíval, nemá na nich
uložené žiadne veci, postavenú žiadnu stavbu. Staral sa o pozemok, kosil a ošetroval stromy, nakoľko to
nerobil žalobca a zároveň by inak došlo k znehodnoteniu jeho pozemkov, ktoré susedia so žalobcovými

pozemkami. Nesúhlasí s nárokom žalobcu na zaplatenie 3.800,- eur, suma 200,- eur ako nájomné nie
je primeraná za užívanie jednej izby v dome, ktorá bola na začiatku neobývateľná. Nakoľko vykonával
práce na jeho pozemkoch, žalobca sa na jeho úkor obohatil. Od roku 1999 vykonával tieto práce, kedy
sa žalobca odsťahoval a absolútne sa o dom a pozemky nestaral. Žalobca sám nemá skutočný záujem
tam bývať, on mu nebráni, aby tam býval a užíval svoje pozemky. Na nariadenom pojednávaní zo dňa

25.04.2013 žalobca uviedol že na súde prebiehalo konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedenej pod sp.
zn. 5C/108/2008 a to parcely č. XXXXX, na ktorej je garáž a WC, ďalej parcely č. XXXXX, parcely č.
XXXXX, parcely č. XXXXX. Na parcele č. XXXXX, je pozemok, na ktorom žalovaný parkoval. Poukázal
na odvolanie žalovaného vo veci 5C/108/2008 zo dňa 08.08.2012, kde žalovaný sám vo svojom odvolaní
potvrdzuje, že užíva rodinný dom. Ďalej je to parcela č. XXXXX/X, na ktorej je postavená taktiež časť
šopy, ktorú žalovaný užíval. Zároveň poukázal, že žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval bez právneho

dôvodu a bez náhrady. Žalovaný nesúhlasil s tým, že parkuje na parcele žalobcu. Parkuje na parcele
B. H.. Ďalej nesúhlasil s tým, že užíva parcelu XXXXX, XXXXX a XXXXX. Na týchto nehnuteľnostiach
má veci X. H., nie on. Tým, že sa stará o pozemky má za to, že mohol využívať nehnuteľnosti žalobcu
v minimálnom rozsahu. Čo sa týka parcely XXXXX/X, tak v jednej polovici je vlastníkom B. H., a teda
je pravdou, že túto šopu využíva. Žalovaný predložil súdu potvrdenie zamestnávateľa spoločnosti O.

zo dňa 19.03.2013 o tom, že v období od 17.10.2011 do 12.05.2012 pracoval v zahraničí. Podaním
došlým súdu dňa 27.11.2013 žalobca súdu oznámil, že dňa 05.12.2012 vykonala polícia B. obhliadku
na predmetných nehnuteľnostiach, kde zistili, že žalobca nehnuteľnosti nevypratal ako mu bolo uložené
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5C/108/2008. Na pokyn polície sa žalobca
z domu č. XX vysťahoval, nehnuteľnosti mu však neodovzdal. Dňa 24. a 25.12.2012 zistil, že sneh bol

odhádzanýlensmeromkšopeagaráži.Dňa22.02.2013vymenilzámoknadverách,odkedyžalovanýuž
nemá prístup do domu, ale šopu a garáž užíval naďalej. K podaniu pripojil potvrdenie OO PZ O. zo dňa
04.12.2012, uznesenie OP J. zo dňa 05.11.2012 a potvrdenie OO PZ B. zo dňa 31.03.2013. Žalobca na
pojednávanínariadenomdňa11.03.2014vypovedal,žeparceluč.XXXXXžalovanýneužíval.Naparcele
č. XXXXX žalovaný mal až do jesene v roku 2012 vrak osobného motorového vozidla. V súčasnosti

tam už nie je. Na parcele č. XXXXX bol ďalší vrak, na ktorý padla čerešňa a ktorý žalovaný na jar
2013 odpratal. Na to sú aj svedkovia, konkrétne p. T., ako aj jeho dcéra X. H.. Pán
T. je druh jeho dcéry. Na parcele č. XXXXX má žalovaný umiestnený vodovod, ktorý ide krížom cez
parcely až do jeho novostavby. Toto je znázornené na č. l. 81, kde na spodnej fotografii je tyčka, ktorá
smeruje z jeho hydrantu. Okrem toho cez túto parcelu chodí k svojej nehnuteľnosti, ktorá je

postavená na parcele č. XXXXX. Na tejto parcele sa nachádza ešte cesta ku garáži, a na tejto parcele
aj garážoval svoje ďalšie auto. Auto tam garážoval až do 31.03.2013, keď za asistencie polície bolo toto
auto preparkované na parcelu č. XXXXX. Na parcele č. XXXXX/X je postavený dom, o ktorý sa
súdili a ktorý žalovaný užíval bez právneho dôvodu, a to v podiele. On tam mal len kuchyňu, žalovaný
tam mal izbu, chodbu, povalu. V pivnici mal kúpeľňu. Poukázal na to, že dňa 05.12.2012 ešte nemal

prístup k tejto nehnuteľnosti, keď za prítomnosti polície zistil, že nehnuteľnosť je uzamknutá. Pamätá
si, že cez Vianoce už nebolo odhrnuté, a teda predpokladá, že žalovaný tam už odvtedy nebýval. Na
parcele č. XXXXX/X je drevená šopa, zaznamenaná ako diel E, ktorú používa žalovaný dodnes. Čo sa
týka pozemku, tak tento má v podielovom spoluvlastníctve s dcérou, šopa je však len jeho.
Žalovaný na pojednávaní nariadenom dňa 11.03.2014 vypovedal, že nesúhlasí s tým, že na parcele

XXXXX bol umiestnený vrak. Jeden vrak bol na parcele XXXXX, bol však zavalený čerešňou a keď toto
jeho neter B. H. odstránila, odtiahol si aj svoj vrak na parcelu č. XXXXX, alebo na parcelu XXXXX. Čo
sa týka ďalšieho vraku, tento celý čas bol na parcele č XXXXX, pričom tieto parcely nepatria žalobcovi.
Na zákrese je vodomerná šachta v celosti zakreslená na jeho parcele XXXXX. Voda bola ťahaná 1,20
hlboko, poukázal, že ak takto je umiestnený hlboko vodovod, tak už toto patrí štátu, a nie žalobcovi. Čo

sa týka hadice, ktorá bola umiestnená do zeme, táto tam už bola, on sa na ňu napojil. Hadica bola tam
zakopaná už pred 20 rokmi. Je pravdou, že cez túto parcelu prechádza k svojej nehnuteľnosti, ktorú má
na parcele č. XXXXX. Nesúhlasí s tým, že jeho vozidlo parkovalo na parcele č. XXXXX. Autom stával
na parcele B. H., t.j. pred garážou. Nevie sa vyjadriť, čo sa dialo v marci 2013, keď tam bola polícia. V
tom čase tam nebol. Je pravdou, že jeho auto tam bolo, nie však na parcele žalobcu. Nesúhlasí s tým,

že užíval nehnuteľnosť v rozhodnom čase na parcele č. XXXXX/X. Odišiel odtiaľ v roku 2010 a býval u
W. S., nakoľko nehnuteľnosť sa neoplácalo v zime vykurovať, keďže pracoval v zahraničí. On
odtiaľ odišiel, nechal nehnuteľnosť uzamknutú. So žalobcom nebol v kontakte. V tomto dome užíval iba
jednu miestnosť a to miestnosť vedľa kuchyne. Namietol, že nepoužíval kuchyňu, obývačku, kúpeľňu,špajzu. Túto miestnosť užíval bez elektriky, vody a kúrenia. Okrem toho pivnicu užívali všetci, tzn., nielen
on, ale aj žalobca a jeho neter. Pivnica je postavená na parcele č. XXXXX/X a XXXXX/X, pričom jej
jediný vchod je cez dom XXXXX/X. Čo sa týka šopy na parcele č. XXXXX/X, je pravdou, že má tam

nejaké veci. Toto však užíva po dohode s B. H. z dôvodu, že ona užíva jeho parcelu XXXXX a je s ňou
dohodnutý. Podľa neho šopa patrí nielen žalobcovi, ale aj B. H., tak, ako pozemok pod ňou. Namietol,
že šopa neleží len na parcele č. XXXXX/X, ale aj na parcele XXXXX a XXXXX, ktoré nepatria žalobcovi.
Žalovaný na nariadenom pojednávaní zo dňa 16.10.2014 vypovedal, že je pravdou, že mal vraky na
okolitých pozemkoch, išlo však o pozemky, ktoré patrili B. H., nie žalobcovi. Táto však žalobu naňho

nepodala. Na podklade v priebehu konania vypracovaného znaleckého posudku žalobca doručil súdu
dňa 11.07.2016 návrh upraveného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s vyčíslením
bezdôvodného obohatenia a čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 1.433,21 eur.
Žalobca žiadal od žalovaného za užívanie nehnuteľnosti a vykurovanie za dve zimné obdobia drevom
žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia celkovo vo výške 2.366,79 eur. Vyčíslenie bezdôvodného
obohatenia vyšpecifikoval nasledovne: bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 919,74 eur za

užívanie plochy vo výmere 38,69 m2 v rodinnom dome súp. číslo XX na parcele registra "C" parcely č.
XXXXX/X - v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012,
sumu 304,10 eur za užívanie šopy na pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú. W.
zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014, sumu 46,31 eur za
užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo

XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012, sumu 59,04 eur za užívanie pozemku parcely registra
"C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do
07.10.2012, sumu 270,94 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W.
zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 25.04.2013, sumu 166,66 eur
za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva

číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014 a sumu 600,- eur za spotrebu palivového dreva
žalobcom v období od 01.01.2011 do 30.07.2012. Žalovaný písomným vyjadrením doručeným
súdu dňa 09.09.2016 žiadal súd, aby neprekračoval pôvodne uplatnený žalobný nárok a nepriznával
žalobcovi nároky za iné obdobie, ako za to, ktoré je uvedené v žalobe. Nakoľko žalobca svojim podaním
rozšíril svoju žalobu aj o iné obdobie, vzniesol tiež námietku premlčania. Záverom uviedol, že žalobcovi

uhradil sumu 409,30 eur ako nájomné stanovené znalkyňou za užívanie rodinného domu od 01.01.2011
do 31.05.2012. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 29.09.2016 súd samostatnými uzneseniami zastavil
konanie v časti o zaplatenie 1.433,21 eur a v časti o zaplatenie 409,30 eur. Na tomto pojednávaní
požiadal právny zástupca žalobcu o pripustenie zmeny žaloby v znení: ,,Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 1.957,49 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.957,49 eur od

21.08.2012 do zaplatenia" o ktorom rozhodol súd na pojednávaní dňa 29.09.2016, tak že zmenu žaloby
tak ako bolo navrhnutá pripustil.

3. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením pod č. k. 10C/150/2012-51 zo dňa 11.07.2013
ustanovil za znalca z odboru Geodézia a kartografia odvetvie Geodézia firmu V., úlohou ktorej bolo po

preštudovaní spisu a potrebných dokladov teréne vyznačiť dotknuté parcely a priesek ich hranice v k.ú.
W. na LV č. XXXX parc. č. XXXXX záhrady vo výmere 133m2, parc. č. XXXXX zast. plochy a nádvoria
vo výmere 79m2, parc. č. XXXXX zast. plochy a nádvoria vo výmere 90m2, parc. č. XXXXX záhrady
vo výmere 315m2, parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 109m2 a rodinný dom s.č. XX
postavený na parc. č. XXXXX/X v celosti, a parcely registra "C" k.ú. W., LV č. XXXX parc. č. XXXXX/

X zast. plochy a nádvoria vo výmere 263m2 v 1 -ici a uviesť, ako sa v súčasnosti predmetné parcely
využívajú. Ustanovený znalec zaslal súdu dňa 12.12.2013 vypracovaný znalecký posudok, ktorým boli
presne vyznačené parcely vo vlastníctve každej zo strán sporu. Obec W. v vo svojom vyjadrení zo dňa
25.02.2014 uviedla, že pozemky p.č. XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX v k.ú. W. nie sú od roku 2012
udržiavané. Dňa 15.01.1999 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi žalobcom ako darcom a B. H. ako

obdarovanou, na základe ktorej žalobca daroval B. H. nehnuteľnosti v k.ú. W. a to časť domu s.č. XX
spolu s pozemkami a to p.č. XXXXX/X v celosti, XXXXX/X. v 1 , XXXXX a XXXXX v celosti. Predmetom
darovania neboli nehnuteľnosti, ktoré ležia na parcele č. XXXXX/X a to murovaná prístavba, drevená
šopa a prístrešok. B. H. vo svojom liste zo dňa 27.02.2013 oznámila, že žalovaný neoprávnene (bez
právneho titulu) užíva parcely XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX a XXXXX a žiada žalovaného o vypratanie

sa z týchto nehnuteľností. Svedok W. S. na pojednávaní nariadenom dňa 11.03.2014 vypovedal, že
odťahoval vrak, ktorý bol za drevenými stodolami, mohlo to byť na jeseň v roku 2012, presný dátum si už
nepamätal. Vrak mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo XXXXX a odťahoval ho smerom k hlavnej
komunikácii. Nevie sa vyjadriť, či tam boli aj iné autá, alebo vraky. Kde to však bolo presne umiestnené, ktomu sa nevedel vyjadriť. Skôr to boli podľa neho pojazdné autá, ako vraky. So žalovaným sa pozná viac
ako15rokov.Sbývanímmalžalovanýproblémy,atakvroku2010mudalkľúčeodčastijehodomu,ktorý
má v M.. Ide o samostatnú bytovú jednotku s vlastným vchodom. Túto žalovaný užíval nepravidelne,

nakoľkopracovalakoajdodnespracujevU.achodievanatýždňovky,aleniekedyneprišielaj2-3týždne.
V tomto dome sa zdržiaval hlavne v zimnom období. Mohlo to byť niekedy v máji, alebo aj neskôr v roku
2012, keď žalovanému pomáhal vypratávať dom na parcele č. XXXXX/X. Pomáhal mu vypratávať veci
ohľadom náhradných dielov k motorkám, ako je časť motora, štartér, blatníky a pod. Na podrobnosti si
už nepamätá. S ostatnými vecami mu nepomáhal. Nevie sa teda vyjadriť, aké veci tam ešte žalovaný

mal a dokedy. Dcéra žalobcu a sestra žalovaného X. H. na nariadenom pojednávaní zo dňa 16.10.2014
vypovedala, že ide o rodičovskú chalupu, pričom ešte za života rodičov sa časť chalupy prepísala na jej
dcéru B. H.. Mesiac na to mama zomrela a prebehlo dedičské konanie, boli štyria súrodenci, pričom si
v rámci dedičského konania svoj diel nechala, brat W. sa vzdal svojho podielu v prospech žalovaného
a sestra H. sa vzdala svojej časti v prospech žalobcu. Žalovaný nebol s týmto veľmi spokojný, nakoľko
chcel celú chalupu pre seba a na základe toho aj vznikli viaceré súdne spory. V roku 2010 sa rozhodlo,

že nehnuteľnosti budú patriť žalobcovi, žalovaný však toto rozhodnutie nerešpektoval a naďalej zotrval
na nehnuteľnostiach. Dokonca mal aj veľký vozový park. Na tieto nehnuteľnosti chodil pravidelne, má
tam záhradu a stará sa aj o časť, ktorú vlastní jej dcéra B.. Ďalej uviedla, že sa stará aj o záhradu, ktorá
patrí žalobcovi. So žalovaným nie je v kontakte od roku 2005 alebo od roku 2007, a to vtedy, keď si
našla roztrhané sieťky proti hmyzu na oknách a rozbitý prístupový chodník, ktorý dala vybudovať na

vlastné náklady. Je presvedčená o tom, že to spôsobil žalovaný, dokonca sa priznal raz aj na súde.
Využíval vchod, jednu izbu a chodieval na povalu. Poukázala, že tam nechodievala a nekontrolovala to,
nemala odtiaľ ani kľúče. Vie, že sa tam však jej brat zdržoval, teda, že tam spával. Spresnila, že užíval
aj pivnicu, odkiaľ mal kľúče, kam sa chodieval kúpať. Žalovaný tam býval od roku 1999, t.j. od maminej
smrti až po rok 2012 určite. Nevedela sa vyjadriť, ako žalovaný hradil náklady spojené s užívaním tejto

nehnuteľnosti. Vedela,žežalobcoviminulvšetkodrevozdrevárne.Žalovanýužívalnaparceleč.XXXXX
pozemok medzi stodolou a garážou, to isté platí o parcele č. XXXXX, XXXXX, XXXXX. To isté platí aj
za stodolou po úrovni prístupovej cesty, kde je vyznačený vjazd. Ďalej užíval drevenú šopu, ktorú mal
zamknutú. Okrem toho boli viaceré náhradné diely porozkladané všade možne po pozemkoch. Vnučka
žalobcu a neter žalovaného B. H. na nariadenom pojednávaní zo dňa 16.10.2014 vypovedala, že ako XX

ročná dostala darom od svojich starých rodičov nejaké nehnuteľnosti, o tieto sa začala zaujímať až keď
dosiahla plnoletosť teda cca pred XX. rokmi. V tom čase dokonca žalobca žiadal o vrátenie daru a bol o
tom aj súdny spor. K týmto nehnuteľnostiam chodí tak raz za mesiac a to len preto, aby pomohla mame,
resp. žalobcovi. Pamätala si, že dom z časti užíval žalovaný a z časti bol dom jej. Išlo o dom s dvoma
vlastnými vchodmi, preto si tento dom aj rozdelili tak, aby išlo o dve samostatné bývania. Povymieňali

dlažbu, doviedli tam energie a pod.. Z druhej časti ani nemali kľúče, preto sa nevie vyjadriť, ako túto
druhú časť žalovaný užíval. Vie, že tam býval, ale ako často a čo tam všetko robil, k tomu sa nevie
vyjadriť. Jediné, čo vie, že žalovaný užíval aj jednu miestnosť, ktorá patrila len jej a ona nikdy za to nič
nežiadala. Na pozemkoch boli korby z áut, pneumatiky, železo. Bol to bordel. So žalovaným sa nebaví
už desať rokov, nakoľko si robili naschvál, napr. žalovaný prerezal elektriku, alebo keď ho požiadala, aby

sa vysťahoval z jej nehnuteľnosti, tak jej vulgárne vynadal, že to nestavala. Na nariadenom pojednávaní
dňa 15.11.2016 svedok W. N. vypovedal, že spolu so žalovaným chodia pre drevo. Každý rok zoberú dve
vetriesky,čomôžebyťaj20kubíkovdreva,pričomžalovanýsiberiedvekáry,čomôžebyťdo10kubíkov.
Drevo mu zabezpečuje asi posledných 10 rokov. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením pod
č. k. 10C/150/2012-197 zo dňa 13.01.2015 ustanovil znalkyňu z odboru Stavebníctvo odvetvie

Odhad hodnoty nehnuteľností Y.. X. W., ktorej úlohou bolo vypracovať znalecký posudok, v ktorom
určí trhovú cenu užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu (nájmu - bezdôvodného obohatenia) u
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. W., za rok/1m2 v nasledujúcich časových obdobiach:
-bytovýpriestor-domsúp.č.XXnaparceleregistraCparc.č. XXXXX/X,od01.1.2011do 30.07.2012,s
tým, že špecifikuje oddelene výšku nájomného/bezdôvodného obohatenia za bytový priestor vybavený

energiami /elektrika, voda, kúrenie na drevo/ a výšku za bytový priestor bez energií napr. sklad, pivnica
v danom časovom období,
- parcela registra C, parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79m2 od 01.01.2011
do 30.07.2012,
- parcela registra C, parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90m2 od 01.01.2011

do 07.10.2012,
- parcela registra C, parc. č. XXXXX záhrada o výmere 315m2, od 01.01.2011 do 25.04.2013.
Uznesením pod č. k. 10C/150/2012-226 zo dňa 12.01.2016 bolo znalkyni uložené vypracovať
doplnok znaleckého posudku a to určiť výšku nájomného/bezdôvodného obohatenia k nehnuteľnostiamzapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. (rok/m2) a to parc. č. XXXXX/X a šopy ležiacej na par. č. XXXXX/X
za obdobie od 01.01.2011 do 01.06.2014, kedy odporca tieto nehnuteľnosti užíval.
Ustanovenáznalkyňavosvojomznaleckomposudkuč.XX-XXXX,vspojitostisdoplnenímč.XXX-XXXX

všeobecnú hodnotu ročného nájmu v období od 01.01.2011 do 30.07.2012 stanovila nasledovne:
- rodinný dom 15,040 eur/m2/rok, resp. 8,736 eur/m2/212 dní (1.1-30.7.2012)
- parcela č. XXXXX X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní
- parcela č. XXXXX X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní
- parcela č. XXXXX X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní

- parcela č. XXXXX/X X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní
- šopa na p.č. XXXXX/X X,XXX eur/m2/rok. resp. 2,527 eur/m2/212 dní.

4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedeného, konštatoval nasledovný zistený skutkový
stav: Žalobca je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. W. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parciel
registra ,,C" a to parc. č. XXXXX - záhrady o výmere 133 m2, parc. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria

o výmere 79 m2, par. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. XXXXX -
záhrady o výmere 315 m2, parc. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinného
domu s. č. XX postaveného na par. č. XXXXX/X v celosti a v k. ú. W. na liste vlastníctva č. XXXX, parcely
registra ,,C" č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 263 m2. Rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 5C/108/2008-178 zo dňa 21.05.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského

súdu Trenčín č.k. 19Co/315/2012-210 zo dňa 17.01.2013 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XXXX a to: dom súpisné
číslo XX postavený na parcele "C" číslo XXXXX/X, pozemok parcela "C" číslo XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 109 m2, pozemok parcela "C" číslo XXXXX záhrada o výmere 133 m2,
pozemok parcela "C" číslo XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, pozemok

parcela "C" číslo XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, pozemok parcela
"C" číslo XXXXX záhrada o výmere 315 m2, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V
rámci uvedeného konania bolo súdom v odôvodnení rozsudku konštatované, že i keď žalovaný potvrdil
užívanie stavby iba v rozsahu jednej miestnosti, je dôvodné sa domáhať vypratania celej stavby, pretože
dom z právneho, ale i z faktického hľadiska predstavuje jednu vec a pre účely vypratania

nie je rozhodujúce, či je táto jedna vec užívaná v rozsahu jednej miestnosti alebo ako celok a to aj vo
vzťahu k priľahlým pozemkom, ktoré spolu so stavbou tvoria jeden funkčný celok. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný užíval jednu miestnosť a práčovňu v rodinnom dome od
01.01.2011 do 31.05.2012 a užíval šopu od 01.01.2011 do 31.05.2014. Žalovaný namietal, že rodinný
dom užíval len v rozsahu jednej miestnosti. Z výsluchu svedka B. H. vyplynulo, že dom pôvodne z

časti užíval žalovaný a z časti bol dom jej. Išlo o dom s dvoma vlastnými vchodmi, preto si tento dom
aj rozdelili tak, aby išlo o dve samostatné bývania. Povymieňali dlažbu, doviedli tam energie a pod..
Z druhej časti nemala kľúče, preto sa nevie vyjadriť, ako túto druhú časť žalovaný užíval. Vie, že
tam býval, ale ako často a čo tam všetko robil, k tomu sa nevedela vyjadriť ( žalovaný užíval aj jednu
miestnosť, ktorá patrila len jej ale ona nikdy za to nič nežiadala). Z uvedeného vyplýva, že dom sa

využíval pôvodne tak, že ho vlastnili dvaja spoluvlastníci, ktorí si ho rovnomerne rozdelili čo do jeho
užívania, teda tento dom žalovaný mal k dispozícii minimálne v jednej polovici. Je irelevantné, akým
spôsobom túto časť žalovaný aj v praktickom živote užíval, resp. či sa v tejto nehnuteľnosti pravidelne
zdržiaval. Podstatné bolo to, že žalovaný mal od tejto časti domu kľúče, žalobca ako výlučný vlastník
nemohol svoj vlastníctvo riadne užívať, a teda došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv, o čom svedčí aj

súdne konanie o vypratanie nehnuteľností. Podlahové plochy v dome majú výmeru celkovo 90,48 m2, z
čoho polovica je 45,24 m2. Za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 predstavuje náhrada za užívanie
tejto nehnuteľnosti žalovaným sumu 1.075,63 Eur (45,24 x 15,040 eur + 45,24 x 8,736 eur). Žalovaný
nerozporoval, že šopu užíval, ale namietal, že šopa leží na rôznych parcelách, ktoré z časti aj nepatria
žalobcovi a že mal súhlas od vlastníka týchto pozemkov a to konkrétne od B. H.. B. H. vo svojom liste

zo dňa 27.02.2013 túto skutočnosť poprela, pričom súd mal za dostatočne zistené, že šopa bola vo
výlučnom vlastníctve žalobcu a táto nebola ani predmetom darovania, keď žalobca len pozemok pod
šopou daroval B. H.. Podlahová plocha šopy predstavuje výmeru 20,46 m2. Za obdobie od 01.01.2011
do 30.07.2012 predstavuje náhrada za užívanie tejto nehnuteľností žalovaným sumu 140,70 eur (20,46
x 4,350 eur + 20,46 x 2,527 eur). Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že žalovaný na parcele č.

XXXXX mal až do jesene v roku 2012 vrak osobného motorového vozidla. V súčasnosti tam už nie je. Na
parcele č. XXXXX bol ďalší vrak, na ktorý padla čerešňa a ktorý žalovaný na jar 2013 odpratal. Žalovaný
nesúhlasil s tým, že na parcele XXXXX bol umiestnený vrak. Jeden vrak bol na parcele XXXXX, bol však
zavalený čerešňou, ktorú keď jeho neter B. H. odstránila, odtiahol si aj svoj vrak na parcelu č. XXXXX,alebo na parcelu XXXXX. Čo sa týka ďalšieho vraku, tento celý čas bol na parcele č XXXXX, pričom tieto
parcely nepatria žalobcovi. Svedok X. H. vypovedala, že boli viaceré náhradné diely porozkladané všade
možne po pozemkoch, bez spresnenia konkrétnych parcelných čísiel. Svedok W. S. vypovedal, že vrak

mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo XXXXX a odťahoval ho smerom k hlavnej komunikácii.
Nevie sa vyjadriť, či tam boli aj iné autá, alebo vraky. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal žalovaný
na parcelách č. XXXXX a XXXXX viac ako jeden vrak. V rámci geodetického merania spoločnosťou V.
bolo zamerané motorové vozidlo na ploche 10 m2, teda túto výmeru súd určil pri stanovení náhrady za
užívanie týchto nehnuteľností žalovaným, čo predstavuje sumu 5,86 eur (10 x 0,371 eur + 10 x 0,215

eur). Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že na parcele č. XXXXX má žalovaný umiestnený
vodovod, ktorý ide krížom cez parcely až do jeho novostavby. Toto je znázornené na č. l. 81, kde na
spodnej fotografii je tyčka, ktorá smeruje z jeho hydrantu. Okrem toho cez túto parcelu chodí k svojej
nehnuteľnosti, ktorá je postavená na parcele č. XXXXX. Na tejto parcele sa nachádza ešte cesta ku
garáži, a na tejto parcele aj garážoval svoje ďalšie auto. Auto tam garážoval až do 31.03.2013, keď za
asistencie polície bolo toto auto preparkované na parcelu č. XXXXX. Žalovaný uviedol, že na zákrese

je vodomerná šachta v celosti zakreslená na jeho parcele XXXXX. Voda bola ťahaná 1,20
hlboko, poukázal, že ak takto je umiestnený hlboko vodovod, tak už toto patrí štátu, a nie žalobcovi. Čo
sa týka hadice, ktorá bola umiestnená do zeme, táto tam už bola, on sa na ňu napojil. Hadica bola tam
zakopaná už pred 20 rokmi. Je pravdou, že cez túto parcelu prechádza k svojej nehnuteľnosti, ktorú má
na parcele č. XXXXX. Nesúhlasí s tým, že jeho vozidlo parkovalo na parcele č. XXXXX. Autom stával

na parcele B. H., t.j. pred garážou. Nevie sa vyjadriť, čo sa dialo v marci 2013, keď tam bola polícia. V
tom čase tam nebol. Je pravdou, že jeho auto tam bolo, nie však na parcele žalobcu. Po oboznámení
sa so situáciou je zrejmé, že parcela číslo XXXXX je využívaná najmä ako príjazdová cesta či už do
garáže alebo k iným pozemkom. Je logické, že ak auto stálo pred garážou, ktorá leží na parcele č.
XXXXX a XXXXX, tak mohlo stáť na parcele č. XXXXX, ktorá nie je súčasťou žalobného návrhu. V

tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný pravidelne parkoval svoje vozidlo na
parceleč.XXXXX.Žalobcasavkonanídomáhavydaniabezdôvodnéhoobohateniaztituluužívaniatejto
parcely a za týmto účelom boli vyhotovované aj znalecké posudky. V rámci právneho posúdenia veci je
možné konštatovať, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu spočíval vo vecnom bremene
práva strpieť prejazd a prechod tretími osobami, resp. v práve strpieť umiestnenie inžinierskych sietí.

Keďže v tomto smere neboli vypracované žiadne posudky ohľadom zistenia odplaty za takýto zásah
do vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a
teda v tomto smere vychádzal len z faktického zamerania príjazdovej cesty na parcele č. XXXXX vo
výmere 13 m2 (diel 21). Túto výmeru súd určil pri stanovení náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti
žalovaným, čo predstavuje sumu 7,62 eur (13 x 0,371 eur + 13 x 0,215 eur). Žalobca na nariadenom

pojednávaní uviedol, že na parcele č. XXXXX/X je drevená šopa, ktorú používa žalovaný dodnes. Čo
sa týka pozemku, tak tento má v podielovom spoluvlastníctve s dcérou, šopa je však len jeho. Žalovaný
uviedol, že čo sa týka šopy na parcele č. XXXXX/X, je pravdou, že má tam nejaké veci. Súd konštatoval,
že táto parcela je prakticky dvorom pred rodinným dvorom a podľa názoru súdu je reálne nedeliteľná
vzhľadom na jej využitie. Vychádzajúc z predpokladu že žalobca je vo vzťahu k tejto

parcele len podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a že parcelu využíval žalovaný,
keďže využíval časť rodinného domu a šopu, ktorá je umiestnená na tejto parcele, tak túto výmeru určil
z celého podielu žalobcu vo výške 131,50 m2 pri stanovení náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti
žalovaným, čo predstavuje sumu 77,06 Eur (131,50 x 0,371 eur + 131,50 x 0,215 eur). Žalobca sa ďalej
domáhal náhrady škody za spotrebu palivového dreva vo výške 600,- eur. Žalovaný túto skutočnosť

poprel, poukazujúc na to, že žalobca tam drevo nemohol mať, keď za posledných 10 rokov nehnuteľnosť
neužíval. Svedok W. N. vypovedal, že spolu so žalovaným chodia pre drevo. Každý rok zoberú dve
vetriesky,čomôžebyťaj20kubíkovdreva,pričomžalovanýsiberiedvekáry,čomôžebyťdo10kubíkov.
Drevo mu zabezpečuje asi posledných 10 rokov. Svedkyňa X. H. vypovedala, že žalovaný žalobcovi
minul všetko drevo z drevárne. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, o aké drevo išlo, ak aj predložil

fotodokumentáciu, z tejto nebolo možné zistiť, kto je vlastníkom tohto dreva, koľko kubíkov dreva
tam bolo, akú malo hodnotu a že ho spotreboval žalovaný. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi
409,30 eur za užívanie rodinného domu od 01.01.2011 do 31.05.2012.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 107 ods.

1, 2, § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré dospel k záveru,
že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. Žalobca ako vlastník domovej nehnuteľnosti spolu s priľahlými
pozemkami v k.ú. W. nemohol svoje vlastnícke právo riadne využívať, pretože tieto nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu čiastočne využíval žalovaný, žalobca dokonca bol nútený podať žalobu o vypratanienehnuteľností, v ktorej bol žalobca voči žalovanému úspešný. Žalobca si pôvodne uplatnil vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľností žalovaným za obdobie od 01.01.2011
do 30.07.2012. Návrhom došlým súdu dňa 11.07.2016 žalobca žiadal upraviť žalobný návrh tak, že

žiadal priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 919,74 eur za užívanie plochy vo výmere 38,69
m2 v rodinnom dome súp. číslo XX na parcele registra "C" parcely č. XXXXX/X - v
k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012, bezdôvodné
obohatenie vo výške 304,10 eur za užívanie šopy stojacej na pozemku parcely registra "C" č.
XXXXX/X v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014,

bezdôvodné obohatenie vo výške 46,31 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" č. XXXXX
v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do
30.07.2012, bezdôvodné obohatenie vo výške 59,04 eur za užívanie pozemku parcely registra "C"
č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 07.10.2012,
bezdôvodné obohatenie vo výške 270,94 eur za užívanie pozemku parcely registra "C"
č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 25.04.2013,

bezdôvodné obohatenie vo výške 166,66 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" č. XXXXX/X
v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014, bezdôvodné
obohatenie vo výške 600,- eur za spotrebu palivového dreva žalobcu v období od 01.01.2011 do
30.07.2012 z čoho vyplýva, že jednak zúžil pôvodný rozsah nehnuteľností, za užívanie ktorých žiadal
bezdôvodné obohatenie vydať a jednak predĺžil časový úsek, za ktorý malo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu, konkrétne u niektorých nehnuteľností predlžil časový úsek užívania bez právneho dôvodu
do 01.06.2014. Naviac si uplatnil ďalší nárok v súvislosti s ním tvrdenou spotrebou jeho palivového
dreva žalovaným. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, kedy najneskôr mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Ak
sa žalobca v návrhu došlom súdu dňa 11.07.2016 domáhal ďalších nárokov za obdobie od 31.07.2012

do 01.06.2014, tieto nároky sú premlčané z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá
skončila najneskôr dňa 01.06.2016. Identická situácia je aj vo vzťahu k nároku za spotrebované palivové
dreva, keďže medzi stranami nebolo sporné, že palivové drevo tam nebolo po 01.06.2014. Z uvedených
dôvodov sa súd týmito nárokmi ani podrobnejšie nezaoberal a v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu
vznesenej námietky premlčania. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd ustálil, že za užívanie

nehnuteľností v k.ú. W. za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, ktoré patrili do vlastníctva žalobcu,
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 1.306,87 eur (1.075,63 eur +
140,70 eur + 5,86 eur + 7,62 eur + 77,06 eur), nakoľko žalovaný užíval tieto nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu. Keďže žalobca si uplatnil nároky jednotlivo, berúc do úvahy úhradu žalovaného počas sporu vo
výške409,30eur,vovzťahuk jednotlivýmnárokomustálilvýškubezdôvodnéhoobohatenianasledovne:

za užívanie rodinného domu v sume 510,44 eur (pôvodne uplatnené: 919,74 eur - uhradené:
409,30 eur), za užívanie šopy v sume 140,70 eur (uplatnené 304,10 eur), za užívanie parciel č. XXXXX
a XXXXX v sume 5,86 Eur (uplatnené 105,35 eur), za užívanie parcely č. XXXXX v sume 7,62
eur (uplatnené 270,94 eur), za užívanie parcely č. XXXXX/X v sume 77,06 eur (uplatnené 166,66 eur),
t.j. spolu 741,68 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho

rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade
s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný sa staral o žalované nehnuteľnosti tým, že ich udržiaval, čo
však nemôže byť na jeho škodu, keďže udržiavanie pozemku je základnou povinnosťou vlastníka, a teda
nemôže sa jednať o taký zásah do vlastníckeho práva, od ktorého by si žalobca mohol uplatňovať nárok

ma vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto smere súd poukazuje aj na vyjadrenie obce W., ktorá
konštatovala, že od roku 2012 sú pozemky neudržiavané. O trovách konania súd rozhodol v súlade s §
255 ods. 2, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal
vzhľadom na rovnaký úspech vo veci. Žalobca bol úspešný vo výške 1.150,98 eur (741,68 eur + 409,30
eur), žaloba bola zamietnutá vo výške 1.215,81 eur (1.957,49 eur - 741,68 eur). V rámci dokazovania

boli vypracované znalecké posudky, pričom ich cena nebola v celom rozsahu krytá preddavkami, ktoré
zložili strany sporu. O náhrade trov štátu preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení s §
253 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %,
pričom každá zo strán sporu uhradí 50 %.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, navrhujúc
odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti, ako aj v časti o náhrade
trov konania medzi stranami sporu a náhrade trov konania vzniknutých štátu, navrhujúc jeho zmenu tak,
že žaloba aj vo vyhovujúcej časti bude v celom rozsahu zamietnutá s tým, že žalobca bude povinnýnahradiť trovy konania žalovanému vo výške 100% a tiež nahradiť trovy konania štátu vo výške 100%.
Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (nesprávne skutkové zistenia),
namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť

sumu 741,68 eur s príslušenstvom, keďže toto rozhodnutie sa mu javí ako nespravodlivé, pretože súd
mu uložil zaplatiť nájom za polovicu rodinného domu súp. č. XX v W. napriek tomu, že užíval vždy
iba jednu miestnosť, nie celý dom a za túto miestnosť aj nájomné zaplatil v sume 409,30 eur (jedna
izba v rodinnom dome o rozmeroch 19,21 m2 pri cene nájmu 15,040 eur za m2 ročne za obdobie od
01.01.2011 do 31.05.2012), čo zaplatil hneď po tom, ako mu bol doručený znalecký posudok, kde bola

stanovená výška nájmu. Poukázal na to, že v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn.
4C 76/2009 bolo pri ohliadke zistené, že všetky miestnosti domu mal žalobca zamknuté, odomknutá bola
iba jedna izba, ktorú užíval žalovaný, za ktorú izbu aj nájom zaplatil. Žalobca mal po celý čas do domu
prístup a vo svojom užívaní zvyšku domu okrem jeho izby, nebol nikdy obmedzovaný. Rodinný dom
neužíva dodnes, nikdy sa doň nechcel nasťahovať, chcel ho z domu iba dostať preč, na čo upozorňoval
už v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukazoval na to, že aj v čase,

kedy bol spoluvlastníkom domu, žil v tomto v nedôstojných podmienkach, keďže žalobca mal zamknutú
aj kuchyňu a kúpeľňu, bol tam bez vody, elektriny, plynu, kúril si v piecke vždy len vlastným drevom.
Podľa neho je teda nespravodlivé, aby mal platiť nájomné (bezdôvodné obohatenie) za polovicu domu,
keď ho nikdy neužíval, ani nemohol z dôvodu, ako už uviedol, že tento bol čiastočne uzamknutý. K
užívaniu parcely č. XXXXX/X a drevenej šopy na tejto parcele namietal, že žalobca nikdy nepreukázal,

že šopu vlastní. Táto nie je nikde evidovaná, nebola zapísaná do katastra nehnuteľností ako drobná
stavba. Na preukázanie vlastníctva k šope nestačí, že nebola súčasťou darovacej zmluvy, ktorou daroval
žalobca pozemok pod šopou, aj to je iba čiastočná pravda, lebo šopa leží aj na ďalších parcelách B.
H.. Žalobca nikdy nepreukázal, akú výmeru jeho parcely mal užívať, nakoľko na parcele okrem šopy
je aj murovaná prístavba a prístrešok. Neužíval tiež parcely XXXXX a XXXXX, za ktoré mu súd uložil

povinnosť zaplatiť nájom. Neparkoval na nich v čase od 01.01.2011 do 30.07.2012 žiadne vozidlo. Toto
nebolo zamerané ani spoločnosťou V.. Vozidlá boli zamerané len na parcele XXXXX. Neužíval parcelu
XXXXX v rozhodnom období, ani len 13 m2 z nej. Ak ide o príjazd do garáže žalobcu, tak žalobca
prechádza do jeho garáže cez parcelu XXXXX a užíva tak parcelu žalovaného (poukázal na znalecký
posudok, kde je vyznačená ako príjazdová cesta ku garáži žalobcu cez jeho parcelu ako diel 25).

Svedkyne X. H. a B. H. sú v príbuzenskom vzťahu so žalobcom. Naviac vlastnia spoločné nehnuteľnosti.
Majú záujem vypovedať tak, ako chce žalobca. Ich svedectvá o tom, že mal mať na parcelách žalobcu
autá, vraky, alebo veci, nie sú hodnoverné. Nikdy sa nevyjadrili, od kedy do kedy tam mal mať auto,
neuviedli farbu, značku, evidenčné číslo. Nakoľko jeho parcely a žalobcove parcely sú hneď vedľa seba
a nie sú oddelené, svedkyne nemohli vedieť, či sú veci na jeho, alebo žalobcovej parcele. Súhlasil s

rozhodnutím v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalobca nepreukázal, že vlastnil drevo v hodnote
600,- eur, kedy a ako ho nadobudol, kde drevo skladoval, aké množstvo dreva mal, akú malo hodnotu
a že ho spotreboval žalovaný. On kúril len vlastným drevom, ktoré si zabezpečoval spolu s W. N., ktorý
vypovedal v konaní ako svedok. Súhlasil s tým, že súd prihliadol na ním vznesenú námietku premlčania.
Nesúhlasil tiež s tým, aby platil náhradu trov konania štátu. On nepotreboval žiadne zameriavanie

pozemkov, presne vedel, kde jeho pozemky ležia. Znalecký posudok potreboval žalobca, ktorý ani len
nevedel, kde sú jeho parcely. Nie je spravodlivé, aby platil tento znalecký posudok. Žiadal, aby trovy
konania štátu znášal žalobca vo výške 100 %, aj pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, keďže
žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež žalobca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade
trov konania medzi stranami sporu a náhrade trov konania štátu, navrhujúc jeho zmenu tak, že žalovaný
bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.957,49 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 21.08.2012 do zaplatenia s tým, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% a rovnako bude žalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť trovy vzniknuté štátu v rozsahu
100%. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne
skutkové a právne závery) uviedol, že napriek tomu, že žalovaný predložil potvrdenie, že v čase od
17.10.2011 do 12.05.2012 pracoval v U., nemení to nič na skutočnosti, že v dome mal nepretržite v
tomto období uložené svoje osobné veci. V čase, keď bol znalecký posudok V.. vypracovaný, už autá

a vraky žalovaného boli z pozemkov žalobcu odpratané, preto nie sú všetky na fotografiách. Tvrdenie
žalovaného, že mal vraky na pozemkoch, ktoré patrili B. H., sa nezakladá na pravde, nakoľko táto
uviedla, že užíval parcelu XXXXX, a že viaceré náhradné diely boli porozkladané všade na pozemkoch
(uviedla boli tam korby áut, pneumatiky, železo - bodrel). Pokiaľ by toto bolo umiestnené len napozemkoch svedkýň, nesporne by boli súdu túto skutočnosť uviedli, čo sa nestalo. Žalobca nesúhlasí
so záverom súdu, že žalobca nepreukázal, že by mal žalovaný na parcelách XXXXX a XXXXX viac,
ako jeden vrak. Vyplýva to podľa neho jednoznačne z výpovede svedkyne X. H., ktorá uviedla, že

žalovaný užíval parcelu XXXXX, a to vyššie popísaným spôsobom. V roku 2010 sa rozhodlo, že
nehnuteľnosti budú patriť žalobcovi, žalovaný však toto rozhodnutie nerešpektoval, naďalej zotrval na
nehnuteľnostiach. Dokonca mal veľký vozový park. Na tieto nehnuteľnosti chodil pravidelne, má tam
záhradu, stará sa aj o časť, ktorú vlastní dcéra svedkyne B.. Svedok W. S. vypovedal, že odťahoval vrak,
ktorý mohol byť niekde na parcele číslo XXXXX a XXXXX smerom k hlavnej komunikácii, ktorý bol za

drevenými stodolami, čo mohlo byť na jeseň 2012. Jasne pomenováva, že sa jedná o pojazdné autá.
Nejednalo sa teda o jedno auto, ako tvrdí žalovaný. Toto čiastočne korešponduje s tvrdením žalobcu,
že na parcele XXXXX mal žalovaný do jesene roku 2012 vrak osobného vozidla. Na parcele XXXXX
bol ďalší vrak, na ktorý padla čerešňa, ktorý odpratával žalovaný na jar 2013. Žalovaný dňa 11.03.2014
pripustil, že jeden vrak bol na parcele č. XXXXX zavalený čerešňou a až keď túto jeho neter B. H.
odstránila, odtiahol si svoj vrak na parcelu XXXXX alebo XXXXX. Toto tvrdenie žalovaného je obsiahnuté

aj v uznesení OR PZ B. zo dňa 12.02.2014. Svedkyňa X. H. na pojednávaní 16.10.2014 uviedla, že
pripúšťa, že užíval aj parcelu žalovaný XXXXX. Jednoznačne to uviesť nevedela. Aj v tejto časti sa mali
nachádzať rôzne vozidlá a všelijaký možný bodrel. Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasí s tým, že
súd nepojal vôbec do rozsahu bezdôvodného obohatenia užívanie parcely č. XXXXX o výmere 79 m2 a
tiež, že užívanie parcely XXXXX uznal len v rozsahu zamerania auta na geometrickom pláne, t.j. 10 m2

z jej výmery 90 m2. O tom, že žalovaný užíval viaceré pozemky svedčí jeho výpoveď, kedy uvádza, že
tým, že sa stará o pozemky má za to, že si mohol využívať nehnuteľnosti žalobcu v minimálnom rozsahu.
Je logické, že nie je možné užívať parcelu za účelom parkovania auta alebo vraku len tým spôsobom, že
sa určí výmera plochy auta. Na pozemok musel nejakým spôsobom prísť, z neho odchádzať, narábať
s vecami, k čomu by mu nestačila pre reálny život plocha 10 m2. Z výpovede svedka W. S. možno

dedukovať, že sa jednalo o pojazdné autá, nie vraky. Nesúhlasil tiež s právnym posúdením veci, pokiaľ
ide o priznanie užívania parcely XXXXX len vo výmere 13m2, pričom vyčíslená suma bezdôvodného
obohatenia bola znížená na sumu 7,62 eur do doby 30.07.2012 z dôvodu, že žalobca nemal uniesť
dôkazné bremeno, že žalovaný parkoval svoje vozidlo na tejto parcele. Uvedená parcela je využívaná
ako cesta, je logické, že ak auto stálo pred garážou, ktorá leží na parcele XXXXX a XXXXX, tak

mohlo stáť na parcele XXXXX, ktorá nie je súčasťou žalobného návrhu. S týmto nemožno súhlasiť,
nakoľko na parcele XXXXX sú stále zložené betónové rúry, a preto z tohto dôvodu auto nemohlo stáť
na tejto parcele, ale na parcele XXXXX. Opätovne poukazuje na výpoveď X. H.. Žalobca poukázal na
to, že aj keď medzi účastníkmi nebolo zriadené vecné bremeno na parcele XXXXX vo veci prechodu a
uloženia inžinierskych sietí, súd mal na túto skutočnosť prihliadať a pri výške bezdôvodného obohatenia

vychádzať z celej výmery tejto parcely, t.j. 315 m2. Posúdenie bezdôvodného obohatenia v tomto
prípade, vzhľadom na výpovede svedkov, len z výmery 13 m2, je pre žalobcu takmer diskriminačné.
Súd prisúdil žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely č. XXXX/X len do 30.07.2012 z
dôvodu premlčania. Tento záver nepovažuje žalobca za správny. Rovnako nesúhlasí so závermi súdu
prvej inštancie týkajúce sa nároku na bezdôvodné obohatenie za spotrebu dreva. Ak aj svedok W.

N. zabezpečuje drevo pre žalovaného 10 rokov, nemohol žalovaný vystačiť z množstva, ktoré uviedol
2 prívesné vozíky, t.j. 4 - 6 kubíkov na celé zimné obdobie. Svedkyňa H. uviedla, že žalovaný minul
žalobcovi všetko drevo z drevárne. So záverom súdu, že žalobca neosvedčil o aké drevo išlo, žalobca
nesúhlasí. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že žalovaný žalobcovi drevo minul, jeho množstvo a cenu
za obdobie dvoch vykurovacích sezón uviedla znalkyňa v znaleckom posudku. S premlčaním tohto

nároku žalobca nesúhlasí. O tom, že nehnuteľnosť žalovaný užíva svedčí aj rozsudok Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom pod č.k. 5C/2008-178 zo dňa 21.05.2012, v ktorom sa konštatuje, že bolo
zistené, že do práv žalobcu a to najmä do práv na výlučné držanie a užívanie sporných nehnuteľností
zasahuje žalovaný, pričom takémuto jeho konaniu nesvedčí žiadne právo. Tiež sa v ňom konštatuje, že
čo sa týka aj priľahlých pozemkov, vypratanie je tu v celom rozsahu dôvodné. Aj pri vykonaní ohliadky

políciou bolo zistené, že žalovaný nehnuteľnosti nevypratal, ako mu bolo rozsudkom uložené. Žalovaný
v priebehu konania uhradil 409,30 eur, zaviazaný bol na 741,68 eur, spolu teda 1.150,98 eur. Žalobcom
bolo uplatnené 1.950,49 eur. Žalobca pohľadávku na sumu 3.800,- eur ako bezdôvodné obohatenie
žaloval listom doručeným súdu dňa 21.08.2012 na všetky sporné nehnuteľnosti, pričom uviedol dobu
užívania do 30.07.2012. V podaní doručenom 23.10.2013 doplnil, že žalovaný ešte dňa 31.03.2013

užíval parcelu č. XXXXX na parkovanie jeho automobilu a tiež, že šopu a parcelu XXXXX/X užíva od
01.11.2011 doposiaľ. Znalecký posudok za účelom ocenenia bol vypracovaný dňa 25.04.2016 v znení
dodatku zo dňa 05.05.2016. Dňa 05.05.2016 žalobca vyčíslil novú výšku bezdôvodného obohatenia a
listom 11.07.2016 ustálil na sumu 2.366,79 eur po uhradení 409,30 eur. Túto znížil na 1.957,49 eur.Pôvodne žalovanú sumu žalobca neprekročil, práve naopak, túto znížil na konečnú čiastku 1.957,49
eur. Má za to, že svoj nárok uplatnil včas, pričom v zmysle § 112 OZ dochádza od podania žaloby
až do právoplatného skončenia veci k spočívaniu premlčacej lehoty. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím o

nepriznaní náhrady trov konania, napriek konštatovanej rovnakej úspešnosti strán vo veci. Žalobca je
osobou oslobodenou od súdnych poplatkov na 50%. Má za to, že bolo zákonné rozhodnúť na základe
dôvodov hodných osobitného zreteľa o náhrade trov konania žalobcu vo výške minimálne 50 % a viac.
Oslobodenie bolo priznané žalobcovi zo zdravotných a sociálnych dôvodov. Žalobca má status fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Je držiteľom parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so

zdravotným postihnutím trvalým. Navrhol tiež, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k podanému
odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tým, že užíval žalovaný len jednu miestnosť v rodinnom
dome. Poukazuje na svedeckú výpoveď X. H., ktorá uviedla, že využíval vchod, jednu izbu, chodieval
na poval, užíval aj pivnicu, odkiaľ mal kľúče, kam sa chodieval kúpať, tiež poukazuje na rozsudok

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5C/108/2008, z ktorého vyplýva, že v čase vyhlásenia
rozsudku 21.05.2012, kedy bol žalovaný zaviazaný vypratať nehnuteľnosti, tieto nehnuteľnosti ešte
vypratané neboli. Nie je pravdou, že žalobca nebol obmedzovaný v užívaní nehnuteľnosti. Pre nezhody
so žalovaným, ktorý mu stále robil prieky a ktorý ho podľa jeho názoru týral, nemohol dom obývať,
spory medzi nimi často riešili policajné orgány a žalobca sa musel odsťahovať do O. do Q.. Dom

bol vybavený všetkými energiami, voda tečie samospádom zo studne. Drevo, ktorým žalovaný kúril,
patrilo žalobcovi. Žalobca postavil šopu približne v roku 1962 na parcele XXXXX/X, ktorej je polovičným
vlastníkom. Nebolo pochybností o tom, že túto postavil žalobca, nespochybňovala to ani jedna zo
svedkýň. Námietku, že by žalobca nebol vlastníkom šopy, žalovaný v konaní nevzniesol. V čase,
keď bola šopa postavená sa povolenia na drobné stavby nevydávali. Ak mal žalovaný v šope veci,

svedčí to, že šopu užíval. Ani jedna zo svedkýň neuviedla, že by šopu vlastnila. Súd na pojednávaní
dňa 26.09.2016 konštatoval, že za nesporné skutkové tvrdenia považuje, že žalovaný užíval šopu od
01.01.2011 do 31.05.2014, čo vyplýva aj zo spisu OO PZ O.. Skutočnosť, že žalovaný mal vraky a autá
aj na parcele XXXXX a XXXXX vyplýva z výpovede svedkýň X. H. a B. H. a tiež svedka W. S.. Ďalej vo
vyjadrení replikuje žalobca dôvody, ktoré ho viedli k podaniu odvolania vo vzťahu k nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním parcely č. XXXXX. Poukazuje na to, že geometrický
plán spoločnosti V. bol vypracovaný až 09.10.2013, čiže dovtedy boli vraky a autá z nehnuteľnosti
žalovaným odstránené. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že svedectvá X. H. a B. H. nie sú hodnoverné.
Tieto sú tiež v príbuzenskom vzťahu so žalovaným, X. H. je jeho sestrou a B. neterou.

9. Samotný žalobca vo svojom samostatnom podaní - vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že
on jasne v žalobe uviedol čo chce a nemôže za to, že právnička nevie spísať žalobu, ale vie si
len vyúčtovať úkony a keď jej nechcel uhradiť faktúru, dala ho na súd. Žiada, aby súd rešpektoval
rozhodnutia pod č.k. 4C/76/2007 a 5C/108/2008. Od roku 2000 v dome v W. nebýva, čo potvrdil aj
žalovaný.Nebolotomožnéprenezhody,ktorémuselariešiťajpolíciaprevyhrážkyatýraniepsychickézo

strany žalovaného. Žalovaný mal v dome 11 m2 a užíval polovicu domu, čo uviedol aj policajt. Žalovaný
nikdy nerešpektoval žiadne súdne rozhodnutia. Z obsahu jeho podania ďalej vyplýva, že s obsahom
odvolania žalovaného nesúhlasí, rovnako nesúhlasí so záverom súdu, že dáva za pravdu žalovanému,
že on mu má preukazovať, že šopy sú jeho. Opätovne poukazuje na to, že je ťažko zdravotne postihnutý.

10. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

11. Dňa 09.01.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu, na obsah ktorého však odvolací
súd neprihliadal z dôvodu, že toto bolo doručené odvolaciemu súdu až po tom, ako vo veci rozhodol.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote strany v
spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonalodvolacísúdpreskúmaniezákonnostinapadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 (a contrario) CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd

uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

18. Vychádzajúc z obsahu odvolaní odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok žalobcu
a žalovaného smeruje proti nimi tvrdenými nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa žalobcovho názoru k naplneniu dôvodov
na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a podľa žalovaného názoru k naplneniu
dôvodu na odvolanie, uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

21. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu a žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení

vecisúdomprvejinštancie.Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancievykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správne právne
závery, na základe ktorých o nárokoch žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrade trov
konania medzi stranami sporu, ako aj o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a
dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanej
veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatokskutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo
zjavne neodôvodnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného odvolací súd
uvádza:

23. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal uloženie mu povinnosti zaplatiť sumu 741,68 eur s

príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie za polovicu rodinného domu súp. č. XX v W. napriek
tomu, že užíval vždy iba jednu miestnosť, nie celý dom a za túto miestnosť aj nájomné zaplatil v
sume 409,30 eur (jedna izba v rodinnom dome o rozmeroch 19,21 m2 pri cene nájmu 15,040 eur
za m2 ročne za obdobie od 01.01.2011 do 31.05.2012), keďže pri ohliadke v rámci iného konania
bolo zistené, že ostatné miestnosti domu mal žalobca zamknuté, odomknutá bola iba jedna izba, ktorú
užíval žalovaný, žalobca mal po celý čas do domu prístup a vo svojom užívaní zvyšku domu okrem

jeho izby, nebol nikdy obmedzovaný. K užívaniu parcely č. XXXXX/X a drevenej šopy na tejto parcele
namietal, že žalobca nikdy nepreukázal, že šopu vlastní, tiež nepreukázal v akej výmere mal túto parcelu
žalovaný užívať. Neužíval tiež parcely č. XXXXX a č. XXXXX, za ktoré mu súd uložil povinnosť zaplatiť
bezdôvodné obohatenie. Neparkoval na nich v čase od 01.01.2011 do 30.07.2012 žiadne vozidlo, čo
nebolo zamerané ani spoločnosťou V., vozidlá boli zamerané len na parcele č. XXXXX. Neužíval parcelu

č. XXXXX v rozhodnom období, ani len 13 m2 z nej. Svedkyne X. H. a B. H. sú v príbuzenskom vzťahu
so žalobcom, naviac vlastnia spoločné nehnuteľnosti, ich svedectvá o tom, že mal mať na parcelách
žalobcu autá, vraky, alebo iné veci, nie sú hodnoverné.

24. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a v priebehu konania nebolo sporným, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľností v k. ú. W. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parciel registra ,,C" a to
parc. č. XXXXX - záhrady o výmere 133 m2, parc. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 79 m2,
par. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. XXXXX -záhrady o výmere 315 m2,

parc. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinného domu s. č. XX postaveného
na par. č. XXXXX/X v celosti a v k. ú. W. na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra ,,C" č. XXXXX/X -
zast. plochy a nádvoria o výmere 263 m2 v podiele 1. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 5C/108/2008-178 zo dňa 21.05.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
č.k. 19Co/315/2012-210 zo dňa 17.01.2013 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XXXX a to: dom súpisné číslo XX
postavený na parcele č. XXXXX/X, tiež parcely č. XXXXX/X, č.XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX,
keďže tieto napriek nesúhlasu žalobcu ako vlastníka, bez právneho dôvodu užíval a odmietal vypratať.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu jednu miestnosť a práčovňu
v rodinnom dome od 01.01.2011 do 31.05.2012. Dom sa využíval pôvodne tak, že ho vlastnili dvaja

spoluvlastníci, ktorí si ho rovnomerne rozdelili čo do jeho užívania, teda dom žalovaný mal k dispozícii
minimálne v jednej polovici ku vstupu do ktorej mal kľúče. Nebolo sporným, že kľúče od tejto
časti domu mal aj žalobca a tiež, že miestnosti nad rámec tých, ktoré využíval žalovaný, boli uzamknuté.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťahy medzi stranami boli tak v rozhodnom období,
ako aj v súčasnosti vážne narušené, dochádzalo pri ich vzájomnom kontakte k potýčkam, dokonca

riešeným prostredníctvom policajnej asistencie. Žalobca v rozhodnom období, ako ani v súčasnosti dom
neužíva. Podlahové plochy v dome majú výmeru celkovo 90,48 m2, z čoho polovica je 45,24 m2, za
užívanie ktorej súd prvej inštancie za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 k zaplateniu sumy 510,44
eur vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku (po odpočítaní sumy 409,30 eur uhradenej v priebehu
konania žalovaným z celkového uplatneného nároku 919,74 eur) titulom bezdôvodného obohatenia

žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zaviazal. Žalovaný namietal (ne)dôvodnosť platenia náhrady za
užívanie polovice rodinného domu, keďže ho užíval len v rozsahu jednej miestnosti, za čo v priebehu
konania žalobcovi náhradu za jej užívanie uhradil.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.27. Podľa § 451 ods. 2 cit. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 458 ods. 1 cit. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

29. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti uvedenej
odvolacej námietky privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto nároku, je užívanie veci bez právneho dôvodu, teda
nad rozsah práv, ktoré dotknutému subjektu prináležia. Nikto nesmie bez právneho dôvodu obmedzovať
vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv, pretože ak tak koná, obohacuje sa na jeho úkor a musí mu za

to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktorá je v
zásade finančná, o ktorý prípad ide tiež v posudzovanej veci. Súd prvej inštancie správne uvádza, že vo
vzťahukstanovenémurozsahubezdôvodnéhoobohateniazaužívanierodinnéhodomu jebezprávneho
významu akým spôsobom a v akom rozsahu časť (či len jednu miestnosť, alebo celok) vlastnícky
pripadajúcu žalobcovi, žalovaný aj v praktickom živote užíval, resp. či sa v tejto nehnuteľnosti pravidelne

zdržiaval, príp. či žalobca mal od tejto časti kľúče, či, že časť miestností mal uzamknutých. Faktom
totiž je, že vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nemožno pochybovať o
tom, že žalobca bol reálne vylúčený z užívania celej jeho časti predmetnej nehnuteľnosti, bez ohľadu na
to, že mal od nej kľúče, keďže aj z predchádzajúcich súdnych sporov vyplýva, že akékoľvek spolužitie
sporných strán bolo absolútne nemožné, títo spolu nedokážu konštruktívne a bez verbálnych potýčok

komunikovať a konflikty medzi nimi riešila tiež polícia, teda reálne nemohol užívať ani tú časť domu, ktorú
maluzamknutú.Boltotedažalovaný,ktorýužívajúcpredmetvlastníctvabezprávnehodôvoduaprotivôli
vlastníka, ktorý nemohol svoje vlastníctvo v dôsledku toho riadne užívať, zasiahol do jeho vlastníckych
práv, o čom svedčí tiež súdne konanie o vypratanie o.i. tiež tejto nehnuteľnosti. Rozhodne nemôže ísť
na ťarchu vlastníka, ak za daných okolností, napriek tomu, že mal časť miestností uzamknutých, avšak

v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemohol svoje vlastnícke právo reálne vykonávať, aby
znášal dôsledky v podobe nepriznania mu náhrady za užívanie jemu vlastnícky patriacej veci v celom
rozsahu, keďže v tomto smere bol jednoznačne zásahom žalovaného z výkonu svojich práv vlastníka
vylúčený. Samotná skutočnosť, či by žalobca aj reálne dom užíval, či skutočnosť, že ho neužíva ani v
súčasnosti, je bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Vychádzajúc z

toho,žepodlahovéplochyvdomemajúvýmerucelkovo90,48m2,zčohopolovicaje45,24m2,súdprvej
inštancie rozhodol správne, keď za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 k zaplateniu sumy 510,44
eur vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku (po odpočítaní sumy 409,30 eur uhradenej v priebehu
konania žalovaným z celkového uplatneného nároku 919,74 eur) titulom bezdôvodného obohatenia
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zaviazal.

31. Žalovaný ďalej k stanovenej náhrade za užívanie parcely č. XXXXX/X a drevenej šopy na tejto
parcele namietal, že žalobca nikdy nepreukázal, že šopu vlastní, tiež nepreukázal v akej výmere mal
túto parcelu žalovaný užívať.

32. V priebehu konania medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný užíval šopu od 01.01.2011 do
31.05.2014, vlastníctvo žalobcu k šope pred súdom prvej inštancie nebolo spochybnené a to ani
samotným žalovaným. Pokiaľ v rámci odvolacieho konania žalovaný v tomto smere produkoval nové
skutkové tvrdenia týkajúce sa spochybňovania vlastníctva šopy, tieto nie sú spôsobilé k odvolaciemu
prieskumu z hľadiska toho, že neboli v súlade s tým, čo mohol žalovaný právne významným

spôsobom podľa § 366 CSP namietať. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na základe prednesených
prejavov oboch strán sporu s prihliadnutím na to, že žalovanému v prvoinštančnom konaní
nič nebránilo, aby v tomto smere tvrdenia, či dôkazy produkoval, či navrhoval ich vykonanie. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že strany boli v priebehu konania opakovane poučené podľa § 120 ods. 4
O.s.p.,pričomžalovanývtomtosmereskutkovétvrdenianeprodukovalakeďžepochybnosťovlastníctve

žalobcu k šope nevyšla najavo ani z ďalších vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie nepochybil, keď na
zaplatenie náhrady za jej užívanie zaviazal žalovaného, ktorý jej užívanie ani nespochybnil. Podlahová
plocha šopy predstavuje výmeru 20,46 m2, za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 predstavuje
náhrada za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným sumu 140,70 eur (20,46 x 4,350 eur + 20,46 x 2,527eur). Pokiaľ ide o náhradu za užívanie parc. č. XXXXX/X na ktorej je postavená šopa, správne súd
prvej inštancie posúdil, že vzhľadom k tomu, že ide prakticky o dvor pred rodinným domom, nie je táto
z hľadiska jej užívania reálne deliteľnou, preto vychádzajúc z polovičného vlastníctva žalobcu k nej a z

nesporného zistenia užívania rodinného domu a šopy žalovaným na tejto parcele stojacej, bez ohľadu
na to, či na nej stoja tiež ďalšie drobné stavby, bolo opodstatneným rozsah užívania a výšku náhrady
určiť vychádzajúc zo spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 131,50 m2, čo predstavuje za obdobie
od 01.01.2011 do 30.07.2012 sumu 77,06 eur (131,50 x 0,371 eur + 131,50 x 0,215 eur). Teda aj v
tomto smere nie je odvolanie žalovaného dôvodným.

33. Pokiaľ v konečnom dôsledku žalovaný namietal, že neužíval parcely č. XXXXX a č. XXXXX, za
ktoré mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu za ich užívanie, neparkoval na nich v čase od 01.01.2011
do 30.07.2012 žiadne vozidlo, čo nebolo zamerané ani spoločnosťou V.., vozidlá boli zamerané len
na parcele č. XXXXX a tiež, že neužíval parcelu č. XXXXX v rozhodnom období, ani len 13 m2 z
nej, namietajúc hodnovernosť výpovede svedkýň X. H. a B. H., posúdením rozhodujúcich skutočností

odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenia aj týchto odvolacích námietok. Súd prvej
inštanciepredovšetkýmsvojzáveropriznanínáhradyzaužívanieparcielč.XXXXXač.XXXXXnezaložil
na výpovediach namietaných svedkýň, ktoré je pravda, že nevedeli presne identifikovať na ktorých
parceliachmalibyťvraky,čiinéveci(ktorérovnakonevedeliidentifikovať) žalovanéhorozložené,čobolo
aj dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie v celom rozsahu správne postupoval, keď za danej dôkaznej

situácie priznal žalobcovi náhradu za užívanie týchto parciel len v rozsahu zistenom z geodetického
merania spoločnosťou V.., ktorým bolo zamerané motorové vozidlo na ploche 10 m2, z ktorej výmery
súd vychádzal pri stanovení náhrady za užívanie týchto nehnuteľností žalovaným, čo predstavuje sumu
5,86 eur (10 x 0,371 eur + 10 x 0,215 eur). V prospech správnosti tohto záveru nasvedčuje aj svedecká
výpoveď W. S., ktorú žalovaný odvolaním nespochybnil a s ktorým je v priateľskom vzťahu, ktorý

vypovedal, že vrak mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo č. XXXXX a odťahoval ho niekedy na
jeseň 2012 smerom k hlavnej komunikácii, pričom o tom, či tam boli aj iné autá, alebo vraky vedomosť
nemal.Správnesúdprvejinštancieposúdiltieždôvodnosťpriznanejnáhradyzaužívanieparc.č.XXXXX
vychádzajúc zo zistenia, že parcela číslo XXXXX je využívaná najmä ako príjazdová cesta či už do
garáže, alebo k iným pozemkom, pričom z faktického zamerania príjazdovej cesty na parcele č. XXXXX

táto predstavuje diel 21 o výmere 13 m2 za ktorú výmeru stanovil súd náhradu za jej užívanie na sumu
7,62 eur (13 x 0,371 eur + 13 x 0,215 eur).

34. Žalobca podaným odvolaním namietal nedôvodnosť posúdenia časti ním uplatnených nárokov
ako premlčaných a tiež (ne)správnosť záveru o neunesení dôkazného bremena z jeho strany v časti

ním tvrdeného rozsahu užívania dotknutých nehnuteľností žalovaným nad rámec toho, čo mu bolo
napadnutým rozhodnutím priznané.
35. Preskúmaním veci z hľadiska uplatnených námietok, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti
žalobcom podaného odvolania.

36. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo

nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pod uplatnením práva v premlčacej dobe je potrebné
rozumieť jeho uplatnenie v dobe, keď premlčacia doba ešte neskončila, pričom musí ísť o včasné

uplatnenie práva na súde v hmotnoprávnom význame počítania času, čo znamená, že podanie, ktorým
veriteľ uplatňuje právo musí byť najneskôr posledný deň premlčacej doby doručené súdu, alebo inému
príslušnému orgánu. Predmetom premlčania je pritom vždy právo, ktoré je charakterizované jednak
svojím obsahom, to znamená vymedzením konkrétnych subjektívnych oprávnení a povinností, jednak
subjektov, medzi ktorými existuje takto definovaný právny vzťah.

37. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2012 uplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy
3.800,- eur ako náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností/vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.07.2016žalobca upravil žalobný návrh tak, že žiadal priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 919,74 eur za
užívanie plochy vo výmere 38,69 m2 v rodinnom dome súp. číslo XX na parcele registra "C"
parcely č. XXXXX/X - v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011

do 30.07.2012, vo výške 304,10 eur za užívanie šopy na pozemku parcely registra "C" parcela č.
XXXXX/X v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 01.06.2014,
vo výške 46,31 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na
liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, vo výške 59,04 eur za užívanie
pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za

obdobie od 01.01.2011 do 07.10.2012, vo výške 270,94 eur za užívanie pozemku parcely registra
"C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do
25.04.2013, vo výške 166,66 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú.
W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 01.06.2014, náhradu škody
vo výške 600,- eur za spotrebu palivového dreva žalovaným za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012.
Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam uplatnil nároky na náhradu za ich

užívanie aj za ďalšie obdobie - t.j. od 31.07.2012 do 01.06.2014, teda nad rámec nárokov za obdobia,
ktoré v zmysle ním vymedzeného žalobného návrhu uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2012.
Naviac si návrhom doručeným dňa 11.07.2016 uplatnil ďalší, tiež nový nárok a to za spotrebu palivového
dreva žalovaným. Žalovaný vzniesol námietku premlčania týchto novo uplatnených nárokov, posúdením
ktorej súd prvej inštancie vzhliadol jej opodstatnenosť, v dôsledku čoho nároky žalobcu na zaplatenie

náhrady za užívanie nehnuteľností uplatnené návrhom zo dňa 11.07.2016 za obdobie od 31.07.2012
do 01.06.2014 s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá vo vzťahu k
nim uplynula najneskôr dňa 01.06.2016 (§ 107 ods. 1, 2 OZ), ako aj nárok na náhradu škody za
spotrebu palivového dreva (§ 106 ods. 1 OZ) zamietol z dôvodu, že žalobcovi ním uplatnené právo
nemohol priznať. S vyššie uvedeným záverom, ako v celom rozsahu správnym, sa odvolací súd plne

identifikuje, pričom ani vo vzťahu k nemu produkované odvolacie námietky žalobcu, nie sú spôsobilé k
zmene napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Z pohľadu posúdenia dôvodnosti uplatnenej námietky
premlčania je právne bezvýznamným, že návrhom doručeným dňa 11.07.2016 pôvodne žalovanú sumu
žalobca neprekročil, či dokonca túto znížil na konečnú čiastku 1.957,49 eur za stavu, že v zmysle
pôvodného návrhu doručeného súdu dňa 21.08.2012 uplatnil nárok na náhradu za užívanie i keď

síce všetkých sporných nehnuteľností, avšak s vymedzením doby za ktorú náhradu požaduje a to do
30.07.2012. Následne uplatnený nárok za ďalšie obdobie od 31.07.2012 do 01.06.2014 (návrhom
doručeným dňa 11.07.2016 ) je nárokom novým, ktorý z hľadiska skúmania dôvodnosti uplatnenej
námietkypremlčaniamásamostatnýosudaktorýbolpreukázateľneuplatnenýažpouplynutípremlčacej
doby, z ktorého dôvodu vo vzťahu k nemu nemohlo ani dôjsť k spočívaniu plynutia premlčacej doby

tak, ako to vyplýva z ust. § 112 OZ, na ktoré sa žalobca v odvolaní nedôvodne odvoláva. Na
správnostitohtozáveruničnemeníanito,ževpodanídoručenomsúdudňa23.10.2013žalobcauvádzal,
že žalovaný ešte dňa 31.03.2013 užíval parcelu č. XXXXX na parkovanie jeho automobilu a tiež, že šopu
a parcelu XXXXX/X užíva od 01.11.2011 doposiaľ, pretože súčasne nevzniesol nárok na náhradu za ich
užívanie aj za toto ním spomínané ďalšie obdobie, teda tieto svoje tvrdenia nepremietol do ním prvotne

vymedzené žalobného návrhu, zmeny ktorého sa v tom čase nedomáhal. Identický osud na podklade
totožných dôvodov postihol tiež dôvodne nárok žalobcu na náhradu škody za spotrebované palivové
drevo za obdobie za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, ktorý bol žalobcom uplatnený rovnako až
po uplynutí premlčacej doby podaním došlým súdu dňa 11.07.2016, z ktorého dôvodu ho nebolo možné
primárne z tohto dôvodu priznať.

38. Zostávajúce odvolacie námietky žalobcu vzťahujúce sa k veci samej smerujú voči záveru súdu
prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom rozsahu užívania pozemkov
žalovaným nad rámec toho, ktorý mu bol priznaný súdom prvej inštancie vo vzťahu k parc. č. XXXXX,
XXXXX, XXXXX, pričom sa odvolával predovšetkým na výpovede svedkýň B. H. a X. H. a tiež svedka

W. S..

39. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti ani tejto
odvolacej námietky privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

40. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci platí prejednací princíp, ktorý spočíva v tom,
že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatívapri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich
tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná
každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým,

že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia potrebné prostriedky. Sú povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný sám vykonávať potrebné tvrdenia
a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať (keďže nie je dôvod aby suploval povinnosti tej-ktorej strany
sporu), ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú
rozmanitých súkromných sporov medzi stranami. Tie mu nie sú spravidla známe a vôbec nie dostupné.

Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V
zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej
skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie
vykonať,nepriaznivýprocesnýnásledokspočívajúcivtom,žesúdrozhodnevjejneprospech. K
naplneniu tohto následku, došlo aj v posudzovanej veci. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady za užívanie
celej výmery parciel č. XXXXX a XXXXX tvrdiac, že na týchto boli porozkladané vraky, autá a iné veci

žalovaného, možno sa plne identifikovať s tým, že vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu dôkazné
bremeno neuniesol a v prospech jeho tvrdenia neindikujú ani výpovede ním označených svedkýň, ktoré
nevedeli presne identifikovať na ktorých parceliach mali byť vraky, či iné veci (ktoré rovnako nevedeli
identifikovať) žalovaného rozložené, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie v celom rozsahu
správne postupoval, keď za danej dôkaznej situácie priznal žalobcovi náhradu za užívanie týchto parciel

len v rozsahu zistenom z geodetického merania spoločnosťou V.., ktorým bolo zamerané motorové
vozidlo na ploche 10 m2, z ktorej výmery súd vychádzal pri stanovení náhrady za užívanie týchto
nehnuteľností žalovaným, čo predstavuje sumu 5,86 eur (10 x 0,371 eur + 10 x 0,215 eur). V prospech
správnosti tohto záveru nasvedčuje aj svedecká výpoveď W. S., ktorý vypovedal len o jednom vraku,
ktorý mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo č. XXXXX a ktorý odťahoval niekedy na jeseň

2012 pričom o tom, či tam boli aj iné autá, alebo vraky vedomosť nemal. Rozhodnutie súdu nemôže byť
založené na domnienkach, či dohadoch a preto bolo na žalobcovi, aby svoje skutkové tvrdenie o užívaní
týchto parciel ním uvedeným spôsobom preukázal, k čomu však nedošlo. Správne súd prvej inštancie
posúdil tiež rozsah nároku náhrady za užívanie parc. č. XXXXX vychádzajúc zo zistenia, že parcela
číslo XXXXX je využívaná najmä ako príjazdová cesta či už do garáže, alebo k iným pozemkom, pričom

z faktického zamerania príjazdovej cesty na parcele č. XXXXX táto predstavuje diel 21 o výmere 13 m2
za ktorú výmeru stanovil súd náhradu za jej užívanie na sumu 7,62 eur (13 x 0,371 eur + 13 x 0,215
eur), keďže identicky aj v tomto prípade žalobca svoje tvrdenie, že na tejto parcele žalovaný parkoval
auto, ktorým spôsobom ju mal využívať vo väčšom, ako priznanom rozsahu, nepreukázal.

41. Žalovaný podaným odvolaním v konečnom dôsledku napadol tiež rozhodnutie súdu prvej inštancii
v časti, ktorou rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu voči nemu v rozsahu 50 % dôvodiac,
že on znalecké dokazovanie nežiadal, z ktorého dôvodu by trovy vzniknuté štátu, mal v celom rozsahu
znášať žalobca. Žalobca napadol svojim odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou tento
rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu namietajúc svoju nepriaznivú zdravotnú a tiež

sociálnu situáciu vo väzbe na ktorú, podľa jeho názoru mu mal byť priznaný voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania minimálne v rozsahu 50%, posúdiac obsah ktorého odvolania, sa týmto prakticky
domáhal aplikácie ust. § 257 CSP.

42. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania vychádzajúc z rovnakého (ne)úspechu strán v konaní,

žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal za aplikácie ust. § 255 ods. 2 v
spojitosti s § 262 ods. 1 CSP a súčasne každú zo strán zaviazal k náhrade trov konania štátu v rozsahu
50 % za aplikácie ust. § 255 ods. 2 v spojitosti s § 253 a § 470 ods. 2 CSP.

43. Rozhodovanie o náhrade trov konania (tiež štátu, pre prípad ak mu v konaní vznikli), tvorí integrálnu

súčasť súdneho konania. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov konania proti neúspešnej strane. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods.
2 CSP ). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

(§ 257 CSP).

44. Náhrada trov konania je teda ovplyvnená zásadou úspechu vo veci, ktorá sa uplatňuje v sporovom
konaní, o ktoré ide nepochybne aj v preskúmavanej veci, keďže len v tomto sa dá hovoriť o úspechu,resp. neúspechu vo veci. Keďže žalobca prakticky v spore zaznamenal rovnakou mierou úspech aj
neúspech, nepochybne je potrebné vzhľadom na tento výsledok sporu dospieť k záveru, že prichádza
do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z

ktorého neprináleží nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
ani jednej zo strán sporu. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom, je totiž
poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých
trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu.

45. Ustanovenie § 257 CSP z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v konkrétnych
prípadoch môže viezť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za ktorých môže
dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré
dopadá na tú zo strán, ktorá by inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov

konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia
tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súdu

k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov
konania. Uvedené ustanovenie nie je možné však považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúcim pre potreby

rozhodovania o náhrade trov konania bude preto tiež zistenie, či možno od strany, ktorá má nárok na
náhradutrovkonania(§255CSP)spravodlivožiadať,abysinákladyvzniknutévsúvislostispredmetným
sporom hradila sama.

46. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností sa plne identifikuje so záverom súdu prvej

inštancie, že v posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na prakticky rovnaký pomer úspechu a
neúspechu oboch strán sporu o náhrade trov konania medzi nimi rozhodnúť za aplikácie ust. § 255 ods.
2 CSP a žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznať, ktorý výsledok sporu vylučuje vzhľadom na
jeho zmysel a účel možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, ktorej sa žalobca odvolaním domáhal s tým, aby
mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jeho zdravotnú a sociálnu situáciu. Ust.

§ 257 CSP totiž neslúži na zmierňovanie, ani odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ale
má slúžiť na odstraňovanie neprimeranej tvrdosti, inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany
sporu pokiaľ ide o súdne konanie a jeho výsledok. Výsledok sporu v podobe rovnakého (ne)úspechu
strán v konaní tak nemôžu ani za existencie okolností tvrdených žalobcom indikovať v prospech záveru
o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože neumožňujú

prelomenie zásady (ne)úspechu sporu v tom zmysle, aby v spore rovnako úspešná strana, v tomto
prípade žalovaný, znášal trovy konania, ktoré vznikli nielen jemu, ale aj samotnému žalobcovi, ktorý v
spore nebol úspešným v rovnakej miere, ako bol na strane druhej úspešný žalovaný. Takúto možnosť
ust. § 257 CSP nepripúšťa. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia totiž je, že pri jeho aplikácii
nemôže súd žiadnej zo strán, teda úspešnej a už vôbec nie rovnakou mierou neúspešnej, náhradu trov

konania priznať. Úspech v spore sa v zásade zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým
sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu nešlo o plný, ani v prevažujúcej miere pomerný úspech vo veci,
pretože žaloba bola prakticky v rovnakej miere, pokiaľ išlo o výšku požadovaného plnenia zamietnutá
(1.215,81 eur), ako jej na strane druhej bolo vyhovené (1.150,98 eur).

47. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP, vychádzajúc z ktorej by žalobcovi mohol byť priznaný nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom k jeho prakticky rovnakému (dokonca nepatrne
oproti žalovanému väčšiemu) neúspechu v spore. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere je tak
nespôsobilou privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie v tejto jeho časti.

48. Vychádzajúc z identickej zásady (ne)úspechu strán v konaní súd prvej inštancie v celom rozsahu
správneposúdilajotázkunáhradytrovkonania,ktorévzniklištátuztituluvyplatenýchznaleckýchodmien
znalcom ustanoveným v konaní, keď štátu priznal nárok na ich náhradu voči každej zo strán sporu vrovnakej miere (t.j. po 50%), vzhľadom na rovnaký pomer ich (ne)úspechu v spore, voči ktorej časti
smerovala odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že tieto trovy by mal v celom rozsahu
znášať žalobca, keďže žalovaný vykonanie takéhoto dôkazu nepotreboval.

49. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania medzi stranami sporu
navzájom, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o
trovách vzniknutých štátu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie s prihliadnutím na výsledok
konania nemá pochybnosť o správnosti a spravodlivosti rozhodnutia v tom smere, že každá zo strán je

povinná znášať náhradu trov konania štátu v rozsahu 50 %, keďže štátu vzniknuté trovy, ktoré neboli
kryté preddavkami, z dôvodu vyplatených znaleckých odmien, boli trovami vynaloženými nepochybne
účelne s cieľom zistenia skutkového stavu veci a vzhľadom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu
v spore na strane tak žalobcu, ako aj žalovaného, nie je žiaden právne významný dôvod, pre ktorý by
tieto trovy mal v plnom rozsahu znášať žalobca.

50. Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že ani jedna odvolacia námietka žalobcu, ako
anižalovaného,niejespôsobiloumaťzanásledokdopadnavecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.
Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní, produkovali v zásade strany už v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne a dostatočne vysporiadal.

51. Odvolací súd záverom uvádza, že úlohou súdu je rozhodnúť spravodlivo v súlade s
rímsko-právnou zásadou „ex aequo et bono“ (teda podľa slušnosti, spravodlivosti a dobra), so zmyslom
ktorej zásady rozhodnutie súdu prvej inštancie nepochybne vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu
korešponduje.

52. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa §
387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď
na všetky argumenty uvádzané stranami v odvolaní, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.
Žalobca, ani žalovaný v odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho

posudzovania.

53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, 2 CSP. Keďže ani jeden z odvolateľov (žalobca, ani žalovaný ) nezaznamenali úspech
v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).