Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/336/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206947
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213206947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom P a s t o r e k o m v právnej veci

žalobcu: CD Consulting, s.r.o, IČO: 264 29 705, so sídlom: K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha
3, Česká republika, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: I. P., bytom P. XXX, o zaplatenie 809,49 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojim podaní, ktoré označil ako: „Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý
doručil súdu dňa 28.03.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 809,49 EUR

z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 809,49 EUR za obdobie
od 27.05.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy 809,49 EUR za obdobie od 30.08.010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny
v sume 2,70 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 31.03.2010 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka
je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca
mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku

k zaplateniu, odporca nič neuhradil, preto navrhovateľ žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor

uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Komárno, ktorý
je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určenáprávomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.

Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Podľa článku 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

Na prejednanie veci samej podľa Obč. súd por.§ 115a ods. 1 a ods. 2 platí, že nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len
nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaúčastnícisrozhodnutímvovecibeznariadenia
pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať ani
v drobných sporoch.

Za drobné spory sa podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne
predmet konania sumu 1.000,- EUR, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy

…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovaném vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej

bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vypočúvaný, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.

Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva

podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho

pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa

odpovede vypočúvaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisujepredseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.
Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vyvesil dňa 18.05.2015 oznam na úradnej

tabuli súdu oznam o tom, že dňa 26.05.2015 o 9.15 hod., v pojednávacej miestnosti OS Komárno na č.
d. 2, na 1. poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, originál zmenkou, pričom zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v P.

Dátum vystavenia: XX.XX.XXXX
Zmenková suma: 809,49 EUR

Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.05.2010“

Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka

obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:
na nahliadnutie;
na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;

na určitý čas.

Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou
postupnou sú neplatné.

Podľa§34ods.1cit.zák.zmenkanavideniejesročnápripredložení.Musíbyťpredloženánaplateniedo
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že
podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy

809,49 EUR. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a pred rozhodnutím o podanom
návrhusaoboznámilsobsahomspisovéhomateriáluatospredloženouxerox-kópiou,ktorúsiporovnals
originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v P. s dátumom vystavenia
dňa XX.XX.XXXX na 809,49 EUR zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: " zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B,

zmenkovú sumu slovom osemstodeväť EUR a štyridsaťdeväť centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od
dátumu začiatku úročenia 27.05.2010. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia:
Splatné: Pohotovosťs.r.o.IČO35807598,Pribinova25,8119Bratislava,akoajdoložku:„bezprotestu",
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: I. P., v kolonke
trvalé bydlisko s označením P. XXX, XXX XX P., s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad

kolonkou podpis vystaviteľa.

Zjednodušenesadáuviesť,žekaždázmenkaobsahujeformálneaobsahovénáležitosti.Medziformálne
náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre
označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné,

ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka
obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá
predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama
osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné
preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to

v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani
námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom
samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v
neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť

svojim životom. Vlastná zmenka je sľub vystaviteľa zmenky, že zmenečne oprávnenej osobe v čase
splatnosti zaplatí určitú sumu peňazí proti vydaniu listiny o platobnom sľube.

Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany
osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej

ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č. 191/1950 Zb.
zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzane minimálne zákonom požadované štandardy
patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je
to zrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a
ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji

určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako
krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia
t. j. jeden konkrétny deň a to 26.10.2013, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1
a súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo

viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 26.10.2009, t. j. po dáte, alebo ... je
sročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka
sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to autorský kolektív
univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové
právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa

platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov
je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku, v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť posúdil
aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný
a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „ ... ročné lehoty budú bežať obdobneako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s
dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade. Na základe uvedených
skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka

na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov
od vystavenia) a to 26.10.2013 a na základe uvedenej skutočnosti súd predloženú zmenku považuje
v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú a preto rozhodol tak ako je vo výroku
tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na argumentáciu z
rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR

zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010
k čís. on.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s
dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2
zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd poukazuje vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950
Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na
rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor

sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý
skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový
- komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka
ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje
zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce

údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

Podľa súdu nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky
splatnosti uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť
zmenky nasledovne:

- „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“
- "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia
lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, (resp. akejsi postupnej splatnosti) prípadne
iných úvah a to z nasledovných dôvodov.
Za danej situácie nie je riešený vzájomný vzťah týchto doložiek vo vzťahu k splatnosti, tak aby doložka

"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" zmenky nadväzovala na doložku skôr uvedenú
(„zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“) vyjadrený v doložke napríklad slovkom:
- predlžuje sa splatnosť, a podobne,
- a nie je možné ani konštatovať medzi týmito dvoma doložkami ktoré vymedzujú splatnosť, že spolu
súvisia, sú vo vzájomnom vzťahu, resp. že by mali na seba nadväzovať, ani z textu doložky "na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", nakoľko sa tu nevyskytuje text, slovko ktoré by o tom svedčilo
pre prípad predĺženia splatnosti s odkazom na to, že na platenie predložiť vista zmenku, resp. zmenku
na videnie atď. v lehote ....

Na základe uvedených skutočností podľa súdu je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky

vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak ako lehotnú a jednak ako konkrétny deň splatnosti 4 roky po
vystavení), preto nie je možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na
základe tzv. moderačného práva súdu jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti
účastníkov pred zákonom, pretože súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil
obsah zmenky pri riešení jej platnosti alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach

a zároveň by sa úplne poprela zákonom predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky, ktorá je v
protiklade s abstraktnosťou záväzku zo zmenka. Abstraktnosť zjednodušuje zmenečne oprávnenej
osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor
cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na
to aby bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková

prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi
podmienkamizachovaniazmenkovýchprávatď.aformálnastránkazmenkovejprísnostizktorejvyplýva,
že zmenečné nároky sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností
podľa súdu citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe,
že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti

neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a
na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne
upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.Podľa súdu názory, v zmysle ktorých uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na
predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, resp. akej si postupnej splatnosti prípadne iných úvah,
súd považuje tieto názory za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona

a plne sa stotožňuje s nasledovnými právnymi názormi prezentovanými dvoma českými autormi a to
jednak s už uvádzaným p. JUDr. Kovaříkom a pán JUDr. Radimom Chalupom PhD., ktorý má napriek
svojmu veku za sebou bohatú publicistickú minulosť, ktorého zdrojom boli osobné skúsenosti bankového
špecialistu na úseku zahraničného platobného styku pri práci so zmenkami, VŠ pedagóga na PF MU v
Brne, ktorý prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v roku 1996 vydal knižku Zákon směnečný

a šekový - komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na strane 315 z hora v 7. riadku, že: Výstavca
môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami:
„ k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty a nie tak ako to je
uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia. Zhodne
sa s touto skutočnosťou a už s uvedeným právnym názorom vysporiadal pán JUDr. Zdeněk Kovařík vo
svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999 na strane 111. zdola v 12. riadku uvádza

k § 34, že akákoľvek z uvedených lehôt potom beží od dáta, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť
k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od dáta vystavenia na zmenke.

Súd vo veci konal a rozhodol podľa podľa § 156 ods. 3 O.s.p. ako aj podľa Nariadenia EPaR (ES) č.
861/2007 sa ustanovovalo Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a podľa deklarácie

vyjadrenej v bode 8 platí, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť
a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady
tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté,
poskytne alternatívny ďalší nástroj s tým, že priebeh konania je upravený v čl. 5. podľa ktorého platí,
že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne

pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd mal za to, že vo
veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy
len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením, nakoľko podľa súdu sa nedá výsluchom účastníkov konania ani žiadnym
výkladomvrámcidokazovaniavysvetliťskutočnosť,ženazmenkesú2údajesplatnosti,kedypolehotnej

splatnosti a to 1 rok od vystavenia by sa dalo zmenku predložiť v jeden konkrétny deň a to 4 roky po
dni vystavenia.

Napokon je potrebné ešte uviesť, že na zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, číslo zmluvy
s niekoľko miestnym číslom, z čoho možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera

ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zostali
zachované veriteľovi voči dlžníkovi, v tomto prípade voči vystaviteľovi zmenky.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohoto rozhodnutia uvedené.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa
151 ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí... V konaní úspešný účastník konania
v procesnom postavení žalovaného si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu
spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol

tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.