Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202040
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115202040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SATRO, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hodonínska 25, IČO: 31 335 161, zastúpeného spoločnosťou: STANO a partneri, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Nám. 1. mája č. 16, IČO: 36 869 571, proti žalovaným: 1. C. R., nar. XX.X.XXXX, adresa
W. č. XXX a 2. J. M., nar. XX.X.XXXX, adresa E., L. X, o zaplatenie 439,20 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/48/2015-41 zo dňa 7.3.2016 - v jeho
zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy

207,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 207,- Eur od 1.2.2014 do zaplatenia a
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 79,24 Eur od 1.2.2014 do 7.12.2015
p o t v r d z u j e, vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalované 1. a 2. sú povinné
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 79,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 79,24 Eur od 8.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

III. Žalovaným 1. a 2. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal pôvodného žalovaného Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., L. X - právneho predchodcu žalovaných 1. a 2., aby žalobcovi zaplatil sumu
152,96 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 152,96 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia,
vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 43 ods. 1, 2 zák. č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 489, § 48, § 451, § 457 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 122, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako i s poukazom aj na procesné ustanovenia § 82 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 a §
142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 15.2.2006 uzatvorili žalobca a pôvodný
žalovaný Q. M. Zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. 331501009, predmetom
ktorej bolo zriadenie prístupu k elektronickej komunikačnej sieti a poskytovanie elektronickýchkomunikačných služieb. Za poskytovanie dohodnutej služby GLOBAL, HBO MAX, KOMFORT, MINI +
KLASIK digitálna televízia sa účastník zaviazal zaplatiť cenu vo výške a za podmienok stanovených
Všeobecnými podmienkami a Cenníkom. Na základe požiadavky pôvodného žalovaného zo dňa

22.12.2011 uzatvorili strany zmenu zmluvy v časti poskytovanej služby na MINI + KLASIK za 12,90 Eur
mesačne. Z pripojeného Potvrdenia o prevzatí zariadení a zriadenia služieb súd nezistil, aké konkrétne
zariadenie,vakompočteakedybolopôvodnémužalovanémuposkytnutéatátoinformácianevyplývazo
žiadneho listinného dôkazu zaslaného žalobcom. Z pripojeného Cenníka služieb súd zistil, že poplatok
za poskytovanie služby Mini je 5,9 Eur a služby Klasik je 6,- Eur, spolu 12,90 Eur mesačne. Žalobca k

návrhu pripojil Cenník zmluvných pokút platný od 9.3.2011, z ktorého súd zistil, že sa v ňom uvádzajú
výšky zmluvnej pokuty za jednotlivé poskytované zariadenia žalobcom. Žalobca dňa 6.2.2014 zaslal
žalovanémuoznámenieoodstúpeníodzmluvy,ktorásarušídňomnasledujúcimpodoručenípísomného
oznámenia. Zároveň vyzval žalovaného k zaplateniu sumy 306,30 Eur za neuhradené splátky bez bližšej
špecifikácie a k vráteniu zapožičaných zariadení dekóder 3x a dekódovaciu kartu 3x. Iné listinné dôkazy
žalobca k žalobe nepripojil a ani na výzvu súdu na preukázanie svojich tvrdení nedoložil.

4. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca si uplatňuje voči pôvodnému žalovanému zaplatenie sumy
439,20 Eur s príslušenstvom z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, pričom žalovaný záväzky z tejto
zmluvy neplnil, neuhradil poplatok za poskytnuté služby za 18 mesiacov v období od 1.8.2012 do
31.1.2014. Žalobca od zmluvy platne odstúpil podaním zo dňa 6.2.2014, keď sám naformuloval zmluvu

a všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy
o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami
od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Súd prvej inštancie potom uzavrel,
že v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením žalobcu od zmluvy, sa táto zrušila s
účinkami od začiatku (ex tunc), tým zanikli práva a povinnosti strán zo zmluvy a vznikli práva a povinnosti

z porušenia práva - bezdôvodné obohatenie, náhrada škody. Následne sa v súlade s ustanovením §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zaoberal z úradnej povinnosti možným premlčaním
uplatneného nároku. Dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie vo výške neuhradeného účastníckeho
poplatku 79,24 Eur za obdobie od 1.8.2012 do 4.2.2013 sa premlčalo, nakoľko žaloba bola podaná
na súd dňa 5.2.2015, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Premlčacia lehota plynula vždy od

nasledujúceho dňa po poskytnutí služby a premlčala sa uplynutím dvoch rokov, preto súd v tejto časti
žalobu zamietol aj s príslušenstvom. Vo zvyšku uplatnených poplatkov za poskytnuté služby od 5.2.2013
do 31.1.2014 vo výške 152,96 Eur (pomerná časť za február 2013 vo výške 12,90 Eur : 28 x 24 = 11,06
Eur a 11 x 12,90 Eur) súd žalobe vyhovel, aj v časti uplatneného úroku z omeškania, viazaný návrhom
žalobcu, nakoľko ním požadovaný úrok z omeškania bol uplatnený v súlade so zákonom.

5. Ďalej súd prvej inštancie ohľadom žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody dospel k záveru,
že tejto sa domáha z dôvodu nevrátenia poskytnutých zariadení pôvodným žalovaným, ktorý nárok
súd prvej inštancie posúdil v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, ktorými

sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie, keď pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Súd prvej
inštancie len poukázal na to, že z vlastnej rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalobca potom, ako
sú mu zamietané žaloby, v ktorých sa domáha zaplatenia zmluvných pokút z dôvodu, že dojednania
o zmluvných pokutách boli vyhlásené za neprípustné pre neprijateľnosť, už nepožaduje zaplatenie

zmluvných pokút ale domáha sa, ako aj v tomto konaní, náhrady škody, vo výške hodnoty poskytnutých
zariadení, nie ich vrátenia. Žalobca v konaní napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku a výzve súdu, aby preukázal výšku spôsobenej škody, nepredložil žiaden dôkaz o výške škody,
ktorámunevrátenímzariadenívznikla,nepreukázalanikedyaakékonkrétnezariadeniabolipôvodnému
žalovanému zapožičané. Žalobca odkázal iba na cenník, avšak predložil len cenník zmluvných pokút,

z ktorého súd zistil výšku zmluvnej pokuty za jednotlivé zariadenia, ale nie ich skutočnú cenu. Žalobca
pritom sám uvádza, že zariadenie opakovane poskytuje po vrátení ďalším účastníkom a preto mal
preukázať konkrétnu hodnotu zariadenia ku dňu vzniku škody. Nepreukázal ani kedy ich obstaral, či
išlo o nové zariadenia, alebo zariadenia už predtým poskytnuté inému klientovi. Vzhľadom na uvedené
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody

ku dňu, kedy mali byť žalobcovi po odstúpení od zmluvy zariadenia vrátené, preto súd žalobu aj v tejto
časti zamietol.6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa pomeru úspechu strán v konaní, avšak v konaní prevažne úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu

trovy konania nevyplývajú.

7. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom rozsahu, ale podľa obsahu iba voči zamietajúcej časti
a vo výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie prostredníctvom právneho zastúpenia žalobca
a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne navrhoval, aby

odvolací súd svojim rozhodnutím žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2
písm. a), d) Občianskeho súdneho poriadku, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a zároveň súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Argumentoval tým, že

na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení poskytol žalobca pôvodnému žalovanému do výpožičky
zariadenia, a to digitálny prijímač KAON KCF 220 výrobné číslo 20364501278B64001147 v hodnote
59,- Eur, KAON K270 CP výr. č. 20264700738H96001603 v hodnote 59,- Eur, KAON K 270 výr. č.
20264700738H96001870 v hodnote 59,- Eur, dekódovaciu kartu SC-02 č. 1709006683 v hodnote 20,-
Eur, dekódovaciu kartu č. 1709016612 v hodnote 20,- Eur, dekódovaciu kartu č. 1709016642 v hodnote

20,- Eur, celkom zariadenia v hodnote 237,- Eur. Poukazoval na to, že žiadny súd SR nespochybnil
požadovanú výšku hodnoty zariadení, ani zmluvnú pokutu za hodnotu zariadení. Krajský súd v Trnave
v minulosti vyhlásil v jednom zo svojich rozhodnutí za neprípustnú zmluvnú pokutu za nedodržanie
viazanosti 24 mesiacov podľa čl. III Zmluvy o pripojení, pričom žalobca si nič také v tomto konaní
neuplatnil. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca odstúpením od

zmluvy stratil nárok z dôvodu premlčania práva žalobcu na zaplatenie neuhradeného účastníckeho
poplatku 79,24 Eur za obdobie od 1.8.2012 do 4.2.2013, lebo si neskoro uplatnil pohľadávku, pričom
mohol využiť aj iný inštitút súkromného práva ako je napr. výpoveď. Súd prvej inštancie posúdil
pohľadávku žalobcu po odstúpení od zmluvy ako bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu pohľadávka
nebola premlčaná, pretože žalobca si uplatnil nárok na súde dňa 5.2.2015. Podľa ustanovenia § 457

Občianskeho zákonníka platí, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť všetko, čo podľa nej dostal. Preto premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
začína plynúť dňom, ktorým odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť voči žalovanému. Záver súdu,
že premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy bol dlh splatný, nie je podľa žalobcu správny, pretože v
tom čase išlo o dlh s 3-ročnou premlčacou lehotou na základe platnej zmluvy a k vzniku bezdôvodného

obohatenia došlo až právne účinným odstúpením od zmluvy, teda momentom jej zrušenia. Preto by
premlčanie povinnosti vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, malo byť počítané od momentu
vzniku tejto povinnosti, t. j. od 6.2.2014. Súd prvej inštancie aplikoval pri svojom právnom posúdení
neplatný zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého žalobca ani nemá
možnosť vypovedať zmluvu z dôvodu neuhradenia ceny za službu. V ust. § 44 ods. 10 platného

zákona č. 351/2011 Z. z. je explicitný výpočet dôvodov výpovede zo strany podniku, ide pritom o jediný
dôvod, kedy podnik môže vypovedať zmluvu, a to z dôvodu tzv. technickej nemožnosti poskytovať
službu. Ustanovenie § 44 ods. 8 zák. č. 351/2011 Z. z. pozná len jedinú možnosť ukončenia zmluvy s
účastníkom z dôvodu neplatenia, a to je odstúpenie od zmluvy, pričom ide o lex specialis k Občianskemu
zákonníku. Ďalej žalobca ohľadom uplatneného nároku na náhradu hodnoty poskytnutých zariadení,

posúdených súdom prvej inštancie ako nárok na náhradu škody namietal, že uvedené zariadenia sú
klientom vypožičiavané bezplatne, preto žalobca disponuje interným cenníkom zariadení. Žalobca na
základe nákupných cien zariadení, ktoré dáva klientom do výpožičky, zostavil Cenník, ktorý obsahuje
výpočet zmluvných pokút za každé z poskytovaných zariadení. Výška zmluvnej pokuty, ako je cena
zariadenia označená, zodpovedá skutočnej hodnote zariadenia. Žalovaný mal možnosť zariadenia včas

a riadne vrátiť, avšak tak dosiaľ neurobil, hoci bol vyzývaný na vrátenie predmetných zariadení do 7
dní od účinného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, pričom bol upozornený na možné dôsledky.
Žalobcatiežuviedol,žejepovinnosťoudlžníkavrátiťjemunepatriacezariadenie,akužnieelementárnou
slušnosťou a zákonnou povinnosťou, tak minimálne povinnosťou podľa Všeobecných podmienok - bod
6.15, ako aj pod hrozbou naplnenia skutkovej podstaty trestného činu sprenevery alebo nedovoleného

užívania cudzej veci alebo priestupku proti majetku. Ak preto súd prvej inštancie zamietol v tejto časti
žalobu žalobcu na základe toho, že nepredložil cenník zariadení, a tým nepreukázal výšku škody,
vec nesprávne právne posúdil. Z cenníka zmluvných pokút je zrejmá výška hodnoty zariadení, ktorá
zodpovedá ich obstarávacej cene, ako aj z cenníka zariadení. Súdna prax doteraz takéto preukazovaniehodnoty zariadení považovala za dostatočné, nakoľko ide o peňažnú náhradu za poskytnuté zariadenia,
pričom žalobca si neuplatnil žiadnu zmluvnú pokutu, ale práve uvedenú peňažnú náhradu. Tu žalobca
poukazoval na uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 25Co/334/2014 a sp. zn.

25Co/455/2014. Ide pritom o drahé zariadenia, ktoré žalobca poskytne po vrátení výpožičky ďalej,
pričom pri ich nevrátení dochádza ku škode jednak z toho, že sa žalobcovi nevráti hodnota zariadenia,
ďalej ušlý zisk za poskytovanú službu, ktorú by poskytol inému účastníkovi, ale nemohol a napokon
ďalšia strata, keď žalobca musí ďalšiemu užívateľovi takéto zariadenie kúpiť od dodávateľa nanovo,
odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný môže nerušene užívať a sledovať niektoré televízne programy

na nevrátených zariadeniach žalobcu aj naďalej, preto náhrada skutočnej škody, ktorou je aj ušlý zisk,
ďaleko presahuje požadovanú peňažnú náhradu. Nie je pravda, že by žalobca nepreukázal hodnotu
zariadení. Žalobca si túto hodnotu vyčíslil, je všeobecne známa, nikto ju nespochybnil. Pokiaľ sa súd
domnieval,žehodnotazariadenínezodpovedáichuplatnenejvýške,malnariadiťznaleckédokazovanie.
Žalobca formálne správne označil svoju pohľadávku ako náhradu hodnoty zariadenia. Tým, že žalovaný
nevrátiljemuposkytnutézariadenia,vzniklaspoločnostihmotnáškodaapredmetžalobcovhopodnikania

je značne sťažený. Vypožičané zariadenia mohol žalobca v prípade splnenia si povinnosti žalovaným,
poskytnúť ďalšiemu klientovi, preto žalobcovi vznikla škoda jednak vo výške skutočnej škody - hodnoty
zariadení ale aj v podobe ušlého zisku, napr. pri poskytovaní rovnakej služby za 12,90 Eur po dobu
jedného roka je to 154,80 Eur len na jednom zariadení, ktorý by žalobca dosiahol, ak by uzavrel
zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenia. Ušlý zisk od dátumu

odstúpenia od zmluvy 6.2.2014 do apríla 2016 potom predstavuje sumu až 1.006,20 Eur. Žalobca
ďalej argumentoval tým, že požadoval náhradu hodnoty zariadení, pričom súd si danú terminológiu
svojvoľne prekvalifikoval ako zmluvnú pokutu. Aj keby žalobca nesprávne požadoval úhradu zmluvnej
pokuty ako titul vrátenia zariadení, tak povinnosťou súdu bolo skúmať, či nemal žalobca nárok z iného
dôvodu, teda náhrady za poskytnuté plnenie. Tu žalobca poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu

SR PL. ÚS 43/95 a I. ÚS 59/00. Žalobca však svoj nárok uviedol a označil správne, preto nie je
možné akceptovať odôvodnenie prvoinštančného súdu ohľadom neprimeranosti zmluvných podmienok
a odkazovať na ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom osobitného dojednania zmluvnej pokuty.
Žalovaný pritom mohol osobne vrátiť zariadenia na ktoromkoľvek zákazníckom stredisku žalobcu. Ďalej
žalobca poukazoval na princíp právnej istoty a požiadavku predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako

princípy právneho štátu, z ktorých vyplýva požiadavka, aby súdy v obdobných veciach rozhodovali
rovnako. K odvolaniu žalobca pripojil listinný dôkaz - interný cenník zariadení.

8. Pôvodný žalovaný Q. M. odvolanie nepodal. V priebehu doručovania mu napadnutého rozsudku dňa
XX.X.XXXX zomrel.

9. Podľa Osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/64/2016, Dnot 61/2016-110 vydaného dňa 29.6.2017
notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou, v dedičskej veci po poručiteľovi Q. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom E., L. X/X, zomrelom dňa XX.X.XXXX, nadobudli aktíva dedičstva po poručiteľovi dedičky 1.
C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX a 2. J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E., L. X/X. Osvedčenie o

dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2017. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 107
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného ku dňu smrti poručiteľa, pokračoval ďalej v
konaní ako s univerzálnymi právnymi nástupníčkami žalovaného, ktoré vstúpili do jeho práv a povinností
okamihom smrti žalovaného, s jeho dedičkami - dcérami, a to ako žalovanou 1. s C. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. XXX a žalovanou 2. so J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E., L. X/X. Žalované 1. a 2. po doručení

im rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodali, nevyjadrili sa ani k podanému odvolaniu žalobcu.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej zamietajúcej
časti je dôvodné iba v rozsahu o zaplatenie neuhradeného účastníckeho poplatku s príslušenstvom a
v ostatnom je odvolanie nedôvodné s čím súvisela následne potreba zmeniť aj závislý výrok o náhrade
trov konania.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol jednak v časti o zaplatenie
sumy 79,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 79,24 Eur od 1.2.2014 do
zaplatenia z dôvodu, že tento nárok na zaplatenie neuhradených účastníckych poplatkov považuje za

premlčaný a jednak v časti o zaplatenie sumy 207,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 207,- Eur od 1.2.2014 do zaplatenia, titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla nevrátením
vypožičaných zariadení, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd

prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil pokiaľ sa jednalo
o nárok na náhradu škody, avšak nesprávne posúdil premlčanie nároku na zaplatenie poplatkov za
poskytnuté služby.

14. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy ( t. j. k 15.2.2006), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

15. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
pripojeníapodľatarify,aaktopovahaslužbyumožňuje,ažnazákladepredloženiadokladuovyúčtovaní.

16. Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného od 1.11.2011,
ktorým bol zrušený zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa

doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

17. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
odstúpenia od zmluvy (t. j. k 6.2.2014) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.19. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (2).

20. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu odstúpenia od zmluvy (t. j. k 6.2.2014), podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

21. Podľa § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
odstúpenia od zmluvy (t. j. k 6.2.2014), odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia
od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

22. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

23. Podľa § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju
nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo (2).

32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

34. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

35. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 382 Civilného sporového poriadku, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje
ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili.

37. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a pred vyhlásením svojho rozhodnutia postupom podľa
§ 382 CSP vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k aplikácii vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. 4
písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
§ 44 ods. 1, ods. 8 písm. b), ods. 12, § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení účinnom ku dňu odstúpenia od zmluvy (t. j. k 6.2.2014), § 107 ods. 2, § 443, § 563, § 659 a §

662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli súdom prvej inštancie
použité a ktoré sú pre rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúce.

38. Žalobca a žalovaná 2. na výzvu odvolacieho súdu nereagovali.

39. Žalovaná 1. na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že s touto právnou úpravou nesúhlasí, pretože súd
v Trnave 7.3.2016 rozhodol zaplatiť sumu 152,96 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy
152,96 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia. Príslušenstvo k zariadeniu bolo vrátené dňa 19.4.2016 a žiadala o
zaslanie čísla účtu, kde by bolo možné túto sumu uhradiť. K tomuto písomnému podaniu pripojila okrem
napadnutého rozsudku a Osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.6.2017 tiež Príjmový pokladničný doklad zo

dňa 19.4.2016 (t. j. z času po smrti pôvodného žalovaného), podľa ktorého žalobca prijal od pôvodného
žalovaného sumu 10 eur za výjazd a Protokol o výmene a vrátení, podľa ktorého dňa 19.4.2016 pôvodný
žalovaný (v tom čase už nebohý) z dôvodu zrušenia zmluvy vrátil žalobcovi 3 ks digitálnych káblových
prijímačov a 3 ks dekódovacích kariet, ako aj 3 ks Scart káblov a 3 ks diaľkových ovládačov.

40. V súvislosti s podaným odvolaním, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolací súd je
viazaný rozsahom ako aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a tiež je zásadne
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolateľ teda spravidla určuje rozsah,
v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť
preskúmané. V danom prípade odvolateľ - žalobca v priebehu odvolacieho konania nevykonal žiadny

procesnýúkon,ktorýbybolreakciounaprípadnévráteniezariadenívypožičanýchžalobcompôvodnému
žalovanému.

41. Žalobca si v spore uplatňoval titulom náhrady hodnoty zariadení, ktoré vypožičal pôvodnému
žalovanému,zaúčelomposkytovaniamuslužbytelevíznychkáblovýchrozvodovnazákladeuzatvorenej

Zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. 331501009 zo dňa 15.2.2006 v znení
jej neskorších zmien, zaplatenie sumy celkom 207,-Eur s príslušenstvom. Pretože žalovaný cenu za
poskytované služby riadne neuhrádzal, žalobca v súlade s článkom 5.5 Všeobecných podmienok
žalobcu na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, od zmluvy listom zo dňa 6.2.2014
odstúpil a žalovaného vyzval na vrátenie zapožičaných zariadení - 3 x dekóder a 3 x dekódovacia

karta. Žalobca tvrdil, že tieto zariadenia, špecifikované v odstúpení od zmluvy, poskytol pôvodnému
žalovanému len do výpožičky. Povinnosť pôvodného žalovaného po ukončení platnosti Zmluvy, vrátiť
žalobcovi vypožičané zariadenia, vyplýva jednak zo samotnej zmluvy - časti Potvrdenie prevzatia
zariadení a zriadenia služieb, ako aj z článku 6 bodu 6.15 Všeobecných podmienok žalobcu. Žalobcadôvodil, že pôvodný žalovaný žalobcovi po ukončení Zmluvy vypožičané zariadenia nevrátil, preto sa
domáha náhrady ich hodnoty. Takýto nárok je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. V
tom prípade zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno preukázať kumulatívne splnenie všetkých zákonných

predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, ktorými sú: 1. existencia protiprávneho úkonu, 2. vznik
škody ako majetkovej ujmy, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

42. Súd prvej inštancie túto časť nároku žalobcu preto správne právne posúdil (neobstojí obrana

žalobcu v podanom odvolaní, že nárok žalobcu súd posúdil titulom zmluvnej pokuty, keďže takéto
právne posúdenie z napadnutého rozsudku nevyplýva) a rovnako dospel na základe vykonaného
dokazovania tiež k správnemu skutkovému záveru, že žalobca jednak nepreukázal aké konkrétne
zariadenia boli pôvodnému žalovanému vypožičané, ako ani ich konkrétnu hodnotu ku dňu vzniku
škody, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody ku dňu kedy mali byť
vypožičané zariadenia žalobcovi po odstúpení od zmluvy vrátené. Žalobca v odvolaní uviedol, že

pôvodnému žalovanému poskytol do výpožičky zariadenia: digitálny prijímač KAON KCF 220 výrobné
číslo 20364501278B64001147 v hodnote 59,- Eur, KAON K270 CP výr. č. 20264700738H96001603
v hodnote 59,- Eur, KAON K 270 výr. č. 20264700738H96001870 v hodnote 59,- Eur, dekódovaciu
kartu SC-02 č. 1709006683 v hodnote 20,-Eur, dekódovaciu kartu č. 1709016612 v hodnote 20,- Eur,
dekódovaciu kartu č. 1709016642 v hodnote 20,- Eur, celkom zariadenia v hodnote 237,- Eur. Toto

svoje skutkové tvrdenie o počte a druhu poskytnutých zariadení pôvodnému žalovanému však žalobca
žiadnym spôsobom v spore nepreukázal, nepredložil žiadny listinný doklad potvrdzujúci odovzdanie
žalovanému, prípadne inštaláciu, práve tvrdených zariadení. Skutočnosť, že pôvodnému žalovanému
mohli byť poskytnuté práve žalobcom uvádzané zariadenia by mohla potvrdzovať listina predložená
žalovanou 1. v odvolacom konaní - Protokol o výmene a vrátení zo dňa 19.4.2016, kde je uvedený

rovnaký počet a výrobné čísla zariadení, avšak pôvod a hodnovernosť predmetnej listiny je sporný,
nakoľko mala byť vystavená pôvodnému žalovanému Q. M. dňa 19.4.2016, t. j. v čase, keď tento už dňa
23.3.2016 zomrel, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že na listine je len nečitateľný podpis preberajúceho
bez pečiatky spoločnosti žalobcu. Zároveň táto listina by na rozdiel od skutkových tvrdení žalobcu, že
k odovzdaniu vypožičaných zariadení nedošlo, by preukazovala skôr opak. Žalobca však v odvolacom

konaní na svojom odvolaní voči tej časti prvoinštančného rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý jeho
nárok na zaplatenie náhrady hodnoty vypožičaných zariadení zotrval, preto má odvolací súd za to, že
žalobca naďalej vrátenie vypožičaných zariadení sporuje. V tom prípade má odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie za to, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce výšku jeho tvrdenej
skutočnej škody ku dňu odstúpenia od zmluvy. Žalobca v odvolaní tvrdil, že výška hodnoty zariadení,

ktorá zodpovedá ich obstarávacej cene, vyplýva z cenníka zmluvných pokút, ako aj z cenníka zariadení.
Takéto preukázanie hodnoty zariadení považoval za dostatočné. Na druhej strane tvrdil, že zariadenia
nakupuje od dodávateľa, poskytuje ich do užívania účastníkom, ktorým poskytuje služby s cieľom
dosiahnuť návrat hodnoty zariadení a po ukončení zmluvného vzťahu s účastníkom, poskytuje tieto
zariadeniadoužívaniaďalšímúčastníkom.Jenepochybnéavyplývatoajzoskutkovýchtvrdenížalobcu,

že účastníkom vypožičiavané zariadenia sú určené na užívanie po dlhšiu dobu, z čoho potom vyplýva,
že hodnota vypožičaných zariadení v priebehu času ich užívaním nevyhnutne postupne ich opotrebením
klesá.Žalobcasipretoakoskutočnúškodunemôžeuplatňovaťobstarávaciucenuzariadení,alevsúlade
s ustanovením § 443 Občianskeho zákonníka, by mal nárok na náhradu škody spočívajúcej vo výške
ceny veci/zariadenia v čase poškodenia, v tomto prípade v čase odstúpenia žalobcu od zmluvy, ktorým

právnym úkonom žalobcu sa zmluva uzavretá s pôvodným žalovaným zrušila a pôvodnému žalovanému
tým vznikla povinnosť vrátiť vypožičané zariadenia. Pretože však žalobca hodnotu/cenu tvrdených
vypožičaných zariadení ku dňu odstúpenia od zmluvy relevantným spôsobom nepreukázal, neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti
požadovanej náhrady hodnoty zariadení správne ako nedôvodnú zamietol. Cenník zmluvných pokút,

ani interný cenník zariadení (navyše predložený žalobcom až v odvolacom konaní), nie sú relevantnými
dokladmi na preukázanie hodnoty zariadení v čase odstúpenia od zmluvy. Neobstojí ani odvolacia
námietka žalobcu, že pokiaľ sa prvoinštančný súd domnieval, že hodnota zariadení nezodpovedá ich
uplatnenej výške, mal nariadiť znalecké dokazovanie. Žalobca totiž napriek písomnému poučeniu podľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a osobitnej písomnej výzve súdu na preukázanie skutočnej

hodnoty zariadení poskytnutých žalovanému, takýto návrh na dokazovanie v konaní pred súdom prvej
inštancienepodal,hocimuvtomnebrániližiadneokolnosti,pretotakýtonávrhnadokazovanieuplatnený
až v odvolacom konaní, odvolací súd v zmysle § 205a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, zohľadniť nemôže. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že žalobca neuniesoldôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie počtu a druhu odovzdaných a nevrátených zariadení, teda
pokiaľ ide o vznik škody, ako ani dôkazné bremeno na preukázanie výšky náhrady škody, keď na
základepredloženýchlistinnýchdokladovnebolomožnéposúdiť,čivýškapožadovanejnáhradyhodnoty

za poskytované zariadenia bola dôvodná, preto žalobu žalobcu v tejto časti správne ako nedôvodnú
zamietol.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko súd prvej inštancie ohľadom žalobcom uplatneného nároku
na náhradu hodnoty vypožičaných zariadení dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd

zdieľa i jeho právny záver, nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v odvolaní neuviedol ohľadom
náhrady škody žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal
a ktoré by navyše boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v tejto časti, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti náhrady škody (o zaplatenie 207,- Eur s
príslušenstvom) podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

44. Súd prvej inštancie však nesprávne rozhodol, keď zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
sumy 79,24 Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje neuhradené poplatky za poskytované služby
za obdobie od 1.8.2012 do 4.2.2013, z dôvodu premlčania. Žalobca v žalobe uviedol, že listom zo
dňa 6.2.2014 odstúpil od zmluvy v súlade s ustanovením bodu 5.5 písm. c) všeobecných podmienok.

K žalobe pripojil uvedený list zo dňa 6.2.2014, z ktorého vyplýva, že z dôvodu, že pôvodný žalovaný
nezaplatil cenu za poskytované služby ani do 45 dní po dni splatnosti, žalobca týmto listom v súlade
s ustanovením článku 5 bodu 5.5 písm. c) všeobecných podmienok odstupuje od zmluvy. Odstúpením
sa zmluva ruší dňom nasledujúcim po dni doručenia písomného oznámenia o odstúpení a žalobca
žiada, aby pôvodný žalovaný najneskôr do siedmych dní od zániku zmluvy vyrovnal všetky záväzky

voči poskytovateľovi vo výške 306,30 Eur za obdobie od 1.8.2012 do 31.1.2014, ako aj aby vrátil
poskytovateľovi na ktoromkoľvek zákazníckom stredisku všetky zapožičané zariadenia. Z článku 5
bodu 5.5 písm. c) všeobecných podmienok žalobcu vyplýva, že poskytovateľ môže odstúpiť od zmluvy,
ak užívateľ nezaplatil cenu za poskytnutú službu alebo zariadenie ani do 45 kalendárnych dní po
dni splatnosti. Podľa bodu 5.6 všeobecných podmienok žalobcu, odstúpením sa zmluva ruší dňom

nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné
oznámenie o odstúpení. Za doručenie písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej
strane sa považuje jeho doručenie na poslednú známu kontaktnú adresu užívateľa, alebo príslušné ZS,
resp. sídlo poskytovateľa.

45. V predmetnej veci si žalobca uplatňuje nárok zo Zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb
č. 331501009 uzavretej s pôvodným žalovaným dňa 15.2.2006, ktorá je svojou povahou zmluvou o
pripojení podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách bol s účinnosťou od
1.11.2011 zrušený zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom podľa § 78 ods.

9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov
sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (§ 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z.). V
zmysle tohto ustanovenia sa preto zmluva uzavretá medzi žalobcom a pôvodným žalovaným spravuje
od 1.11.2011 zákonom č. 351/2011 Z. z. Potom v súlade s ustanovením § 44 ods. 8 písm. b) zák. č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu odstúpenia od zmluvy (t. j. k

6.2.2014), podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a podľa § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu odstúpenia od zmluvy, odstúpením od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň;

po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Ustanovenie § 44 ods. 12 je potom lex specialis k ustanoveniu § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
všeobecne účinky právneho úkonu odstúpenia od zmluvy upravuje spätne, t. j. ex tunc, keď ustanovuje,
že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danom prípade však osobitný právny predpis, ktorým je zák. č.

351/2011 Z. z. vo svojom § 44 ods. 12 účinky odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
upravuje odchylne od ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to s účinkami od právnej skutočnosti,
ktorá nastala teraz, t. j. ex nunc, keď ustanovuje, že odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvyje doručený druhej strane. V súlade s týmto osobitným s ustanovením § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011
Z.z., boli aj v čl. 5 bode 5.6 všeobecných podmienok žalobcu účinky odstúpenia od zmluvy upravené až
od momentu odstúpenia, keď v bode 5.6 sa uvádza, že odstúpením sa zmluva ruší dňom nasledujúcom

po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o
odstúpení. To znamená, že v danom prípade odstúpením žalobcu od zmluvy listom zo dňa 6.2.2014 sa
zmluva uzavretá so žalobcom nezrušila od začiatku, ale až okamihom odstúpenia žalobcu od zmluvy,
t. j. dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o odstúpení žalovanému. Z listiny Odstúpenie
od zmluvy zo dňa 6.2.2014 potom vyplýva, že žalobca túto zasielal pôvodnému žalovanému na jeho

poslednú známu adresu, t. j. L. ul. č. X, E.. Preto nie je správny právny záver prvoinštančného súdu o
tom, že odstúpením žalobcu od zmluvy, zrušila sa táto s účinkami od začiatku, čo malo v danom prípade
vplyv na posudzovanie plynutia premlčacích lehôt. Účinným odstúpením žalobcu od zmluvy, zrušila sa
táto až od momentu odstúpenia. Vzťah medzi žalobcom a pôvodným žalovaným založený zmluvou o
poskytovaní verejných služieb je pritom jednoznačne spotrebiteľský, spravuje sa teda ustanoveniami
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý právny záver prvoinštančného súdu napokon žalobcom v

odvolaní ani spochybňovaný nebol. Prvoinštančný súd teda bol oprávnený v súlade s ustanovením § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti skúmať, či nárok uplatnený žalobou nie je premlčaný, aj keď
sa pôvodný žalovaný, ktorý je spotrebiteľom premlčania sám nedovolával.

46. V danom prípade však prvoinštančný súd tým, že nesprávne právne posúdil okamih, kedy došlo

na základe odstúpenia žalobcu od zmluvy, k jej zrušeniu, dospel aj k nesprávnym záverom ohľadom
premlčania práva žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby za obdobie od 1.8.2012 do
4.2.2013. V prípade zrušenia zmluvy, nastupuje režim ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, teda,
že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Znamená to, že právne
vzťahy účastníkov zo zrušenej zmluvy, sa následne spravujú ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení

(§ 451 a nasl. OZ). Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať
rokov odo dňa keď k nemu došlo. V danom prípade, preto pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, táto

začína plynúť odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. K bezdôvodnému obohateniu došlo,
keď žalobca poskytol pôvodnému žalovanému služby a tento za ne nezaplatil, čo bolo v mesiacoch
august 2012 až február 2013, takže trojročná objektívna doba uplynula v mesiacoch august 2015 až
február 2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 5.2.2015, čiže počas plynutia objektívnej premlčacej doby.
Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, tak táto začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. O tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu sa žalobca mohol najskôr dozvedieť doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy zo
dňa 6.2.2014 pôvodnému žalovanému. Skutočnosť kto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, bola
žalobcovi od počiatku známa. Žalobca však nepreukázal konkrétny dátum doručenia listu obsahujúceho
odstúpenie od zmluvy pôvodnému žalovanému, avšak odoslanie listiny obsahujúcej odstúpenie od

zmluvy pôvodnému žalovanému v konaní nikto nespochybnil, pričom všeobecné podmienky žalobcu
obsahujú v bode 15.2 písm. b) fikciu, podľa ktorej v prípade pochybností sa písomnosť považuje za
doručenú uplynutím troch pracovných dní od preukázateľného podania písomnosti na pošte. Odvolací
súd mal preto za to, že ak by aj žalobca nedal list obsahujúci odstúpenie od zmluvy na prepravu hneď na
druhý deň, najneskôr mohlo byť oznámenie žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 6.2.2014 doručené

pôvodnému žalovanému koncom mesiaca február r. 2014, kedy najneskôr mohol teda aj žalobca
dosiahnuť vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu pôvodného žalovaného na jeho úkor.
Pretože potom žalobu podal žalobca na súde dňa 5.2.2015, ani dvojročná subjektívna premlčacia doba
v tomto prípade márne neuplynula, takže nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytované služby
v sume 79,24 Eur nie je premlčaný.

47. Pokiaľ sa týka nároku na úrok z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že pôvodný žalovaný
sa so svojím plnením, ktoré je bezdôvodným obohatením, pôvodne spočívajúcom v zaplatení poplatkov
za poskytované služby, mohol dostať do omeškania až potom, ako nevydal žalobcovi požadované
bezdôvodné obohatenie, potom ako ho žalobca k jeho vydaniu listom zo dňa 6.2.2014 vyzval. Pretože

žalobcanepreukázal,vktorýkonkrétnydeňlistzodňa6.2.2014pôvodnémužalovanémudoručil,(pričom
úroky z omeškania si uplatňoval už odo dňa 1.2.2014), odvolací súd považoval pre účely nároku žalobcu
na platenie úrokov z omeškania, až doručenie žaloby pôvodnému žalovanému dňa 4.12.2015 (piatok)
za moment, ktorým sa pôvodný žalovaný dozvedel, že žalobca od neho žiada vydať bezdôvodnéobohatenie spočívajúce aj v zaplatení neuhradených poplatkov za poskytnuté služby. Pôvodný žalovaný
tak bol povinný plniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, t. j. dňa 7.12.2015 (najbližší
nasledujúci pracovný deň po doručení žaloby) a keďže v tento deň pôvodný žalovaný žalobcovi neplnil,

dostal sa dňa 8.12.2015 do omeškania, preto odvolací súd uložil žalovaným 1. a 2., ako právnym
nástupkyniam žalovaného, povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne aj úrok z omeškania v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v žalobcom
požadovanej výške 5,25% ročne, súc viazaný jeho žalobným návrhom, keďže v súlade s citovanými
ustanoveniami, by mal žalobca inak zákonný nárok na úroky z omeškania vo výške až 8,05% ročne,

keďže výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 8.12.2015 bola 0,05%.

48. Odvolací súd potom v súlade s ustanovením § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 79,24 Eur s príslušenstvom zmenil tak, že uložil žalovaným 1. a
2. spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 79,24 Eur od 8.12.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov

z omeškania už od 1.2.2014 do 7.12.2015, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

49. V súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP a § 388 CSP potom odvolací súd zmenil aj závislý výrok
o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a vzhľadom na iba nepatrný prevažujúci úspech

žalobcu, rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 439,20 Eur s príslušenstvom, pričom úspešný bol iba v
časti o zaplatenie sumy 232,20 Eur (t. j. 152,96 Eur + 79,24 Eur) s príslušenstvom. Potom podľa výsledku
konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 52,87% (232,20 Eur : 439,20 Eur x 100) a hrubý
úspech žalovaných v rozsahu 47,13% (100 % - 52,87%) a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu

v rozsahu 5,74% (52,87% - 47,13%), čo v konečnom dôsledku znamená iba nepatrný prevažný čistý
úspech žalobcu v konaní.

50. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 2 CSP, keď mal za to, že v odvolacom konaní boli prevažne

úspešné žalované 1. a 2., nakoľko odvolaním žalobcu bol napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu
prvej inštancie, t. j. časť o zaplatenie sumy 286,24 Eur s príslušenstvom, pričom žalobca bol v odvolacom
konaní úspešný iba v časti o zaplatenie sumy 79,24 Eur s príslušenstvom a neúspešný v časti o
zaplatenie sumy 207,- Eur s príslušenstvom, čo naopak znamená prevažujúci úspech žalovaných 1. a
2. , ktorým potom v zásade vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania proti prevažne v odvolacom

konaníneúspešnémužalobcovi,keďovýškenáhradytrovkonaniavtakomprípadevzmysle§262ods.2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade podľa obsahu spisu žalovaným 1. a 2. v odvolacom

konaní žiadne trovy nevznikli, ani si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňovali. Odvolací súd
preto vyslovil, že žalovaným 1. a 2. sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, a to s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP kedy aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaným rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana

náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
sporu.

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).