Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010303
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716010303.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich

Rudolfa Babiča a Michala Havaša, v trestnej veci obžalovaného H. V., trestne stíhaného pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
14. 6. 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. V., nar. XX. X. XXXX P. P. B. O., trvale bytom L., O. XXXX/26,

j e v i n n ý ,ž e

po tom, ako spoločnosť T., s.r.o. so sídlom I. XXXX/XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX ako zhotoviteľ
dňa 15. 4. 2013 v Poprade uzatvorila so SVB V., so sídlom T. XXXX, XXX XX L., IČO: XX XXX
XXX ako objednávateľom, zmluvy o dielo č. T. a č. T. X/XXXX na realizáciu prác v zmysle bodov II.
predmetných zmlúv (rekonštrukcia stúpačiek a výmena rozvodov SV, TÚV, KANÁL, PLYN) v objekte
bytového domu V., T. XXXX/X, X, X, X H. T. XXXX/XX, XX, XX, XX, 058 01 Poprad, kde v týchto zmluvách
je okrem iného uvedený v bodoch III. a IV. spôsob fakturácie za dielo a úhrady fakturovaných súm,

pričom tieto majú byť uhrádzané bezhotovostne na bankový účet zhotoviteľa, uvedený na faktúrach, kde
akékoľvekzmenyvuvedenýchzmluváchmohlibyťriešenéibaformoupísomnéhododatku,podpísaného
obomazmluvnýmistranami,pričomajnapriektýmtozmluvnedohodnutýmpodmienkamniekedykoncom
októbra 2013 obžalovaný H. V. ako vtedajší zamestnanec spoločnosti T., s.r.o. vo funkcii technického
riaditeľa svojvoľne bez súhlasu a vedomia konateľa spoločnosti T., s.r.o. oznámil zodpovednej osobe
Spoločenstva vlastníkov bytov V., a to jeho predsedovi P. X. zmenu čísla účtu, na ktorý majú vykonať
platby za fakturované práce v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo, kde sa malo jednať o číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, pričom túto ústnu informáciu následne aj dňa 1. 11. 2013 potvrdil písomne, kde

finančné prostriedky v zmysle vystavenej faktúry č. 2013/069 zo dňa 31. 12. 2013 na sumu 18.624,92
eur s DPH, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a faktúry č. 2013/097 zo dňa 31. 12. 2013 na sumu 14.899,92
eur s DPH, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX neboli zo strany SVB V. uhradené na čísla účtov uvedených na
faktúrach, ale boli už od novembra 2013 postupne v splátkach uhrádzané na číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, kde na tento účet bola zo strany SVB V. uhradená do februára 2014 spolu suma vo výške
33.525,- eur, ktorú následne obžalovaný H. V. ako spoludisponent účtu vybral a naložil s ňou nezisteným
spôsobom, čím týmto podvodným konaním spôsobil spoločnosti T., s. r. o. so sídlom I. XXXX/XX, XXX

XX L., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 33.525,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu

č í m s p á c h a lzločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody

vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov a zároveň mu

podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 4. 4. 2016 na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 496/14

zo dňa 29. 3. 2016 na obvineného H. V. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, a to pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto
rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný H. V. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná
obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17. 5. 2011 začal pracovať
v spoločnosti T., s. r. o. vo funkcii technického riaditeľa na základe predchádzajúceho oslovenia J.
T., konateľom spoločnosti. V jeho kompetencii bolo hlavne získavanie zákaziek a zabezpečenie ich

realizácie.Spoločnosťvykonávalahlavneprácevoblastiobnovybytovýchdomov.Počasjehopôsobenia
vo firme T. došlo k zvýšeniu zákaziek v takom rozsahu, aký dovtedy nemala. Rovnako sa zúčastňoval
schôdzi bytových spoločenstiev a presviedčal vlastníkov bytov, prečo je potrebná výmena rozvodov
a snažil sa zabezpečiť, aby túto výmenu realizovala ich firma. Na starosti mal celú technickú stránku
riešenia stavby. Pán T. na stavbe nebol ani raz, účtovníctvo v spoločnosti mala na starosti pani X.,

sestra T., pričom on žiadne faktúry, ktoré spoločnosť vystavovala, ani nevidel a napokon účtovníctvu ani
nerozumie. Jednou zo zákaziek spoločnosti bola zákazka súvisiaca s výmenou rozvodov v SVB V.. S
pánom T. mal uzavretú gentlemanskú dohodu, na základe ktorej by mu prináležala odmena vo výške
50 % z čistého zisku. Zákazka bola realizovaná na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré za spoločnosť
T., s. r. o. podpísal pán T. a za SVB V. jej predseda, pán X.. On podrobnosti zmluvy neriešil, ale má

vedomosť, že polovica úhrady hodnoty diela mala byť zaplatená v hotovosti z fondu opráv a druhá mala
byť splácaná bezúročne v priebehu 12 mesiacov. Samotné práce boli zrealizované v priebehu 7 - 8
týždňov a ukončené niekedy koncom júna 2013. On sa potom venoval ďalším zákazkám. Vo vzťahu k
vyplateniuprovízie,ktorábymuprináležala,sasnažiltlačiťnapánaT.,abymubolavyplatená,pretožepo
realizácii každej zákazky sa mala vykonať sumarizácia, na základe ktorej bol ustálený zisk. Pán T. však

na to nemal čas a provízie mu boli vyplatené len v nejakých nižších sumách, čo nezodpovedalo rozsahu,
na ktorý mal nárok. Pán T. mu v októbri 2013 navrhol, že bude vytvorený nový účet, vo vzťahu ku ktorému
budú mať dispozičné právo a z ktorého účtu mu potom budú vyplácané odmeny, resp. provízie. Preto
potom na základe pokynov pána T. zadal pokyn predsedovi spoločenstva - P. X., aby fakturované práce
na základe uzavretých zmlúv boli zaslané na tento nový účet. Z uvedeného účtu potom postupne vyberal

finančné prostriedky. Nepamätá si už, v akých sumách, ale z celkovej sumy 33.000,- eur si ponechal
svoju províziu cca 20.000,- až 25.000,- eur a zvyšok provízie dal konateľovi, pánovi T.. V neskoršom
období chcel zo spoločnosti odísť, čo aj oznámil pánovi T., ktorý však od neho žiadal, aby zotrval a riešil
ďalšie zákazky. On nakoniec dal výpoveď a pán T. ho začal obviňovať z vecí, ktoré nespáchal. V ďalšej
časti výpovede uviedol, že na uvedený novovytvorený účet mu chodili len úhrady súvisiace s SVB V.,

platby súvisiace s jeho mzdou, ktorá bola dohodnutá vo výške 800,- eur a odmeny. Do zriadenia tohtoúčtu vo VÚB mu mzda a odmeny chodili na iný účet, ktorý potom zrušil. Nie je pravdou, aby jeho pôvodný
účet bol postihovaný exekúciou, pretože túto síce mal, ale tá bola vykonávaná zrážkami zo mzdy, ktorú
vykonával zamestnávateľ, spoločnosť T., s. r. o. a na účet mu potom chodil zostatok mzdy. Výška zrážok

predstavovala cca 100,- eur mesačne, pričom sám žiadal, aby mu bolo sťahovaných 200,- eur. Nárok na
jeho odmenu v súvislosti so zákazkou na SVB V. predstavoval cca 15.000,- eur, pričom ďalšie jednotlivé
nároky v súčte boli oveľa vyššie. Pán T. vždy vedel o každej platbe, ktorá prišla na tento účet a sám
povedal, že má peniaze vybrať. Pri výbere týchto peňazí z účtu nebol nikto prítomný, rovnako nikto nebol
pri tom, keď dohadovali provízie alebo keď mu pán T. vyplácal odmeny. Výplata týchto odmien účtovne,

resp. mzdovo nebola nejako vykazovaná, nebola ani zdanená a ani peniaze, ktoré vybral, nepriznal ako
príjem. Upresnil, že zmenu čísla účtu, ktorú oznámil predsedovi SVB V. nijakým spôsobom neodôvodnil
a ani nikto sa ho na to nepýtal. Iba na základe požiadavky predsedu spoločenstva tomuto ešte zaslal
písomné podanie v tomto smere. Doplnil, že na jednaniach s p. T. ohľadom gentlemanských provízií bol
prítomný pán Y.. Dohodu však neuzavreli písomne, aj keď o to pána T. viackrát žiadal. Ešte predtým než
došlo k otvoreniu nového účtu dňa 10. 10. 2013 s pánom T. sa bavili o výške provízie za rok 2011 - 2013,

ktorá predstavovala cca 200.000,- eur. Dodal, že aj po tom, čo sa začalo trestné stíhanie, pán T. prišiel
za jeho otcom s tým, aby ho tento presvedčil, aby sa vrátil do jeho firmy „a nič sa neudialo“.

Svedok J. T., konateľ poškodenej spoločnosti T., s. r. o. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
obžalovaný pre spoločnosť začal pracovať v r. 2011, keď na základe pracovnej zmluvy, ktorú mal

uzavretú, mal na starosti zabezpečovať technický dozor spojený s výmenou stúpačkových rozvodov
bytových domov. Jeho úlohou bolo aj zháňať zákazky pre firmu. V pracovnej zmluve mal dohodnutý
plat, mal pridelené služobné vozidlo a služobný telefón. S jeho prácou bola zo začiatku spokojnosť, no
neskôr sa začali objavovať problémy súvisiace s morálnymi vlastnosťami obžalovaného. Asi týždeň po
nástupe do zamestnania bol do spoločnosti doručený exekučný príkaz, na základe ktorého mali byť

vykonávané zrážky zo mzdy, ktorú skutočnosť odôvodnil, že ide o exekúciu súvisiacu s ručiteľským
záväzkom. Až s odstupom času zistil, že sa malo jednať o zrážky, ktoré súviseli s jeho predchádzajúcimi
podvodmi, za ktoré bol odsúdený. Obžalovaný po tom, čo sa zamestnal vo firme, si začal požičiavať
peniaze na osobné účely, ktoré mu boli zasielané na jeho osobný účet a takisto mu boli požičiavané
peniaze aj v hotovosti. V súvislosti s týmito pôžičkami je s ním vedený súdny spor, keď výška týchto

pôžičiek predstavuje cca 30.000,- eur, pričom ďalšiu sumu cca 20.000,- eur, ktorá mala byť určená na
prezentáciu firmy, použil na iný účel. V súvislosti s konkrétnym skutkom, pre ktorý je vedené trestné
stíhanie,vypovedal,žespoločnosťT.potom,čoposkytlanajvýhodnejšiuponukubytovémuspoločenstvu
V., s uvedeným subjektom uzatvorila dve zmluvy. V súvislosti s uzatvorením týchto zmlúv mal rokovania
s p. X. aj za prítomnosti p. V., pričom sa malo jednať o bytový dom s ôsmimi vchodmi a výmena mala

prebiehať postupne. Výsledkom rokovaní bolo, že budú uzavreté dve zmluvy s dvoma rôznymi číslami
účtov pre príjemcu. Samotnú zákazku zabezpečil p. V., ktorý ju aj odprezentoval, čo bolo aj v popise
jeho práce. S p. V. pri nástupe do zamestnania sa ústne dohodli, že v prípade, pokiaľ zabezpečí nejakú
zákazku, okrem mzdy mu bude vyplatená aj odmena vo výške 20 % zo zisku. V súvislosti s dohodnutou
províziou mal p. V. po skončení zákazky si sám vypočítať výšku provízie na základe údajov, ktoré boli k

dispozíciiuekonómkyamalsavyplateniaprovíziedomáhať.Nikdyvšakktomunedošlo,nikdysiprovíziu
nevyčíslil, pričom samotné pôžičky, ktoré mu boli poskytované, boli vo vyššej sume než by bola prípadná
výška provízie. P. V. bol pravidelne vyzývaný, aby urobil tzv. výsledovku, čo nikdy neurobil. V súvislosti
s výmenou stúpacích rozvodov v SVB V. boli práce riadne vykonané a vyfakturované v zmysle zmluvy.
Bolo dohodnuté, že polovica prác bude uhradená hneď po vyfakturovaní naraz, k čomu aj došlo a ďalšia

polovica bude splácaná v mesačných splátkach po dobu 1 roka, pretože spoločenstvo nemalo dostatok
financií, aby mohlo cenu diela zaplatiť naraz. Po úhrade polovice diela zo strany bytového spoločenstva
mali na účet firmy T. prichádzať každý mesiac dohodnuté splátky, k čomu však nedochádzalo, no mal za
to, že splátky uhradia naraz. Až keď sa blížil termín konečnej splatnosti, keď p. V. už v ich spoločnosti
nepracoval, lebo s ním rozviazali pracovný pomer, kontaktoval predsedu bytového spoločenstva, p. X.,

prečo splátky nie sú uhrádzané. Ten mu dal kontakt na ekonómku, ktorú navštívil a ktorá mu povedala,
že splátky sú uhrádzané a ukázala mu nejaký doklad, ktorý bol zjavne sfalšovaný, ktorý doklad mal
predložiť p. V. p. X. s tým, že jednotlivé splátky majú byť uhrádzané na iné číslo účtu. To iné číslo účtu
predstavuje jeho osobný účet, ktorý zriadil na požiadanie p. V. s tým, aby mohol mať účet, do ktorého
by mu nevidela manželka a ktorý by bol nedotknutý exekútorom. Tento účet bol síce vedený na jeho

meno, no disponentom s účtom bol p. V., ktorý mal pridelenú aj bankomatovú kartu a na rozdiel od
neho s účtom aj nakladal, keď z účtu vyberal finančné prostriedky. Má za to, že p. V. to mal už vopred
dobre premyslené, pretože o zriadenie tohto účtu požiadal iba pár týždňov predtým než spoločnosti bola
pripísaná platba od BD V.. K otázke uzavretia dvoch zmlúv s SVB V., z ktorých vyplynulo, že platbymajú byť vykonávané na 2 rôzne čísla účtov príjemcu uviedol, že samotné zmluvy síce neobsahovali
konkrétne čísla účtov, na ktoré bude potrebné uhradiť faktúru, ale v zmluvách bol odkaz, že faktúru bude
potrebné uhradiť na číslo účtu uvedené vo faktúre. Prvá faktúra, ktorá bola splatná ihneď, obsahovala

číslo účtu spoločnosti a tá ďalšia faktúra, ktorá mala byť platená po častiach, obsahovala iné číslo účtu,
keď šlo o jeho osobný účet, nie však ten, vo vzťahu ku ktorému vypovedal a ktorý zriadil na požiadanie
obžalovaného. Je si vedomý, že jeho konanie nebolo v súlade so zákonom, no bol to práve obžalovaný,
ktorý prišiel s poznatkami, že daňové úrady sa nezameriavajú na kontrolu hospodárenia bytových domov
a že je možné získať aj nezdanené finančné prostriedky. Finančné prostriedky, ktoré potom šli na jeho

osobný účet, neboli zahrnuté ako príjem do spoločnosti, vlastne takýmto spôsobom došlo k skráteniu
dane, s čím má v súčasnosti problém, ktorý súvisí s jeho trestným stíhaním, ktoré skutočnosti potom
v nasledujúcom období obžalovaný s radosťou oznámil daňovému úradu. Napriek tomu má za to,
že konaním obžalovaného bola spôsobená škoda spoločnosti T., s. r. o. , pretože dielo na základe
uzavretej zmluvy bolo riadne vykonané. Tento nárok si však uplatňujú vo vzťahu k bytovému domu V. v
samostatnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Poprad. Poukázal na to, že obžalovaný mal

na starosti technické veci súvisiace s realizáciou stavby, ako aj komunikáciu s predstaviteľmi bytového
domu, samotný obsah zmluvy a ani fakturáciu neovplyvňoval. Pokiaľ si pamätá, tak na predvianočnom
posedení po úhrade prvej splátky a následne po tom, čo nedošlo k zaplateniu ďalších platieb, sa pýtal
obžalovaného, či nevie, prečo neplatia, na čo mu tento povedal, aby sa nebál, že oni to zaplatia. Je
pravdou, že v neskoršom období bol aj v kontakte s pánom X., ktorý sa zaujímal o prípadnú zákazku

spojenú so zatepľovaním bytového domu, pri ktorom stretnutí ho nevyzýval k zaplateniu splátok, no
takisto pán X. ho nikdy ani nedotazoval na zmenené číslo účtu, ktoré mu mal predložiť obžalovaný, že k
tejto zmene došlo s jeho vedomosťou. Zdôraznil, že obžalovaný za obdobie rokov 2013 - 2014 mal síce
nárok na provízie, ktoré však nikdy nevyúčtoval, pričom vzhľadom na pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté,
by v konečnom dôsledku skončil v mínuse.

Svedok P. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je predsedom spoločenstva vlastníkov bytov v
bytovom dome V. na Ul. T. v L., pričom niekedy začiatkom roku 2013 spoločenstvo uvažovalo o výmene
stúpačkových rozvodov na vodu, kanalizáciu a plyn. V tomto smere oslovili viacero firiem, pričom
najlepšiu ponuku dostali od firmy T., s. r. o. L.. Samotnú ponuku prezentoval obžalovaný, ktorého pozná

iba z tejto činnosti. Následne dňa 15. 4. 2013 spoločenstvo uzavrelo 2 zmluvy o dielo so spoločnosťou
T., s. r. o. s tým, že každá z týchto zmlúv sa vzťahovala na jednotlivé určené vchody. V súvislosti s
uzatvorením týchto zmlúv prišiel do kontaktu s pánom T., ktorý bol prítomný iba pri podpise, pričom
p. T. mu vysvetlil, že úhrady spojené s jednou zmluvou budú realizované na jedno číslo účtu a v
súvislostisdruhouzmluvounainýúčet.Bytovéspoločenstvonemalovofondeoprávdostatokfinančných

prostriedkov, aby cenu diela mohlo zaplatiť naraz, a preto sa dohodol s firmou T., že časť úhrad bude
vo forme splátok. V súvislosti s realizáciou samotného diela ďalej jednal už len s pánom V., pričom ani
nevedel, aké je jeho postavenie v spoločnosti a ani to neskúmal, pretože tento stále vystupoval ako
zástupca firmy. Neskúmal preto ani bližšie požiadavky pána V. z neskoršieho obdobia, ktorá súvisela so
zmenou zasielania jednotlivých splátok na iné číslo účtu, než na ktoré boli pôvodne platby zasielané. Pán

V. mu to najprv ústne oznámil a potom aj písomne podložil. Vie, že v súvislosti s vystavenými faktúrami
došlo k určitým nezrovnalostiam, ktoré súviseli s číslami účtov, ktoré boli uvedené na faktúrach a číslom
účtu, ktoré oznámil pán V., ale on to ďalej neskúmal, pričom zo strany spoločnosti T. nedošlo k žiadnej
urgencii z dôvodu nezaplatenia faktúr v termíne. Niekedy v apríli 2014 pán T. začal po bytovke vyvesovať
pamflety, že ho okradli a až potom sa dozvedel, že k platbám, ktoré zaslali cca v sume 34.000,- eur,

sa pán T. nedostal. Uvedenú sumu si pán T. od nich vymáha žalobou na súde. Upresnil, že výška a
splatnosť jednotlivých splátok, ktoré zasielali, vychádzala zo zmluvy, podľa ktorej jednotlivé splátky mali
zaplatiť do júna 2014, ale keďže už v skoršom období sa podarilo naakumulovať prostriedky na skoršiu
úhradu, tak jednotlivé splátky uhradili skôr. K doručeniu faktúr 069/13 a 097/13 zo strany spoločnosť
T. uviedol, že tieto faktúry boli doručené po ukončení diela, ale nepamätá si to presne, no v bytovom

spoločenstve evidujú došlú doručenú poštu, pričom on po dôjdení faktúry túto zaeviduje a následne
odnesie ekonómke na úhradu k termínu splatnosti.

Svedkyňa T.. H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je ekonómkou SVB V., pričom v súvislosti
s rekonštrukciou rozvodov v bytovom dome prišla do kontaktu len s p. V. a ani nevedela, že firma T.

patrí inému majiteľovi. Na samotnú realizáciu prác nedohliadala, to mal na starosti predseda bytového
spoločenstva. Na základe vystavených faktúr, ktorých čísla, ani počet si už nepamätá, ale má za to, že
ich bolo viac ako dva, potom vykonala úhrady s tým, že suma cca 60.000,- eur išla na jedno číslo účtu
a suma prevyšujúca 33.000,- eur bola zaplatená na iné číslo účtu, ktoré jej oznámil predseda bytovéhospoločenstva a ktorý jej aj predložil doklad zo strany pána V.. Predsedu spoločenstva sa iba opýtala,
či nejde o nejaké súkromné číslo účtu a ten jej povedal, že nie, že ide o firemný účet. Keďže mala
predložený doklad, na základe ktorého firma T. žiadala zaslať úhradu na zmenené číslo účtu, tak túto

úhradu vykonala. Zmenu čísla účtu neoverovala, lebo spoločnosť T. vždy zastupoval len p. V.. Tento
doklad obdŕžala niekedy v októbri resp. novembri 2013 a na základe tohto dokladu potom zasielala
platby na toto nové číslo účtu. Je pravdou, že v nasledujúcom období jej boli predkladané faktúry, na
ktorých bolo ešte staré číslo účtu, čo aj riešila s predsedom bytového spoločenstva, ten jej však povedal,
že platby je potrebné zasielať na číslo účtu, ktoré je uvedené na doklade, ktorý predložil p. V.. Až niekedy

v máji 2014 prišiel za ňou p. T., ktorý jej uviedol, že doposiaľ neboli zaslané úhrady na firemný účet,
na čo mu povedala, že od októbra 2013 zasielali úhrady po splátkach na zmenené číslo účtu, pričom
následne sa zistilo, že ide o jeho osobný účet. Zároveň sa ho pýtala, či si nevšimol, že na jeho osobný
účet prichádzajú takéto platby, na čo reagoval, že pôjde za predsedom bytového družstva, s ktorým to
bude riešiť. Doplnila, že posledné úhrady zo strany SVB V. boli realizované v šiestich splátkach, ktorá
skutočnosť mala súvisieť s dohodnutým splátkovým kalendárom, pričom výška jednotlivých splátok bola

v objeme okolo 3.750,- eur.

Svedkyňa Y. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pre spoločnosť T., s. r. o. pracuje ako účtovníčka
od r. 2007 a súčasne je sestrou konateľa p. T.. Náplňou jej práce je v podstate celá účtovná agenda,
administratíva, mzdy a má aj prístup k financiám prostred. internetbankingu. K samotnému skutku

uviedla, že na základe určitých kontaktov p. V. s predsedom BD V. následne konateľ spoločnosti uzavrel
zmluvy o dielo, na podklade ktorých boli práce vykonané a vyfakturované. Problém nastal po tom, keď
nedošlo k úhrade faktúr podľa ich splatnosti. K neuhrádzaniu faktúr dotazovala aj obžalovaného, ktorý
uviedol, že spoločenstvo akumuluje určité peniaze a že keď ich bude mať, tak zaplatia. Neskôr sa
dozvedela, že tie faktúry boli zaplatené priamo na účet p. V.. K samotnej fakturácii diela vypovedala, že k

tejto dochádzalo po vykonaní prác po jednotlivých sekciách, s ktorým návrhom prišiel práve p. V. a ktorý
potom ju oboznamoval s tým, že práce sú vykonané a že je potrebné vystaviť faktúru, čo aj urobila. Pri
vystavovaní faktúr vychádzala z údajov, ktoré boli v zmluve, pričom v týchto boli uvádzané 2 čísla účtov,
na ktoré majú byť zaslané platby, a to jeden na účet firmy T. a druhý účet bol súkromný účet p. T.. Aj s
týmto nápadom prišiel p. V. s tým, že daňové úrady bytové spoločenstvá nekontrolujú. Vystavené faktúry

s označením osobného účtu konateľa potom neboli zaevidované do účtovníctva, pričom v účtovníctve
spoločnosti boli síce evidované faktúry s rovnakými číslami, ale tie súviseli s inými vzťahmi. Doplnila,
že niekedy v priebehu roka 2013 sa dozvedela, že p. T. na požiadanie p. V. si dal otvoriť ďalší osobný
účet, ktorý odôvodňoval potrebou vyhnúť sa exekúciám. Disponentom tohto účtu bol p. V.Á.. Skutočnosti
zriadeniatohtoúčtujejvysvetlilp.T.stým,žeonvskutočnostistýmtoúčtomnedisponujeanemáknemu

ani bankomatovú kartu. Nemala potom dôvod si tento účet prezerať, aj keď k nemu mala prístupové
heslá. Až neskôr, keď prepukol celý problém si odsledovala pohyby na tomto účte. Vo vzťahu k dohode
súvisiacej s vyplácaním provízií medzi obžalovaným a spoločnosťou T., s. r . o. poznatky nemá. Nevie
o tom, že by obžalovaný mal takéto provízie dostávať.

Svedok T. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného V. pozná ešte z obdobia, keď tento
pracoval na Bytovom podniku, pričom on (svedok) v tom čase externe spolupracoval s firmou T., keď
pôsobil ako obchodný zástupca v stavebninách G.. Firma T. vtedy odoberala od nich stavebný materiál
a on mal províziu z odberu tohto materiálu. S pánom T., konateľom spoločnosti T., mal zároveň dohodu,
že za vybavené zákazky pre túto firmu bude mať províziu vo výške 20 % z objemu zisku zo zákazky. Tá

spolupráca trvala asi 3 roky, pričom počas obdobia províziu dostával takým spôsobom, že tá mu nebola
vyplácaná v peniazoch, ale v dodávkach materiálu, ktoré potom použil na vlastnú stavbu. Pri ukončení
spolupráce s firmou T. trval na tom, aby bolo vykonané vyúčtovanie, ale pán T. sa tomu vyhýbal, no keď
napokon takéto vyúčtovanie bolo urobené, zistilo sa, že mu nie je nič dlžný. Vie, že obdobne fungoval
aj pán V., ktorý po tom, ako bol prepustený z bytového podniku, nastúpil vo firme T., kde mal fixný plat a

takisto mal dohodu s pánom T. týkajúcu sa provízií z objemu zisku zo zákaziek, ktoré zabezpečil. Výška
tejto provízie sa pohybovala v rozpätí od 10 do 30 %, ale v niektorých prípadoch to bolo aj 50 %. Záviselo
to od toho, či on našiel zákazku alebo ju aj zabezpečoval, prípadne aj realizoval. On osobne bol prítomný
pri viacerých rokovaniach medzi pánom T. a pánom V. vo vzťahu k týmto províziám. Pokiaľ vie, tak pán
T. pánovi V. nemal vyplatiť dohodnutú províziu, aspoň tak mu to hovoril pán V. a zároveň ho žiadal, či

by mohol nastúpiť do jeho firmy, keďže pán T. nesplnil to, čo sľúbil. Rovnako vie, že pán V. si stále bral
nejaké pôžičky od pána T., aj na byt a že ich preberanie podpisoval pánovi T.. O presných sumách však
nevie. V ďalšej časti doplnil, že provízia, ktorá súvisela s rozpätím 30 - 50 % zo zisku, sa týkala len
mimoriadnym prípadov, ináč bežne sa pohybovala v nižšom rozsahu od 10 - 30 %. Výšku provízií sivždy dohadovali ústne, žiadna písomná dohoda nebola. V prípravnom konaní síce uvádzal, že pán T.
mu (svedkovi) zostal dlžný na províziách cca 40.000,- eur, ktorú sumu si určil podľa svojich výpočtov, no
pán T. mal na to iný názor s tým, že mu prináleží nižšia percentuálna odmena a v konečnom dôsledku

mu nestal nič dlžný. Vo vzťahu k problémom medzi obžalovaným a spoločnosťou T., ktorá súvisela s
realizáciou zákazky pre SVB V. uviedol, že má vedomosť o tomto trestnom stíhaní obžalovaného, ktoré
má súvisieť s tým, že obžalovaný mal spreneveriť peniaze z tejto zákazky a peniaze si mal preposlať
na účet, ktorý otvoril na svoje meno pán T., o otvorenie ktorého účtu ho požiadal pán V. kvôli exekúcii,
ktorú mal. Rovnako vie, že pán V. mal prepísať nejaké faktúry s predmetnou stavbou, k čomu sa mu

aj sám priznal v roku 2015. Hovoril to preto, lebo pána V. následne zamestnal vo svojej firme a v roku
2015 presne to isté urobil aj jemu. Rovnako ho požiadal, aby otvoril účet na svoje meno, s ktorým by
mohol on disponovať a potom aj jemu spreneveril peniaze, čo je predmetom šetrenia orgánom činných
v trestnom konaní.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä trestného oznámenia, zmluvy

o dielo č. T. zo dňa 15. 4. 2013, zmluvy o dielo č. T. zo dňa 15. 4. 2013, faktúry č. 2013/021, faktúry č.
2013/037, faktúry č. 2013/062, faktúry č. 2013/063, faktúry č. 2013/069, faktúry č. 2013/097, oznámenia
o zmene čísla účtu zo dňa 1. 11. 2013, zmluvnej dokumentácie k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s výpismi
z účtu, správ VÚB, a. s. s výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a dokladov o hotovostných výberoch z
účtu, splnomocnenia od spoločnosti T., s. r. o. pre H. V., výpisu z obchodného registra spoločnosti T., s.

r. o., registra trestov a charakteristík obžalovaného, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba,

sa stal, tento skutok je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný H. V..

Vykonaným dokazovaním súd považoval obranu obžalovaného za vyvrátenú a naopak trestnú činnosť
v celom rozsahu za preukázanú. Samotná obrana obžalovaného je založená na skutočnosti, že
oznámenie o zmene čísla účtu, ktoré zaslal SVB V., bolo realizované s vedomím pána T., čo má

potvrdzovať predovšetkým skutočnosť, že pokiaľ by spoločnosť T. pri bežnej starostlivosti kontrolovala
platby na základe splátkového kalendára, mohla už po 25. 11. 2013 zistiť, že platby neprichádzajú a že
teda povinný si neplní svoje povinnosti riadne. Rovnako aj pán T. z koncoročného výpisu z účtu si mohol
zistiť, že platby prichádzajú na jeho účet. Skutočnosti súvisiace s nedodržiavaním splátok sa začali riešiť
až v mesiaci apríl 2014 po tom, čo sa skončil jeho pracovný pomer v spoločnosti T., kedy pán T. začal

od neho požadovať vyplatenie určitých súm peňazí. Celé je to potom možné vnímať ako akt pomsty
zo strany pána T..

Z vykonaných dôkazov je nesporné, že dňa 15. 4. 2013 došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o dielo medzi
spoločnosťou T., s. r. o. Poprad ako zhotoviteľom a SVB V. Poprad ako objednávateľom, predmetom

ktorých zmlúv bola realizácia prác súvisiaca s rekonštrukciou stúpačiek a výmeny rozvodov. Uvedené
zmluvy uzatvorili štatutárni zástupcovia oboch subjektov, a to pán T. (jediný konateľ spoločnosti T., s.
r. o. Poprad) a pán X. - predseda bytového spoločenstva. Z vykonaných dôkazov je nepochybné, že
k uzatvoreniu uvedených záväzkových vzťahov došlo za výrazného prispenia zo strany obžalovaného,
ktorý v čase uzatvárania zmlúv bol v pracovnom pomere zamestnávateľa spoločnosti T., s. r. o.

vo funkcii technického riaditeľa, a teda nepôsobil ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti. V
zmysle uzatvorených zmlúv - fakturácie za dielo a úhrady fakturovaných zmlúv mali byť uhrádzané
bezhotovostne, na bankový účet zhotoviteľa uvedený na faktúrach, pričom akékoľvek zmeny obsahu
zmlúv mohli byť riešené iba formou písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami. Z
vykonaných dôkazov ďalej nepochybne vyplynulo, že samotné dielo bolo vykonané a zhotoviteľovi

vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. V tejto súvislosti spoločnosť T. aj vystavila faktúry s uvedením
čísla účtu, na ktoré mal objednávateľ vykonať úhradu, ktorá aj sčasti bola vykonaná. Koncom októbra
2013 obžalovaný oznámil zodpovednej osobe objednávateľa diela P. X. zmenu čísla účtu, na ktorý majú
byť vykonané ďalšie platby za fakturované práce, pričom sa malo jednať o číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorú skutočnosť aj písomne potvrdil dňa 1. 11. 2013. Na základe vystavených faktúr č. 2013/069

zo dňa 31. 12. 2013 na sumu 18.624,92 eur s DPH a faktúry č. 2013/097 zo dňa 31. 12. 2013
na sumu 14.899,92 eur s DPH potom zo strany spoločnosti SVB V. neboli zaslané úhrady na čísla
účtov uvedených vo faktúrach, ale už od novembra 2013 na číslo účtu, ktorý oznámil obžalovaný, z
ktorého účtu následne potom ako spoludisponent obžalovaný vybral sumu 33.525,- eur, s ktorou sumounaložil nezisteným spôsobom. Z vykonaných dôkazov je nesporné, že skutok sa stal, ktorú skutočnosť
potvrdzujú výpovede vypočutých svedkov, predovšetkým J. T., P. X., H. U. H. Y. X., ktorých výpovede sú v
zhodesoboznámenýmilistinnýmidôkazminahlavnompojednávanísúvisiacimisrealizáciousamotného

diela, fakturáciou diela a pohybom finančných tokov súvisiacich s platbami za vykonané dielo. Svedok J.
T., štatutárny zástupca spoločnosti T., s. r. o., vo svojej výpovedi podrobne poukázal na okolnosti skutku,
ako aj na skutočnosť, že samotný účet, na ktorý boli poukázané platby v celkovej výške 33.525,- eur, je
sícejehoosobnýmúčtom,aletentoúčetzriadilnapožiadanieobžalovaného,ktorýsastalajdisponentom
účtu a ktorý s týmto účtom aj reálne nakladal. Obžalovaný z titulu svojho pracovného zaradenia v

spoločnosti nebol oprávnený oznámiť zmenu čísla účtu, na ktorý majú byť zasielané úhrady spojené s
cenou diela a takéto oprávnenie mu nevyplývalo ani zo samotnej zmluvy, či akéhokoľvek iného titulu.
Svedok T. poprel, aby o konaní obžalovaného mal vedomosť, pričom je potrebné doplniť, že ani prípadná
vedomosť svedka o takomto konaní zo strany obžalovaného tohto nezbavuje trestnej zodpovednosti,
lebo v danom prípade sa nejednalo o finančné prostriedky, ktoré by patrili svedkovi T., ale šlo o finančné
prostriedky, ktoré patrili spoločnosti T., s. r. o. za riadne vykonané práce v súvislosti s realizáciou diela.

Obranaobžalovanéhojepretovcelomrozsahuirelevantnáavykonanýmdokazovanímbolonepochybne
preukázané, že na škodu spoločnosti T., s. r. o. sa obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil
samotnej spoločnosti T. škodu vo výške 33.525,- eur. Rovnako je irelevantné sú aj ďalšie zistenia, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania, ktoré sa viažu k ďalším skutočnostiam súvisiacim s činnosťou
spoločnosti T., s. r. o. spojenou s vystavovaním pro forma faktúr, prípadne úhradami takýchto faktúr na

iný osobný účet konateľa spoločnosti, pána T., čo tento aj sám potvrdil, ktoré skutočnosti majú význam
pre iné prípadné trestné konanie.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,

že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, keď samotná výška
spôsobenej škody 33.525,- eur zodpovedá znakom značnej škody tak, ako to má na zreteli ustanovenie
§ 124 ods. 1 a § 125 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa

dopustil zavinene, vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
uvedeného trestného činu je ochrana majetkových hodnôt iných subjektov. Medzi protiprávnym konaním
a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. V evidencii priestupkov od roku 2010 má 2

záznamy za priestupky na úseku cestnej dopravy. V registri trestov má 3 záznamy, pričom naposledy bol
odsúdený Okresným súdom Michalovce vo veci 4T/559/01 za trestný čin podľa § 213 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 k súhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody s určením
skúšobnej doby, v ktorej sa osvedčil.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť jednak represívnu funkciu,
ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Vo vzťahu k obžalovanému súd nezistil existenciu poľahčujúcich okolností, ani
priťažujúcich okolností, a to v zmysle § 36 Trestného zákona a v zmysle § 37 Trestného zákona. Za

takéto konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov. S prihliadnutím na
základné kritéria rozhodné pre ukladaní trestu mal súd za to, že jej účel bude naplnený aj uložením trestu
odňatiaslobodynaspodnejhranicizákonomurčenejtrestnejsadzbyvovýmere3rokov.Zároveňmalsúd
za to, že uvedený účel vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti skutku bude dosiahnutý aj hrozbou
výkonu samotného trestu počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný a

keďže jeho výmera presahuje výmeru 2 rokov, trest ukladal aj s probačným dohľadom nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe. Za primeranú skúšobnú dobu potom považoval dobu 30 mesiacov,
pričom v rámci výkonu probačného dohľadu uložil obžalovanému aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti
s probačným alebo mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

O nároku na náhradu škody súd v tomto konaní nerozhodoval, pretože poškodený v priebehu konania
pred súdom oznámil, že takýto nárok v predmetnom konaní si neuplatňuje.na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.