Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113222510
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113222510.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu X. X., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. K. XXX/X, S., proti žalovanému STD DONIVO odštepný závod Banská Bystrica,
so sídlom Zvolenská cesta 165, Banská Bystrica, IČO: 31 678 343, v konaní právne zastúpený AK
NOVIKMEC, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868

701,onáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Cpr/5/2013-198 zo dňa 14. 01. 2016,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sumu
2 274,49 €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
142,30 €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd mal za nesporné, že došlo
k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, pričom čiastočným rozsudkom č. k. 20Cpr/5/2013-63 zo
dňa 21. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

25. 03. 2014 rozhodol, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe dané žalobcovi listinou zo
dňa 07. 08. 2013 je neplatné a pracovný pomer trvá. Poukázal na to, že žalobca oznámil žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 17. 08. 2013, žalobca nastúpil u žalovaného do práce
dňa 22. 01. 2014 a preukázateľne bol zo strany žalovaného vyzvaný na nástup do práce na pojednávaní
dňa 21. 01. 2014. Súd potom priznal žalobcovi náhradu mzdy odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom
zamestnávaní až do dňa nástupu do práce do dňa 22. 01. 2014 vo výške 2 274,49 € brutto podľa

znaleckéhoposudku,keďževýpočetpodľaznaleckéhoposudkumedziúčastníkmikonaniaspornýnebol.
O trovách konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného
v čase rozhodovania okresného súdu) a priznal žalobcovi cestovné verejným hromadným dopravným
prostriedkom za dni 21. 01. 2014, 01. 04. 2014, 19. 08. 2014 a 14. 01. 2016 spolu 62,40 € a stratu
na zárobku za dni pojednávania spolu vo výške 79,90 €. Hoci žalobca požadoval cestovné osobným
motorovým vozidlom, súd zistil, že žalobca sa mohol dostaviť na pojednávanie autobusovou dopravou,

pričom okolnosti prípadu ani zdravotný stav žalobcu si nevyžadovali priznanie cestovného osobným
motorovým vozidlom.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. V podanom
odvolaní uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, závery súdu nie sú

dostatočne odôvodnené a uvedené odôvodnenie je nezrozumiteľné, a preto považuje rozhodnutie súdu
za nepreskúmateľné. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10. 01. 2014 uznal žalobcom uplatnenýnárok v časti týkajúcej sa určenia, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe listom zo dňa
08. 08. 2013 je neplatné, keďže toto bolo žalobcovi doručené po uplynutí skúšobnej doby a v konaní
zostala sporná otázka výšky náhrady mzdy podľa §-u 79 zákona č. 311/2001 Z. z., ktorú bol žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi. Okresný súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie
od 17. 08. 20013 (doručenie oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo strany žalovaného) do
22. 01. 2014 (deň nasledujúci po dni, kedy podľa názoru súdu žalovaný prvýkrát vyzval žalobcu na
nástup do práce, t. j. na pojednávaní dňa 21. 01. 2014). Okresný súd pritom absolútne nezohľadnil
námietky žalovaného prednesené v konaní, ako ani iné listinné dôkazy svedčiace v jeho prospech, ktoré

práve takýto postup pri vyčíslovaní náhrady mzdy vyvracali. Poukázal na znenie ust. §-u 79 Zákonníka
práce, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi od dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. V zákone
sa priamo nespomína povinnosť zamestnávateľa preukázateľným spôsobom zamestnanca na nástup
do práce vyzývať. Žalovaný však napriek tomu vykonal všetky možné úkony, aby sa so žalobcom
skontaktoval a oznámil mu, že môže ďalej vykonávať prácu. Žalobca to však úmyselne ignoroval a

stránil sa akéhokoľvek kontaktu so žalovaným. Správanie žalobcu vôbec nenasvedčovalo tomu, že
ako zamestnanec mal skutočne záujem zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a naďalej
vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca totiž ešte dňa 12. 08. 2013 zaslal žalovanému
všetky predmety, ktoré mu boli zverené za účelom riadneho výkonu zamestnania (služobný telefón,
kreditná karta

a pod. ...). Od tohto dňa so žalobcom nebol možný žiadny ďalší kontakt, napriek tomu, že žalovaný
mu mal záujem prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Keďže žalobca odovzdal firemný mobilný
telefón, žalovaný sa ho pokúšal kontaktovať na jeho súkromné číslo, ktoré žalobca uviedol pri nástupe
do zamestnania (v konaní preukázané osobným dotazníkom). Pokus o viacnásobný kontakt zostal
neúspešný a osoba, ktorá telefón s uvedeným číslom obsluhovala, sa počas všetkých pokusov

prezentovala ako osoba odlišná od žalobcu. Z odpovedí tejto ,,neznámej“ osoby je však zrejmé, že
žalobca sa úmyselne stránil kontaktu so žalovaným práve z dôvodu, aby mohol popierať doručenie
oznámenia v zmysle §-u 79 ods. 1 Zákonníka práce o možnosti ďalej vykonávať prácu v zmysle
pracovnej zmluvy. Týmto chcel zrejme dosiahnuť natiahnutie časového obdobia, za ktoré by mu mala
patriť náhrada mzdy. Ako príklad v konaní uviedli aj odpoveď žalobcu na sms správu, ktorou ho odporca

vyzývalnanástupdozamestnaniadňa13.12.2013.Zozneniacitovanejsprávyjednoznačnevyplýva,že
nech má uvedený mobilný telefón k dispozícii či už žalobca, alebo ktorákoľvek iná osoba, cieľom žalobcu
bolo zamedziť možnosť akéhokoľvek kontaktu zo strany žalovaného, resp. vytvorenie klamlivého stavu,
že žalobca stále nemá vedomosť o možnosti nástupu do práce a jej vykonávania v zmysle pracovnej
zmluvy. Poukázal na to, že v zmysle ,,Manuálu vodiča MKD“ - vnútorného predpisu žalovaného je

povinný bez meškania nahlásiť zmenu kontaktného telefónneho čísla, pričom navrhovateľ nielenže
nekonal v súlade s týmto ustanovením, práve naopak úmyselne sa zbavil firemného mobilného telefónu,
ktorý je práve na to určený a údajne aj svojho súkromného telefónneho čísla, aby ho žalovaný použijúc
slova samotného žalobcu ,,neotravoval“. Okrem pokusov žalovaného oznámiť žalobcovi možnosť
nástupu do zamestnania prostredníctvom mobilného telefónu, žalovaný samozrejme túto výzvu zaslal

žalobcovi aj písomne, pričom žalobca nielenže uvedenú zásielku neprevzal, ale požiadal Slovenskú
poštu o predĺženie odbernej lehoty na už uložených zásielkach, čím sa lehota predĺžila o ďalších 30
dní. Po vrátení zásielky ako ,,neprevzaté v odbernej lehote“ však bolo zrejmé, že žalobca túto zásielku
prevzal, avšak keď si uvedomil, že je to zásielka od žalovaného, jej prevzatie zmaril. Na doručenke je
totiž žalobca riadne podpísaný s dátumom prevzatia 18. 11. 2013, tieto údaje sú následne prečiarknuté

s poznámkou ,,prevzaté omylom“ a dodatkom ,,predĺžená odberná lehota“. Porovnaním podpisu na
doručenke s ostatnými podpismi žalobcu, či už na pracovnej zmluve alebo na samotnej žalobe, je však
zrejmé, že sa jedná práve o jeho podpis, a teda zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, ale jej
prevzatie bolo navrhovateľom odoprené podľa §-u 34 zákona č. 324/2011 Z. z. zákona o poštových
službách.Žalobcasvojímsprávaním,atovyhýbanímsakontaktusožalovaným,porušilzákladnúzásadu

pracovného práva uvedené v čl. 2 Zákonníka práce, zneužíval na škodu žalovaného svoje právo na
priznanie náhrady mzdy až do času, keď mu žalovaný umožnil pokračovať v práci, pričom žalovaný
mu pritom túto možnosť okamžite ponúkol, no žalobca vytrvalým odmietaním akéhokoľvek kontaktu so
žalovaným umelo predlžoval túto lehotu, v dôsledku čoho mu súd nesprávne priznal náhradu mzdy až
do 22. 01. 2014. Poukázal na rozsudok NS SR

5 MCdo 17/2008. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal maximálny možný úmysel
oznámiť žalobcovi záujem prideľovať prácu, pričom žalobca o tejto možnosti musel mať minimálne z
dôvodu prijatých sms správ vedomosť. Sám žalobca navyše neurobil nič preto, aby mu bola práca
v zmysle pracovnej zmluvy prideľovaná. Pokiaľ okresný súd žalobe (v takom rozsahu) vyhovel len zdôvodu, že odporca nenamietal výsledky znaleckého posudku, rovnako nekonal správne. Úlohou znalca
v danej veci bolo totiž len určenie výšky priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa za určitý čas a nie
určenie obdobia, za ktoré táto výška priemernej mesačnej mzdy zamestnávateľovi patrí (rozhodnúť

o tomto, bolo úlohou súdu). Správnosť výsledkov znaleckého posudku sme preto nemali dôvod
rozporovať. Žiadnu z uvádzaných skutočností, ktoré v konaní opakovane žalovaný tvrdil a preukazoval,
okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil ani sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia.
Žalovaný ma za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie

okresného súdu je predovšetkým nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca v súvislosti so skončením
pracovného pomeru si splnil všetky povinnosti, a to odovzdal všetky prostriedky zamestnávateľovi v
súlade s odovzdávacím protokolom. Po skončení pracovného pomeru nebol žalovaný so žalobcom v

žiadnom pracovnom vzťahu, preto podľa Manuálu v časti 1. Povinnosti vodičov - zmena kontaktu nebolo
možné od žalobcu vyžadovať. K tvrdeniu žalovaného o dôvodnej pochybnosti o ,,reálnom záujme“
žalovaného umožniť opätovný nástup do zamestnania žalobcovi uviedol, že všetky dokumenty bolo
možné riadne prevziať a podpísať len na pobočke zamestnávateľa STD DONIVO a. s., na súčasnej
adrese Zvolen, Na štepnici 1, k čomu žalobca vôbec vyzvaný nebol. Zo strany zamestnávateľa nebola

snaha nevyhnutne vyžadované dokumenty poskytnúť, pričom bolo potrebné služobné oprávnenie,
osvedčenie prepravcu, osvedčenie vozidla oprávňujúce prevádzkovať prepravnú činnosť v EÚ, platobné
čerpacie karty, karty na tankovanie, služobný telefón, nabíjačky, SIM kartu, všetky potrebné PIN kódy
ku kartám, opätovne poskytnúť žalobcovi, bez týchto nie je možné prácu vodiča MKD v Európskej únii
vykonávať. Odporca mal možnosť v celom konaní uvádzať svoje námietky a dôkazy svojich tvrdení,

ktoré uvádza v odvolaní. V ďalšom sa vyjadroval k postupu žalovaného o výzve žalovaného žalobcovi
zo dňa 21. 01. 2014 k nástupu do práce, ale s poukazom na vyjadrenie zamestnanca v časti mobbing
zamestnávateľa voči zamestnancovi v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Cpr/2/2015.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust.
§ 378 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

6. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť
nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle
vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby umožňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“) platného a účinného v čase
rozhodovania okresného súdu v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietka žalovaného v odvolaní, že rozsudok okresného
súdu je nepreskúmateľný, je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu žiadnym spôsobom nemožno zistiť, ako sa okresný súd vysporiadal s námietkami žalovaného

uvedenými v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 10. 01. 2014, pričom odvolací súd zároveň zistil, že
k tomuto písomnému vyjadreniu žalovaný doložil aj fotokópie dokladov, s ktorými sa súd však žiadnym
spôsobom neoboznámil, resp. nevykonal dokazovanie týmito doloženými dokladmi v zmysle § 129
O. s. p. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd len konštatoval vyjadrenie žalobcu k doručovanej
výzve na nástup do práce, avšak vyhodnotenie dôkazu z predložených dôkazov v súlade s ust.

§ 132 žiadnym spôsobom nevykonal. Zároveň súd ani nerozhodol, že by nevykonal dokazovanie
dôkazmi, ktoré žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložil. Takýmto postupom
okresný súd odňal reálnu možnosť žalovanému konať pred súdom, keď vo veci nevykonal náležité
dokazovanie dôkazmi, ktoré boli doložené do spisu zo strany žalovaného, tieto dôkazy žiadnym
spôsobom súd nevyhodnotil a rozhodnutie okresného súdu nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods.
2 O. s. p. Hoci rozsudok okresného súdu obsahuje všetky štyri časti v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.,

odvolací súd poukazuje na to, že je nepreskúmateľný. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy
v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri
odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktoré záväzne určuje ust. § 157 ods. 2
O. s. p. (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Len odôvodnenie rozhodnutia účastníkom
konania dovoľuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy, či už procesné predpisy,
alebo procesné predpisy hmotného práva, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o
veci samej. Z tohto hľadiska je odôvodnenie rozsudku veľmi významnou časťou rozsudku. Poradie
obsiahnuté v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. je pre súd záväzné, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí

obsahovať všetky časti v zmysle citovaného ustanovenia. Okresný súd pri vypracovaní rozhodnutia, čo
sa týka jeho odôvodnenia, sa dôsledne ust. § 157 ods. 2 O. s. p. neriadil a podľa neho nepostupoval.
Žiadnymspôsobomneuviedolskutočnosti,ktorépovažujezapreukázanéaktorénie,nezhrnulvykonanú
dôkaznú situáciu a odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje náležité právne posúdenie veci. Žiadnym
spôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalovaného, že žalovaný žalobcu opakovane vyzýval na

nástup do zamestnania a žalobca svojim konaním sa snažil účelovo predĺžiť lehotu doby, za ktorú mu
má byť vyplatená náhrada mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. muselo obsahovať skutočnosti, ktoré
boli podstatné pre rozhodnutie súdu, a to základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď
dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne

pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený
vo výrokovej časti rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu súdu je povinnosť zaoberať
sa tými námietkami účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté rozhodnutie súdu a uviesť
argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu vyjadreniu vo výroku
rozhodnutia. Napadnutý rozsudok okresného súdu takéto náležitosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené,

ani odvolací súd nemôže posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a
právneho posúdenia veci dospel okresný súd k rozhodnutiu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku okresného súdu. Odvolací súd nemôže posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne,
pretože nevie, z akých skutočností okresný súd vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil. Písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,

ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že potreba náhrady mzdy, ktorá zamestnancovi patrí podľa ust. §
79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu neplatného skončenia pracovného pomeru
(ďalej len ,,Zákonník práce“) je vyvolaná tým, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného

pomeru, či už výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe prestal prideľovať
zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy i napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával. Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti
zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi, ktorý trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej
zamestnával prácu podľa pracovnej zmluvy. K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti

zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca prísť
len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Okresný
súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný v priebehu prvostupňového
konania do spisu, zároveň nezistil náležite skutkový stav veci, keď nezistil, či u žalobcu neexistovalaprekážka, aby žalobca mohol ako zamestnanec vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy na strane
zamestnanca, keď nevenoval náležitú pozornosť ani tvrdeniam a listinám, ktorými dokazovanie tiež
žiadnym spôsobom okresný súd nevykonal a týmito sa pri rozhodovaní ani nezaoberal (nevyplýva to z

odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu), že žalobca počas doby po neplatnom skončení pracovného
pomeru vykonával prácu u iného zamestnávateľa, čo by svedčalo existencii prekážky na strane žalobcu
vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy u žalovaného. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 204/2009 a nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III ÚS 36/2010. Rovnako sa okresný súd nevysporiadal s písomnou výzvou žalovaného,

ktorou žalovaný vyzýval žalobcu na nástup do zamestnania, keď písomná výzva bola doručovaná
na adresu žalobcu, pričom na doručenke sa nachádza potvrdenie prevzatia písomnosti dňom 18. 12.
2013, ktorý údaj je na doručenke preškrtnutý; zistenie postupu žalobcu vo vzťahu k prevzatiu tejto
zásielky súd žiadnym spôsobom nezisťoval, hoci žalovaný na túto skutočnosť poukazoval. Rovnako sa
súd nevysporiadal ani s odoslanými tvrdenými sms správami zo strany žalovaného; teda okrem vady
nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, súd ani náležite nezistil skutkový stav s prihliadnutím

na dôkazy doložené do spisu, pričom okresný súd tieto dôkazy ani nevykonal (z obsahu zápisníc o
pojednávaní to nevyplýva). Takýmto postupom konanie pred súdom prvej inštancie a rozhodnutie súdu
zakladá vadu procesného postupu súdu, ktorým súd znemožnil strane - žalovanému, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil.

11. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, ak rozhodne, že niektorý z dôkazov nevykoná, náležite zdôvodní, prečo dôkaz, ktorý
bol stranou sporu navrhnutý, resp. doložený do súdneho sporu nevykonal, dôkaz vykoná v súlade s ust.
§-u 188 ods. 1 CSP a vykoná vyhodnotenie dôkazov v súlade s ust. §-u 191 CSP. Následne vo veci

znova rozhodne, pričom pri odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd bude postupovať v súlade s
ust. §-u 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpelo vadou nepreskúmateľnosti.
V súlade s ust. §-u 396 ods. 3 CSP o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).