Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116213033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti
žalovanej Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., T. XX, o zaplatenie 526,46 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Csp/7/2016-56 zo dňa 01. 12.
2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Csp/7/2016 - 66 zo dňa 10. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Csp/7/2016-56 zo dňa 01. 12. 2016 v spojení s
opravným uznesením č. k. 10Csp/7/2016 - 66 zo dňa 10. 01. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán na debetnom úroku
vo výške 28 % ročne, ani konkrétne poplatky. V súvislosti s poplatkami zmluva odkazuje na Sadzobník
poplatkov (čl. VI bod 4) a v súvislosti s úrokom na všeobecné obchodné podmienky (3.12 VOP), ktoré

však nie sú žalovanou podpísané, neboli s ňou individuálne dohodnuté (spotrebiteľ nemal možnosť
meniť obsah týchto dokumentov). Vzhľadom na absenciu výšky úrokov a poplatkov v zmluve mal súd
prvej inštancie za to, že žalobca od žalovanej úroky ani poplatky žiadať nemôže s poukazom na § 4
ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30. 06. 2006. Žalovaná by teda mala vrátiť iba
čerpané prostriedky bez úrokov a poplatkov. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov
preukázané, že žalovaná reálne vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 361,23 Eur (výbery, platby),
zaplatila 372,96 Eur (kreditné operácie), preto nie je povinná žalobcovi už nič zaplatiť. Pokiaľ na výpisoch

z účtu je počiatočný stav - 391,26 Eur, žalobca túto sumu nijako nešpecifikoval a z predložených listín
nevyplýva, z čoho táto suma pozostáva, v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej
inštancie preto na uvedenú sumu neprihliadol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), § 262 ods. 1 a čl. 4 CSP a contrario. Úspešnej žalovanej
vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak žiadne jej nevznikli, preto jej súd náhradu

trovkonanianepriznal(viďuznesenieNajvyššiehosúduSRz26.Októbra2016,sp.zn.6Cdo544/2015).

4. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za nesprávne a odvolanie odôvodňujetým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP) a ďalej tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) CSP).

5. Žalobca zaujal stanovisko k názoru súdu, že zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán na
debetnom úroku vo výške 28 % ročne, ani konkrétne poplatky. V súvislosti s poplatkami zmluva odkazuje
na Sadzobník poplatkov a v súvislosti s úrokom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré však nie

sú žalovanou podpísané, neboli s ňou individuálne dohodnuté, žalobca uviedol, v zmysle bodu 25.5
Všeobecných obchodných podmienok sú VOP súčasťou zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených
medzi bankou a klientom, ktoré sa odvolávajú na VOP prostredníctvo odkazu. Zároveň v zmysle čl.
1 je neoddeliteľnou súčasťou VOP aj Sadzobník a Úrokové sadzby produktov, ktoré obsahujú jednak
všetky poplatky, ktoré súd banke nepriznal a jednak aj uplatňovanú úrokovú sadzbu. V zmysle vyššie
uvedeného teda nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedeným platobného účtu

klientky. Žalobca poukázal na ust. § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka
vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá nato potrebné peňažné prostriedky na účte,
spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. Podľa § 711 ods.
1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým
spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

6. Žalobca poukázal aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora
v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09. 11. 2016, ktorej predmetom je
návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda
rozhodnutím z 19. 12. 2014 doručeným Súdnemu dvoru 02. 02. 2015, ktorý súvisí skonaním Home

Credit Slovakia, a. s., proti XX V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP
a Rady 2008/48 ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10
ods. 2 uvedenej smernice, musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má

vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil
na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.

7. Žalobca poukázal aj na to, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,nemusiabyťnevyhnutneuvedenévsamotnomtexteúverovejzmluvy,alečasť
znichmôžebyťobsiahnutáajvobchodnýchpodmienkachalebovsadzobníku,ktorétvorianeoddeliteľnú
súčasťzmluvy.Zuvedenéhopotomvyplýva,žeVOP,sadzobníksúsúčasťouúverovejzmluvyazaväzujú
klienta.

8. Žalobca ďalej uviedol, že ak súd považoval návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie v
zmysle § 129 ods. 1 CSP. Následne citoval ust. § 129 ods. 1 CSP a vyjadroval sa k jeho gramatickému
výkladu.Aksúdprvejinštancierozhodoloneurčitomnávrhunazačatiekonania,pričomjehorozhodnutiu
nepredchádza faktická činnosť smerujúca k odstráneniu plnosti návrhu na začatie konania žalobcom

uplatňovaných nárokov, nepostupoval procesne správne, lebo týmto odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom. Ide o vadu konania vymedzenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré je porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručený aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto napadnutý
rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca navrhol aj vydanie opravného uznesenia,
nakoľko v napadnutom rozsudku súd nesprávne označil žalovanú priezviskom D. pričom správne má
byť uvedené D..

9. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 10Csp/7/2016-66 zo dňa 10. 01. 2017 opravil písomné
vyhotovenie rozsudku č. k. 10Csp/7/2016 - 56 zo dňa 01. 12. 2016 tak, že správne priezvisko žalovanej
je ,,D.“.10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1
CSP s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380

ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď zamietol návrh.
Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. K dôvodom odvolania krajský súd naviac dodáva. Tvrdenie odvolateľa, že pokiaľ súd považoval
návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, je potrebné uviesť,
že ust. § 129 ods. 1 CSP ukladá súdu, aby vyzval toho, kto urobil podanie, z ktorého nie je zrejmé čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, na doplnenie alebo

opravenie podania v lehote. Zákon neuvádza, že argumentačná a dôkazná nedostatočnosť strany je
takou neúplnosťou podania, ktorú má odstraňovať procesný súd. Znamená to, že strana v konaní má z
vlastnej iniciatívy nie len povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov
(dôkazná povinnosť). Jednoducho, pokiaľ strana v konaní niečo tvrdí, má povinnosť to aj preukázať.
V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného

bremena.

16. Z uvedeného je jednoznačne možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať
žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak,
bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť

aj dôkazy.

17. Žalobca v odvolaní poukazuje aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok
Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní v smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09. 11. 2016. Čo táto
smernica obsahuje v odvolaní žalobca v podstate vystihol. Ide o to, že časť podstatných náležitostí

zmluvy o úvere sa môže uviesť aj osobitne v prílohe. Nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jeden ucelený dokument. Príloha však musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť
spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť
zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva, aj všetky jej prílohy. To znamená, napr. aj všeobecné
podmienky resp. sadzobník poplatkov. Toto európska smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto

smere prináleží slovenským súdom.

18. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sadzobník poplatkov ako aj všeobecné obchodné
podmienky neboli žalovanou podpísané, resp. neboli s ňou individuálne dohodnuté.

19. Odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie tak isto zastáva stanovisko, že
všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov museli byť žalovanou podpísané, resp.
individuálne dohodnuté, teda bolo povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosť, že žalovaná s týmitoobchodnýmipodmienkamiakoajsosadzobníkompoplatkovbolariadneoboznámená,žeimporozumela
a že ich podpísala pri prevzatí.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania,
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalobcovi právo na
náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Zospisuvšakodvolacísúdzistil,žežalovanejžiadne
trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).